Český farmár: Európske dotácie pomáhajú pripraviť našu krajinu na klimatické zmeny

Ilustračná fotka. [Pixabay]

Ekologický farmár Petr Marada z juhomoravských Šardic mení krajinu okolo seba. S finančnou pomocou z európskych fondov buduje mokrade, biokoridory a aleje stromov. Dnes je takzvané Moravské Toskánsko rajom českých aj zahraničných fotografov.

Čo vás viedlo k tomu, že ste požiadal o dotáciu z európskych fondov na úpravu juhomoravskej krajiny?

Vyrastal som v obci Šardice na južnej Morave a vďaka znalosti okolia som vedel, čo túto oblasť trápi. Keď som začínal, bolo to sucho, prívalové zrážky, erózia pôdy a klesajúca biodiverzita. Šardice mali niekoľko vhodných lokalít na zadržanie vody v krajine, ale žiadnu takú nádrž nemali vybudovanú. Z hľadiska biodiverzity tu bolo zaujímavé napríklad druhové zloženie poľných vtákov, tí ale v tomto katastri ubúdali. Takže keď som získal vzdelanie, prax a informácie o možnostiach, ktoré sa dajú v krajine v rámci ochrany životného prostredia robiť, rozhodol som sa konať.

S projektmi som začal už v rokoch 2005 a 2006, kedy som si kupoval prvú pôdu, na ktorej by som mohol čosi realizovať. V programovom období 2007 až 2013 som potom položil základ svojich projektov, budoval som mokrade a tône, vysadzoval biokoridory. Pokračujem v tom aj v súčasnom období 2014 až 2020, každoročne podávam niekoľko žiadostí o dotácie, ale viac menej ide o dolaďovanie toho, čo som už vytvoril.

O ktoré projekty ide?

Vzhľadom k problémom, ktoré som spomínal, som šiel cestou budovania mokradí a tôní v miestach, kde je potenciál zadržania vody najväčší. V rámci pozemkových úprav som si teda kupoval pozemky v lokalitách, kde viedli dráhy sústredeného odtoku vôd v dobe prívalových zrážok. V inom projekte som sústredil svoje pozemky do údolnej nivy, ktorá bola niekedy pred druhou svetovou vojnou zmeliorovaná a bolo tam stále funkčné odvodnenie. Takže aj keď obec Šardice nemala žiadnu vodnú plochu ani vodný tok, mala lokality, ktoré boli odvodnené, a voda sa z týchto miest strácala nevedno kam. Mne sa podarilo toto odvodnenie prerušiť a na poľnohospodársky obhospodarovaných miestach som založil mokrade a tône. Dnes slúžia veľmi efektívne k akumulácii predovšetkým podzemnej vody. Ta významne ovplyvňuje klímu v dobe prebiehajúcich zmien, kedy sa stretávame s abnormálnym suchom a problémami, ktoré volajú práve po zadržovaní vody v prírode.

Z dotácií som tiež napríklad zatrávňoval pozemky v okolí mokradí, aby som vytvoril plochu pre zníženie kinetickej energie vody smerujúcej z okolitých pôdnych blokov do miesta zadržania. Aby to celé lepšie fungovalo, okolie mokradí a tôní som potom osadzoval typickými druhmi ovocných drevín. Aby sme mohli mať zdarný režim v mokradiach a tôňach, nestačí na vhodnom mieste vyhĺbiť akýsi priestor pre zadržanie vody, ale je nutné v okolí vytvoriť vhodnú infraštruktúru. Tá nám zaistí, že sa mokraď po prvej prívalovej zrážke nezanesie ornicou z okolia.

Bolo ťažké pre vás získať dotácie a absolvovať všetky administratívne požiadavky?

Ako sa to vezme, je to uchopiteľné, realizovateľné. Vždy ide o to, koľko má dotyčný žiadateľ kompetencií, aké má vzdelanie, výcvik, schopnosti a prax. Ja som mal šťastie, že som mal isté kompetencie, už keď som začínal so svojimi projektami, a s každým ďalším projektom som bol skúsenejší. Najprv som chcel tieto aktivity realizovať prostredníctvom spolkov a hospodáriacich farmárov. Vyhodnotil som si ale, že subjekty, ktoré som oslovil, nemajú taký záujem, aký by som očakával. Preto som sa rozhodlo zaobstarať si pozemky a na nich tvoriť. To sa nakoniec ukázalo ako kľúčové.

Moje konanie bolo totiž takto ďaleko priamočiarejšie, jasnejšie, netrávil som toľko času na rôznych prezentáciách a rokovaniach a nemusel som byť zaťažovaný kolektívnymi rozhodnutiami. Musel som samozrejme prejaviť nejakú mieru statočnosti. Naviac vďaka tomu, že moje aktivity neboli podmienené schvaľovaním rôznych zastupiteľstiev a iných orgánov, sa mi podarilo v relatívne krátkej dobe realizovať širokú škálu pomerne zaujímavých a funkčných opatrení.

Ako prispievajú dotácie z EÚ k ochrane životného prostredia a rozvoju krajiny? Sú pre českú krajinu skôr plusom, alebo mínusom?

Samozrejme existujú projekty, ktoré sú zmysluplné, ale aj také, ktoré nie sú úplne potrebné alebo podarené. V každom katastrálnom území máme nejaké problémy v oblasti ochrany životného prostredia. Šťastie majú územia, kde sa podarí vykonať dobrú analýzu, problémy pomenovať a následne ich pomocou dotácií riešiť. Ak to vezmeme globálne, musím povedať, že dotácie sú prospešné. Je to vynikajúci finančný nástroj, ktorý je bez ohľadu na menej podarené projekty funkčný, účinný, potrebný a ktorý celkom iste k ochrane životného prostredia nielen na južnej Morave prispieva.

Európske dotácie sú podľa ich kritikov príčinou zlého stavu českej krajiny, poberajú ich totiž aj poľnohospodárske veľkofarmy, ktoré nehospodária v súlade s prírodou. Hovorí sa preto o obmedzení dotácií pre veľké poľnohospodárske podniky – takzvané stropovanie priamych platieb. Čo si o tom myslíte?

Zastropovanie ako podmienka pre výplatu poľnohospodárskych dotácií má celkom určite svoj význam. Je ale nutné si uvedomiť, k čomu podmienka zastropovania smeruje. Zmyslom je podpora poľnohospodárov hospodáriacich na menších výmerách, ktorí na vidieku bývajú a majú to oproti veľkoplošným subjektom ďaleko zložitejšie a ktorí sa v existujúcej konkurencii horšie presadzujú. Z hľadiska rozvoja vidieka a podpory života na dedine sú ale títo výmerou menší poľnohospodári potrební. Nie sú dôležití len pre život na vidieku a jeho rozvoj, ale aj pre podporu biodiverzity a pre zaistenie pestrosti a priepustnosti krajiny. Poľnohospodári hospodáriaci na menších výmerách sú schopní za dotácie, ktoré by čerpali na úkor väčších hospodárov, poskytnúť ďaleko viac funkcií a služieb, ktoré sú v dnešnej dobe na vidieku potrebné.

Reforma agropolitiky EÚ nemyslí dostatočne na prírodu, varujú tisíce vedcov

Vyše 3 600 vedcov vyzýva Úniu, aby zrušila dotovanie škodlivých poľnohospodárskych postupov. Tie podľa nich dnes vedú k veľkej strate biodiverzity a prispievajú ku klimatickým zmenám. 

Bol by som veľmi rád, keby sa v našej spoločnosti podarilo vylepšiť kredit slova dotácie. Nevnímam dotácie ako možný zdroj príjmov, ale pozerám sa na to, čo sa dotáciami podporuje. Jednoznačne musím povedať, že je výborné, že máme možnosť čerpať dotácie. To, že sa občas niečo nepodarí, či už štátu, ktorý netrafí úplne do čierneho, alebo prijímateľom, je jednoducho ľudské. Ale kvôli tomu by som nezatracoval dotácie alebo realizátorov projektu, ba naopak, je to známka toho, že sme ľudia, a nie stroje.

Aké výsledky majú vaše projekty?

Pravdou je, že v čase, keď som s projektmi začínal, sa toľko o adaptáciu na klimatické zmeny a o suchu nehovorilo. Vtedy sa ďaleko viac hovorilo o ochrane pôdy pred eróziou a podpore biodiverzity. Preto som sa sústredil na také opatrenia, ktoré toto riešili. Vďaka svojej multifunkčnosti však zodpovedajú aj dnešným výzvam. Je úžasné, že sa nám podarilo vybudovať, udržiavať a následne spravovať opatrenia, ktoré sú skutočne funkčné. Vieme preukázať, že sa zvýšila biodiverzita, že sa nám podarilo zadržať vodu v prírode a krajine, obnoviť krajinnú štruktúru a ochrániť pôdu pred eróziou. To nie sú len moje subjektívne pocity, to sú výstupy podporené niekoľkými vedeckými projektmi.

Mňa osobne veľmi teší, že to, čo robíme, slúži pre inšpiráciu nielen v danom mieste, ale aj v širokom okolí a dovolím si povedať, že aj v celej Českej republike. Hostili sme už aj niekoľko zahraničných účastníkov, ktorí požiadali o exkurziu na základe pozitívnych referencií od rôznych vládnych aj mimovládnych inštitúcií. Okrem iného je skvelé aj to, že sme pre Šardice získali štatút takzvanej  ukážkovej farmy, vďaka čomu dostávame z ministerstva poľnohospodárstva prostriedky na to, aby sme mohli prezentovať dobrú prax poľnohospodárskeho hospodárenia.

Ako konkrétne vám európske peniaze pomohli?

Dotácie nám umožnili vybudovať opatrenia na ochranu životného prostredia a tie potom aj nejakú dobu udržiavať. V súčasnej dobe nám umožňujú zabezpečiť ich správu tak, aby sme boli schopní monitorovať, čo sa na pozemkoch deje, dosadiť stromy a zaistiť im zodpovedajúcu ochranu, ale tiež napríklad prezentovať a demonštrovať to, čo sa nám podarilo a čo by bolo dobré robiť aj v okolí. Vďaka európskym dotáciám sa nám do krajiny Moravského Toskánska – alebo Kyjovského Slovácka, ako sa jej hovorilo dávno predtým – podarilo dostať milióny korún. Revitalizačné opatrenia slúžia celému ekosystému, sú to opatrenia verejného záujmu.

Máte do budúcnosti v pláne s čerpaním dotácií pokračovať?

V súčasnej dobe uvažujeme o nových výsadbách, revitalizácii, ale tiež napríklad o nákupe ďalších pozemkov susediacich s tými našimi, čo by umožnilo vytvorenie zaujímavých biotopov, ktoré by ešte viac prospeli už založeným prvkom, ale aj okoliu, ktoré sa stále ešte obhospodaruje spôsobom, ktoré v takej miere nezohľadňuje ekosystémové služby a funkcie. V minulom roku sme zhotovovali pozorovateľne, ktoré súčasne slúžia pre environmentálne vzdelávanie a chov včiel. Uvažujeme tiež o chove hospodárskych zvierat. To je však budúcnosť, ktorá sa bude odvíjať od toho, či nájdeme priestory a od toho, či budeme schopní naplniť podmienky rodinnej farmy. V budúcnosti by som sa tiež chcel venovať budovaniu infraštruktúry pre spracovanie produktov z mojich výsadieb, takže uvažujem o zaobstaraní zodpovedajúcich prevádzok pre finalizáciu technológií na spracovanie ovocia.

Moravské Toskánsko láka fotografov a turistov nielen z Česka. Ocenilo okolia vaše snahy?

Odozvy boli rôzne, tak extrémne negatívne, ako aj extrémne pozitívne. Stretol som sa napríklad so sťažnosťami na moje aktivity, ktoré sa riešili na úrovni ministerstiev. Takže som vedel o ľuďoch, ktorí sa sťažujú, ale aj tých, ktorí moje aktivity chvália. O existencii takzvaného Moravského Toskánska, v rámci ktorého robím svoje aktivity, som sa dozvedel až po niekoľkých rokoch. Pretože som na fotografiách čas od času poznal nejaký krajinotvorný prvok, ktorý spravujem. Kládol som si otázku, čo tí fotografi v krajine fotia, čo ich priťahuje. Zaujímalo by ma, či fotia výnimočnosť krajiny vo veľkých výmerách alebo fotia tiene, či reliéf. Chcem veriť, že sa nezameriavajú iba na svetlo a farby, ale práve aj na krajinné prvky. Chcem veriť, že chcú okrem iného zvečniť aj to, čo nemá len pocitový a vizuálny význam, ale to, čo skutočne v krajine funguje a pomáha, aby sa tam všetkým žilo skutočne dobre.

Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

Akým problémom čelí krajina v Juhomoravskom kraji?

Južná Morava nie je iba o obrábanej vidieckej pôde, je aj o lesných a vodných ekosystémoch. Taktiež o prírodných parkoch a širokej škále cenných biotopov, ktoré nie sú ani v súčasnosti výrazne negatívne poznamenané ľudskou činnosťou.

Významná časť tunajšej krajiny je tvorená obrábaním vidieckej pôdy. Celkom iste môžeme povedať, že ju trápi veľkoplošné monokultúrne hospodárenie a s tým súvisiaca zraniteľnosť pôdneho fondu pred vodnou aj veternou eróziou. Kvôli tomu sa tu stretávame napríklad s poľnohospodárskym suchom alebo škodcami. V minulom roku sa veľmi intenzívne hovorilo nielen o lykožrútoch, ale aj o hrabošoch poľných, ktorí žijú práve v poľnohospodárskych ekosystémoch. To sú všetko následky vplyvov abiotických, ale aj biotických, na ktorých sa bezprostredne podieľa človek svojím systémom hospodárenia – či už na poľnohospodárskej pôde alebo v lesoch.

Čo podľa vás potrebuje česká krajina?

Česko potrebuje priepustnú, pestrú, atraktívnu krajinu. Krajinu, ktorá bude poskytovať oveľa viac ekosystémových služieb, ktoré dnes človek rieši prostredníctvom agrochémie a technických opatrení na úkor jej prirodzených funkcií. Čiže takú krajinu, ktorá bude ekosystémovo stabilná a funkčná a bude vyžadovať oveľa menej zásahov zo strany ľudí. Ak je krajina vhodne vybavená rôznymi krajinotvornými prvkami a zelenou infraštruktúrou, je schopná sa adaptovať na klimatickú zmenu. Vďaka tomu potom môžeme zmierňovať napríklad dopady sucha. Vďaka európskym dotáciám sme schopní našu krajinu takto vybaviť, a sme teda oveľa viac pripravení na negatívne dôsledky klimatických zmien.

Má Česko takú krajinu?

Ako kde. Hovorí sa aká krajina, takí ľudia, a akí ľudia, taká krajina.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia