Český ochranár: Ako dobrý príklad prípravy spravodlivej transformácie používam hornú Nitru

Josef Patočka. [Archív/Josef Patočka]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Na prahu spravodlivej transformácie

Spôsob, akým sa u nás zatiaľ pripravuje transformácia, je zapriahnutie vozu pred koňa. Ide skôr o to, ako minúť peniaze, než o to, čo regióny potrebujú a odkiaľ na to vezmeme peniaze, hovorí o príprave transformácie českých uhoľných regiónov JOSEF PATOČKA.

Tri české uhoľné regióny sa majú vyrovnať s útlmom ťažby uhlia, pomôcť im s tým majú miliardy z Únie. Na takzvanú spravodlivú transformáciu dostanú približne 40 miliárd korún. Podľa Josefa Patočku by tieto fondy mali v ideálnom prípade riešiť potreby miestnych ľudí. Zamýšľané projekty sa však s problémami v regiónoch nestretávajú.

Josef Patočka pôsobí v platforme Re-set, kde sa venuje klimatickej spravodlivosti a úlohe finančného sektora pri prehlbovaní klimatickej krízy. Píše aj pre Denník Referendum.

Venujete sa sociálno-ekologickej transformácii hospodárstva, a teda tomu, aby bolo ekologické s ohľadom na ľudí. Tri české uhoľné regióny: Moravskoslezský, Ústecký a Karlovarský dostanú európske peniaze konkrétne z takzvaného fondu spravodlivej transformácie. Je dobré, že Únia smeruje časť peňazí len do uhoľných regiónov?

Z hľadiska toho, ktoré regióny budú v nadchádzajúcich rokoch najviac ovplyvnené transformáciou, to má zmysel, pretože čelíme predovšetkým úpadku uhoľnej energetiky, ktorý sa z väčšej časti očakáva do roku 2030. Má to zmysel aj z hľadiska spravodlivosti. Spravodlivý prechod by mal byť o náprave historických škôd. Tu si musíme uvedomiť, že tieto tri regióny boli v minulosti vyťažené zvyškom krajiny. Dodnes sa to prejavuje tým, že v týchto regiónoch majú ľudia nižšiu priemernú dĺžku života a sústreďujú sa v nich rôzne hospodárske problémy. Je načase, aby sme to začali napravovať a splatili dlh, ktorý voči nim máme.

Ako využiť staré priemyselné areály? Vyrásť na nich môžu solárne parky či nové podniky

Odstraňovanie a revitalizácia environmentálnych záťaží a starých priemyselných parkov by sa v nasledujúcich rokoch malo zrýchliť. K tradičným zdrojom financovaniu, eurofondom  a štátnemu rozpočtu pribudne v troch regiónoch aj fond spravodlivej transformácie.

Hovoríte, že útlmu využívania uhlia by malo dôjsť v najbližších rokoch, ale teraz vidíme, že energetické dôsledky ruskej agresie na Ukrajine viedli k úvahám o rozšírení ťažby a spaľovania uhlia. Môžeme niečo podobné očakávať aj v Českej republike?

Svet je v súčasnosti dosť nestabilný a nestability v posledných rokoch pribúda, ale politická úloha je jasná – s uhlím sa do roku 2033 skončí. V reakcii na niektoré špekulácie vláda nedávno potvrdila, že ide o posledné slovo. A nie je to tak, že by sme sa v nasledujúcom desaťročí nemohli zbaviť uhlia a ruského plynu súčasne, pokiaľ sa nám podarí naštartovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a najmä úspor energie. Štúdie think tanku Ember ukazujú, že je možné zbaviť sa závislosti bez toho, aby sme sa vrátili k uhliu alebo odložili jeho úpadok. Je to politická voľba a nemôžeme si dovoliť odkladať ekologickú transformáciu energetického sektora kvôli ruskej agresii.

Platforma Re-set v rámci projektu Just Transformation School zisťovala, ako ju vnímajú miestni obyvatelia. Vedia, čo ich čaká a čo bude znamenať transformácia regiónov?

Žiaľ, úroveň informovanosti je stále zúfalo nízka, a to je predovšetkým úlohou regionálnej verejnej správy a štátu.

Všimol som si však, že regióny organizujú rôzne semináre a stretnutia na túto tému. Bolo to málo? Čo by mali urobiť, aby mohli skutočne informovať širokú verejnosť o transformácii?

Je zásadný rozdiel medzi participáciou, ktorá vyzerá tak, že zorganizujeme verejné vypočutie, vyvesíme ho na úradnú tabuľu, povieme účastníkom, čo ideme robiť, a odškrtneme si, že sme zapojili ľudí a odprezentovali príklady úspešných transformácií zo zahraničia. Vždy treba začať tým, že sa opýtame ľudí, a vynaložíme naozaj veľké množstvo zdrojov a času na to, aby sme sa dostali k ľuďom na najnižšej úrovni, k miestnym orgánom a opýtali sa ich na ich potreby. To nemôžu vedieť ani pri najlepšom úmysle a najlepšej vôli úradníci v Ústí nad Labem, nieto ešte v Prahe.

