Bulharský europoslanec: Eurofondy potrebujú takú ráznu zástankyňu, akou je komisárka Ferreira

Bulharský europoslanec Andrey Novakov. [Didier Bauweraerts. © European Union 2019 - Source : EP]

Zásady právneho štátu by sa mali dodržiavať vždy a všade, nie len pri eurofondoch, hovorí pre EURACTIV.sk europoslanec ANDREY NOVAKOV. Každý štát musí dodržiavať spoločné pravidlá a hodnoty EÚ, no bežní prijímatelia eurofondov nemôžu pykať za chyby svojich vlád.

Andrey Novakov je bulharským europoslancom, ktorý v Európskom parlamente zastupuje Európsku ľudovú stranu (EPP). Je členom regionálneho výboru (REGI) a spoluspravodajcom Parlamentu pre Nariadenia pre európske štrukturálne a investičné fondy (eurofondy) pre obdobie rokov 2014 až 2020. 

Na vypočúvaní dezignovanej komisárky pre regionálnu politiku a reformy Elisy Ferreira ste mali ako prvý možnosť položiť otázku. Ako hodnotíte jej odpovede? Veríte v jej záväzok bojovať za čo najsilnejšiu pozíciu kohéznej politiky v rozpočte EÚ po roku 2020?

Jej vystúpenie bolo dobré. Bola veľmi dobre pripravená a odpovedala na väčšinu otázok, vrátane tých mojich. S jej odkazom, že je ochotná postaviť sa za čo najväčší rozpočet politiky súdržnosti, som spokojný. Keďže v minulosti bola europoslankyňou a zastávala aj veľmi dôležité pozície v Portugalsku, tak je veľmi skúsená. Takú ráznu predstaviteľku, ako je ona, kohézna politika EÚ potrebuje.

Nie je prekvapením, že europoslancov zaujímali hlavne jej názory na budúcnosť eurofondov. Ich najväčšie obavy sa spájajú s 10-percentnými škrtmi v kohéznej politike. Je práve toto znižovanie najväčší problém v návrhu Európskej komisie?

Je to len jeden z mnohých problémov. Priznávam ale, že ma veľmi znepokojilo, keď som videl návrh na zoštíhlenie Kohézneho fondu o polovicu a 10-percentné zníženie celkového rozpočtu kohéznej politiky. Europarlament preto prijal pozíciu, v ktorej žiada zachovanie fondov EÚ na dnešnej úrovni.

Buďme úprimní: o tom, že EÚ stojí za európskymi regiónmi ich presvedčíme len, ak to budeme vedieť podložiť silnými rozpočtom. Nemôže to byť len o uzneseniach, slovách a prianiach, ale o konkrétnych činoch s konkrétnymi rozpočtovými záväzkami.

Čiže áno, škrty sú veľký problém. Ale podobným problémom je napríklad aj pomalé čerpanie eurofondov, ktorého sme dnes svedkami.

Rozpočet následkom brexitu príde o britské príspevky. Ako teda chcete zaistiť rovnakú úroveň rozpočtu pre kohéznu politiku ako v tomto programovom období?

Podľa mňa sa to dá. Nemyslím si, že by nové priority a výzvy, ktoré ležia pred Úniou, mali byť v rozpore s našimi tradičnými politikami. Bohužiaľ tu stále máme regióny, ktoré sú pri budovaní tej úplne základnej infraštruktúry, životne závislé od peňazí z kohéznej politiky.

Brexit je samozrejme veľká rana pre EÚ, ale nie iba pre kohéznu politiku. Každoročná medzera v rozpočte bude na úrovni 80 miliárd eur. To je obrovská suma, ktorá bude chýbať. Veľká Británia by však mala zaplatiť nejakú kompenzáciu, ktorá by aspoň čiastočne zaplnila dieru v rozpočte. Členské štáty by sa zároveň mali dohodnúť na vlastných príspevkoch, ktoré zaistia aspoň súčasnú úroveň financovania vo viacerých oblastiach: kohézia, spoločná poľnohospodárska politika, vzdelávanie mladých, inovácie a podobne. Okrem toho sa potrebujeme dohodnúť čo najskôr to bude možné.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Aké hlavné hrozby z týchto škrtov vyplývajú? Bude to mať politické, alebo skôr ekonomické dopady?

Je veľmi jednoduché povedať, že oboje, ale je to pravda. Do členských štátov, ktorých sa škrty dotknú najviac, EÚ v prvom rade vysiela veľmi zlý signál, ktorý sa ľuďom z regiónov, malým a stredným podnikateľom, rodinným firmám a starostom len veľmi ťažko vysvetľuje. Hovoríme totiž o cestách, diaľniciach, letiskách, nemocniciach, podpore tvorby pracovných miest. To všetko bude pochopiteľne mať negatívne hospodárske dopady – obzvlášť, ak škrty budú veľké.

V Európskom parlamente sme ale výraznou väčšinou prijali – a teraz nehovorím len o číslach – veľmi pevnú pozíciu, ktorá nám dáva veľmi silný mandát do Trialógu (diskusie medzi štátmi, poslancami EP a Európskou komisiou, – pozn. red.).

Ferreria na hearingu hovorila, že veľkosť budúcich eurofondov už nie je v rukách Komisie ale členských štátov a Európskeho parlamentu a nie Komisie. Niekoľkokrát ich vyzvala, aby sa dohodli na prijatí nových vlastných zdrojov eurorozpočtu. Súhlasíte?

Som presvedčený, že existuje spôsob, ako dosiahnuť taký objem rozpočtu, ktorý potrebujeme. Ale tvrdenie, že Únia potrebuje nové európske dane, je pre mňa trochu prehnané. Ako som povedal, mali by sa optimalizovať národné príspevky. Nemyslím si, že platiť do rozpočtu viac, je tak strašne ťažké. A to platí hlavne pre veľké členské štáty.

Čo sa týka nových vlastných zdrojov, som presvedčený, že rozpočet EÚ bude skutočne nezávislý len vtedy, keď bude tvorený prevažne vlastnými príjmami a nie vládnymi odvodmi.

Európska komisia v minuloročnom návrhu predstavila tri nové vlastné zdroje: odvod z nerecyklovaných plastových obalov a odvod časti príjmov z predaja emisných povoleniek. Treťou je nová firemná daň (smernica CCCTB). Viete si tieto peniaze predstaviť v rozpočte EÚ?

Bol by som veľmi opatrný s tvrdením, že súhlasím s novými daňami. A predovšetkým takými, ktoré sa týkajú leteckého sektora. Mnoho ľudí, ktorí si už dnes majú problém zaplatiť letenky v rámci EÚ, si po zavedení nových daní nebudú môcť lietanie dovoliť už vôbec. Som preto proti prijímaniu akéhokoľvek finančného bremena pre letecké spoločnosti.

Environmentálne dane sú už ale druhá vec. V každom prípade platí, že predtým, ako si na to spravím názor, musím si dôkladne naštudovať detaily tých návrhov – napríklad, čo bude predmetom plastovej dane. Vo všeobecnosti si ale nemyslím, že by Únia svojich občanov mala zaťažovať novými nákladmi a poplatkami.

Čo okrem škrtov budú hlavné sporné body v rokovaniach o reforme kohéznej politiky?

Hoci sme sa vďaka rumunskému a fínskemu predsedníctvu (v Rade EÚ, – pozn. red.) posunuli dopredu, stále je pred nami nevyriešených veľa otázok. Z ôsmich tematických blokov sa do diskusie dostali zatiaľ iba tri. Rozprávame sa o programovaní, monitorovaní a kontrole (čerpania z fondov EÚ) a čiastočne aj vstupné podmienky (enabling conditions, podmienky, ktoré členské štáty musia splniť, aby získali prístup k európskym dotáciám, – pozn. red). Verím, že ich stihneme vyriešiť do konca roka. Toto ale nie sú politicky citlivé záležitosti. Tie prídu, až keď sa Trialóg dostane ku kategóriám regiónov, či miere spolufinancovania.

Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov. 

Portugalská komisárka sa pomerne presvedčivo postavila za nový mechanizmus podmieňovania čerpania európskych peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu. Ako vy hodnotíte návrh dosluhujúcej Komisie na zmrazenie eurofondov pre štáty, ktoré tieto zásady porušujú?

Zásady právneho štátu by sa mali dodržiavať vždy a všade, nie len v kohéznej politike. Každý štát musí dodržiavať spoločné pravidlá a hodnoty EÚ. Diabol sa ale skrýva v detailoch. Zodpovednosť za ich dodržiavanie by mala byť na strane riadiacich orgánov a inštitúciách, ktoré kontrolujú využívanie fondov EÚ a nie na strane farmárov, študentov, či rodinných podnikov. Chyby v čerpaní fondov EÚ často nemajú nijaké finančné dopady. Keď napríklad porušíte nejaké nariadenie v žiadosti o dotáciu, tak tým nespôsobíte rozpočtu nijakú škodu. To by sme preto mali rozlišovať.

Viete si predstaviť, že prijímateľ malej finančnej podpory bude pykať za chybu svojej krajiny, ktorá porušuje zásady právneho štátu? Potrebujeme preto nástroj, ktorý zaistí dodržiavanie demokratických štandardov, ale nemal by byť založený na vynucovaní. Obyčajní ľudia nemôžu byť zodpovední za dodržiavanie týchto štandardov.

Podporíte teda návrh Komisie alebo budete proti?

V Parlamente sa o tom už raz hlasovalo a ja som bol za.

Európsky parlament kritizuje aj nové pravidlá, ktoré viažu čerpanie eurofondov na dodržiavanie rozpočtových pravidiel EÚ. Prečo? Ako sa to dotkne členských štátov?

Makroekonomická podmienenosť je stále predmetom veľmi vášnivej diskusie. Je to už tradične názorový stret pravicového a ľavicového krídla v Európskom parlamente. Počas krízy potrebujeme mechanizmus, ktorý zabráni vládam nadmerné míňanie v rozpočte a vytváranie neudržateľných dlhov. Z pohľadu odolnosti a sily ekonomiky sú tieto makroekonomické podmienky užitočné – je to taká ručná brzda pre štáty, ktorú sú náchylnejšie k nadmernému zadlžovaniu a ktoré míňajú viac, ako prijímajú. Preto som za. Ale čo sa týka výpočtu dlhu a spolufinancovania z kohéznej politiky, to je už úplne iný príbeh.

Už ste spomenuli pomalé čerpanie peňazí z fondov EÚ v prebiehajúcom programovom období. V jeho druhej polovici je v Bulharsku miera využitia 34 percent. Čo sú hlavné prekážky čerpania?

Pamätám si na predošlé programové obdobie, ktoré sme napokon zakončili na 99 percentách. Až na roky 2007 a 2008, Bulharsko vždy patrilo medzi krajiny, ktorým sa v čerpaní darilo najlepšie. Čo ma teraz upokojuje je úroveň zazmluvnených peňazí. To je veľké číslo, obzvlášť, keď si uvedomíme, že na uzavretie čo najväčšieho množstva zmlúv máme pred sebou ešte rok a niekoľko mesiacov.

V prípade Bulharska som optimista, no európsky priemer ma znepokojuje. Hlavným dôvodom slabého čerpania je odloženie štartu programového obdobia. Európska komisia schválila niektoré operačné programy až v roku 2015. Bol by som rád, keby sme čerpanie skončili čo najskôr. Riadiace orgány a žiadatelia vedia dlho dopredu, aké sú podmienky a požiadavky na získanie finančnej podpory z eurofondov.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Slovensko pre pomalé čerpanie v tomto programovom období stratilo už niekoľko desiatok miliónov eur. Nehrozí niečo podobné v Bulharsku?

Nie. Nemyslím si, že Bulharsku hrozí tento scenár. Administratívne prostredie zodpovedné za čerpanie dnes už poznám veľmi dobre. Som presvedčený, že situáciu zvládne. Samozrejme, záleží, aké čísla berieme do úvahy, ale verím, že krivka čerpania pôjde v nasledujúcich mesiacoch strmo nahor.

V akých oblastiach prinášajú eurofondy Bulharsku najväčšie prínosy? Pri akých typoch projektov dáva európska finančná podpora najväčší zmysel?

V Bulharsku sa z eurofondov realizuje široká paleta projektov takmer v každej oblasti, ktorú si viete predstaviť. Ako býva zvykom, začali sme cestami, diaľnicami a vysokorýchlostnými železnicami. To boli naše priority od roku 2010 a máme tam veľmi dobré výsledky. Ale nie je to len o autách, či bezpečnosti na cestách, ktorá je veľmi dôležitá, ale môžete vidieť veľké množstvo vytvorených pracovných pozícií, rast miezd a životnej úrovne. Tieto investície majú pákový efekt.

Potom vzdelanie: nemyslím si, že je v Bulharsku veľa škôlok a škôl, ktoré by neboli zrekonštruované vďaka podpore kohéznej politiky. Čo sa týka životného prostredia, nedá sa ani spočítať, koľko bolo vďaka eurofondom postavených čističiek odpadových vôd. Ale toto sú len tradičné oblasti.

A tie ďalšie?

Eurofondy sú veľmi dôležité aj pre firmy. Veľa bulharských spoločností nevyužíva len podporu z fondov EÚ, ale aj rôzne finančné nástroje, ktoré Únia ponúka. Vďaka 200-miliónovej investícii s podporou EFSI (Európsky fond pre strategické investície, takzvaný Junckerov plán, – pozn. red.) vzniklo veľa pracovných miest v jednej z miestnych firiem v meste Peštera. Kohézna politika ovplyvňuje ľudské životy v každom ohľade – hlavne v pozitívnom duchu.

Bulharský región Severozapadne je najchudobnejším regiónom v celej EÚ. Čím to je, že ani vďaka masívnej finančnej podpore z EÚ regiónu stále zaostáva?

Tento región zdieľa hranicu s najchudobnejším rumunských regiónom a zrejme aj najchudobnejším regiónom Srbska. To jeho rozvoju veľmi nepomáha. Je to veľmi komplexný problém, ktorému neúspešne čelíme od pádu komunizmu. Jeho situácia sa však pomaly, ale isto lepší. Postavil sa most medzi regiónom Severozapadne a Rumunskom a ja dúfam, že prinesie nové investície. Vláda teraz investuje do rýchlostnej cesty, ktorá región spojí s hlavným mestom Sofia. Už teraz vidím, že stále viac a viac firiem sa tu rozhoduje investovať. Myslím si, že časy, kedy sa ľudia začnú vracať do regiónu Severozapadne, sú už blízko.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

A aká je všeobecná mienka Bulharov o eurofondoch. Podľa posledného Eurobarometra zameraného na kohéznu politiku o nejakom eurofondovom projekte počulo len 43 percent opýtaných obyvateľov Bulharska. To je pomerne prekvapujúce vzhľadom k tomu, že Bulharsko patrí medzi jedného z najväčších prijímateľov finančnej podpory z fondov EÚ.

Mňa to prekvapuje tiež, keďže viac ako 75 percent Bulharov má proeurópsku orientáciu. Doteraz sa vykonalo strašne veľa pre zvýšenie povedomia o tom, čo všetko EÚ robí pre Bulharsko. Môj osobný pocit je, že väčšina Bulharov vie o investíciách z Európskej únie. Je to aj preto, že eurofondy majú veľmi dobrú mediálnu podporu. A tiež vďaka vizualizácii projektov, pretože každý autobus, škola, či nemocnica, ktoré boli spolufinancované z EÚ, sú jasne označené európskou vlajkou.

Je európska finančná podpora považovaná za hlavný prínos členstva Bulharska v EÚ?

Nie, to by som nepovedal. Hoci si netrúfam hovoriť v menej všetkých Bulharov, myslím si, že to nie je len o eurofondoch, ale hlavne o slobode, ktorú sme získali po 45 rokoch komunizmu. V Bulharsku sú ľudia, ktorí to dokážu porovnať. Chápu, čo to znamená cestovať len s občianskym preukazom. A predovšetkým tí, ktorí sú ekonomicky aktívni za hranicami, vedia, čo to znamená mať prístup k trhu s 500 miliónmi obyvateľov. Dnes – najmä po brexite – veľa Bulharov zistilo, aká je Európska únia dôležitá. V Spojenom kráľovstve majú príbuzných a kamarátov, ktorí sú teraz pod veľkým tlakom, pretože nevedia, čo sa bude diať v nasledujúcich mesiacoch.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press