Droba k budúcim eurofondom: Flexibilita je kľúčová, s vysokým spolufinancovaním by mal pomôcť štát

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja, Juraj Droba [FB/ Bratislavský kraj]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Otvorené regióny a mestá

Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS).

V rozhovore s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja a šéfom slovenskej delegácie v Európskom výbore regiónov sa dozviete:

  • či plánuje odísť zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov;
  • o čo hrá Bratislavský kraj v novom nastavení eurofondov;
  • ši už župa cíti krízovú finančnú podporu z EÚ;
  • čo by chcel presadiť do národného plánu obnovy.

Ste vedúcim slovenskej delegácie v Európskom výbore regiónov (EVR). Ako prácu výboru ovplyvňuje pandémia?

Výbor regiónov funguje a pracuje v obmedzenom režime. Delegácia sa fyzicky nestretáva, len virtuálne. Približne dvakrát do mesiaca máme online zasadnutie.

Bratislavský región bol dlho jedným z mála regiónov, ktorý si ponechal kanceláriu v Bruseli. Čo vám to prináša? Dajú sa vôbec zastupovať záujmy slovenských regiónov bez toho, aby mal región toto zázemie?     

Dá sa to robiť napríklad cez externú agentúru. Niektorí to tak riešia. Keď som, po nástupe do funkcie, robil cost-benefit analýzu bruselského úradu, tak som dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že sa to oplatí. Náklady sú okolo 80 tisíc eur ročne na prevádzku kancelárie plus platy dvoch šikovných ľudí. Ak sú ľudia dobrí, vedia sa Bruseli pohybovať a tiež vedia, na ktoré dvere zaklopať. Vybavia tak pre bratislavský región niekoľkonásobne viac peňazí, ako to, čo stoja. Že to bolo správne rozhodnutie, potvrdzujú aj ďalšie slovenské regióny, ktoré si dnes otvárajú svoje zastúpenia v Bruseli.

Kto sú najväčší spojenci Bratislavského kraja alebo slovenských regiónov vo všeobecnosti v rámci bruselských štruktúr? Prináša vám niečo koordinácia v politickej skupine, alebo sú to skôr regióny, ktoré sú nám geograficky blízke?

Som členom skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Je to menšia skupina, ktorá sa v poslednej dobe dosť posunula vpravo. Sám budem zvažovať, čo urobím ďalej. Výhodou členstva v malej skupine je, že dostávame dosť veľký priestor. Keďže zastupujem veľký metropolitný región hlavného mesta, tak sú v ECR radi, že nás majú na palube. Nevýhoda je, že naši politickí partneri sú vnímaní dosť konzervatívne cez katolicizmus. Po tom, ako odišli Briti z Únie, to riadia dve talianske a jedna poľská strana. Všetky tri majú od liberalizmu na môj vkus priďaleko. Okrem politického aspektu sú nám mentalitou aj geograficky najbližšie české regióny, z hľadiska cezhraničnej spolupráce jednoznačne rakúski partneri, pôsobím aj v neformálnom združení metropolitných regiónov a regiónov hlavných miest.

Keď hovoríte, že budete zvažovať čo ďalej, prichádza do úvahy aj presun do inej skupiny?

Zatiaľ by som to takto nevidel, ale diskutujem s europoslankyňou a kolegyňou Luciou Nicholsonovou o tom, ako smerovať stranu SaS v EÚ. Vstúpiť do ECR bol nápad Richarda Sulíka v čase, keď to dávalo zmysel. Bol si veľmi blízky s Jánom Zahradilom, ktorý bol dlhoročný šéf ECR, ako aj s britskými konzervatívcami, z ktorých sú niektorí väčší liberáli ako tí slovenskí. Dnes mapa vyzerá inak. Britskí konzervatívci už nie sú členmi, ODS oslabená a Zahradil bez funkcie.

Šéf Európskeho výboru regiónov: Európa začína v Prešove

Nový prieskum, ktorý Výbor regiónov urobil, ukazuje, ako pandémia dopadá na rôzne regióny Európy. Zväčšuje rozdiely medzi mestami a vidiekom, medzi výkonnosťou vzdelávacích systémov a potápa európsky turizmus.

Európsky výbor regiónov prijal na začiatku pandémie deklaráciu, ktorá – ako ste sa vyjadrili – bola na váš vkus bola príliš eurofederalistická, lebo vyzývala na posilnenie právomoci Únie v oblastiach zdravotníctva a krízového riadenia. V nedávnom prieskume Výboru regiónov sa väčšina opýtaných naprieč EÚ vyjadrila, že by samosprávy mali mať väčšie slovo na európskej úrovni v oblastiach zdravotníctva, sociálnej politiky, vzdelávania či kultúry. Toto je niečo, čo by ste podpísali?

