Europoslanec Pollák: Orbánov Fidesz nemá v Európskej ľudovej strane čo hľadať

Europoslanec Peter Pollák.

PETER POLLÁK by podporil aktiváciu článku 7 voči Maďarsku, pretože Viktor Orbán sa nespráva demokraticky. V europarlamente sa chce venovať eurofondom. Tie slovenská vláda podľa neho nedokázala dobre využiť, čím zvýšila napätie medzi Rómami a Nerómami.

Peter Pollák je europoslancom za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vo frakcii Európskej ľudovej strany. Do Európskeho parlamentu sa dostal z tretieho miesta kandidátky so ziskom 23 815 preferenčných hlasov. Počas druhej vlády Roberta Fica ako zástupca opozície zastával post Splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Pollák sa v roku 2012 stal prvým poslancom rómskej národnosti v Národnej rade a po májových eurovoľbách tiež prvým rómskym europoslancom zo Slovenska. V Európskom parlamente je členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) a náhradníkom vo Výbore pre regionálny rozvoj (REGI).

V rozhovore a podcaste sa dozviete,

  • ako hodnotí voľbu novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen
  • prečo sa rozhodol pre členstvo vo frakcii Európskej ľudovej strany
  • ako vníma, že je v jednej frakcii so stranou maďarského premiéra Viktora Orbána
  • za čo by malo Slovensko bojovať v diskusiách o budúcom sedemročnom rozpočte
  • či by EÚ mala zaviesť nové vlastné zdroje vo forme európskych daní
  • ako hodnotí využívanie fondov EÚ na integráciu Rómov na Slovensku
  • či by sa malo čerpanie eurofondov podmieňovať dodržiavaním zásad právneho štátu

Máte za sebou prvé týždne v Európskom parlamente. Stihli ste sa za ten čas v Štrasburgu a Bruseli už „rozkukať“?

Ten mesiac, ktorý som súčasťou európskeho parlamentu, to bola taká „oťukávačka“, kde som spoznával ako to tam funguje a získaval partnerstvá. Predovšetkým to bol veľmi náročný mesiac, kedy sa volilo predsedníctvo parlamentu a aj samotný predseda Európskej komisie. Čiže bol to výrazne politický mesiac, kedy prebiehali rôzne rokovania na rôznych úrovniach a musím povedať, že to bolo dosť chaotické.

Najdôležitejšie rokovanie, ktoré ste zatiaľ v Európskom parlamente absolvovali, bolo to o novej predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen. Krátko po tom, čo sa európski lídri dohodli na rozdelení kľúčových postov v hlavných inštitúciách EÚ, ste spôsob ich dohody označili za „facku nielen voličom, ale aj Európskemu parlamentu“. Nakoniec ste ale Von der Leyen v hlasovaní podporili. Prečo?  

Mne sa zdá, že ak sa parlament na niečom dohodol, čo nikto z európskych lídrov nespochybnil a zrazu keď príde na lámanie chleba sa to niekomu nepáči, tak je to facka voličom, ale aj parlamentu. Ak nechceli európski lídri takýmto spôsobom postupovať pri výbere človeka na post predsedu Európskej komisie, tak to mali zastaviť úplne v zárodku. Nie vtedy, keď sa na tom už dlhé mesiace pracovalo a tento akt sa nespochybňoval.

A prečo som si vlastne vybral von der Leyen? Priznám sa, na začiatku som mal pochybnosti, či je naozaj tou pravou kandidátkou, ktorá dokáže päť rokov využiť na to, aby sme posilnili Európu, aby sa dokázala ubrániť všetkým hrozbám  a aby sme Európsku úniu postavili na nohy. Pravdupovediac to, že sme boli v takom kritickom období pred voľbami bola aj zásluha európskych lídrov. Po niekoľkých stretnutiach priamo s von der Leyen som dospel k názoru, že je to najlepšia voľba.

Čím konkrétne vás presvedčila?

