Karahuta: Výmeru polí s jednou plodinou musíme zmenšiť, stačí prepísať jeden zákon

Na snímke predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kam smeruje reforma európskeho poľnohospodárstva

JAROSLAV KARAHUTA hovorí, že zelení europoslanci ťahajú diskusiu o agrodotačných pravidlách do extrému. Na druhej strane priznáva, že na Slovensku treba zvyšovať podiel krajinotvorných prvkov, lepšie chrániť pôdu, či znížiť používanie antibiotík v chove hospodárskych zvierat.

Jaroslav Karahuta je expertom na poľnohospodárstvo a potravinárstvo v hnutí Sme rodina a predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

EURACTIV Hosť: Stratili sme 15 mesiacov, som rád, že došlo k výmene ministra, hovorí Karahuta

Nový minister by ako prvý krok vo funkcii mal vypracovať materiál s prioritami a cieľmi pre súčasné programové obdobie, myslí si JAROSLAV KARAHUTA. „Bez toho sa nedá pohnúť ďalej. Nemôžete stavať dom, keď nemáte projekt. My ten projekt nemáme,“ hovorí.

Rezort poľnohospodárstva má po roku nového šéfa. Ako správou pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo je odchod Jána Mičovského z funkcie ministra?

Ján Mičovský do rezortu nastúpil v dobrej viere, v rámci svojho protikorupčného pôsobenia v hnutí OĽANO, s tým, že ho vyčistí od korupcie a nastaví pravidlá tak, aby sme mohli fungovať ako štandardný európsky štát. Úvod teda hodnotím pozitívne. Mičovský urobil maximum preto, aby sa zbavil korupcie v období, kedy začala vrcholiť kauza Dobytkár.

Je to ale ekonomický rezort a nemôžeme ho používať na riešenie minulosti. Šéf ekonomického rezortu sa nemôže hrať na orgány činné v trestnom konaní. Neustále navracanie sa do minulosti spôsobilo, že sme začali výrazne uberať v nastavovaní budúcnosti.

Záver ministra Mičovského bol symbolickým gestom, ktorý spoločnosť prijala veľmi dobre, vrátane opozície. Zodpovednosť, ktorú vyvodil za nesprávnu nomináciu generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu (Gabrielu Bartošovú, pozn. red.), zmazal v priebehu jednej tlačovky, na ktorej požiadal o späťvzatie demisie. Beriem to ako dosť nešťastné gesto, pretože to nemalo ani oporu v ústave, a myslím si, že ani spoločnosť to nevníma dobre. Už aj z toho pohľadu, že tlačovku urobil v pondelok, hoci už v piatok bolo známe, že premiér Heger má nového ministra.

EURACTIV Podcast | Karahuta: Strategický plán nebude mať kvalitu, akú som si predstavoval

Stratili sme jeden celý rok. Slovensko už nemá pri príprave nových agrodotácií pre farmárov toľko času na analýzy, ako mali ostatné krajiny, a preto by sme sa mali inšpirovať prácou ministerstiev zo zahraničia, hovorí JAROSLAV KARAHUTA.

Súčasná koalícia spísala v programovom vyhlásení vlády ambiciózne a pomerne konkrétne plány pre budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárstva, no ministrovi Mičovskému sa ich nepodarilo pretaviť do praxe. Samozrejme, za ten rok sa toho veľa stihnúť nedalo, ale minister častokrát išiel proti programovému vyhláseniu vlády. Napríklad pri nepresúvaní prostriedkov medzi piliermi Spoločnej poľnohospodárskej politiky, stropovaní priamych platieb, alebo spôsobe zavedenia redistributívnej platby. Čím si to vysvetľujete?

Tým, že v jeho tíme asi neboli najsprávnejší ľudia, ktorí by mu pomáhali správne nasmerovať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Vy ste spomenuli konkrétne veci, ale to najzávažnejšie, v čom pochybilo bývalé vedenie, je to, že nevytvorilo dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva, ktorá je uvedená v programovom vyhlásení.

Tú sme očakávali ešte koncom minulého roku. Avizovali sme tento nedostatok od leta a prizývali sme si Mičovského na výbor. Žiadali sme od neho prvé náznaky o strategických dokumentoch. Bohužiaľ dostali sme materiál, ktorý vyprodukovala ešte pani bývalá ministerka Matečná, na čo sme vyjadrili svoju nespokojnosť. Rozprávali sme sa o tejto téme minimálne raz za dva mesiace a skončilo to tak, že sme v marci na výbore prijali uznesenie, v ktorom sme ministra zaviazali, že bude každý mesiac, predkladať písomne, v akom stave sú strategické dokumenty. To znamená, strategický plán a investičná stratégia. A tiež v akom stave je riešenie dočasnej akreditácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Dvakrát sme to aj dostali, lenže jedna vec je podať informáciu na výbore a druhá vec je praktická realizácia. Ja si myslím, že bude veľmi ťažké dobehnúť stratených 15 mesiacov za štyri mesiace, keďže dovtedy musia byť dokumenty hotové. Úprimne preto hovorím, že som rád, že k tejto výmene došlo a verím, že to spoločnými silami ešte zvládneme.

Novým ministrom pôdohospodárstva bude bývalý bankár Samuel Vlčan. Môže byť dobrým ministrom pôdohospodárstva človek, ktorý nemá poľnohospodárske vzdelanie a ktorý sa agropotravinárskemu sektoru doteraz výraznejšie nevenoval?

Ministra Mičovského teraz môže nahradiť iba ekonóm a človek so silnými manažérskymi skúsenosťami a vysokými morálnymi zásadami. Situácia s prípravou dokumentov je vážna, Ide pritom o ekonomické dokumenty. Hovoríme o stovkách miliónov eur – spolu o 6,3 miliardách eur do roku 2027. Na to naozaj treba človeka, ktorý má ekonomické myslenie.

Nie je pravda, že (Vlčan) nemá skúseností s poľnohospodárstvom, ako bežne počúvam v médiách. Po ukončení trojmesačného pôsobenia v pozícii štátneho tajomníka pracoval ako poradca premiéra pre ekonomiku poľnohospodárstva. Má dobrý prehľadom o tom, ako sa vyvíja situácia v rezorte a má veľmi dobré analytické myslenie. Nepoľnohospodárske vzdelanie ho nediskvalifikuje z toho, aby bol dobrým ministrom.

Spýtam sa teda trochu inak. V prípade exministra Mičovského – tým, že bol skôr lesník ako poľnohospodár – bolo vidieť, že na začiatku potreboval nejaký čas, kým sa s niektorými témami dostatočne oboznámil. Keď napríklad hovoril o potrebe obmedziť pestovanie repky, tak poľnohospodári reagovali tým, že sa v tom nevyzná a nemá na to znalosti o poľnohospodárstve. Preto sa pýtam, či nedostatok skúseností z tohto sektoru neovplyvňuje aj schopnosť ministra presadiť veci a presvedčiť odbornú verejnosť, konkrétne poľnohospodárov?

Krajinotvorba, diverzifikácia pôdy, zmena štruktúry pôdohospodárstva, sa dá robiť z dvoch pohľadov. Prvý je, že si nastavíte ciele, ktoré sa pri dobrom tíme poradcov dajú cez finančné nástroje vypracovať tak, že poľnohospodári budú robiť to, čo chcete.

Druhá – jednoduchšia – možnosť je pozrieť sa na skúsenosti susedných štátov. My máme pred sebou štyri mesiace a nemáme čas robiť analýzy. Keď si napríklad otvoríte stránku ministerstva pôdohospodárstva Českej republiky, tak analýzy jednotlivých intervencií alebo vertikál majú stovky strán. Každý dokument má 400 až 500 strán, kde sú podrobne rozanalyzované jednotlivé vertikály a dopady rozhodnutí, či už na ekonomiku pôdohospodárstva, sebestačnosť alebo vidiek.

My momentálne nemáme v rukách žiaden schválený koncepčný materiál, takže pri nedostatku skúseností asi najrozumnejšie bude obklopiť sa pár ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, a čerpať z úspešných príkladov okolitých štátov. Na severe máme Poľsko, čo je potravinový tiger, ktorý 25 percent exportu vyváža do Nemecka. Máme sa od koho učiť, máme sa s kým spojiť a máme sa s kým poradiť. Je k dispozícii veľa múdrych a šikovných ľudí a ja som bol trochu osobne sklamaný z toho, keď som niektorých ľudí predstavil bývalému pánovi ministrovi Mičovskému, ale spolupráca nebola taká, ako som si predstavoval.

Keď portál EURACTIV Slovensko minulý rok napísal, že rezort nemá jasný plán pre prijímanie strategických dokumentov, predvolali ste si exministra na zasadnutie výboru, kde vám predstavil podrobný harmonogram prípravy strategického plánu, z ktorého ale nebol napokon splnený ani jeden termín. Ako si teda predstavujete praktické zlepšenie spolupráce s novým ministrom?

Základom dobrej budúcej spolupráce je komunikácia. Nie tak, že keď už je veľmi zle, tak žiadame nejaké dokumenty a informácie. Keď som nastupoval ako poslanec NR SR a bol som vymenovaný za predsedu výboru, tak som očakával že komunikácia bude úplne prirodzená a budeme hľadať spoločný cieľ, keďže sme z jednej koalície.

No pravda je taká, že pokiaľ sme od ministerstva chceli dostať informácie, tak tie prišli až na základe našich uznesení, čo je už extrémne riešenie. Keď sme minulý rok žiadali strategický dokument, tak sme dostali dokument vypracovaný od (bývalej ministerky za SNS, pozn. red.) Matečnej. Keď sme žiadali nápravu, tak neprišla. Najprv sme od ministra dostali jednu cestovnú mapu, potom prišiel druhý variant. Ani jeden bol nebol splnený.

Sme ľudia a je úplne prirodzené, že ak neplníme nejaké dohody, či už v pracovnom alebo osobnom vzťahu, tak komunikujeme v zmysle, že sa to nepodarilo, nastal problém a potreboval by som poradiť. K takejto komunikácii nikdy nedošlo. Budem úprimný: zo všetkých ministerstiev som najmenej chodil práve na ministerstvo pôdohospodárstva.

Mičovského rezort stále skrýva kľúčové dokumenty pre budúce agrodotácie z EÚ

Ministerstvo nevie, kedy bude hotový kľúčový dokument pre nastavenie budúcich agrodotácií, ktorý malo v pláne dokončiť do konca minulého roka. V súvislosti s takzvanou Intervenčnou stratégiou najnovšie hovorí o konci roka 2021. Neisté je aj zapojenie odbornej verejnosti do príprav.

Poďme ešte k našej nedávnej minulosti, konkrétne k plánu obnovy. Vy ste niekoľkokrát kritizovali, že sa pôdohospodárstvo do plánu obnovy nedostalo. Pre Denník Postoj ste povedal: „Pre mňa osobne je to veľkým sklamaním, že sa rezort pôdohospodárstva nedostal do Plánu obnovy. A na druhej strane si myslím, že je to aj hanba.“ Koho je to teda hanba? Je to hanba súčasnej vlády? Súčasnej koalície? Alebo je to hanba exministra pána Mičovského?

Nie je to hanba súčasnej vlády, aj keď sa to takto na verejnosti prezentuje. Plán obnovy má nejaké svoje pravidlá, na základe ktorých sa dajú čerpať finančné prostriedky. Pokiaľ tie pravidlá nenaplníte, tak nie je dôvod, aby EÚ prostriedky zaplatila. Nie je pravda, že Brusel neumožňoval rezortu pôdohospodárstva čerpať z plánu obnovy, pretože iba Poliaci z neho čerpajú 2,5 miliardy eur. Z toho 1,3 miliardy eur je určených pre malé podniky a na spracovanie ich domácich poľnohospodárskych produktov. Čiže dá sa to.