Pozitívnym príkladom, ktorý často uvádzam, je akčný plán transformácie regiónu Hornej Nitry na Slovensku, kde na obecných úradoch prebehli veľmi dôkladné diskusie. Boli do nich zapojení občania, miestne združenia a miestni podnikatelia. Spôsob, akým sa u nás zatiaľ pripravuje transformácia, je zapriahnutie vozu pred koňa. Ide skôr o to, ako minúť peniaze, než o to, čo regióny potrebujú a odkiaľ na to vezmeme peniaze. Česko sa na úpadok uhlia vopred nepripravilo a strategické projekty boli pripravené narýchlo. Robilo sa to českou cestou, bez podpory na európskej úrovni, bez väčšieho zapojenia verejnosti, zväčša za zatvorenými dverami. Nesúrodé projekty sa spravili narýchlo na základe strohých, možno päťstranových dokumentov a minimalistických štúdií uskutočniteľnosti.

Čo ste zistili v rámci Školy spravodlivej transformácie? Aké sú potreby miestnych obyvateľov?

Treba povedať, že náš projekt nebol ani zďaleka vyčerpávajúcim prieskumom, ale v porovnaní s Ústeckým krajom aj toto neideálne nahradenie účasti verejnosti išlo ďaleko nad rámec toho, čo urobila verejná správa. Obrátili sme sa na ľudí, ktorí sú verejne aktívni a snažia sa pracovať na lepšej budúcnosti regiónov, a robili to už predtým, ako sa objavil dotačný program.

Kľúčové je povedať, že spravodlivý prechod nemôže byť len o zmiernení najhorších dôsledkov úpadku uhlia, ale aj o riešení štrukturálnych problémov, ako sú napríklad exekúcie, ktoré sú v regiónoch časté, a to aj z dôvodu ich hospodárskej závislosti od ťažobného priemyslu. Ide o to, aby sa ľudia v regiónoch z týchto problémov dostali, pretože znižujú ich schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam a transformácii hospodárskej štruktúry regiónu.

Regióny potrebujú zlepšiť verejné služby, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, renovovať a zatepliť budovy a obnoviť krajinu. Nesúlad medzi potrebami a prioritami dotačných projektov, tak ako sa v súčasnosti pripravujú, je dosť viditeľný.

Medzi strategickými projektami sú aj také, ktoré sú zamerané na rekvalifikáciu, revitalizáciu územia a energetiku. To sú veci, ktoré ste spomenuli medzi potrebami, ale na druhej strane hovoríte, že ich veľmi nespĺňajú. Kde sú teda problémy?

Netvrdím, že žiadny z týchto projektov nemôže prispieť k naplneniu potrieb. Myslím si, že najväčší problém spočíva v procese prípravy. Ten vedie k tomu, že je veľmi ťažké zhodnotiť projekty, pretože o nich vieme málo. Máme krásne vizualizácie, ale veľmi málo informácií. Nešlo o identifikáciu potrieb a tvorby projektov na ich základe.

Najväčším problémom týchto projektov je to, čo o nich nevieme a že nemáme záruku, že skutočne zodpovedajú potrebám regiónov. Druhou vecou je, že niektoré projekty môžu byť problematické aj z hľadiska obsahu. Príkladom sú projekty s novými technológiami, ktoré sú často v európskom rozmere stále skôr experimentálne alebo nedostatočne rozvinuté. Zvyčajne ide o vodíkové projekty. Alebo projekty, ktoré môžu mať nezamýšľané dôsledky na životné prostredie, napríklad výroba batérií alebo ťažba lítia.

Spravodlivá transformácia hornej Nitry nekončí vyradením uhlia, upozorňujú ekológovia

Mestá na hornej Nitre nahradia v roku 2023 vykurovanie uhlím obnoviteľnými zdrojmi a zemný plynom. Toto riešenie je založené na premrštenej spotrebe tepla a počíta s fosílnym palivom. Preto by malo byť len dočasné, varujú environmentalisti.  

Okrem toho sú medzi nimi projekty, ktoré patria veľkým znečisťovateľom. Ak tie budú podporované z verejných zdrojov, môžu byť v rozpore so zásadou „znečisťovateľ platí”. Hovorím o spoločnostiach ako Sokolovská uhoľná alebo Seven Energy. Tieto firmy neboli schopné predložiť ani základný plán, ako chcú svoju dekarbonizáciu uskutočniť.

Prečo by sme im teda mali dôverovať a dávať im peniaze na projekty na základe päťstranovej úvahy? V prípade Severnej energetickej nemáme ani istotu nápravy škôd po ťažbe, ktorú je zo zákona povinná zaplatiť. Peniaze od nej ešte nie sú na takzvaných depozitných účtoch zriadených na tento účel. Spoločnosť sa dohodla na odklade do roku 2030, zatiaľ nič nezaplatila a zároveň by chcela verejné prostriedky na podporu projektov v budúcnosti. Je na mieste mať obavy.

Spomenuli ste riziká projektov, ktoré možno myslia až príliš do budúcnosti. Nie je však zmyslom transformácie aj technologický pokrok a hľadanie alternatívnych zdrojov a moderných hospodárskych činností, ktoré by prinášali regiónom pridanú hodnotu a nahradili uhlie?

Určite áno, ale zároveň si musíme položiť otázky týkajúce sa napríklad vlastníckej štruktúry. Komu pôjdu peniaze? Zostanú naozaj v regióne? Nebude to ako s ťažbou uhlia, kde bude projekt, ktorý bude využívať problémy regiónu a zároveň z neho odčerpávať pridanú hodnotu? Je rozdiel medzi vodíkovým projektom, ktorý vlastní nejaký investor z Prahy alebo Cypru, ktorý bude mať sídlo v regióne, bude využívať lacnejšiu pracovnú silu, získa verejnú podporu, ale potom odčerpá pridanú hodnotu inde, a komunálnym projektom mestskej energetickej spoločnosti, ktorý ľuďom umožní ušetriť na energii. Ušetrené peniaze potom budú môcť minúť v regióne a peniaze za energiu v ňom zostanú. Nie je to utópia, napríklad Litoměřice to robia už dnes.

V procese českých príprav na čerpanie transformačného fondu bolo terčom kritiky zapojenie veľkých uhoľných spoločností tak do prípravy transformácie, kde mohli presadzovať svoje záujmy, ako aj do čerpania zdrojov z Únie. Spomínali ste to aj vy. Na druhej strane, tieto spoločnosti zamestnávajú veľký počet ľudí, ktorých sa transformácia týka, a majú kapacitu na to, aby prišli s komplexnými projektami.

Kritika spočíva v tom, že ak ľudia zarábajú na ťažbe a do veľkej miery na vytváraní problémov, ktoré má teraz transformácia vyriešiť, bolo by vhodné, aby sa podieľali na nákladoch transformácie, a nie aby z nej ďalej profitovali. Ak sa má banským spoločnostiam poskytnúť verejná podpora, mali by sme prinajmenšom požadovať, aby bola podmienená jasným a záväzným plánom na dekarbonizáciu spoločností.

Potrebujeme záruku, že sa napríklad nestane, že spoločnosť dostane dotáciu na projekt a okolo roku 2024 alebo 2025 sa ukáže, že je v mínuse, skrachuje a peniaze na rekultiváciu zostanú nevyplatené. Alebo že peniaze z dotácie na budúci projekt s krásnou vizualizáciou solárnych panelov niekam zmiznú, investor odletí ako Zdeněk Bakala na nejaký slnečný ostrov a nám zostane zdevastovaná krajina, vyprázdnený rozpočet a nezaplatené náklady na rekultiváciu. Obávam sa, že v súčasnosti to nie je dostatočne monitorované, čo súvisí s politickým vplyvom, ktorý tieto spoločnosti majú na regionálnej a do istej miery aj na celoštátnej úrovni.

Nie všetky uhoľné regióny majú o spravodlivú transformáciu záujem

Prechod od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie je jedným z kľúčových krokov európskych krajín k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Niektoré regióny majú z odklonu obavy, iným na ceste k finančnej podpore od Únie stojí národná politika.

Čo by teda malo Česko urobiť, aby bola transformácia úspešná?

Po prvé si myslím, že v konečnom dôsledku nie je možné obísť participatívny proces a definovanie potrieb regiónov zdola. Respektíve, ak sa to obíde, neskončí to dobre. Všetci hovoria o veľkých príležitostiach, o tom, že tu bude vodík, lítium, batérie, veľa digitalizácie a kreatívneho priemyslu, ale ak to nebude v súlade s potrebami ľudí, nebude to fungovať. Preto sa mi zdá nevyhnutné, aby sa diskusie s ľuďmi opäť rozbehli. A tiež to, aby šla značná časť peňazí zo samotného operačného programu na zapojenie ľudí a pomoc malým podnikateľom a obciam pri podávaní žiadostí o granty.

Po druhé, je potrebné riešiť štrukturálne problémy, a to nielen v uhoľných regiónoch, ale aj na národnej úrovni. Potrebujeme redistributívne a sociálne opatrenia, ktoré znížia existenčný tlak na ľudí. Zvyčajne ide o zníženie dlhu a riešenie krízy s exekúciami. Na celoštátnej úrovni potrebujeme tiež opatrenia proti energetickej chudobe, aby bola transformácia sociálna a spravodlivá z hľadiska rozdelenia nákladov.

Vzhľadom na rastúce účty za energiu, a to aj v súvislosti s krízou na Ukrajine, musíme zabezpečiť, aby ľudia aj naďalej mali prístup k základnému množstvu energie. To si vyžaduje dôslednú definíciu zraniteľných odberateľov v novom energetickom zákone, zavedenie sociálnych taríf, aby mali ľudia automaticky nárok na najlacnejšiu tarifu na trhu alebo na tarifu dotovanú verejným sektorom. A mnoho ďalších opatrení.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8