Rizikom každej krízy je, že sa môže siahať na práva a slobody. Nie je tomu inak ani pri tejto kríze. Vidíme to na domácej úrovni a deje sa to aj v Bruseli. Vždy budem bojovať za zdravý balans medzi autonómiou jednotlivých členských štátov a spoločnými vecami ktoré dávajú zmysel. Netlačme to do federalizmu.

Vidíte v krízovom riadení priestor pre viac koordinácie na európskej úrovni?

Priestor vidím. Druhá vlna je lepšie koordinovaná ako prvá. Zachytil som informáciu o tom, že Česká republika dostala okamžitú pomoc od štyroch členských krajín EÚ. Počas prvej vlny nikto nevedel, čo sa deje. Hlavne Taliansko na to doplatilo. Nie je to chyba Európskej únie, lebo kríza, ako je táto, na našom kontinente nebola od druhej svetovej vojny. Poučili sme sa a dúfam, že budeme lepšie koordinovaní či už pri poskytovaní vzájomnej zdravotnej pomoci alebo hraničnom režime.

Momentálne vrcholia politické rokovania o finančnej perspektíve Únie na najbližších sedem rokov. Takisto sa rokuje o finálnej podobe kohéznej politiky a na slovenskej strane o partnerskej dohode. Bratislavský samosprávny kraj ako metropolitný región, má svoje vlastné špecifické potreby a požiadavky. Prijal aj svoju pozíciu ohľadom budúcej kohéznej politiky. Ako vidíte šancu, že tieto požiadavky a pozície budú zohľadnené?

Komisia navrhla, aby aj viac rozvinuté regióny mohli čerpať finančné prostriedky z eurofondov a aby neboli vyradené z kohéznej politiky. Musíme si uvedomiť, že to vôbec nemuselo byť v hre a aby sme získali prístup k zdrojom, ktoré nám pomôžu riešiť vlastné štrukturálne problémy ako doprava, životné prostredie, sociálna inklúzia či veda a výskum, sme vynaložili nemalé úsilie. V našom prípade ide aj o problematiku ľudských zdrojov.

V minulosti nebolo možné čerpať prostriedky na účely základnej infraštruktúry. Preto sa u nás neopravovali školy tak ako v ostatných regiónoch a celkovo Bratislavský kraj disponuje obrovským infraštruktúrnym dlhom z minulosti.  Spolu s našimi spojencami, ako sú región Dolné Rakúsko a ostatné regióny hlavných miest, sme iniciovali spoločný list v ktorom sme adresovali naše požiadavky najvyšším predstaviteľom EÚ. Hlavným cieľom bolo, aby kohézna politika bola určená pre všetky regióny, aj tie viac rozvinuté, akým je Bratislavský kraj. Toto sa nám podarilo a mohli sme v rokoch 2014-2020 čerpať 330 miliónov eur ako súčasť trojpercentnej flexibility (možnosť presunu eurofondov medzi kategóriami regiónov vo výške 3 percent, pozn. red.) Pôvodne sme mali do územia dostať len 44 miliónov eur z ERDF pri 50 percentnom spolufinancovaní zo strany EÚ.

14. Pozícia BSK k politike súdržnosti 2020+ (1)

Samotná Európska komisia uznala, že kategorizovanie výlučne na základe HDP neodráža realitu v regiónoch a do návrhu nariadenia z roku 2018 sa nám podarilo presadiť, aby regióny mohli ťažiť z 15 percentnej flexibility, čo v našom prípade predstavuje slušný balík peňazí. Hovoríme o sume 1,3 miliardy eur. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám presadiť, aby spolufinancovanie EÚ bolo aspoň 50 percent zo sumy. Bude to len 40 percent.

Teraz sa musíme so štátom dohodnúť, aký pomer spolufinancovania zoberie na seba. V minulosti Bratislavskému kraju dofinancoval 45 percent spolufinancovania s tým, že jednotlivé samosprávy mimo Bratislavy sa ozývali, že ako menej rozvinuté obce doplácajú na vysoké HDP Bratislavy. Je nám jasné, že toto je štatisticky nekorektné, ale vykazuje sa to takto. My to neustále kritizujeme a snažíme presvedčiť Európsku komisiu, nech zohľadňuje viacero indikátorov. Už niekoľko rokov sa zapájame do iniciatívy SPI (Social Progress Index).  Čiastočne sa nám podarilo zmeniť prístup k vykazovaniu rozvinutosti, ale hlavné kritérium stále ostáva HDP na obyvateľa v pomere parity kúpnej sily. Keďže štátu z hľadiska väčšiny územia vyhovuje status quo, je teraz na ňom, aby finančne poddimenzovaný kraj, ktorý zabezpečuje služby nielen pre našich obyvateľov, ale celé Slovensko, vykompenzoval.