Aj tým, že ju naša frakcia prijala za vlastnú kandidátku. Prišla pokorne požiadať o podporu a zodpovedala nám mnohé dôležité otázky. Získala si v podstate väčšinu našej frakcie (Európska ľudová strana, EPP, – pozn.red.) a naozaj sa mi pozdávalo aj to, ako pristupovala k ostatným politickým subjektom v Európskom parlamente. Aj tam sa zúčastňovala rôznych diskusií a za tých pár dní urobila veľký pokrok. Z nemeckej ministerky obrany sa stal naozaj európsky politik, ktorý získal podporu v parlamente, aj keď veľmi krehkú. Dúfam, že túto podporu využije veľmi zodpovedne a nesklame jednak poslancov, ktorí jej ten hlas dali a hlavne nesklame Európu.

Bol pred tým, ako sa objavilo meno Von der Leyen, vašim hlavným favoritom Manfred Weber (špitzenkandidát Európskej ľudovej strany)?

Áno. Dlhodobo som ho sledoval, mal som s ním pred pár týždňami osobné stretnutie a naozaj sa mi javil ako najviac pripravený kandidát na tento post. Bolo pre mňa záhadou, že za ním nestáli ani pravicoví lídri z Európskej únie.

Čím si to vysvetľujete?

Nedokážem si to vysvetliť. Myslím si, že najviac na tom popracoval Macron, ktorý bol zásadne proti nemu. Ale prsty v tom mala aj V4 (Vyšehradská skupina, – pozn. red.)  ako taká. Tu sa prejavilo, že V4 v zásadných rozhodnutiach koná samostatne, bez dohody, bez koordinácie. Ukázalo sa, že každá krajina vo V4 sleduje vlastné záujmy a že V4 je nefunkčná.

Systém špitzenkandidátov sa teda tentokrát neuplatnil. Mal by sa tento spôsob voľby predsedu Komisie do budúcnosti zachovať?

Ja som zástancom parlamentarizmu. Keď som bol súčasťou národného parlamentu, tak národný parlament mal hlavné slovo a som presvedčený o tom, že aj na európskej úrovni by mal mať parlament oveľa výraznejšiu pozíciu. Bežní ľudia nevedia, že Európsky parlament nemôže predkladať legislatívu. Nárok predkladať legislatívu má len vláda, teda Európska komisia. To sú zásadné nedostatky európskeho mechanizmu a to treba zmeniť tak, aby parlament, ako jediná priamo volená inštitúcia, získala na vážnosti. Nemala by to byť v podstate len inštitúcia, ktorá dostane za úlohu zvoliť akéhosi kandidáta.

Legislatívna iniciatíva pre europarlament by bol veľký krok dopredu

Určite bude voči tomu veľký odpor medzi vládami niektorých členských štátov, možno aj zo Slovenska, hovorí v rozhovore europoslanec ROBERT HAJŠEL.

Krátko po eurovoľbách, keď ste sa rozhodovali, ku ktorej frakcii sa v Európskom parlamente pridáte, ste povedali, že v hre je Európska ľudová strana (EPP) a Zelení. Váš predchodca, ktorý v europarlamente zastupoval OĽaNO Branislav Škripek, bol súčasťou ECR (Európski konzervatívci a reformisti). Prečo ste vylúčili ECR?

Mal som ponuky vstúpiť do viacerých frakcií. Hovoril som aj so Zelenými, udržiaval som kontakty aj s ECR. Rozhodol som sa v podstate podľa môjho srdca a podľa toho, čo celý život vyznávam. Som kresťan, konzervatívny, ktorý má ale aj liberálne zmýšľanie. Práve táto frakcia mi ponúkala to, čo ja cítim. Som súčasťou Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá je najväčšou politickou frakciou v Európskom parlamente, cítim sa tam zatiaľ dobre a krok vstúpiť do tejto frakcie neľutujem.

Čo vás odradilo od ponuky ECR?

Chcel som byť vo frakcii, ktorá bude rozhodovať, ktorá bude mať napríklad predsedu Európskej komisie.

