Agroanalytik: Poľnohospodárstvo nie je celodenná drina za málo peňazí

Ilustračný obrázok [Shutterstock]

Nielen českým farmárom sa nepáči, že Európska únia im chce znížiť dotácie. Bez finančnej podpory z Únie si podnikanie v poľnohospodárstve nedokáže predstaviť takmer nikto, hovorí analytik PETR HAVEL v rozhovore pre Aktuálně.cz.

 

Vstup do Európskej únie a spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zásadným spôsobom ovplyvnila český agrosektor. Aké najväčšie pozitíva a negatíva nám prinieslo členstvo v Únii?

Najväčším pozitívom bolo jednoznačne prudké zvýšenie poľnohospodárskych dotácií. V porovnaní s obdobím pred vstupom boli dotácie trojnásobne vyššie a v súčasnej dobe už hovoríme o štvornásobku ich pôvodnej výšky (zo zhruba 13 miliárd korún na viac ako 50 miliárd ročne).

Negatívom bolo a stále je tvrdé konkurenčné prostredie a väčšia byrokracia. Čiastočne je to aj naša vina, pretože všeobecné odporúčania Únie zvyčajne aplikujeme „pápežskejšie ako pápež“.

SPP sa častokrát stretáva s tvrdou kritikou. Zaznieva predovšetkým od tradičných euroskeptikov z politických zoskupení, ktoré majú výhrady už voči samotnej existencii Únie. Aký názor prevláda medzi českými odborníkmi a samotnými poľnohospodármi?

V zásade platí, že poľnohospodárska verejnosť sa na SPP skôr vyhovára. Podnikanie v poľnohospodárstve bez dotácií z Únie si nedokáže predstaviť takmer nikto. Poľnohospodári by pre vystúpenie z EÚ zrejme nehlasovali…

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

Po vstupe do EÚ sa postupne zastavil pokles výroby v poľnohospodárstve. Po roku 2010 (živočíšna výroba o niečo neskôr) začala dokonca znovu rásť. Spôsobila to SPP a skutočnosť, že v sektore bolo zrazu viac peňazí?

V mnohých prípadoch naopak k poklesu došlo práve kvôli novej konkurencii zo strany európskych poľnohospodárov a potravinárov. Ak by sme odpočítali infláciu, tak by sme zistili, že naše poľnohospodárstvo príliš nerastie ani v súčasnosti.

Samozrejme, že viac peňazí našim poľnohospodárom pomohlo. Problém však spočíva v tom, že nastavenie dotácií vyhovuje skôr veľkým agropotravinárským podnikom, čo má negatívny vplyv na stav našej krajiny, úrodnosť pôdy a zdroje vody.

Európska komisia nedávno oznámila, že poľnohospodárske dotácie zníži. Ako sa to dotkne českých farmárov? Obhospodarujú oveľa väčšie výmery pôdy než v iných krajinách a na únijných i národných dotáciách sú silne závislí. Nehrozí im ďalší prepad?

Podľa aktuálnych správ by sa zníženie rozpočtu skutočne najviac dotklo práve našich poľnohospodárov. Predovšetkým práve kvôli tomu, že máme príliš „veľké úrodné lány“.

Pokles však nemusí prísť, ak budú naši poľnohospodári vytvárať k poľnohospodárskej surovine vyššiu pridanú hodnotu (a znížia tak závislosť na dotáciách) a ak sa zvýši podiel menších a stredných podnikov, ktoré by nemali byť predmetom krátenia dotácií.

Treťou cestou je využiť iné formy európskej podpory (napríklad v oblasti ochrany prírody, adaptácie na zmeny počasia, zamestnanosť), ktoré by kompenzovali krátenie dotácií (tzv. „zastropovanie“) pre najväčšie priemyselné poľnohospodárske podniky.

Českí poľnohospodári sa bez dotácií nezaobídu. Nedokázali by konkurovať farmárom z iných krajinách, ktorí dostávajú od štátu aj z Únie viac. Nedeformuje dotačná politika poľnohospodársky trh?

Dotačná politika samozrejme poľnohospodársky trh deformuje, zároveň však čiastočne vyrovnáva podmienky poľnohospodárov v krajinách, ktoré sú v rôznych štádiách vývoja. Tvrdenie, že by bolo spravodlivé dávať poľnohospodárom v celej EÚ rovnaké dotácie, je úplne mylné. Tí naši by v takom prípade čelili oveľa tvrdšej konkurencii, napríklad zo strany Rumunska alebo Bulharska, ale aj iných krajín.

