Vrakunská skládka, gudrón v Predajnej, odpady z Chemka v Strážskom, no i množstvo ďalších envirozáťaží už roky čaká na odstránenie. Hoci sú vyčlenené stovky miliónov z eurofondov a minister Tomáš Taraba označil naštartovanie procesu za svoju prioritu, napreduje len veľmi opatrne.
„Je najvyšší čas urobiť poriadok v odstraňovaní ekologických záťaží, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú nielen kvalitu životného prostredia, ale aj zdravie ľudí na Slovensku. Čaká nás veľa práce,“ zdôraznil krátko po nástupe do vedenia ministerstva životného prostredia (MŽP) podpredseda vlády Tomáš Taraba.
Rezort najnovšie zverejnil na pripomienkovanie návrh, podľa ktorého by sa MŽP SR malo stať povinnou osobou pri sanácii ôsmich území. Ide o banský závod a okolie v Nižnej Slanej, železničnú stanicu Poprad, rušňové depá v Nitre a Zlatých Moravciach, ťažbu pyritových rúd v Smolníku, letisko v Kuchyni, časť areálu bývalej Vzduchotechniky v Novom Meste nad Váhom a odkaliská Rudných baní v Pezinku.
Rezort plánuje zabezpečiť financovanie hlavne z prostriedkov európskych fondov Programu Slovensko 2021 – 2027, kde je vyčlenených približne 240 miliónov eur, ďalšie zdroje očakáva z Envirofondu.
Ako však vlani upozornil Najvyšší kontrolný úrad, náklady potrebné na sanáciu problémových území presahujú miliardu eur a už v čase vydania správy dosahovalo plnenie plánov meškania. Navyše, doterajšie skúsenosti z predchádzajúcich období ukázali, že ani obmedzené európske zdroje štát nedokázal vyčerpať naplno.
Riešenie záťaží, ktorých odstránenie si vládny kabinet stanovil za prioritu vo svojom programe, sa skôr komplikuje a ďalej odďaľuje.
Eurofondové výzvy za stovky miliónov
Ako zásadný krok pre naplnenie vládneho cieľa mala slúžiť novela zákona, ktorú sa podarilo Tarabovi presadiť koncom minulého roka. Spornými ustanoveniami zákona sa zaoberal aj Ústavný súd. „Legislatíva viac nemôže vytvárať právnu a finančnú neistotu tým vlastníkom pozemkov, ktorí danú environmentálnu záťaž nespôsobili,“ vysvetlil podpredseda vlády Taraba.
Opozícia sa snažila zmeny viackrát neúspešne upraviť a zvrátiť. Kritika smerovala napríklad na to, že navrhované úpravy sú nedostatočné alebo môžu umožniť súkromníkom obohatiť sa na úkor daňových poplatníkov.
Ani po presadení zmien, ktoré mali stáť v ceste čistejšej budúcnosti, však upratovanie Slovenska a čerpanie eurofondov nenabralo omnoho rýchlejšie tempo než dovtedy.
Envirorezort vyhlásil 23. októbra výzvu na predkladanie žiadostí na odstraňovanie envirozáťaží v aktuálnom období Programu Slovensko, pričom na tento účel alokoval takmer 187 miliónov eur.
Aktuálne informačná stránka projektu na portáli verejnej správy ukazuje, že výzva má sedem posudzovacích období, momentálne plynie šieste. Čo sa týka čerpania, pri odpočte stavu žiadostí je uvedených nula žiadostí.
Ďalšia výzva na portáli má názov „Sanácia environmentálnych záťaží – druhá fáza“, odštartovala 19. februára s vyčlenenými prostriedkami zo zdrojov EÚ vo výške 21,13 miliónov eur. Cieľom je podporiť pokračovanie projektov podporených z Operačného programu Kvalita životného prostredia v programovom období 2014 – 2020.
Tretia výzva sa týka prieskumu a monitorovania, kde je aktuálne päť žiadostí, z toho dve schválené a tri sa posudzujú.
[infogram id=“1pnn3we7xe0dedizpw2mdvmjvvhm6ng2jym?live“]
Zmeny vo Vrakuni a čakanie na Strážske
Aktuálny štátny program sanácií vyzdvihuje ako priority tri lokality: vrakunskú skládku, okolie Strážskeho a odkaliska Poša a gudróny v areáli Predajná.
Taraba za akútny problém označil hlavne riziko kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova, spôsobené starou environmentálnou záťažou v bratislavskej Vrakuni, ale aj čistenie areálu Chemka Strážske, kde nebezpečné odpady čakajú na odstránenie už desaťročia.
Čo sa týka Vrakune, po mnohých úpravách stratégie, ako záťaž odstrániť, štát na jar vykúpil pozemky pod skládkou a následne Taraba avizoval, že do konca júna predstaví verejnosti definitívne riešenie. Opozícia v polovici augusta upozornila, že rezort novú stratégiu nepriniesol a opäť tak oddialil akékoľvek zlepšenie situácie.
Oneskorenia sa dejú aj v prípade Strážskeho. Po zimnej návšteve areálu na východe Slovenska Taraba vyhlásil, že 150 ton nebezpečného odpadu z tzv. Ošipárne zneškodnia do konca roku 2024.
„Našou najvyššou prioritou je ochrániť zdravie a životy desaťtisícov ohrozených ľudí žijúcich v blízkom okolí niekdajšieho chemického závodu v Strážskom,“ prisľúbil minister. Tohtoročný termín sa ale aktuálne javí už ako nereálny.
Verejné obstarávanie bolo totiž vyhlásené vo vestníku 27. februára 2024, avšak termín predkladania ponúk bol viackrát predlžovaný a finálny zhotoviteľ nie je známy dodnes. Lehota na predkladanie žiadosti o účasť bola do 16. apríla tohto roka, lehota na predkladanie ponúk pôvodne do 6. augusta, následne presunutá na 19. augusta a aktuálne posledné rozhodnutie na predkladanie ponúk bolo 28. augusta.
Ďalšia neslávna lokalita, ktorú si medzi priority zaradila vláda ešte v čase, keď envirorezort viedol Ján Budaj, sú gudrónové jamy pri Predajnej. Tieto kontaminované jazerá, prezývané aj „čierne oči“, vznikli ešte v roku 1964 a sú pozostatkom spracovania ropy v bývalom podniku Petrochema Dubová v Nemeckej.