Nemusíme sedieť s EÚ vždy za jedným stolom, obzvlášť ak máme byť hlavným chodom, tvrdí český europoslanec

JAN ZAHRADIL (ODS) sa uchádza o post volebného lídra u európskych konzervatívcov, ambíciu byť predsedom Európskej komisie ale nemá. Páči sa mu predstava viacrýchlostnej únie, kde majú krajiny slobodu mať vlastnú zahraničnú politiku.

V českých médiách sa nedávno objavila informácia, že ste sa rozhodli …

Hralo pri vašom rozhodovaní úlohu aj to, aké strany sú súčasťou tej skupiny?

Ani nie. Toto nezohrávalo nejakú významnú úlohu, ale priznám sa, že moje rozhodovanie ovplyvnilo aj to, koľko poslancov zo Slovenska bude súčasťou ECR alebo teda EPP. Ale už dávno pred voľbami, keď sa ma ľudia na diskusiách pýtali, že do ktorej frakcie pôjdem, tak som hovoril, že to bude EPP, ak bude spĺňať moje priority. Pred samotným vstupom do EPP som mal niekoľko rozhovorov priamo s vedením, kde som jasne pomenoval moje priority a pýtal som sa, či sú pripravení pomôcť mi pri presadzovaní týchto priorít. Dostal som pozitívnu odpoveď a to bolo kľúčové pri mojom rozhodovaní.

Mala by byť súčasťou EPP aj strana maďarského premiéra Viktora Orbána Fidesz?  

Nebol som pri tom rozhodovaní, keď sa začalo konanie proti tejto strane (. Bolo to cítiť v Európskom parlamente aj teraz, pri voľbe ľudí z Fideszu na rôzne pozície. Napríklad pri výbore pre kultúru a vzdelávanie, kde Fidesz priamo nominoval svojho človeka na post podpredsedu. Členovia tohto výboru blokujú pani, ktorá je z Fideszu. Priznám sa, ak by som sa ja mal rozhodnúť, či podporím aktiváciu článku 7 (Postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý má chrániť zásady právneho štátu v členských krajinách, – pozn. red.), tak by som to podporil. Myslím si, že v Európe alebo v takejto frakcii nemá čo strana Viktora Orbána hľadať.

Aké sú hlavné dôvody keď sa bavíme o aktivácii článku 7?

Tie veci, ktoré robí Orbán v posledných rokoch, sú naozaj nedemokratické. Médiá sa tam necítia slobodne, ľudia pravidelne vychádzajú do ulíc. To je symbol, že naozaj niečo v Maďarsku nie je v poriadku. Ľudia najviac vnímajú asi „protisorosovskú“ politiku Viktora Orbána, ktorá je naozaj populistická. Svedčí to o tom, že zneužíva častokrát strašenie ľudí na to, aby zostal pri moci. Robí všetko pre to, aby vyvolávaním strachu ovplyvnil média aj spoločnosť.

Hrá v tomto vašom názore nejakú úlohu aj to, ako sa jeho strana stavia k rómskej menšine v Maďarsku?

Paradoxom je, že práve strana Fidesz má jedného z podpredsedov parlamentu, ktorou je Rómka. Lívia Járókaová, je jedna z troch Rómov v parlamente. Na jednej strane ten vzťah k menšinám nie je v Maďarsku veľmi pozitívny, ale na druhej strane ako jediná strana dokázala presadiť svojho človeka, svoju Rómku, na významný post v európskej inštitúcii. Je to paradox, ale to zase neznamená, že s menšinami je to v Maďarsku v poriadku.

Fidesz má v súčasnosti pozastavené členstvo v EPP. O ďalšom osude strany u ľudovcov sa bude opäť rozhodovať na jeseň. Keby Fidesz zostal plnohodnotným členom EPP, budete zvažovať zmenu frakcie?

Priznám sa, že som nad tým ešte nerozmýšľal. Zatiaľ si robím svoju robotu tak, aby som vedel pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí na Slovensku, tým pádom aj celej Európskej únii. Verím, že keď príde čas, tak sa budem zamýšľať aj nad touto otázkou.

Hlasovanie o Maďarsku rozdelilo európskych aj slovenských ľudovcov

Európsky parlament hlasovaním oficiálne posunul problém Maďarska na členské štáty. Zo slovenských 13 europoslancov správu podporili traja.