EÚ má dohodu s Mercosurom na dosah, juhoamerický blok má ale oveľa väčšie ambície

Dohoda o voľnom obchode s juhoamerickým združením Mercosur, ktorú tvoria Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, je na dosah. Tá by prekonala aj nedávno uzatvorenú dohodu s Japonskom. Juhoamerický blok ale pokukuje aj po obchode s Áziou.

Poľnohospodársky zväz ČR upozorňuje, že český agrosektor má stále nízku pridanú hodnotu, inými slovami ziskovosť. Akým spôsobom ju zvýšiť? Ďalšími dotáciami?

V tom má Poľnohospodársky zväz pravdu. Riešenie ale nespočíva v navyšovaní dotácií, skôr v ich presmerovanie tak, aby boli poľnohospodári k vyššej pridanej hodnote dostatočne motivovaní. Aj dnes existujú programy podporujúce pridanú hodnotu. Prax však ukazuje, že sú nedostatočné.

SPP umožnila investície do moderných technológií a poľnohospodárskej techniky. Väčšina peňazí však smerovala do zahraničia, pretože väzby medzi poľnohospodármi v ČR, výskumnými ústavmi a výrobcami poľnohospodárskej techniky sú slabé. Aká je príčina?

Česko dlhodobo podceňuje (nielen v oblasti poľnohospodárstva) investície do vedy a výskumu. To by sa malo zmeniť, vrátane – a to je zásadné – rýchlejšieho uvádzania nových poznatkov do podnikateľskej praxe.

Na akej úrovni je momentálne presné poľnohospodárstvo v Česku, ktoré využíva najmodernejšie technológie ako napríklad GPS pri ovládaní strojov, v porovnaní s Európou? Aké sú jeho možnosti?

Z pohľadu celej Únie patrí české poľnohospodárstvo do tej lepšej polovice. Rozhodne je najlepšie spomedzi všetkých postkomunistických krajín, s občasnou výnimkou Poľska a Slovinska.

Farmári vs. obchodníci: Európska smernica vyrovná pomer síl

Jedna z hlavných tém slovenského predsedníctva v Rade EÚ – zákaz nekalých obchodných praktík v potravinárskom reťazci – našla koncovku v podobe legislatívneho návrhu.

V lepšej pozícii je ČR v oblasti rastlinnej výroby a produkcie hovädzieho mäsa, v horšej v živočíšnej produkcii a produkcii ovocia a zeleniny, kde nás obmedzujú okrem iného naše klimatické podmienky a skoro neexistujúca celoročná intenzívna produkcia ovocia a zeleniny v skleníkoch.

Čo sa týka digitalizácie, o ktorej sa toľko hovorí, tá sa dotkla hlavne katastra nehnuteľností. Ministerstvo navyše nevníma inovácie a digitalizáciu ako zásadnú prioritu. Neuteká preto českému poľnohospodárstvu vlak?

Samozrejme, že uteká. Na druhú stranu sa podstatne zlepšila oblasť elektronického podávania rôznych žiadostí o dotácie a všeobecne formy komunikácie. Vznikajú tiež rôzne sofistikované aplikácie využiteľné aj v poľnohospodárstve. Rezervy v tejto oblasti sú však značné.

Zamestnanosť v českom agrosektore je dlhodobo hlboko pod európskym priemerom. V porovnaní s rokom 1989 je o tri štvrtiny menšia. Mladí ľudia sa do poľnohospodárstva príliš nehrnú. Ako tento trend zvrátiť? Čo proti tomu môže urobiť vláda a krajské úrady?

Zamestnanosť v našom poľnohospodárstve je na úrovni vyspelých krajín. Priemer Únie zvyšujú krajiny s malými podnikmi, ako je Poľsko alebo juh Európy. Klesať by už ale ďalej nemal a súčasná situácia určite nie je žiadnou tragédiou.

Zato generačná výmena je rozhodne potrebná. Treba však predovšetkým zmeniť imidž poľnohospodárstva, ktoré mnohí vidia ako celodennú drinu za málo peňazí.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Moderné poľnohospodárstvo stojí na moderných technológiách. Uplatnenie v ňom tak nachádza stále väčšie množstvo IT technológií. Nezanedbateľnou výhodou je tiež možnosť žiť mimo hektický život mesta.

Okrem toho je zrejmé, že vďaka zvyšujúcej sa populácii vo svete porastie význam poľnohospodárstva. Na rozdiel od iných odborov mu nehrozí, že by nebolo dosť práce. Jedinou odpoveďou na všetky problémy tak zostáva osveta.