Koľko, kedy a kam? Pozrite si základné údaje o európskych agrodotáciách (INFOGRAFIKA)

Rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027 je 387 miliárd eur. Slovensko z nej v rokoch 2023 – 2027 na priamych platbách farmárom vyplatí vyše dvoch miliárd eur. Ďalšie dve miliardy v rovnakom období z agropolitiky získa na podporu rozvoja vidieka.

V nedávnom kvíze o európskom poľnohospodárstve len 58 percent respondentov správne odpovedalo na našu otázku, aký podiel rozpočtu EÚ ide do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP). Dve tretiny opýtaných vedelo, na aký typ finančnej podpory ide najväčšia časť peňazí z agropolitiky EÚ.

V nasledujúcej infografike EURACTIV znázorňuje, ako EÚ plánuje využiť peniaze na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v novom programovom období SPP 2023 – 2027.

Oficiálna sa európske inštitúcie dohodli na reforme agrodotácií 21. decembra minulého roku – po vyše piatich rokoch rokovaní.

Nové agrodotačné pravidlá majú zaručiť, že európska poľnohospodárska politika bude spravodlivejšia, zelenšia a viac zameraná na dosahovanie konkrétnych výsledkov a cieľov, na ktorých sa na nasledujúcich päť rokov dohodla Únia.

S akým finančným balíkom teda počíta agropolitika EÚ na nové programové obdobie? A ktoré členské štáty z nej získajú najväčšiu finančnú pomoc?

Rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a rozdelenie podľa jej dvoch fondov.

Rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a rozdelenie podľa jej dvoch fondov.

Viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet EÚ schválený ešte v roku 2020, má hodnotu 1,21 miliárd eur (v bežných cenách), ku ktorým sa v súvislosti s pandémiou koronavírusu pridalo ďalších 808 miliónov z Plánu obnovy EÚ.

Celková alokácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky je 386,6 miliardy eur. Tento balík je rozdelený medzi dva fondy, ktoré zároveň tvoria dva piliere SPP. Jeden pomáha poľnohospodárom s príjmami a druhý s rozvojom vidieka.

Alokácie pre jednotlivé roky programového obdobia podľa finančných nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Data visualisation 2 – CAP allocations, 2021 – 2027

Prvým sú takzvané priame platby, čiže agrodotácie na podporu príjmu poľnohospodárov, väčšina ktorých sa vypláca na základe množstva obhospodarovaných hektárov. Peniaze na priame platby pochádzajú z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EAGF). Zo spomínanej bezmála 387-miliardovej alokácie ide na priame platby spolu 291,1 miliárd eur, čiže tri štvrtiny rozpočtu SPP.

Slovensko v rokoch 2023 – 2027 z prvého piliera získa 2,04 miliardy eur. Ročne tak agropolitika EÚ iba na priamych platbách zadotuje slovenských farmárov 410 miliónmi eur.

Rozdelenie peňazí z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EAGF, priame platby) medzi členské štáty. Čím tmavšia farba, tým väčšia je alokácia členského štátu.

Zvyšných 95,5 miliardy eur ide do druhého fondu, teda Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), cez ktorý členské štáty financujú svoje Programy rozvoja vidieka. Tie rozdeľujú dotácie na investície poľnohospodárov a ďalšie neinvestičné dotačné podpory – napríklad na dobré životné podmienky zvierat alebo pre poľnohospodárov z oblastí, kde sa pre rôzne prírodné obmedzenia hospodári ťažšie. Rozpočet EAFRD zahŕňa aj dodatočných osem miliárd eur z plánu obnovy, ktoré majú slúžiť na pomoc vidieku s digitalizáciou a plnením cieľov Európskej zelenej dohody.

Alokácia Slovenska na Program rozvoja vidieka v rokoch 2023 – 2027 je 2,05 miliardy eur. Štát túto sumu ešte z národného rozpočtu dofinancuje skoro 37 percentami, čo je ďalších 758 miliónov eur. V druhom pilieri tak Slovensko na každý rok bude mať v priemere 411 miliónov eur.

Rozdelenie peňazí z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) medzi členské štáty. Čím tmavšia farba, tým väčšia je alokácia členského štátu.

Flexibilita

Aby členské štáty mohli agrodotácie prispôsobiť čo najlepšie potrebám domáceho agrosektora, môžu medzi piliermi presúvať až štvrtinu alokácie.

Svoje zámery s finančnou pomocou EÚ v agrosektore musia detailne rozpísať v národných strategických plánoch, ktoré sa začnú implementovať prvým dňom roku 2023. Slovensko svoj strategický plán Európskej komisii odovzdalo vo februári a teraz čaká na jeho zhodnotenie.

Každý strategický plán by mal zohľadňovať ciele Európskej zelenej dohody, teda tých jej častí, ktoré sa priamo dotýkajú agropotravinárskeho sektora. Ide hlavne o potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, Stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 či Stratégiu v oblasti pôdy do roku 2030.

Celkovo musí každý členský štát vyčleniť až 40 percent alokácie z SPP na zelené opatrenia a dotácie. Tu sú novinkou dotačné schémy na pomoc klíme a životnému prostrediu, takzvané ekoschémy. Ide o špeciálnu platbu, ktorá má motivovať farmárov, aby sa viac sústredili aj na mimoprodukčné poľnohospodárske postupy. Z prvého piliera musí každá krajina na ekoschémy dať 25 percent prostriedkov. Slovensko chce cez ekoschémy poľnohospodárom platiť za rozdeľovanie veľkých lánov na menšie polia či vyčleňovanie väčších častí pozemkov na krajinotvorné prvky ako biologické pásy, stromoradia či medze.

Alokácie jednotlivých členských štátov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ podľa rokov.

Alokácie jednotlivých členských štátov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ podľa rokov a jednotlivých fondov.

Alokácie prostriedkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ podľa rokov a jednotlivých fondov.

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter