Baška: Vláda by mala pri eurofondoch len schvaľovať a kontrolovať

Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška [TASR/Jaroslav Novák]

Slovensko na čerpanie peňazí z eurofondov aj z plánu obnovy nie je pripravené. Vláda by mala nechať ich čerpanie na samosprávy. Tie totiž najlepšie vedia, kam by mali európske peniaze smerovať, povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja JAROSLAV BAŠKA. 

Jaroslav Baška (SMER-Sociálna demokracia) je od roku 2013 predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK).

V rozhovore s Jaroslavom Baškom sa dočítate:

  • ako vníma nové nastavenie čerpania eurofondov,
  • ako kraj na prípravách spolupracuje s mestom Trenčín,
  • čo by mala pri eurofondoch robiť vláda a čo samosprávy
  • kde sú úskalia množstva peňazí, ktoré na Slovensku prídu z eurofondov a plánu obnovy,
  • ako trenčiansky kraj pristupuje k ochrane životného prostredia,
  • čo je to Zelená župa.

Peniaze z fondov Európskej únie v programovom období 2021-2027 by mali ísť do regiónov cez integrované územné stratégie, ktoré budú mať na starosti Rady partnerstva na úrovni krajov. Ako vnímate toto nastavenie čerpania eurofondov?

My sme ako župy chceli, aby sme nemali len operačný program Slovensko na obdobie 2021-2027, ale aby bol na stole aspoň jeden regionálny operačný program, ktorý bude zasvätený požiadavkám miest, obcí a samosprávnych krajov. S tým sme neuspeli. Teraz musíme nejakým spôsobom vytvoriť Rady partnerstva. Rozdiel medzi uplynulým programovým obdobím a tým novým bude v tom, že sa vytvorí zoznam projektov, ktoré spadajú do kraja, a do jednotlivých miest a obcí. Ak budú tieto projekty schválené, budú sa môcť vypracovať ďalšie dokumentácie, povolenia, územné rozhodnutia, aby mohli byť financované. Vychádza sa z takzvaného dopytového systému a myslím, že stratégia bude takto vypracovaná. Stále sa držím toho, že mestá, obce a regióny dokážu oveľa lepšie a efektívnejšie využiť tieto prostriedky z eurofondov, ako keby to malo byť riadené centrálne z Bratislavy. V Bratislave nepoznajú požiadavky jednotlivých regiónov a špecifiká krajov, miest a obcí. Samosprávy dokážu peniaze využiť efektívnejšie a hlavne posúdiť, čo je najlepšie pre daný región, mesto a obec. Súhlasíme, aby v rámci integrovaných územných stratégií, ktorých bude osem, boli zadefinované projekty, ktoré sú potrebné pre samosprávy.

Dnes (30. novembra) zasadne Rada partnerstva prvýkrát. Bude mať päť komôr, do ktorých sú už nominovaní ľudia. Chceme si toto celé odsúhlasiť, aby sme mohli pripraviť vstupnú správu do konca tohto roka tak, ako nám zadalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Je to dosť rýchle. Ako samosprávne kraje sme nesúhlasili s tým, že sa ako sprostredkovateľské orgány určia len ministerstvá. V tomto nás podporilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Starostovia a primátori budú musieť chodiť do Bratislavy a riešiť každodenné problémy, ako sú zmenové konania o projektoch. Vidíme to aj teraz na práci sprostredovateľských orgánov, ktoré v dobiehajúcom programovom období pomáhajú primátorom z regiónov, aby nemuseli chodiť do Bratislavy. Administratíva a veci, ktoré s ňou súvisia, sú pripravované na krajoch, čím pomáhame mestám a obciam týchto regiónov. Uvidíme, ako to celé dopadne a aké budú kompetencie krajov v tomto smere. Myslím si, že nebude dobré, ak z Prešovského, Košického alebo Trenčianskeho kraja budú musieť starostovia a primátori chodiť robiť zmenové konania na toto ministerstvo do Bratislavy a každú chvíľu robiť zmeny na projektoch, ktoré prináša doba. Preto chceme ešte rokovať s MIRRI o tom, aby sprostredkovateľské orgány mali kompetencie ako doteraz, alebo aby sme ich prenastavili. Týmto chceme samosprávy dostať bližšie k eurofondom.

Stíhate termín, ktorý nastavilo MIRRI pre vznik integrovaných územných stratégii a Rady partnerstva?

Zatiaľ áno.

Richard Rybníček nedávno povedal, že sa to nestíha a že Jozef Viskupič nehovorí pravdu, keď tvrdí, že už existujú dohody na ustanovení Rady partnerstva v každom kraji.

S pánom primátorom sme o tomto rokovali minulý týždeň v piatok (27. novembra) u nás na župe. Vyjasnili sme si niektoré veci vo vzťahu medzi samosprávnym krajom, jednotlivými mestami a obcami a komorami. Jediné, čo zostalo otvorené je, a to sa pýtame aj my župy, ako sa budú rozdeľovať financie z budúceho programového obdobia 2021-2027. Ďalej, aká alokácia pôjde na udržiavanie mestského rozvoja, čo asi najviac zaujíma krajské mestá, plus ďalších osem celkov udržateľného mestského rozvoja. My máme v Trenčianskom kraji dva a hovorí sa o treťom, ale stále to nie je dohodnuté. Ide o Dubnicu, ktorá by mohla byť súčasťou Trenčianskeho udržateľného mestského rozvoja (UMR). MIRRI totiž povedalo, že na Slovensku bude len 16 takýchto UMR. U nás v kraji je to Prievidza, v dôsledku transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry. Rovnako aj Trenčín, ku ktorému by sa mohla pridať Dubnica, Ilava a okolité obce. Stále sa však nevie, aká bude finančná alokácia na UMR, je to otázka, ktorú musíme ešte doriešiť.

Ako pri príprave spolupracujete s mestom Trenčín? Richard Rybníček takisto povedal, že sa obáva, že Trenčín zostane takpovediac na ocot pri čerpaní eurofondov, pretože si dovolil otvoriť ústa a protestovať.

To si nemyslím. Podľa mňa máme demokraciu a každý si môže povedať svoj názor. Na druhej strane by ten názor mal byť vypočutý. Ako trenčiansky župan sa držím hesla, že každé euro, ktoré príde do kraja, či už je zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, je vítané. Bez eurofondov sa určite nebude môcť kraj, ale ani mestá a obce, ktorých máme v tomto kraji 276, rozvíjať. To je možno osobný názor pána primátora. Za to, že povedal svoj názor o tom, ako by to malo fungovať, by vláda nemala potrestať Trenčín. To si určite nemyslím a verím, že sa to ani nestane. Naopak, chceme spoločne dostať do tohto regiónu, a určite aj do krajského mesta, čo najviac finančných prostriedkov.

Rybníček o novom nastavení eurofondov: Nemá to hlavu ani pätu, všetko sa robí v tlaku a strese

Šéf Únie miest Slovenska kritizuje ministerstvo regionálneho rozvoja za to, ako chce do budúceho programového obdobia nastaviť čerpanie eurofondov v regiónoch. Chýba mu jasná definícia regionálnej politiky a investičných stratégií zo strany štátu. Regionálne eurofondy by sa podľa neho mali čerpať podľa koncepcie, ktorú pripravil rezort dopravy. Nevylučuje, že Trenčín pre jeho kritiku nedostane eurofondy na projekty.

Ste spokojný s tým, ako sa zatiaľ koordinuje príprava nového programovacieho obdobia medzi štátom, VUCkami, mestami a obcami?

Samozrejme, je to veľmi hektické. Termíny, ktoré nám boli teraz stanovené, sú dosť šibeničné. Stále sme niekde na začiatku. Tvoria sa Rady partnerstva, pripravuje sa vstupná správa, ktorá má byť hotová do konca roka. Čo sa týka samospráv a regiónov, určite nezačíname od nuly, pretože sú tu plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré majú jednotlivé mestá, obce aj samosprávne kraje. Z nich vychádzame. Máme tam toho veľa načrtnutého a niektoré veci treba upraviť. Zopakujem to znovu, mestá, obce a samosprávne kraje najlepšie vedia, čo potrebujú pre rozvoj miest, obcí a regiónov. Teraz je veľmi dôležité pripraviť integrované územné stratégie, aby sme ich mali nachystané, a aby to boli kvalitné projekty, ktoré posunú kraj ďalej. Budúci rok ich MIRRI aj s Európskou komisiou vyhodnotí. Hlavne, aby tie finančné prostriedky prišli v dostatočnom objeme vzhľadom na požiadavky, ktoré jednotlivé regióny a mestá majú.

Bude Slovensko schopné lepšie čerpať eurofondy? Minulé programové obdobie sme boli najhoršie čerpajúcim štátom Euróskej únie.

Stále sme len na začiatku. Až prax a budúce roky, najmä 2021, 2022 a 2023 ukážu, či sme strategické dokumenty pripravili naozaj dobre. Spomínal som sprostredkovateľské orgány na vyšších územných celkoch, ktoré pomáhajú mestám, obciam v regiónoch s prípravou rôznych projektov, aj so zmenovými konaniami týchto projektov. To je praktická skúsenosť, ktorá tu je už roky. Myslím si, že ak to nejakým spôsobom zoberieme z tých regiónov smerom do Bratislavy, tak len to scentralizujeme. Spôsobí to skôr vzďaľovanie regiónom a samosprávam v rámci celého Slovenska.

My síce zadefinujeme projekty, ale očakávame od ministerstva, aby tam nebola zbytočná byrokracia a aby sa zjednodušili žiadosti, procesy schvaľovania a vyhodnocovania zmenového konania, podpisovania dodatkov a kontroly verejného obstarávania. Teraz je v tomto procese veľa rôznych krokov a trvá to naozaj dlho. Čísla veľmi jasne hovoria, koľko dní a mesiacov trvá, kým sa projekt dokončí od samého začiatku. Je to dlhá doba a toto musíme naozaj zmeniť. Ja som stále za to, aby si regióny tie projekty pripravovali sami a aby si povedali, čo ich skutočne trápi a ako to chcú riešiť. Centrálna vláda by mala tieto veci len schvaľovať a kontrolovať. Nič viac. Nech kontroluje a audituje, ale všetky ostatné veci nech sú na mestách, obciach a regiónoch.

Ďalší balík financií príde do regiónov z plánu obnovy. Koordinujete nejako prípravu na čerpanie z Plánu obnovy aj s prípravou na nové programové obdobie čerpania eurofondov?

Otázku financií z Plánu obnovy sme riešili aj na stretnutí Združenia samosprávnych krajov SK8. Zadefinovali sme si, že chceme byť pri príprave priorít čerpania peňazí z plánu obnovy. Doteraz som žiaden vládny plán nevidel a nediskutovali sme o tom. Chceme, aby sa do tohto materiálu zapracovali aj naše požiadavky. Očakávame, že bude prediskutovaný aj so samosprávnymi krajmi, so ZMOSom, Úniou miest Slovenska (ÚMS), aby boli zapracované požiadavky a pohľady týchto regiónov. Sú to nemalé peniaze.

Moja predstava je, že by sme mali podporiť zelenú ekonomiku, keďže sme sa ako Slovenská republika prihlásili k Európskej zelenej dohode. Ďalej by sme mali znižovať spotrebu energie, podporiť digitalizáciu a rozvoj ľudských zdrojov. Myslím si, že aj samosprávy majú do toho čo povedať. Prvé spoločné stretnutie budeme mať, ako zástupcovia samosprávnych krajov, budúci piatok (4. decembra) na Ministerstve financií. Uvidíme, ako bude Plán obnovy vyzerať. Bude to prvé takéto rokovanie.

V akom štádiu je príprava Národného plánu obnovy a odolnosti?

Je to v štádiu, že ide o dobrý materiál na diskusiu. To je jediné, čo som počul a počúvam to len z médií. Tento materiál sme nevideli a dúfam, že nám ho ukážu v piatok tento týždeň. Je už december. Na jednej strane máme pandémiu, na druhej však tento materiál a plán obnovy vznikol ako reakcia na koronakrízu. Mali by sme reagovať veľmi rýchlo a efektívne, aby sme tie finančné prostriedky do konca roku 2026 mohli využiť na obnovu Slovenska.

Počítate s plánom obnovy aj pri urýchlení transformácie hornej Nitry?

Na transformáciu uhoľného regiónu hornej Nitry máme ďalší balík finančných prostriedkov – Fond spravodlivej transformácie, z ktorého pôjdu prostriedky nielen do nášho uhoľného regiónu, ale aj do ďalších troch regiónov Slovenska. Je to v Košickom kraji US Steel, v Banskobystrickom kraji Slovalco a ďalšie firmy v Bratislavskom kraji. Pevne verím, že najväčšia časť finančných prostriedkov pôjde do uhoľného regiónu hornej Nitry.

Pripravujeme Integrovanú územnú stratégiu. Zvlášť musíme pripraviť Plán spravodlivej transformácie tohto regiónu. Ak nebudeme mať tento plán pripravený, tieto finančné prostriedky nedostaneme. Na základe tohto plánu, ktorý má byť pripravený v máji budúceho roku, budeme môcť čerpať ďalšie finančné zdroje nielen z operačného programu Slovensko na roky 2021-2027, ale aj z Fondu spravodlivej transformácie a Plánu obnovy. Zbiehajú sa nám tri programy zdrojov financovania zo strany Európskej únie, ktoré môžu byť využité aj pre uhoľný región hornej Nitry. Čoho sa obávam je, že tie finančné prostriedky, najmä z Plánu obnovy do roku 2026, Slovensko nevyčerpá. Je to veľmi krátka doba a Slovensko nie je pripravené. Chcem vyzvať vládu, aby konala rýchlejšie, a aby konzultovala plán obnovy s jednotlivými regiónmi, mestami a zástupcami miest a obcí. Takto budeme môcť pripraviť taký plán, ktorý pomôže Slovensku zotaviť sa z tohto koronavírusového obdobia. Tu chcem vyzvať vládu, aby bola trochu akčnejšia v príprave Plánu obnovy v spolupráci s regiónmi, mestami a obcami.

Samosprávy sa učia spolupracovať, aby čo najlepšie využili nové eurofondy

Ministerstvo regionálneho rozvoja samosprávam sľubuje, že o nové eurofondy nebudú musieť súťažiť, ale budú môcť slobodne rozhodovať, ako ich vo svojom území využijú. 

Čiže aj pri transformácii hornej Nitry by koordinácia ministerstva, VÚC a samospráv mohla byť lepšia?

Určite. Spomínal som, že môžu byť na to tri zdroje, ktoré ponúka Európska komisia. Potom je tu Modernizačný fond a ďalšie nástroje, ktoré idú priamo z Bruselu. Projekty transformácie hornej Nitry by nemali byť súčasťou tohto programového obdobia, pretože ich vieme využiť inde. Na transformáciu by sme mali využiť projekty, ktoré sú určené pre uhoľné regióny, ako napríklad Fond spravodlivej transformácie.

Obávam sa, že počas najbližších troch, štyroch rokov budeme mať k dispozícii priveľa zdrojov. Ak v roku 2021 nebudú ešte čerpané finančné prostriedky z nového programového obdobia, v roku 2022 už ich budeme čerpať určite. V tomto roku tiež začneme s čerpaním financií z Fondu spravodlivej transformácie a z Plánu obnovy. Myslím, že to znehodnotí tieto finančné prostriedky, pretože od roku 2022 prudko narastie inflácia. V roku 2023 sa budú musieť dočerpať prostriedky zo súčasného programového obdobia. Takže roky 2022 a 2023 znehodnotia financie nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii, pretože tu budú peniaze, ktoré sa nakumulujú v krátkom období a budú sa musieť minúť. Pritom tovary a služby budú drahšie ako teraz.

Čo by ste od ministerstva potrebovali, aby ste boli schopní lepšie čerpať tieto peniaze?

Od MIRRI napríklad, aby robilo len to, čo má. Chceme, aby kontrolovalo a auditorovalo tie procesy a všetky ostatné veci nechalo na žiadateľov a na samosprávy. Chcem, aby pri novom programovom období boli procesy nastavené jednoduchšie z pohľadu spracovávania všetkých žiadostí projektov, ktoré v regiónoch pripravíme.

Zo strany Ministerstva financií chceme vedieť, ako si predstavuje Plán obnovy krajiny, regiónov a miest a obcí. Zaujíma nás, ako Ministerstvo financií vidí zapojenie samospráv do Plánu obnovy.

Ako predseda Trenčianskeho kraja ste náhradníkom slovenskej delegácie Európskeho výboru regiónov. Prináša to niečo župe?

Som náhradníkom, takže sa týchto stretnutí nezúčastňujem. Máme tam však kolegov, ktorí majú vo výbore slovo. Vedia zaujať postoj a chrániť aj záujmy našich samosprávnych krajov, vrátane Trenčianskeho kraja. Európska únia je založená na spoločenstve regiónov, ktorých je niekoľko stoviek. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby tam aj Slovensko malo svojich zástupcov. Tí robia maximum preto, aby bol vypočutý aj náš hlas a finančné prostriedky rešpektovali požiadavky našich krajov.

V roku 2015 ste spustili projekt Zelená župa, ktorý komplexne podporuje zelené opatrenia v kraji. O čo ide?

Myslím, že tento projekt je jedinečný hlavne z toho dôvodu, že má šesť okruhov. Sú nimi šetrenie energiou, ekologická doprava, environmentálna výchova, elektronická župa a zelené verejné obstarávanie. Výsledky máme vo všetkých oblastiach. Na župe sme už v roku 2017 zaobstarali štyri elektromobily. V roku 2019 pribudli ďalšie tri, ktoré sme kúpili s podporou Environmentálneho fondu. Jeden z nich využíva naša Stredná športová škola v Trenčíne pri tréningoch cyklistov. Prvé štyri elektromobily ušetrili 28 ton emisií CO2, čo v prepočte znamená asi 3100 zachránených stromov. V rozvíjaní elektromobility chceme pokračovať. V rámci projektu Lepší Trenčiansky kraj chceme obstarať ďalšie štyri elektromobily pre ľudí, ktorí majú na starosti prípravu transformácie hornej Nitry. Aktuálne sme sa zapojili do výzvy Ministerstva hospodárstva SR na nákup nabíjacích staníc pre elektromobily. Niekoľko sme už vybudovali. Chceme využiť túto schému, aby sme vybudovali tri nabíjacie stanice v ďalších častiach Trenčianskeho kraja. Pri znížení energetickej náročnosti budov a využívaní obnoviteľných zdrojov energie, spomeniem zaujímavý projekt, ktorý sme mali tiež podporený z eurofondov. Myslím, že je to vzorový projekt aj pre Slovensko a Európsku komisiu. Ide o zníženie energetickej náročnosti našej Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne. Projekt stál 2,4 milióna eur a župa prispela bezmála 400 tisíc eurami. Zaujímavý je tým, že kombinuje zníženie energetickej náročnosti využitím fotovoltaiky a solárnych panelov. Fotovoltaika napája osvetlenie, sú tam úsporné žiarivky, vymenili sme okná a celú budovu zateplili. Na každom okne máme čidlá, ktoré ich automaticky otvoria a vyvetrajú, keď stúpne hustota CO2 v miestnosti. Laminárne prúdenie následne zabezpečí výmenu kyslíka. Táto budova je zaradená do energetickej triedy A1. Je to veľmi zaujímavý projekt. Snažíme sa znížiť aj energetickú náročnosť ďalších škôl a budov vo vlastníctve kraja.

Tu chcem podotknúť jednu vec, ktorá by stála za zváženie a prehodnotenie. Ide o nastavenie pravidiel pre garantovanú energetickú službu, s ktorou prišlo Ministerstvo hospodárstva SR. Momentálne sme v štádiu obstarávania garantovanej energetickej služby pre jednu našu strednú školu. Potykáme sa však s problémami, ktoré by mal štát zvážiť.

O čo ide?

Na jednej strane je dobré, že sa to nezarátava do dlhu samotnej župy alebo žiadateľa. Na druhej strane však máme pri súčasnom nastavení rôzne blokačné veci, ktoré bránia viacerým záujemcom prihlásiť sa do tejto súťaže. Preto asi nebude o súťaž veľký záujem. Najväčší problém je asi zabránenie využívania kombinácie zdrojov zo súkromného sektora, partnera, ktorý má zabezpečovať túto energetickú službu a finančných prostriedkov z eurofondov. Garantovaná energetická služba musí byť nejakým spôsobom rozdelená, pretože zhotoviteľovi a záujemcovi to finančne nevychádza. Časť zoberie žiadateľ, z úverov alebo vlastných zdrojov, a garantovanú energetickú službu by robil poskytovateľ. Ak by sa to dalo skombinovať s eurofondami, tak žiadateľovi alebo vlastníkovi budovy, ktorý má záujem o takúto energetickú službu, by to vychádzalo určite lepšie. V Českej republike to takto funguje, podľa informácií, ktoré mám.

Možno naozaj stojí za zváženie apelovať na Ministerstvo hospodárstva, aby zmenili podmienky garantovanej energetickej služby.

Čo ostatné okruhy projektu? Zatiaľ ste spomenuli len elektromobilitu a budovy…

Jeden z ďalších okruhov je budovanie cyklotrás a cyklochodníkov. Máme dva veľké projekty, ktorých investorom je župa. Jedná sa o Vážsku cyklomagistrálu a Hornonitriansku cyklomagistrálu. Keď sa pozrieme na kraj, tak sú na Považí a na hornej Nitre. Obe cyklomagistrály idú popri dvoch riekach, rieke Váh a rieke Nitra. Zo 100 kilometrov Vážskej magistrály máme ukončené dva úseky z ôsmich. Momentálne chceme čo najskôr získať kolaudačné rozhodnutie na najdlhší úsek, ktorý má viac ako 21 kilometrov, z Nového Mesta nad Váhom do krajského mesta Trenčín. Aj na ďalšie úseky, ktoré máme pripravené, chceme získať stavebné povolenia niekedy do apríla – mája budúceho roku. Túto inžiniersku činnosť na viac ako 100 kilometroch chceme mať dovtedy, viac-menej, za sebou. Potom budeme po častiach podávať projekty a ďalšie výzvy. Boli by sme radi, ak by sa minuli všetky finančné prostriedky, ktoré má Slovenská republika vyčlenené z programu, z ktorého môžu čerpať mestá, obce a regióny. Práve tento najdlhší úsek je financovaný z prostriedkov Európskej únie vo výške viac ako štyri milióny eur.

Tento rok sme dokončili a slávnostne otvorili, prvého júna, veľmi peknú cyklotrasu. Celkom 11 kilometrový úsek bol financovaný z INTERREGu Slovenská republika Česká republika, kde sme spojili nielen dva kraje, Trenčiansky a Zlínsky, ale aj hrad Brumov s Trenčianskym hradom. Tento projekt je najviac využívaný a hustota užívateľov, smerom z Trenčína na Nemšovú, je asi najväčšia. Na jednotlivých úsekoch cyklotrás máme nasadené cykločítače, ktoré sú obojstranné a vieme každý deň vyhodnotiť, koľko ľudí navštevuje a využíva tieto úseky. Sú to naozaj veľmi zaujímavé čísla a je vidieť, že finančné prostriedky, ktoré boli investované do týchto cyklotrás, sa takýmto spôsobom vracajú. Dôvod je nielen ten, že ľudia idú za športom, ale využívajú ich aj na cestu do práce, resp. z práce, aby sa vyhli preplneným cestám, ktoré v kraji máme. Je to veľmi dobré aj voči životnému prostrediu, tým, že ľudia nechávajú automobily doma a skôr využívajú nemotorovú dopravu.

Na internetovej stránke píšete, že ste jediný projekt svojho druhu na Slovensku. Stále je to tak?

Napríklad pri cyklotrasách a cyklochodníkoch viem, že aj iné kraje majú tieto projekty. Postupne budujú svoje cyklochodníky a cyklotrasy. Cez Vážsku cyklomagistrálu, ktorá ide celým krajom, chceme spojiť tri kraje: Žilinský, Trenčiansky a Trnavský. Takisto spojiť aj troje kúpele, ktoré sú veľmi zaujímavé. Sú to kúpele Piešťany, kúpele Trenčianske Teplice a kúpele Nimnica pri Púchove. Je to naozaj zaujímavý projekt a som rád, že aj ostatné kraje pripravujú budovanie cyklotrás a cyklochodníkov.

Viem, že aj ďalšie kraje a župy uvažujú nad určitým množstvom elektromobilov a chcú tiež znížiť uhlíkovú stopu.