Vy ste sa do Parlamentu dostali ako jediný uchádzač z kandidátky OĽaNO. Aká bola Vaša úloha pri tvorbe programu?

Myslím si, že dosť výrazná. Ako jeden z lídrov kandidátky som mal možnosť zasiahnuť do toho programu. Kandidátka OĽaNO sa tvorila dlho a som rád, že sme mali na kandidátke veľa žien. Škoda, že v europarlamente máme len dve ženy. Myslím si, že je nutné, aby na Slovensku všetky strany popracovali na zvýšení účasti žien na všetkých pozíciách vo verejnom živote. Je to vidieť aj v zastúpení Slovenska. Drvivá väčšina mužov je výsledkom zlyhania mnohých politických strán, ktoré nedokázali dostať viac žien do politiky.

V predvolebnom programe OĽaNO stojí, že hnutie presadzuje „eurorealizmus“. Vedeli by ste definovať, čo to znamená?

Naším sloganom bolo „nebúrajme, ale opravme si európsky dom“. Európska únia nie je dokonalá, má svoje muchy. To však neznamená, že máme európsky dom ničiť alebo máme prispievať, aby sa ten dom zrútil. Mnohí extrémisti a populisti po tom túžia. Nie je náhoda, že na tomto kontinente máme od druhej svetovej vojny pokoj a mier. Európska únia naozaj zabezpečuje prosperitu, stabilitu a mier. Ak sú nejaké rozhodnutia, ktoré komplikujú ľuďom život, tak to hneď neznamená, že máme zrušiť celú Európsku úniu. Musíme jednoducho urobiť všetko pre to, aby sme mysleli na ľudí.

Chápem však, že ľuďom sa napríklad nepáči GDPR. To je asi to, čo ľudia najviac v súčasnosti vnímajú. Musíme nájsť dobrý kompromis – aby rozhodnutia nekomplikovali ľuďom život, ale ochraňovali každého jednotlivca v Európe. Aby informácie o ňom neboli zneužité v prospech niečoho nekalého.

V tejto časti programu je aj dôvetok, že viaceré strany zastávajú „ťažko pochopiteľné, až extrémne postoje“. Ktoré strany, a aké postoje tým myslíte?

My sme boli už pred voľbami zhrození nárastom extrémistov, ktorí zbierali podpisy na vystúpenie z Európskej únie a zrazu sú súčasťou Európskeho parlamentu. V parlamente pritom iba stále vykrikujú a nikdy nič nepresadia. Zneužívajú strach ľudí na to, aby ostali pri moci. Aj preto sa líder našej kandidátky Igor Matovič v posledný týždeň pred voľbami vzdal svojej pozície v môj prospech, aby teda upozornil, že keď majú zastupovať Slovensko v Európskom parlamente fašisti, tak správnou odpoveďou je, aby v parlamente bol aj Róm, proti ktorému fašisti broja.

Znamená to teda, že tieto extrémne postoje sa týkajú len pravicového extrému alebo tam vidíte aj nejaké iné extrémy?

Toto je pre mňa najextrémistickejšie. Tie extrémne strany sú pre mňa to najhoršie, čo môže byť v súčasnosti v europarlamente. Spomeňme si, čo robí Matteo Salvini alebo Le Pen a ako sa s nimi chcel spájať líder strany Sme rodina Boris Kollár.

Ale stále sa bavíme o tom pravicovom extrémizme?

Áno. Ten pravicový extrémizmus je pre mňa tabu, na ktoré treba upozorňovať a hovoriť ľuďom, že títo ľudia neprinášajú riešenia. Len využívajú zlyhania mnohých politikov. Ale zase na to, čo upozorňujú, v tom majú pravdu. Korupcia je súčasťou slovenského politického systému, nie sú riešené rómske problematiky, čo je zase chybou slovenského politického systému.

V programe tvrdíte, že „je dôležité presadzovanie našich národných záujmov pri prípravách rozpočtu do Európskej únie na roky 2021 až 2027.“ Čo sú v tomto prípade tie národné záujmy?

