Podnikatelia si za tri roky vzali 1,78 miliardy eur cez zvýhodnené eurofondové pôžičky. Lákala ich úroková bonifikácia štyroch percent, odrádzala zložitá administratíva. Nesplácanie úverov je menej ako dve percentá, ukazujú nové dáta Slovak Investment Holding.
Výhodnejší úrok s odkladom na jeden rok a štátnou zárukou. Takéto podmienky nalákali firmy na 14,5-tisíca úverov dotovaných eurofondmi.
Program administroval Slovak Investment Holding v spolupráci s komerčnými bankami. Najskôr začal ako pandemická pomoc a neskôr slúžil na finančnú injekciu v čase inflácie a vysokých účtov za energie. To reflektovala aj plynulá zmena názvu z Antikorona záruka na Antikríza záruka.
Pri kríze potrebovali viac peňazí
Pod novým menom sa zvýšila priemerná výška úveru o viac ako 50-tisíc eur, zo 143-tisíc eur na 197-tisíc eur.
„Benefity boli pre klientov atraktívne, sami prichádzali do banky s konkrétnou požiadavkou na tento typ úverov,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa ČSOB Michaela Lovásová. Napriek tomu, že firmy nemuseli ručiť vlastným, prestali splácať iba v 1,4 percenta prípadov.
Banky však hovoria aj o neúmernej administratíve, auditoch a kontrolách. „Z pohľadu banky i klientov išlo o veľmi úspešný program, avšak administratívne veľmi náročný,“ myslí si Marek Roháček, expert firemného financovanie Slovenskej sporiteľne.
Treba menej auditov
Konkrétne spomína neštandardné dokumenty, ktoré museli klienti predkladať, robustné kritériá oprávnenosti aj vyhodnocovanie, ktoré nešlo automatizovať. Podmienkou získania zvýhodnenej dotácie bolo najmä v úvode udržanie zamestnanosti.
O znášaní auditov a overovaní zamestnanosti a nedoplatku na odvodoch hovorí aj samotný SIH. „Do budúcna bude potrebné tieto prekážky minimalizovať pre ešte väčšie zatraktívnenie a spružnenie implementácie finančných nástrojov,“ odkazujú z inštitúcie.
[infogram id=“1plr1r59lzgxx0sqwe657rrrw3uzl6v3j7q?live“]