Pýtal som sa skôr na komplexné riešenie problematiky životného prostredia, ako je vaša Zelená župa, ktorá sa nezamerala len na čiastkové riešenia, akými sú cyklotrasy. Viete ešte o nejakom inom kraji, ktorý by to riešil tak koncepčne?

Neviem vám presne povedať, či majú kraje takýmto spôsobom zastrešené všetky tieto okruhy. Medzi tieto koncepcie určite patrí aj environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta. Pripravili sme naozaj zaujímavú koncepciu, ktorá má pomôcť vzdelávať ľudí aj na stredných školách. Musíme vybudovať krajské ekocentrum environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety. Chceme toto zaradiť aj do duálneho vzdelávania, ktoré je veľmi dôležité, pretože Trenčianska župa je lídrom v systéme duálneho vzdelávania a má, v absolútnych číslach, najviac žiakov, ktorí sa vzdelávajú a učia pre konkrétne firmy.

V rámci environmentálneho vychovávania a osvety máme minigrantový mechanizmus na podporu environmentálnych projektov kraja. Volá sa to Zelené oči. To nie je kvôli tomu, že župan má zelené oči, ale keďže chceme byť zelení a podporovať environmentálnu výchovu, tak myslím, že tento prívlastok „zelené oči“ je naozaj výstižný.

Pre štatistiky uvediem, že v roku 2019 bolo predložených 72 žiadostí vo výške asi 134 tisíc eur. Uspokojili sme 44 žiadateľov z týchto 72 žiadostí. Žiadatelia sa mohli uchádzať o najviac dvetisíc eur. Sú to zaujímavé projekty. Využívajú ich základné a materské školy, ktoré budujú rôzne náučné chodníky či vysádzajú stromy a kríky. Takýmto spôsobom sa deti učia, už od materskej školy, byť viac zodpovedné nielen voči sebe, ale aj voči životnému prostrediu. Tento rok sme podpísali so Včelárskym a ekologickým spolkom Slovenska memorandum o spolupráci. Na základe neho vznikla včelnica z úľov na stromoch, priamo na Trenčianskom hrade. Týmto chceme deti zo základných škôl učiť, ako sa starať o včeličky a zistiť, čo tá včela robí. Okrem toho, že máme z včiel medonosných med, včela je veľmi dôležitá pri ochrane životného prostredia a biotopov, ktoré sa v tomto regióne nachádzajú. Sú to zaujímavé veci, chceme ich aj takýmto spôsobom rozvíjať.

Odkiaľ sú peniaze zo Zelených očí?

Grantová schéma Zelené oči je financovaná čisto z rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Každoročne sa vyčlení okolo 80 tisíc eur z rozpočtu župy. Tie isté finančné prostriedky boli schválené minulý týždeň na Zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja na rok 2021. Sú to fakt pekné a zaujímavé projekty, ktoré pomáhajú skrášľovať a zlepšovať životné prostredie.

Dokonca sme chceli rozbehnúť, aj keď v tomto smere sa nám moc nedarí, certifikovanie prírodných záhrad po vzore Rakúska, kde sú tieto certifikované záhrady zaujímavý artikel v cestovnom ruchu. Nechali sme sa inšpirovať aj pri environmentálnej výchove, ktorú pripravovali ľudia, ktorí s týmto nápadom prišli. Zatiaľ sú certifikované dve takéto prírodné záhrady. Jedna je v našej Strednej odbornej škole v Pruskom, čo je jediná poľnohospodárska stredná odborná škola v Trenčianskom kraji. Ďalšia certifikovaná prírodná záhrada je na Spojenej škole internátnej tu v krajskom meste Trenčín. Sú tam určité podmienky, ktoré musia spĺňať. Napríklad, nemôžu sa používať herbicídy

a pesticídy. Časť záhrady musí byť produkčná. To znamená, že tam musia byť ovocné stromy a zelenina. Potom sú tam rôzne časti drevín, rastlín a podobne. Bolo by zaujímavé, zo strany štátu a Ministerstva životného prostredia, podporiť tento zaujímavý projekt certifikovaných prírodných záhrad. Myslím, že by to podporilo aj rozvoj cestovného ruchu.

 

Partner:

 

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8