Musíme urobiť všetko pre to, aby sme začali vo výraznejšej miere čerpať pomoc, ktorú nám Európska únia dáva. Mnohé finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii na to, aby sme pomohli Slovensku, nedokážeme využiť. Po ukončení programového obdobia tie peniaze vrátime do európskeho rozpočtu. Alebo sa stáva, že peniaze, ktoré dostaneme z Európskej únie dovolíme využiť na to, aby si niekto postavil penzión, hotel, rybník.

Tieto peniaze majú slúžiť ľuďom, nie jednotlivcom. Aké je to potom vytváranie konkurenčného prostredia, keď jeden si ten hotel postaví za vlastné peniaze a druhý si to postaví z eurofondov? Sme zásadne proti tomu, aby sa akékoľvek peniaze z verejných zdrojov využívali na podporu súkromného vlastníctva. Ak si niekto chce postaviť rybník, tak nech si ho postaví za vlastné peniaze.

Mňa ešte zaujímajú tie ostatné národné záujmy. Je v našom záujme, aby členské krajiny prispievali väčším podielom do rozpočtu Európskej únie? Respektíve, myslíte si, že je dobrý nápad vytvárať nové európske dane, ktoré by vyplnili dieru v rozpočte EÚ po brexite a zafinancovali nové priority, ako to navrhuje Európska komisia?

Samozrejme, bude potrebné zaplátať dieru po odchode Veľkej Británie z Európskej únie. V každom prípade treba povedať, že my nie sme prispievateľom do rozpočtu. Nejakou sumou prispievame, ale sme vo väčšej miere poberateľom z rozpočtu. Častokrát práve extrémisti hovoria o tom, že 900 miliónov musíme dávať každých sedem rokov pre Európsku úniu. Ale nepovedia to B, že berieme niekoľko miliárd násobne viac z rozpočtu, aby sme stavali nemocnice, chodníky, cesty, opravovali školy.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

Drvivá väčšina všetkého toho, čo sa na Slovensku za posledné roky postavila, je financovaná zo zdrojov Európskej únie. Keby tieto peniaze na Slovensko neprišli, tak si ani nedokážeme predstaviť, v akom stave by bolo Slovensko. Aj v ďalšom programovom období budeme poberať výrazne viac peňazí a to aj napriek tomu, že do systému budeme pravdepodobne dávať viac ako doteraz.

Vy ste za to, aby sa objem eurofondov pre Slovensko neznižoval. V tomto máte rovnaký názor ako slovenská vláda, ktorá hovorí, že tie škrty, ktoré navrhuje Európska komisia (24 percent, – pozn. red.) sú neprimerané. Rozpočet EÚ však počíta s novými prioritami. Komisia chce zvýšiť financie na ochranu hraníc, bezpečnosť, konkurencieschopnosť Európskej únie. Odkiaľ na to vziať peniaze? Komisia hovorí o nových daniach. Ste teda za alebo proti?

Ešte je novou prioritou životné prostredie. V celej Európskej únii aj v parlamente je cítiť, že bude najbližších päť rokov dominovať s ostatnými témami v európskej politike. Priorít na najbližších rokov je veľa, peňazí bude menej. Každá krajina sa bude snažiť zachovať si tú istú podporu. Niekomu sa to podarí, niekomu nie.

Malo by Slovensko v záujme zachovania súčasnej úrovne kohéznej politiky prispievať do rozpočtu EÚ väčšími čiastkami peňazí ako je tomu v súčasnosti?

Už som povedal, že budem chrániť slovenské záujmy, čiže budem robiť všetko pre to, aby ten rozpočet, bol čo najlepší a najpriaznivejší pre Slovensko. Mojou snahou je, aby Slovensko dalo čo najmenej a súčasne čo najviac zobralo, ale asi to tak celkom nebude. Budeme hľadať čo najlepšie možnosti. Tých peňazí bude v najbližšom období pomerne menej, ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi. Čiže nejakým spôsobom to poznačí aj Slovensko.

