Beblavý: Chceme ukázať, že sociálne investície vedia podporiť dobrú vec a aj zarobiť

Miroslav Beblavý. [Archív/Miroslav Beblavý]

MIROSLAV BEBLAVÝ ide cez nový fond investovať eurofondy do projektov so sociálnymi dopadmi. Ľudia na Slovensku podľa neho pochybujú o tom, že sa dá návratne investovať do verejnoprospešných projektov. „Kým to neuvidia, tak neuveria. Týmto fondom musíme ukázať, že sa to dá,“ vysvetľuje.

Miroslav Beblavý spolu s platformou Crowdbery založil investičný fond CB ESPRI Impact One, ktorý je prvým investičným fondom na podporu sociálnej ekonomiky na Slovensku. Ide o spoločný podnik so Slovak Investment Holding, ktorý do neho vložil 10 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu z Operačného programu Ľudské zdroje. 

Spoločne s platformou Crowdberry ste založili investičný fond pre sociálnu ekonomiku. Hlavnú časť peňazí (10 miliónov eur) vo fonde tvoria verejné investície zo Slovak Investment holding (SIH). Ako vznikol nápad urobiť takýto fond?

Nápad vznikol v SIH. Z ich strany išlo o dokončenie podpory sociálnej ekonomiky, ktorú štát dnes financuje z dvoch pilierov – grantmi cez ministerstvo práce a programom štandardných úverov cez SIH. Rizikový kapitál pre sociálnu ekonomiku má byť teraz tretím pilierom. Keďže je najinovatívnejší, ale aj najmenej vyskúšaný, tak si ho nechali nakoniec a pred rokom a pol naň vypísali súťaž, ktorú sme vyhrali.

Čiže nebolo to tak, že ste dlhodobejšie hľadali možnosti, ako investovať do sociálnej ekonomiky, ale využili ste skôr dostupnú príležitosť?

S platformou Crowdberry sme sa už predtým rozprávali o možnej spolupráci v oblasti spoločenských inovácií prostredníctvom impact investment (investície so sociálnym dopadom, pozn. red.). Neskôr sme našli vypísanú súťaž od SIH, ktorá nám zapadla do konceptu, a tak sme sa do nej prihlásili.

Bez investície SIH by to išlo ťažšie, pretože na rozdiel od západných krajín je na Slovensku veľmi ťažké získať do tejto oblasti desaťmiliónovú investíciu.

Iný investor na projekty v sociálnej ekonomike by sa na Slovensku nenašiel? 

Zatiaľ nie, ale myslíme si, že ak budeme úspešní, tak takáto možnosť tu v budúcnosti bude. Dobrým zhodnotením fondu vieme ukázať súkromným investorom, že vedia podporiť dobrú vec a pritom aj zarobiť. To je jeden z dôvodov, prečo sme do toho s Crowdberry išli a štátu sme za túto možnosť vďační.

Na druhej strane je štátna investícia oproti súkromnej zviazaná rôznymi pravidlami zo strany Únie či štátu a nemôžeme fungovať tak flexibilne ako iné súkromné impactové fondy v západnej Európe.

Prečo v tomto segmente u nás nie sú investori?

Pretože ľudia potrebujú najskôr vidieť výsledky, aby uverili. Po skúsenosti so sociálnymi podnikmi prvej Ficovej vlády, keď sa peniaze neefektívne rozhadzovali, nemá u nás sociálna ekonomika historicky dobré meno. Myšlienka, že sa dá investovať návratne do verejnoprospešných projektov, pre mnohých ľudí u nás stále znie ako sci-fi. S týmto skepticizmom sa stretávam aj dnes, preto si na to musíme trúfnuť a týmto pilotným projektom ukázať, že sa to dá. Kým to ľudia neuvidia, tak neuveria. Keď uvidia, že to funguje, môžeme uvažovať aj o mobilizácii ďalších súkromných zdrojov.

Čo s kultúrnou pamiatkou, keď nie sú eurofondy? Bratislava ukazuje, ako financovať verejné služby inak

Bratislava na obnovu kúpeľov Grössling vytvorila spoločný podnik so štátnym investičným fondom, čo jej umožní financovať rekonštrukciu a aj požičať si ďalšie peniaze od banky. Podľa Slovak Investment Holding je to ukážkový model financovania životaschopných verejných projektov. 