Aká veľká ochota je prejsť na SPI?  

SPI sa žiaľ do plánovania na roky 2021-2027 nedostal. Niekoľko jeho aspektov sa ale dostalo viac do povedomia. Ide v ňom o to, aby sa viac zohľadňovali komplexné environmentálno-sociálne aspekty. Inak povedané, aby sa vykazovali aj také parametre, ako sa ľudia v kraji cítia a aké kvalitné služby dostávajú.

Slovensko zrejme nebude môcť investovať budúce eurofondy do ciest nižších tried

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Ak sa vrátim ku kohéznej politike, od marca minulého roku vediem pracovnú skupinu pre kohéznu politiku SK8 (Združenie 8 samosprávnych krajov, pozn. red.). Vypracovali sme stanovisko, v ktorom sme prezentovali, ako by mala fungovať nová kohézna politika v našich podmienkach.

Ako alfa a omega by mala byť zabezpečená flexibilita, aby mohli viac rozvinuté regióny čerpať financie, keďže aj oni majú svoje problémy. Navyše, nechceme byť súčasťou dopytového systému, v ktorom sa bude súťažiť, ale komplexne zmeniť systém čerpania eurofondov, aby projekty boli nastavené strategicky, dohodou relevantných partnerov z územia a na základe korektných dát. Chceme rozhodovať, čo je pre náš región dôležité.

Opustenie dopytového systému sa má zatiaľ všeobecnú podporu.

Pevne veríme, že to tak bude. Problém je, že tu stále prevláda rezortizmus. Tešíme sa, že táto agenda pôjdu pod jednu strechu MIRRI (Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie). Bude však dôležité správne nastaviť implementačný mechanizmus, ako aj všetky ostatné pravidlá hry.

Ako župy sme prišli s iniciatívou založiť Radu partnerstva, ktorá súvisí s prácou našich sekcií regionálneho rozvoja. Tento politický orgán bude v budúcnosti zodpovedať za územnú dohodu a bude určovať, ktoré priority z pozície štátu sú dôležité pre daný kraj, mestá a obce.

Predpokladáte tu nejaké komplikácie? V Nitrianskom samosprávnom kraji členovia zastupiteľstva tvrdia, že nevedia ako Rada partnerstva vznikla.

V župnom zastupiteľstve máme vcelku vysoké zastúpenie starostov a primátorov. V neposlednom rade, aj vďaka tomu, že máme kanceláriu v Bruseli prevláda väčšia dôvera v to, čo robíme. Taktiež sme organizovali výjazdy poslancov do Bruselu, aby zistili o čom je naša práca a ako ju robíme. Chceme, aby spoznali našu problematiku a aby boli jej spolutvorcovia.

Neustále prinášame do župného zastupiteľstva informačné materiály. Spolupracujeme s rôznymi združeniami a každé dva či tri mesiace chodíme na zasadnutie Združenia miest a obcí. Vysvetľujeme im, čo chystáme v súvislosti s Radou partnerstva a hľadáme z ich strany podporu.

Už dva roky intenzívne spolupracujeme so starostami, aby sme vyriešili nedostatok kapacít na základných školách. Totiž, momentálne nie je možné z eurofondov financovať zvyšovanie kapacít na základných školách. Čakáme preto na schválenie nariadenia a riešime možnosť čerpať extra peniaze z nástroja REACT-EU. Nanešťastie, toto je podmienené schválením viacročného finančného rámca. Zdĺhavosť týchto procesov vytvára obrovský tlak na naše obce, nakoľko im hrozí počas budúceho školského roka dvojzmenná prevádzka.

Päť oblastí, ktoré sa oplatí sledovať v rokovaniach o budúcich eurofondoch

Napriek urgenciám Európskej komisie krátko pred štartom nového programového obdobia stále chýba politická dohoda štátu s predstaviteľmi krajov, miest a obcí o spôsobe využitia budúcich eurofondov určených na regionálny rozvoj. 

Cíti župa už nejakým spôsobom proti-pandemickú finančnú podporu z EÚ? Teraz mám na mysli najmä popresúvané eurofondy zo súčasného programového obdobia?

Nejaké peniaze šli na zdravotnícke a sociálne potreby. Na jar sa peniaze popresúvali z jednotlivých operačných programov na účely zdravotníckej a sociálnej oblasti. Keďže vypadla podmienka oprávnenosti na základe kategórie regiónov, niektoré zdravotnícke zariadenia v našom kraji si nechali preplatiť svoje náklady, no župa si zatiaľ financuje všetko sama.

V súvislosti s rozpočtom a kohéziou sa veľa debatuje o podmienenosti čerpania eurofondov a dodržiavaní princípov právneho štátu. Aký je na to váš názor?

Podľa mňa by to malo byť nastavené tak, že podmienkou čerpania výhod by malo byť splnenie istých podmienok. Súhlasím, ak keď niektoré členské krajiny prekročia hranice, mali by byť napomenuté a v istých prípadoch aj potrestané dočasným pozastavením čerpania eurofondov Dôležité bude ako konkrétny nástroj bude navrhnutý, aby netrestal paušálne regióny a mestá za chyby národných vlád.

Na Slovensku prebiehajú politické rokovania o tom, čo by malo byť súčasťou reforiem, ktoré bude možné dotovať z Mechanizmu obnovy a odolnosti (Plán obnovy). Aký máte ako župan a predseda slovenskej delegácie v EVR a člen koaličnej strany do týchto rokovaní vhľad, prípadne aký mate na ne vplyv?

Predstavili sme výzvu jednotlivým ministerstvám a vláde, ale aj Európskej komisii, aby boli župy viac zapojené do prípravy plánu obnovy. Následne sme vyzvali ZMOS, Úniu miest a vládu, aby nerobili Plán obnovy samostatne. Problém je, že tento proces prebieha trochu politicky a naším cieľom je, aby hlavne vychádzal z potrieb územia.

Našou prioritou v Pláne obnovy bolo školstvo. Vypracovali sme koncept reformy škôl, ktorý sme predstavili združeniu SK8, ZMOS-u, Únii miest, MIRRI a Inštitútu finančnej politiky. Na tom, že reforma školstva je nevyhnutá, je myslím všeobecná zhoda. Teraz bude dôležité sa pragmaticky dohodnúť, ktoré aktivity stihneme zrealizovať v rámci plánu obnovy a ktoré z eurofondov.

Šefčovič: Reformy z plánu obnovy bude náročné robiť bez účasti regiónov a miest

Zapojenie regiónov do takýchto významných aktivít vždy prinieslo skvalitnenie procesu, hovorí eurokomisár MAROŠ ŠEFČOVIČ v rozhovore pre EURACTIV.sk. Regióny Európskej komisii  pomáhajú so snahou o debyrokratizáciu či s transformáciou uhoľných regiónov.

Presadzujeme, aby sa koncept smart škôl dostal do prvého cieľa kohéznej politiky (Inteligentná Európa). Spolu s Európskou komisiou hovoríme, že by školstvo nemalo byť v štvrtom cieli (Sociálnejšia Európa), kde je momentálne zdravotníctvo, školstvo a sociálna obnova a jeho zdroje sú preto veľmi napäté. Náš koncept inteligentných škôl prichádza s inovatívnym pohľadom a v prípade zaradenia do prvého cieľa pomôže aj napĺňať tematickú koncentráciu (85 % zdrojov musí byť koncentrovaných na inteligentné a zelené opatrenia)

Koncept smart škôl sme si vybrali preto, že plánujeme investovať do vzdelávacej infraštruktúry a jej transformácie. Chceme, aby vzdelávanie bolo digitálne, zelené, inkluzívne a globálne s tým, že podporujeme aj celoživotné vzdelávanie. Zasadzujeme sa, aby školské zariadenia boli otvorené celý čas a stali sa z nich vzdelávacie kultúrne komunitné centrá danej obce alebo mestskej štvrti.

Tieto ciele sa ocitli aj v Pláne obnovy, kde môžete nájsť zmienku o princípe smart škôl, ktorý sme minulý týždeň predstavili v Národnej rade SR na školskom výbore. Navrhujeme niektoré oblasti financovať cez kohéznu politiku a ostatné cez Plán obnovy. Odhadujeme, že by to malo stáť 750 miliónov eur, čo je suma, ktorú župa vo svojom rozpočte ani zďaleka nemá.

Myšlienka, že by Plán obnovy mohol financovať zásadnejšiu reformu verejnej správy je ešte živá?

Keď sa pripravovalo programové vyhlásenia vlády, SK8 predložila pozičný dokument, ktorý požaduje zásadne zmeniť financovanie samospráv a žúp. Snažíme sa dopracovať k vlastnému mechanizmu, na základe ktorého by sme určovali dane. Kým to tak nebude, tak samosprávy nebudú môcť rozhodovať o svojom rozpočte.

Čo sa týka kompetencií, tak síce zodpovedáme za regionálne školstvo, ale spravujeme iba 54 škôl zo 120. Okrem nás v kraji pôsobia aj cirkevné, štátne a súkromné školy. Ako môžeme za niečo zodpovedať v strednom školstve, keď spravujeme len jeho časť?

Sme za to, aby župy mohli viac dohliadať na regionálny rozvoj. Župa je tu na to, aby koordinovala správu územia, hľadala dohody, definovala priority a realizovala ich tam, kde to starostovia obcí nevedia. Toto je naša úloha, ktorá by mala byť oveľa viac zvýraznená v územnom plánovaní, či v distribúcii eurofondov.