Ešte sa vrátim k druhej časti otázky. Európska komisia navrhuje reformovať systém vlastných zdrojov a tvrdí, že by mali pribudnúť nové vlastné zdroje a hovorí sa o európskych daniach. Európska komisia navrhuje tri nové vlastné zdroje. Dva z toho sú environmentálne dane, ktoré sa týkajú plastových obalov a odvodu na základe príjmov z predaja emisných povoleniek. Ale hovorí sa aj o digitálnej dani, najnovšie sú na stole návrhy z členských krajín, ktoré sa týkajú dne z leteckého paliva. Viete si predstaviť, že by takéto nové zdroje, respektíve nové európske dane prispievali do spoločného európskeho rozpočtu?

Áno, bude to predmetom diskusií v najbližších mesiacoch. Už pri samotnom hearingu (vypočutie kandidátov vo výboroch europarlamentu, – pozn. red.) kandidátov na posty komisárov o tom budeme hovoriť. Von der Leyen predstavila aj uhlíkovú daň. Toto je jedna z možností, ako získať peniaze do rozpočtu tak, aby sme napríklad ochránili životné prostredie. Som zástancom toho, aby emisie mali svoju cenu. Nie je možné, aby producenti emisií produkovali tieto emisie bez toho, aby za to niekto zaplatil.

V súčasnosti už prebiehajú rokovania o budúcom rozpočte EÚ. Jednou z dôležitých tém bude kohézna politika.  Bývalé zloženie Európskeho parlamentu už prijalo svoju pozíciu do rokovaní, o kohéznej politike. Stihli ste sa už oboznámiť s tou pozíciou?

Ako hovorím, mesiac som sa oťukával v rôznych veciach. Teraz máme čas na naberanie poznatkov k tomu, aby sme využili najbližšie mesiace na pomoc Slovensku a Európe.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Vy hovoríte, že eurofondy, ktoré sú venované integrácii marginalizovaných rómskych komunít sa na Slovensku míňajú účinku. Prečo si to myslíte?

Pred niekoľkými rokmi som bol práve ten, čo presvedčil Európsku komisiu, aby sa míňalo čo najviac peňazí na riešenie problematiky Rómov na Slovensku. Podarilo sa mi získať historicky najväčší balík pre Slovensko. Získali sme 380 miliónov eur na to, aby sme niečo v tejto téme urobili. Podotýkam, že žiadna iná krajina takýto balík nemá. Dnes som však sklamaný, že sa v osadách napriek tomu nedosiahli výraznejšie pokroky. Tie peniaze do osád nejakým spôsobom neprišli.

A kde je problém?

Je to v našom komplikovanom systéme. Problém však je aj v zmene jednotlivých politikov, ktorí prídu s vlastnou predstavou a nejdú systémovo v tom, čo sa predtým dohodlo s Komisiou. Neveria najskôr svojmu predchodcovi a potom po roku zistia, že to, čo vymyslel jeho predchodca, je vlastne správne. Kým sa však naštartujú znova všetky systémy, tak to trvá. Potom po štyroch rokoch vládnutia sa spustia výzvy, čo je už zase neskoro, lebo utiekli tri roky.

Po troch rokoch vládnutia tejto vlády zisťujeme, že sa nepostavili žiadne škôlky, komunitné centrá, že ľudia v osadách stále pijú vodu z potoka, že stále chodia po blate a nie po ceste a rómske deti nechodia do škôlok. Po troch rokoch zisťujeme, že hoci sme mali obrovské možnosti, tak situáciu neposúvame vpred. Táto vláda zvýšila napätie medzi Rómami a Nerómami, lebo nedokázala minúť peniaze na to, aby tieto dve komunity spojila.

Ľudia stále veria, že rómsky problém vyriešime izoláciou, tvrdí splnomocnenec pre rómske komunity

Ak chceme zvýšiť efektivitu využívania eurofondov na integráciu marginalizovaných rómskych komunít, musíme najskôr vytvoriť správne legislatívne prostredie, tvrdí vládny splnomocnennec pre rómske komunity ÁBEL RAVASZ.

Chápem, že si mnohí myslia, že do tejto témy bolo investovaných strašne veľa peňazí. Ale keď začneme pátrať kde tie peniaze skončili, tak mnohokrát skončili na nejakých pofidérnych školeniach. Mnohokrát sa Rómovia učili variť, spievať, tancovať. Nemyslím si, že to sú práve priority, ktoré by zlepšili stav rómskych komunít. Alebo sa rómske peniaze využili na výstavbu zberných dvorov.

Aká bola Vaša úloha pri nastavovaní programového obdobia?

Veľmi výrazná. Keďže Európska komisia bola naším výrazným spojencom, tak hoci som bol členom opozície, podarilo sa nám veľmi kvalitne nastaviť nové programové obdobie. Získali sme historicky najvyšší balík peňazí, ale museli sme Európsku komisiu presvedčiť, že si peniaze zaslúžime. Ak si pamätáte, ešte pred mojím príchodom vládla koalícia v zložení SNS, HZDS a SMER. Tam sme mali tiež 200 miliónov eur, ktoré sa naozaj zneužili a nepoužili sa na to, aby sa v tých komunitách niečo spravilo.

Komisiu som musel presvedčiť pilotnými projektami. Začal som stavať školy, škôlky, studne, vodovody a práve toto presvedčilo Komisiu, aby nám tú dôveru dala. Bohužiaľ po troch rokoch vládnutia novej vlády musím povedať, že sme tie peniaze nevyužili na to, na čo sme mali.

Máte nejakú možnosť ovplyvniť z europoslaneckého miesta, ako sa budú využívať tieto prostriedky v budúcnosti?

Ja sa budem pýtať z pozície europoslanca, ako sa tieto peniaze využili, na čo sa použili, ako sa plánujú vyčerpať do konca programového obdobia. Využijem svoj mandát, aby som získal odpovede od Európskej komisie, pretože na Slovensku som sa ich nedočkal.

Tá istá otázka platí aj pre váš ďalší cieľ – boj s korupciou. Ako to chcete ovplyvniť ako europoslanec?

Som súčasťou hnutia OĽaNO sedem rokov. Bezpochyby sme jedným z lídrov v boji proti korupcii na regionálnej úrovni a naozaj sa nám podarilo ukázať, že mnohí politici nejdú do politiky preto, aby pomohli ľuďom, ale aby pomohli sebe a svojim rodinám. Chcem preniesť boj s korupciou aj na európsku úroveň. Chceme poukazovať na mnohé špinavosti, ktoré sú financované z európskych zdrojov. Chcem upozorniť samotnú Európsku komisiu a Európsky parlament, že eurofondy kontroluje nedostatočne. Bolo by dobré, keby Komisia mala tieto peniaze viac pod kontrolou.

Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpoštu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala. 

O korupcii v eurofondoch sa veľa hovorí aj na európskej úrovni. Komisia teraz preto ako podmienku pre čerpanie eurofondov navrhuje dodržiavanie zásad právneho štátu. Vy ste za takéto podmieňovanie?

Treba určite nájsť účinné mechanizmy na ochranu zdrojov, ktoré majú slúžiť ľuďom a nie politikom. Neviem, či práve tento názor je ten najvhodnejší, avšak zatiaľ iný nástroj na stole nemáme. Verím, že nová Európska komisia príde s ďalšími návrhmi, ktoré zabránia rozkrádaniu verejných zdrojov. Urobím všetko pre to, aby som využil moje skúsenosti z OĽaNO. Aby sme zabránili rozkrádaniu peňazí z európskych zdrojov. Keď bude potrebné zapojiť OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom, – pozn. red.), nebudeme váhať a zapojíme ho. Naozaj je pre nás prvoradé dostať tých, ktorí kradnú, do basy.

Ak príde nová Komisia s takýmto mechanizmom podmieňovania, budete hlasovať za alebo proti?

Táto téma ešte nie je na stole. Budem o nej premýšľať, diskutovať s mnohými ľuďmi, nech túto tému nastolia. Očakávam však aj ďalšie kroky na to, aby sme zabránili rozkrádaniu verejných zdrojov.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press