Zo súkromných zdrojov je najväčší potenciál u bánk?

Niečo podobné už robí Slovenská sporiteľňa, s ktorou spolupracujeme a konzultujeme projekty, no príležitosť vidíme aj v iných bankách alebo majetných jednotlivcoch. Tí majú často chuť podporovať dobré veci, no riešia to zatiaľ charitatívnym prístupom. Preto je dôležité ukázať, že aj takáto investícia sa dá zhodnotiť.

rozhovore pre Denník N ste povedali, že SIH požadoval ľudí, ktorí majú investičnú skúsenosť a ľudí, ktorí majú skúsenosť zo sociálnych vecí. Tú druhú časť máte na starosti vy?

Fungujeme ako jednotný tím, ale v prihláške sme museli splniť obe požiadavky. Na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí by mali sociálnu aj investičnú odbornosť. Crowdberry má svojich profesionálov a ja som fungoval ako manažér a expert na sociálnu oblasť.

Ako by mal teda vyzerať ideálny projekt, do ktorého budete investovať z vášho fondu?

Uvediem príklady investícií, o ktorých už rokujeme. Ide napríklad o tradičný sociálny projekt v spišskej obci, kde malá firma zamestnáva nízko kvalifikovaných alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí z osady, ktorí robia rôzne lesné práce. Rokujeme s nimi o investícii v hodnote päťdesiattisíc, aby si vedeli kúpiť traktor, ťažného koňa a iné potreby.

Ďalej ide o zdravotnícky startup, ktorý má technológiu na lepšie meranie životných funkcií. To pomôže nielen v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, ale aj v chudobných rozvojových krajinách, v ktorých pôsobia.

No máme aj projekty ako inovatívne školy či firmy v oblasti elektromobility. Všetky projekty ale musia spĺňať podmienky zákona o sociálnej ekonomike, a teda pôsobiť v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne veci, životné prostredie, kultúra, vzdelávanie, ochrana ľudských práv, regionálna zamestnanosť či bývanie. Potom sa musia zaviazať, že buď v najbližších rokoch reinvestujú aspoň polovicu zisku, alebo do spravovania hospodárskej činnosti zapájajú ľudí, s ktorými spolupracujú. Môžeme podporiť neziskové organizácie, ale aj firmy, pokiaľ majú tento priaznivý spoločenský vplyv.

Aj samosprávy?

To je zatiaľ problém. Podľa súčasnej schémy štátnej pomoci môžeme podporiť len firmy obcí do päťtisíc obyvateľov. SIH nám však sľúbil, že chystá schému štátnej pomoci, po ktorej bude možné podporiť aj mestské a krajské podniky. To nás teší, pretože práve v nich sme videli príležitosť.

Budete môcť okrem začínajúcich projektov podporiť aj etablované podniky?

Áno, aj keď pre nás je najjednoduchšie podporiť firmu, ktorá je do piatich rokov od založenia. Ale môže to byť aj úplne nová firma, napríklad ak si etablovaná firma založí dcérsku spoločnosť pre projekt a ten má zmysel, tak ho môžeme podporiť. Vieme podporiť aj staršie firmy, ale je to komplikovanejšie, preto očakávame, že gro projektov bude z nových podnikov.

Zakladateľ startupu s receptom na zdravšiu pôdu: Vieme nahradiť 70 percent umelých hnojív

Startup Nitroterra Technology ukazuje, ako sa v poľnohospodárstve dá znížiť používanie syntetických hnojív, o čo sa teraz ide snažiť EÚ. Ich technológia stojí na bakteriálnych hnojivách a podľa jeho zakladateľa RADOSLAVA BONKA pomôže rozpočtu farmy, ale aj prírode.

Platí podmienka, že projektom musia vzniknúť nové pracovné miesta?

Ide skôr o zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných alebo starších ľudí, hoci sa určite potešíme aj novovytvoreným miestam. Firmy túto podmienku riešia rôznymi spôsobmi. Väčšina zamestnancov firmy zo spišskej obce bude práve z osady. Inovatívny podnik, ktorý chce mať nulovú uhlíkovú stopu, by chcel vysádzať stromy a tam využije nízko kvalifikovaných ľudí.

Niektoré startupy najmú zamestnancov ako testerov. Rozumiem tejto podmienke, ale na druhej strane je to jedno z obmedzení štátnej investície. Vo svete sa investície s dopadom chápu širšie. Síce zamestnanosť býva jedným z kritérií, ale dôraz sa kladie práve na silný spoločenský dopad, napríklad cez zlepšenie životného prostredia. My potrebujeme oba pozitívne vplyvy.

Ako budete u firiem dopredu zisťovať merateľný spoločenský dopad?

Je to flexibilné v závislosti od ich pôsobenia, no musí byť merateľný. Pri firme v elektromobilite debatujeme o tom, že ich nabíjačky budú mať nulovú uhlíkovú stopu, pri zdravotníckom koncepte pôjde určitý počet zariadení do chudobných krajín alebo zariadení sociálnych služieb.

Takže je to tak ako v štandardných eurofondoch, že každý projekt musí na konci preukázať nejaký merateľný ukazovateľ?

Áno, ale s tým, že máme väčšiu flexibilitu v definícii pozitívneho vplyvu. Môžeme sa rozprávať s firmami o tom, v čom sú jedinečné.

Môže vám do výberu projektov zasahovať SIH? 

Nie, SIH nám môže dať stopku v prípade podozrenia, že investícia je v rozpore so zákonom. Inak je rozhodnutie na nás, čo je dobrá poistka, aby sa do rozhodovania nedostala politika. Podmienkou verejnej súťaže bola aj investičná stratégia. My sme v nej navrhli šesť investičných programov. Je medzi nimi napríklad podpora sociálnych inovácií, štandardných sociálnych podnikov zameraných na inklúziu, ale aj sociálne bývanie.

Teraz už rozhodnutia robíme sami. Pri väčších investíciách sme navrhli investičný a poradný výbor, ktorý pozostáva z troch interných a siedmich externých expertov na sociálnu ekonomiku. My ich musíme o každej investícii presvedčiť, pretože budú každú jednu z nich schvaľovať.

Čo znamená väčšia investícia?

Investície nad stotisíc eur. Tie pôjdu na schválenie výboru.

Budete sa zameriavať na veľké alebo malé projekty?

Našim cieľom je investovať do 120 podnikov, s tým že asi dve tretiny podnikov budú malé investície, čo bude tvoriť asi tretinu portfólia, a zvyšok budú veľké investície. Stratégia je podporiť veľký počet malých a malý počet veľkých firiem. Ale musíme sa prispôsobiť prostrediu. Keďže ide o úplne nový biznisplán, je to skôr odhad, čo si uvedomuje aj SIH.

O malé investície je menší záujem, ako sme pôvodne očakávali. Sociálne podniky často čakajú na nenávratné granty. Zatiaľ sme teda robili skôr s väčšími firmami, ktoré si povedia, že sa im oplatí prejsť celým procesom. Učíme sa, na investície máme ešte rok a trištvrte (peniaze sa musia investovať do konca programového obdobia, čiže do konca roka 2023, pozn. red.).

Akých oblasti by sa mali týkať väčšie investície?

Sú to zatiaľ dva projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov – elektromobilita a zdravotníctvo. Diskutujeme aj o sociálnom bývaní, ale tento projekt je ešte v ranom štádiu. Na druhom konci sú napríklad spomínané lesné práce alebo firma, ktorá chce miesta s nelegálnymi kempami pre horolezcov premieňať na oficiálne kempy a zamestnávať tam znevýhodnených ľudí. S nimi tiež hovoríme o približne stotisícovej investícii.

Finančné nástroje sú perpetuum mobile

Hovorí sa, že všetko má svoj koniec. Pre finančné nástroje to však neplatí. Na rozdiel od dotácií z eurofondov sa v nich totiž každé euro otočí niekoľkokrát.

Na projekty, ktoré ste spomínali, existujú aj klasické grantové výzvy z eurofondov. Prečo by firma teda mala ísť do návratnej finančnej podpory?

Má to niekoľko výhod. Prvá je oveľa flexibilnejší a nebyrokratický prístup. Všetky požiadavky, ktoré na nás štát uvalil, sme sa snažili zhrnúť do jednej žiadosti, ktorú zároveň vypĺňame spolu so žiadateľom. Zároveň vieme byť oveľa rýchlejší. Pre mnohých nie sú existujúce schémy vhodné, pretože napríklad požiadavku o tvorbe pracovných miest na dva roky by niektoré sezónne projekty, ako napríklad spomínané horolezecké kempy alebo lesnícke práce, nemohli splniť. Také podniky často nevedia získať žiadnu podporu.

V neposlednom rade im vieme pomôcť aj s ďalšími investíciami, napríklad cez platformu Crowdberry, čo je výhodné najmä pre podniky, ktoré sa chcú dynamickejšie rozvíjať a nechcú byť závislé od štátneho financovania.

Neobávate sa teda, že nebudete mať dostatok projektov?

Môže sa to stať, a preto máme veľmi jednoduchú filozofiu. Ak prídu dôveryhodní ľudia s dobrým projektom, ktorý prejde neľahkými technickými požiadavkami, tak ich podporíme. Výbor sa pýtal, či nebudeme uprednostňovať sociálnejšie projekty. To budeme robiť vo chvíli, keď bude vlna projektov taká veľká, že nebudeme mať dostatok financií a budeme si musieť vyberať.

Čo robíme inak ako štátne inštitúcie je, že aktívne oslovujeme určité typy firiem a vysvetľujeme im, prečo by to mohlo byť pre nich zaujímavé. Máme lepší marketing. S touto filozofiou verím, že to za rok aj trištvrte zvládneme. Ak nie, peniaze sa vrátia štátu, nebudú sa nezmyselne rozdávať.

Dajú sa tieto peniaze kombinovať s grantami?

Navzájom sa to nevylučuje. Jedna z firiem, s ktorou rokujeme, má pomerne veľký grant od štátu a zatiaľ nám to z analýzy štátnej pomoci nevychádza ako problém.

Keďže máte za sebou verejnú súťaž na sprostredkovateľa investícií pre SIH, tak najťažšiu byrokratickú časť už zrejme máte za sebou. Stále ale ide o eurofondy. Nemôže sa stať, že vám bude v určitej fáze projekty brzdiť nejaká štátna kontrolná inštitúcia alebo riadiace orgány?

Nie, brzdiť ich môže iba SIH, ak by boli v rozpore so zákonom. Ale zo strany SIH vidím veľkú snahu, aby to v súlade so zákonom fungovalo a aby to bol úspech. Kým skončí programové obdobie, buď peniaze alokujeme, alebo sa vrátia štátu. SIH budúci rok v apríli vyhodnotí prvý rok a pokiaľ by nebol úspešný, finančný balík nám môže krátiť. Takže teraz musíme dokázať, že vieme fungovať tak, aby peniaze neprepadli.

Podľa najnovšej ex-ante analýzy pre finančné nástroje sa v novom programovom období 2021 až 2027 opäť počíta s výraznou návratnou finančnou podporou v oblasti sociálnej ekonomiky. Ak by sa to u vás teda skončilo úspechom, viete si predstaviť, že by ste sa fondom u SIH uchádzali o ďalšie peniaze?

Z hľadiska verejného záujmu je prospešné, keď sa veci rozvíjajú postupne. Z mojej skúsenosti viem, že keď je niekde priveľa peňazí, je to rovnako zlé, ako keď ich je málo. Ak sa ukáže, že náš fond funguje, môžu sa zmeniť pravidlá a pridať financie do oblastí, kde chýbajú. Verím skôr v evolučný prístup, než dať do niečoho hneď miliardu, pretože to zničí celú oblasť. Zo strany štátnych inštitúcií bude dôležité, aby dbali na praktické skúsenosti v súvislosti s implementáciou.

Do projektov v Bratislavskom kraji nemôžete investovať vôbec?

Môžeme podporovať firmy z Bratislavy, dokonca aj zo zahraničia, ale ich aktivity musia byť v ostatných siedmich krajoch. Čiže môže prísť nemecká firma a otvoriť na východnom Slovensku pobočku, ktorú podporíme, ale nemôže to byť v Bratislave. Je nám to ľúto, pretože je veľa dobrých projektov aj v Bratislave, ktoré inak na financovanie nedosiahnu.

Ako hľadáte projekty na východ od Bratislavy?

Už minulý rok v novembri sme začali s neformálnou prípravou. Keďže štát so spustením fondu meškal, iným spôsobom by sme to nestihli. Využili sme preto siete a obišli sme niektoré inštitúcie, ktoré sa venujú sociálnej ekonomike. Tie nám odporučili podniky, z ktorých nám vyšlo niekoľko desiatok uchádzačov. Neskôr sa nám ľudia začali ozývať sami. Odkedy sme v apríli spustili fond, tak máme na webe dotazník, no aj naďalej priamo oslovujeme vhodné firmy. U nás nebude problém s protekciou, pretože máme dosť peňazí a dobrý projekt sa nemusí báť, že bude vytlačený.

