echo "";

Ivan Štefanec: Regióny by v eurofondoch mali mať väčšie, no nie posledné slovo

Europoslanec Ivan Štefanec. [Európsky parlament.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy pred voľbami a po voľbách

Podľa europsolanca IVANA ŠTEFANCA nie je dobrý nápad škrtať prostriedky v centrálne riadených programoch ako Erasmus+, či Horizont Európa v záujme zachovania čo najvyššej úrovne eurofondov v rozpočte EÚ po roku 2020.

Ivan Štefanec je europoslancom za Kresťanskodemokratické hnutie. V Európskom parlamente je členom frakcie Európskej ľudovej strany. 

Minulý týždeň sa konal mimoriadny summit EÚ k budúcemu rozpočtu Európskej únie. Lídri sa zatiaľ na ničom nedohodli a tak diskusie budú pokračovať a Slovensko v nich zrejme už bude zastupovať nový predseda vlády. Mal by si osvojiť priority, ktoré v rokovaniach doposiaľ presadzovala súčasná vláda?  

Vítam konanie tohto summitu. Je najvyšší čas usporiadať vzťahy a pripraviť finančný rámec na roky 2021 až 2027. po odchode Veľkej Británie sme v úplne novej situácii, preto je potrebné, aby sme už ukončili práce na finančnej perspektíve.

Slovenské priority by sa mali určite zamerať v prvom rade na udržanie kohéznej politiky na súčasnej úrovni. Myslím si, že pre budúcnosť Slovenska je kľúčové, aby kohézia zostala v podobe ako doteraz. Záleží nám aj na funkčnosti systéme. Aby ciele, ktoré sa stanovia na európskej úrovni, boli reálne a tým pádom aby všetky krajiny súhlasili s výškou príspevkov. To síce nie je problém Slovenska, ale je to otázka na čistých prispievateľov (krajiny, ktoré do rozpočtu EÚ odvádzajú viac peňazí, ako sa im vráti – pozn. red.).

Premiér Peter Pellegrini tvrdí, že škrty v slovenskej eurofondovej obálke boli zatiaľ vo všetkých návrhoch neprijateľné. S tým súhlasíte?

Súhlasím. Treba spraviť všetko preto, aby sme kohéziu udržali. Nie je to len otázka financií ale aj filozofie európskej spolupráce – aby sme zachovali snahu vyrovnávania regionálnych rozdielov. Otázkou zostáva spôsob tohto vyrovnávania, kde sa dá mnohé zlepšovať. Túto filozofiu musíme zachovať.

Eurofondy pred voľbami a po voľbách

Termín konania parlamentných volieb sa prekrýva s obdobím, kedy sa rozhoduje o budúcnosti eurofondov v ďalších siedmich rokoch. Ako túto skutočnosť vo volebných programoch zohľadňujú politické strany?

Krajiny zo skupiny takzvaných Priateľov kohézie (na poslednom summite sa skupina premenovala na Priateľov ambicióznej Európy) navrhujú zoštíhliť niektoré kapitoly z návrhu Komisie práve v záujme zachovania čo najvyššej úrovne eurofondov. V ktorých oblastiach si viete predstaviť väčšie šetrenie?

Filozofia KDH je v tom, aby sme znižovali administratívne náklady a investovali do budúcnosti. Uvedomujem si, že tam nie sú veľké priestory na šetrenie. Ale keď sa bude škrtať, som predovšetkým za to, aby sa škrtalo v prevádzkových nákladoch.

Z hľadiska budúcnosti by som hovoril skôr o tom, kde neškrtať. Tu je dôležitá kohézia a programy pre vzdelanie a inovácie – Erasmus+ a Horizont 2020.

Peter Pellegrini práve navrhuje znížiť rozpočty centrálne riadených programov. Nie je to v záujme zachovania eurofondov dobrý nápad?

V tomto s ním nesúhlasím. Práve tieto programy patria medzi najefektívnejšie a najužitočnejšie. Prispievajú takisto k európskej súdržnosti. Vieme, koľko Slovákov využilo tieto programy. Mnohým ľuďom to otvorilo oči a získali veľa nových poznatkov. Keď hovoríme o budúcnosti malého podnikania a vedy a výskumu, nemôžeme si dovoliť škrtať práve v týchto programoch.

Myslím si, že vzhľadom na chybovosť  a neefektívnosť by sme mali hľadať úspory skôr v programoch, ktoré idú cez národné vlády a mierne posilniť centrálne programy.

Za nevôľou čistých prispievateľov zvýšiť svoje národné príspevky do rozpočtu EÚ je spôsob, akým sa európske peniaze v niektorých krajinách využívajú. Existuje podľa vás šanca, že sa podarí tieto krajiny presvedčiť, aby prispievali viac?  

Ako poznám situáciu na európskej úrovni, tak čistí prispievatelia majú naozaj veľkú nechuť zvyšovať svoje príspevky. Preto v tejto oblasti skôr očakávam kompromis a ústup z tých pôvodných navrhovaných čísel ako napríklad 1,3 percenta HND EÚ (takúto veľkosť rozpočtu EÚ navrhuje europarlament – pozn. red.). Skôr očakávam kompromisnú dohodu na 1,07 percenta HND.

Tieto krajiny ale majú oprávnené obavy z efektívnosti čerpania prostriedkov – či už ide o poľnohospodársku politiku alebo sociálne fondy -, keď sa pozrieme na súčasný stav čerpania v Maďarsku, najväčšiu chybovosť v eurofondoch na Slovensku (podľa každoročnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom, OLAF – pozn. red.), alebo na konflikt záujmov českého premiéra, ktorý má pozastavené čerpanie eurofondov do svojich firiem. Zdržanlivosť čistých prispievateľov je pochopiteľná.

Jedným z hlavných cieľov slovenskej vlády v rokovaniach je aj zachovanie súčasnej miery spolufinancovania eurofondových projektov zo strany EÚ, či udržanie pravidla N+3, podľa ktorého môžu členské krajiny čerpať eurofondy tri roky po skončení programového obdobia. Keby bolo KDH súčasťou budúcej vládnej zostavy, osvojilo by si tieto ciele?

Áno, tieto parametre sme presadzovali aj v minulosti. Pre pomalšie čerpanie fondov EÚ na Slovensku je pravidlo N+3 nevyhnutnosťou.

Expert SaS chce zaviesť národnú agentúru pre eurofondy: V ich riadení je prezamestnanosť

VOĽBY 2020 | Expert SaS na eurofondy JÁN RUDOLF hovorí, že o tom, na aké projekty pôjdu eurofondy, nemajú rozhodovať samosprávy, ale štát. Do eurofondov chce zaviesť princíp nárokovateľnosti, ktorý zjednoduší proces čerpania a odstráni z neho korupciu.

Kapitola volebného programu KDH, ktorá sa venuje európskym dotáciám, nesie názov eurofondy a korupcia. Znamená to, že za hlavný problém čerpania prostriedkov z kohéznej politiky považujete korupciu?

Popri korupcii je hlavným problémom aj nadmerné administratívne zaťaženie. Je omnoho vyššie ako v mnohých iných európskych krajinách. Jednoducho povedané , problémy si vytvárame sami. Častokrát sú to zbytočné prekážky, ktoré našim prijímateľom kladie pod nohy slovenská exekutíva. Popri potrebe väčšej transparentnosti prideľovania európskych dotácií tu vidím veľký priestor pre zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie celého procesu.

Aké opatrenia navrhujete?

Vzorom by nám malo byť Poľsko, ktoré je dlhodobo v efektívnosti čerpania eurofondov na tom lepšie. My by sme tiež chceli ísť touto cestou s využitím poľských skúseností so zjednodušovaním administratívy a čiastočnej decentralizácie v rozhodovaní o eurofondoch.

Potrebuje riadenie eurofondov zmeny v implementačnej a inštitucionálnej infraštruktúry? Vo volebných programoch politických strán sa objavujú návrhy na vytvorenie jednej inštitúcie, ktorá by zastrešovala všetky eurofondy ne Slovensku.

Jednotný prístup je potrebný. Vláda túto oblasť hlboko zanedbala, aj keď oblasť čerpania eurofondov mal na starosti súčasný premiér Peter Pellegrini, teraz je to vicepremiér Richard Raši.  Evidentne nezvládajú svoju pozíciu a zameriavajú sa len na parciálne veci a nie na podstatu: zjednocovanie metodiky a zjednodušenie administratívy a predovšetkým transparentné pravidlá, kto má alebo nemá nárok na čerpanie eurofondov. To je na Slovensku v žalostnom stave.

Jednu inštitúciu si viem predstaviť, ale podstatu vidím v zjednodušovaní administratívy. Keď hovoríme o jednotnom prístupe, jedným dychom hovoríme aj o decentralizácii a väčšej úlohe regiónov, ktoré najlepšie poznajú svoje potreby, na čo treba štrukturálne fondy využiť.

Mali by mať regióny konečné slovo o prideľovaní peňazí na konkrétne projekty?

Regióny by mali mať  väčšie slovo, no konečné rozhodnutie o použití peňazí by malo vznikať po komunikácii s vládou. Regióny ale určite treba viac počúvať. Som za čiastočnú decentralizáciu eurofondov, nehovorím ale, že decentralizovať treba všetko. Treba hlavne zlepšiť komunikáciu regiónov s vládou.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu nedávno podpísal memorandum so samosprávami. V rámci neho sa dohodli na vzniku regionálnych partnerstiev, ktoré by mali práve rozhodovať o eurofondových projektoch. Mala by budúca exekutíva stavať na tomto memorande?

Áno, je to krok správnym smerom. Základná otázka ale je, prečo to súčasná vláda robí na sklonku volebného obdobia, keď Smer-SD má čerpanie eurofondov na starosti od roku 2006.  Je zarážajúce, že sa k tomu odhodlali po 14 rokoch skúseností s európskymi fondami.

Ale uznávam, že toto je presne spôsob, ktorým sa dá zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku.

Experti o eurofondoch na Slovensku: Pri čerpaní zlyháva systém aj ľudský faktor

Problémy s nedostatočnými personálnymi kapacitami pri čerpaní eurofondov nemajú iba samosprávy. Odborníci poukazujú aj na neuspokojivé odborné znalosti a praktické skúsenosti ministerských úradníkov, ktorí o eurofondoch rozhodujú. 

Sú podľa vás regióny na to z hľadiska administratívnych kapacít pripravené?

Tu by som nemal obavy. Myslím si, že administratíva, ktorá sa dá obmedziť, sa dá zvládnuť aj na úrovni regiónov, čo nakoniec na svojom príklade ukazuje Poľsko.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o novej Partnerskej dohode a v rámci nej o nových investičných prioritách eurofondov v novom programovom období po roku 2020. Keby ste mali vybrať tri hlavné oblasti, kam by mali ísť peniaze z fondov EÚ, ktoré by to boli?

Predovšetkým infraštruktúra: diaľničná a cestná sieť a netreba zabúdať na železničnú dopravu. No a v neposlednom rade je to digitalizácia. To je oblasť, ktorá bude rozhodovať o úspechu krajiny v budúcnosti. Digitálnu infraštruktúru nesmieme podceniť.

Z môjho pohľadu sa eurofondy najlepšie využívajú vtedy, keď sa investujú do budúcnosti a zlepšenie podmienok pre všetkých – nie na čiastkové projekty ale z hľadiska všeobecného verejného prospechu. Tým je infraštruktúra, ktorú som spomenul.

Európska komisia navrhuje, aby 75 percent alokácie z najväčšieho fondu – Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF) – smerovalo na životné prostredie a oblasť vedy, výskumu a digitalizáciu. Voči tomu má súčasná vláda výhrady. Majú na to slovenskí príjemcovia absorpčné kapacity?

Neobával by som sa absorpčných kapacít. Zároveň by som ale presadzoval skôr väčší podiel diaľničnej a cestnej infraštruktúry. Vidíme, v akom stave sú naše cesty. Diaľnica z Bratislavy do Košíc mala byť hotová už pred desiatimi rokmi. Nemali by sme sa báť využiť európske prostriedky práve pre tento cieľ.

Mali by preto podľa vás mať členské štáty väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití týchto peňazí, ako navrhuje eurokomisia?

Áno, to je presne princíp, ktorý dlhodobo presadzujeme: voľnosť členských štátov v rámci vopred stanovených pravidiel a štruktúry, ktoré stanoví Európska komisia.