Akú podobu budú mať investície?

Máme štyri produkty, ktoré spája to, že musí ísť o ekvitu a kvázi-ekvitu. Ide o rizikové investovanie, ktoré bežne banky nepodporujú. Pri ekvite do firmy vstupujeme ako podieloví vlastníci buď hneď, alebo po istom čase. Tieto podiely by sme mali do desiatich rokov predať. Ďalšou možnosťou je podriadený úver, čo znamená, že peniaze nemôžeme zobrať späť do okamihu splatnosti, no keď firma úver splatí, dáva nám určitú prémiu za úspech.

Ako pilot na Slovensku skúšame revenue based finance, kde organizácie splácajú pevné percento svojich tržieb. To je výhodné napríklad pre mimovládne organizácie poskytujúce sociálne služby, ktoré majú niektoré roky silnejšie a iné slabšie. To znamená, že ich splátka za úver v prípade nižších tržieb nezruinuje. Bežný úver by im banka nedala alebo ak áno, tak by ich to mohlo v slabšom období zničiť.

A sú na takýto spôsob financovania organizácie pripravené?

Je to koncept, ktorý treba vysvetľovať, ale firmy si na základe tržieb vedia vypočítať, či sa im to vyplatí. Snažíme sa ponúkať veci, ktoré sú jednoduché a ľahko pochopiteľné.

Zakladateľ GA Drilling: Investície z verejných peňazí mobilizujú súkromných investorov

Slovenská spoločnosť, ktorá vyvíja unikátnu technológiu pre geotermálnu energiu, si okrem súkromných zabezpečila investície aj z nenávratnej finančnej pomoci EÚ.

Aké máte opatrenia na minimalizáciu rizika?

Riziko sa snažíme znížiť dvomi spôsobmi. Tým prvým je kvalitný výber projektov podľa kritérií, ktorými trhy naozaj dôkladne analyzujeme. Na druhej strane máme v podnikateľskom pláne odhad, že asi desať až dvadsať percent peňazí z programov sa nevráti, pretože je to rizikové financovanie. Práve preto keď sa niekomu dariť bude, tak by nám mal dávať extra prémiu, aby sa to vyrovnalo. Cieľom fondu nie je zarobiť veľké peniaze, ale aby ziskové projekty zarobili na stratové a optimálne aj s úrokom.

Ako ziskové projekty zarábajú na stratové?

Vyšším zhodnotením. Ak kúpite podiel a ten sa neskôr predá za oveľa viac, tak to máte automaticky zhodnotené. Ale pri úvere to máme vyriešené tak, že okrem úroku zaplatí podnik aj nejaké percento zo svojich tržieb. V tom zmysle sa budeme podieľať na úspechu najúspešnejších.

Ale platí, že musíte celú investíciu vrátiť štátu?

Nemôžeme vrátiť to, čo nedostaneme späť. Môže prísť celosvetová viacročná ekonomická depresia a skrachuje viac podnikov, ako sme očakávali, čo ovplyvní naše investície. Ale máme to nastavené tak, aby to vrátilo istinu a ešte niečo. Štát dostane späť 98,5 percenta z výnosu a my 1,5 percenta. Plus my máme ešte poplatky za správu fondu.

SIH nemá konkrétne požiadavky na návratnosť svojej investície?  

Nie. To sa v tomto odvetví nerobí, pretože všetky investície sú bez garancie, aj podielové fondy. Na druhej strane, našim cieľom je ukázať, že na rozdiel od nenávratných foriem grantového financovania sa tu dá spojiť pozitívny dopad aj s návratnosťou. Našim veľkým cieľom je dodržať návratnosť minimálne na úrovni vrátenia vkladu. Ale nielen preto, že v tom sú naše vlastné peniaze, ale aj pre reputáciu odvetvia. Nebude dobré, ak to skončí tým, že sa štátu vráti 70 percent. Hoci je to stále viac ako pri grante, nie je to v súlade s našou predstavou. Odhadovanú dobu návratnosti nám SIH určil. Do konca budúceho roku zainvestujeme a potom máme osem rokov na to, aby sa investícia vrátila.