Hanba je to, že pracovníci na ministerstve nepripravili dokument tak, aby bol prijateľný. Ja som si myslel, že keď sa chystal (na agroministerstve) materiál k plánu obnovy a v médiách lietali rôzne čiastky, tak si k nemu aspoň raz sadneme. Sme v polovici júna, plán obnovy už je poslaný, no ja som ten dokument ešte nevidel. A potom sú tu čiastkové informácie typu, že v ňom mali byť betónové stavby na vodu a podobne. Informácie, ktoré mám z ostatných rezortov, hovoria, že plán obnovy nebol pripravený tak, aby ho bolo možné splniť. Ja to osobne beriem ako zlyhanie rezortu.

Vláda ako najčastejší argument používa to, že agropotravinárstvo získa miliardy eur z SPP a preto dodatočné prostriedky z plánu obnovy nie sú potrebné. Ostatné členské krajiny ale napriek finančnej podpore z agrodotácií našlo pre sektor v národných plánoch nemalé prostriedky. Nehovorí tým teda súčasná vláda, že poľnohospodárstvo skrátka nepovažuje za svoju prioritu?

Každý rezort na vláde je podporovaný tak, ako je jeho minister schopný presadiť si svoje záujmy. Je to otázka na ministra. Pokiaľ chcem dosiahnuť nejaký cieľ, tak pre to musím spraviť všetko.

Ja som viackrát povedal, že nulu v pláne obnovy neberiem ako nejakú veľkú katastrofu, pretože pôdohospodárstvo na rozdiel od iných rezortov funguje z dotačných prostriedkov Európskej únie. Máme ešte jednu možnosť a to je spolufinancovanie Programu rozvoja vidieka (príspevok na na druhý pilier SPP zo štátneho rozpočtu, pozn. red.). Tam je možný rozptyl od 20 do 80 percent. Keby sme oproti dnešku pridali desať percent, tak je to navyše 60 miliónov. Dáme 20 percent a máme 120 miliónov. Minulý týždeň sme o tejto otázke hovorila na koaličnej rade, no skončilo to bez výsledku a riešenie sa odložilo na neurčito.

K spolufinancovaniu sa v televízii TA3 vyjadroval aj nový minister. Povedal toto: „Ide nám o to, aby finančné stimuly boli efektívnejšie. Je verejným tajomstvom, že veľká časť projektových podpôr skončila v korupčných schémach (…). Keď sa nám podarí nastaviť transparentné pravidlá, tak aj bez dramatického navýšenia z národného rozpočtu – pretože sme po kríze – budeme schopní doručiť omnoho lepšie výsledky (…). Keď si pozriete predchádzajúce PO, tak na počet obyvateľov sme mali vyššiu podporu ako v Maďarsku. A nikto nemôže povedať, že sa maďarským farmárom darilo horšie ako slovenským“. To na zvyšovanie spolufinancovania zo štátneho rozpočtu veľmi nevyzerá.

Kofinancovanie druhého piliera znamená, že prostriedky, ktoré sa budú používať na stimuláciu a podporu pôdohospodárstva, pôjdu štandardnými cestami cez platobnú agentúru. Druhou možnou cestou sú finančné nástroje, ktoré bohužiaľ Slovenská republika nevyužila napriek tomu, že sú notifikované v Bruseli a je možné ich používať. Dnes je situácia taká, že slovenské, ale aj svetové banky majú prebytok finančných zdrojov. Takisto hľadajú možnosti, ako tie peniaze umiestniť na trhu. Hovoril som o tom s pánom Vlčanom a ďalšími bankármi, no ja som túto otázku riešil ešte pred voľbami v roku 2019.

Jedným z najefektívnejších finančných nástrojov je bonifikácia poľnohospodárskych úverov. Keď som sa v roku 2018 rozprával s bankami a bol koeficient jedna ku trom, to znamená, že sto miliónov bankových záruk v rámci štátu bude krytých 300 miliónmi podnikateľských úverov z komerčných bánk, tak dnes je to jedna ku päť.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

Česko podľa posledných informácií v novom programovom období ide do finančných nástrojov s koeficientom jedna ku šesť. Vložia sto miliónov eur a dostanú 600 miliónov. Výhoda tohto modelu je tiež v úplnom odstránení korupcie. Peniaze idú cez banky a tie budú garantovať umiestnenie peňazí podľa dohody so štátom.

Pre nezáujem štátu pomôcť poľnohospodárom a potravinárom sme sa za posledné roky dostali do situácie, že zo 16 tisíc malých podnikateľov je polovica v ťažkostiach. Pri štandardných dotačných schémach tieto podniky nemajú šancu dostať ani euro dotácie, nemôžu sa o ne ani uchádzať.

Majú byť tie finančné nástroje kryté peniazmi z poľnohospodárskych eurofondov?

Nie, tie finančné nástroje kryje štát. Slovenská záručná a rozvojová banka dnes disponuje úverovými prostriedkami vo výške 360 miliónov eur. To je strašne málo, keď si zoberieme, že komerčné banky naliali do pôdohospodárstva a potravinárstva miliardu.

Hovoríte, že ste o spolufinancovaní rokovali na koaličnej rade. Viete na základe tohto povedať, či teda jeho úroveň bude bližšie tomu, čo požadoval minister Mičovský, teda 45 percent, alebo k dnešnej miere spolufinancovania programu vidieka, ktoré je niekde na 25 percentách?

Podľa novej smernice je minimálna čiastka 20 percent. Je paradoxné, že na koaličnej rade Sme rodina požadovala 45 percent, SaS 45, Za Ľudí 45 a OĽaNO povedalo, že si to musí ešte premyslieť a odložilo to na neurčito. Trochu zvláštna situácia. Keďže sa jedná o ministra hnutia OĽaNO, tak by sme skôr očakávali opačný priebeh.

Po pandémii, kedy tých peňazí naozaj nie je veľa, je ideálna kombinácia 30 percentného spolufinancovania a garancie na finančné nástroje v hodnote aspoň sto miliónov, čím by sme získali 500 miliónov. To znamená, že oproti 1,6 miliardy eur, ktoré máme pridelené v druhom pilieri, by sme získali dodatočnú jednu miliardu eur, čo by už nebolo zlé.

V Maďarsku sa napríklad hovorí o spolufinancovaní na úrovni 80 percent. Keď do toho započítame, že v mnohých krajinách poľnohospodársky sektor získa podporu aj z plánu obnovy, nie je to veľké riziko pre konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov?

Riziko to je. Na druhej strane, ak mám správne informácie, tak Maďarsko neuvažuje o finančných nástrojoch. Česká republika plánuje ísť na úroveň 25 percent a do finančných nástrojov chce vložiť 200 miliónov eur. Ja by som išiel touto istou cestou. S Poľskom sa však budeme ťažko porovnávať. Majú 2,5 miliardy z plánu obnovy, takže poľské poľnohospodárstvo má na najbližšie programové obdobie takmer 25 miliárd eur. To už sú iné peniaze.

EÚ sa na konci mája opäť nedohodla na podobe reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nepomohol ani takzvaný jumbo trialóg, teda maratón rokovaní európskych inštitúcií. Čo by sa malo na agrodotačných pravidlách zmeniť?

Ja som bol sklamaný. Všetci sme očakávali, že to portugalské predsedníctvo konečne dotiahne do konca. Je to hlavne politický a nie ekonomický problém. Celkový balík peňazí už je schválený a tak je to teraz o boji medzi ideológiami zelenej skupiny europoslancov, racionálnych poľnohospodárov a Európskej komisie, ktorá sa na to pozerá trochu ekonomicky.

Skupina zelených by si podľa mňa mala uvedomiť, že to ťahá do extrému. Ja sa stotožňujem so všetkými environmentálnymi a ekologickými opatreniami, budem sa biť za kvalitu vody. No na druhej strane sa musíme pozrieť aj na produkciu a potravinovú bezpečnosť, ktorá je jedným z deviatich základných pilierov reformy. Kompenzovať to tým, že budeme dovážať mäso z Brazílie, ktoré je vychované na pôde, ktorá vznikla klčovaním dažďových pralesov, nie je správny prístup.

Kam smeruje reforma európskeho poľnohospodárstva

Európska únia už štyri roky bezvýsledne rokuje o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Očakáva sa, že rok 2021 však definitívne určí smerovanie agropotravinárstva do roku 2027. 

Musíme sa na otázku potravinovej bezpečnosti pozrieť hlavne z pohľadu naplnenia dostatočného množstva kvalitných potravín v dobrých cenových reláciách. Zároveň by sme mali robiť všetko preto, aby sa problém klímy riešil celosvetovo. Nemali by sme sa pozerať iba na zelenú Európu, lebo sa nám to môže v konečnom dôsledku vypomstiť. Takže zelení a eurokomisia by mali trochu ustúpiť .

Čo sa týka ekoschém, ak by sme sa stretli na úrovni okolo 25 percent, tak by to bolo víťazstvo pre obidve strany. Janusz Wojciechowski (eurokomisár pre poľnohospodárstvo, pozn. red.) už roky hovorí, že najlepším environmentálnym opatrením pre vidiek je podpora lokálnej produkcie.

rozhovore pre Aktuality ste povedali: „Práve na to upozorňuje eurokomisár, že menší hráči boli dlhé roky na vedľajšej koľaji, a preto presadzuje, aby určitá časť peňazí smerovala práve k nim. Práve jednostranné zvýhodňovanie veľkých sa ukazuje ako chybný krok Únie.“ Je to v prípade Slovenska chybný krok Únie alebo spôsobu, akým poľnohospodársku politiku na už roky robí štát?

Je to kombinácia európskej a národnej úrovne. Európska poľnohospodárska politika aj pod vplyvom lobistických skupín smerovala k stále väčšej koncentrácií. Zdôvodňovalo sa to tým, že ľudia majú lacnejšie a dostupnejšie potraviny. No už nikto pri dostupných potravinách nehovoril o ich nutričnej kvalite.

Tento model v kombinácií so slovenskou poľnohospodárskou politikou spôsobil, že máme veľa úspešných malých podnikov, ale 16 tisíc zároveň ledva prežíva. To, že je podpora zvýšenej koncentrácie chyba, potvrdila pred niekoľkými rokmi aj Svetová banka.

A my to ideme teraz riešiť tak, že dáme peniaze do zelenej ekonomiky, spravíme opatrenia na znižovanie uhlíka a zadržiavanie vody v prírode. Vlastne ideme podporovať to, čo sme pred niekoľkými rokmi vedome zničili.

Spraviť to ale musíme.

Áno, musíme, lebo sme to zničili. V oblastiach, kde funguje lokálna produkcia potravín, kde fungujú rodinné podniky, si neviem predstaviť podnik, ktorý by vedome ničil svoju pôdu.

Máme sto hektárové lány, kde sa nepozerá, či je to stredne erózne pásmo alebo silne erózne pásmo, ani na množstvo chemických prostriedkov, umelých hnojív, alebo na to, že produkcia organickej hmoty je už v pomaly na bode nula. Do toho prišli bioplynky, kde sa likviduje hnojovica. My sme sa stali barbarmi vo vzťahu k organickej produkcií a to sa musí zmeniť.

Produkciu si musíme rozdeliť na dve časti. Potrebujeme mať potravinovú bezpečnosť, teda zabezpečiť dostupnosť základných potravín. To kľudne nech je zabezpečené veľkovýrobou.

Na druhej strane dajme aspoň 40-precentný priestor malým a stredným podnikom, ktoré budú plniť nielen produkčnú úlohu, ale aj sociálnu, ekonomickú, klimatickú a environmentálnu funkciu. Ak to neurobíme, tak znova budeme hovoriť o tom, prečo nie sme na tom ako Rakúsko. Rakúsko nebolo umelo namaľované. To vytvorili rodinní farmári, ktorí si ctia tradície.

To, že sa malá výroba pomaly mení na veľkovýrobu je dopad zlých nastavení Únie. Preto s pánom Wojciechowskym úplne súhlasím a budem ho podporovať.

Európska únia ale už dnes ponúka nástroje na presun finančných prostriedkov od väčších fariem k malým. Či už je to redistributívna platba, alebo stropovanie. Slovensko ich ale nevyužívalo. Zaujíma ma, či by sa to podľa vás malo zmeniť a či by sa väčšia časť finančného balíka mala ubrať väčším poľnohospodárskym podnikom v prospech malých

Zopakujem, čo som hovoril v úvode. Doterajšie vedenie rezortu pôdohospodárstva nedodržiavalo programové vyhlásenie vlády. V ňom je napísané, že zabezpečíme podporu lokálnej produkcie potravín cestou stropovania a redistribúcie. Rezort ale teraz pripravuje dokumenty, v ktorých neuvažuje o stropovaní. Som z toho veľmi prekvapený, pretože je to veľmi efektívny nástroj. Veľkým príliš neublíži, pretože hovoríme o sume 16 miliónov v priebehu siedmich rokov, ktoré by sme získali stropovaním nad sto tisíc eur.

Redistribúcia by určite mala byť, ale nie tak, ako sa spravila na začiatku tohto roku, kedy sa v rozpore s programovým vyhlásením vlády presunuli prostriedky z druhého do prvého piliera. Zdroje na redistribúciu by mali ísť zo stropovania a zo zníženia platieb tým veľkým. Ministerstvo má v rukách finančné nástroje, ktorými sa to dá vyriešiť.  Stropovanie a redistribúcia je ten základný, najjednoduchší a najúčinnejší nástroj, ako podporiť malých poľnohospodárov. A v súlade s princípom že veľkým neublížim a malým pomôžem.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Vrátim sa k ekoschémam. Keď sa pozrieme na to, čo sú hlavné environmentálne problémy v poľnohospodárskej krajine, tak na ktoré dve alebo tri poľnohospodárske aktivity by mali smerovať ekoschémy?

V prvom rade je to určite zadržiavanie uhlíka v pôde. Druhá vec sú vodozádržné opatrenia a opatrenia na zadržiavanie vody v prírode v mieste jej dopadu. Má to jednoduché zdôvodnenie. Základom života na zemi je vzorec s názvom fotosyntéza. Je to syntéza CO2 a vody. Ak tieto dve veci nebudeme mať pohromade a nebude slnečná energia, tak život na zemi skončí. Nemôžeme mať obsah uhlíka v pôde nižší ako dve a pol percenta.

Čo sa týka ostatných schém, tak určite je to znižovanie požívania antibiotík (v chove hospodárskych zvierat, pozn. red.), pretože to ohrozujúce nielen zdravie zvierat, ale aj zdravie ľudí. Ja som zásadne za to, aby sa obsah antibiotík znížil o viac ako 50 percent. Antibiotická rezistencia je niečo, čo v roku 2050 podľa prognóz prinesie oveľa viac nešťastia, ako rakovina.

Ďalej potrebujeme znížiť pesticídy, herbicídy a hnojivá, čo je priamo spojené so sekvestráciou uhlíka. Čím viac budeme dávať chemických látok do pôdy, tým viac zlikvidujeme život v pôde a tým menej uhlíka sa v pôde uloží.

Slovenskí ochranári tento rok exministrovi Mičovskému odovzdali petíciu, v ktorej požadujú, aby sa určil limit pre pokrytie plochy jednou plodinou. Hovoria o maximálne výmere polí na úrovni 20 hektárov, čo má zabrániť tvorbe monokultúrnych lánov. To by ste vy podporili?

Jednoznačne. Netreba z toho robiť nejakú realitu show. Česká republika pred dvomi rokmi prijala zákon, podľa ktorého je maximálna výmera monokultúrnych plodín 50 hektárov s tým, že potom musí ísť zelený deliaci pás a ďalšia plodina. Musíme to robiť na silne eróznych plochách. Stačí iba prepísať nariadenie alebo zákon do slovenskej podoby a bude to fungovať.

To asi nebude z časového hľadiska ale také jednoduché. Obzvlášť pri problémoch s pozemkami.

Áno, máme sto miliónov vlastníckych a užívateľských vzťahov k pozemkom. Ten problém nevyriešime ani za 30 rokov. Skôr by som šiel cestou náhradného užívania pozemku, ako hneď riešiť pozemkové úpravy. Okrem zmenšovania plochy ale treba zabezpečiť aj dostatok vody. Poďme stavať jazierka, ako je to v Čechách, kde v rámci stavebného konania môžete do jedného hektára na vlastnom pozemku budovať jazerá. My ich potrebujeme zhruba tri a pól tisíc. Česi ich majú sedem až desať tisíc.

Europoslanci, ale aj slovenskí ochranári požadujú aj zvyšovanie podielu neproduktívnych a krajinotvorných prvkov a plôch, pričom podľa Stratégie Farm to Fork by mali zaberať desať percent poľnohospodárskej pôdy. Na úrovni farmy europoslanci požadujú päť percent plochy. S týmto súhlasíte? Môže to slovenských poľnohospodárov poškodiť?

Určite nepoškodí. Slovenský pozemkový fond spravuje 635 tisíc hektárov pôdy, to je jedna tretina poľnohospodársky využiteľnej plochy. Z nej dosahujú neúžitkové plochy v niektorých častiach desať až dvadsať percent. To sú cesty pod mostami, kamenisté okraje a iné plochy, ktoré sa nedajú využívať. Napriek tomu sú prenajímané a nikto nekričí, že je to pre poľnohospodárstvo katastrofa.

Presne tieto oblasti sú v Európe štandardne obrábané tak, že sa tam robia biopásy a štáty na to prispievajú. V Českej republike, kde sú tieto biopásy širšie, sa dajú bežne vidieť srny, zajace, prepelice. Je tam skutočne život, ktorý má byť na vidieku. Ja v tom preto problém nevidím.

Pôda je neobnoviteľný zdroj. Je chránená ústavou a je povinnosťou tohto štátu k nej pristupovať tak, aby ústavnú ochranu mala a aby sme ju zachovali pre budúce generácie.

Prejdime k príprave slovenského Strategického plánu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku. Už ste k nemu videli od ministerstva nejaký hotový materiál?  

Nie. My sme na výbore požadovali, aby nám minister predložil, ako sa plnia úlohy strategického plánu. Stále je to v polohe pracovných skupín. To znamená, že kompletná stratégia ešte nie je hotová, a hoci napríklad veľký štát ako Nemecko ju už schválilo.

Máme aspoň SWOT analýzu a analýzu potrieb, ktorá je základom pre tvorbu strategického plánu?

Údajne niečo existuje, ale ja som to v rukách ešte nemal. Teraz zasadajú pracovné skupiny, ktoré to vyhodnocujú.

Môžu pracovné skupiny nastavovať konkrétne intervencie, keď sme si nezadefinovali potreby a priority?

Je nešťastné, že rezort k tomu pristúpil tak, že pracovné skupiny vytvárajú intervenčné potreby a nie naopak – že ministerstvo stanoví strategické ciele ako základ intervencií. Začali sme najprv robiť intervencie, potom robíme analýzu a nakoniec koncepciu pôdohospodárstva.

Pritom nemáme ciele, bez ktorých tie materiály nemajú význam. My nemáme za čo dostať (od EÚ) peniaze.

Za uplynulý rok sa žiadne ciele nenastavili?

Nemáme ich.

Vy ste v jednej z predošlých odpovedí povedali, že my nemáme čas na analýzy ako ostatné členské štáty.

My sme ho stratili.

Mičovský pripravuje nové agrodotácie za zatvorenými dverami, verejnosť je zatiaľ mimo hry

Agrorezort sa pri príprave strategického plánu pre poľnohospodárstvo neriadi harmonogramom, ktorý v septembri zverejnil minister Ján Mičovský. Odborná verejnosť stále nemôže pripomienkovať kľúčové strategické dokumenty pre budúce agrodotačné obdobie. 

Akú kvalitu môžu mať kľúčové dokumenty, či už strategický plán alebo dlhodobá koncepcia, keď si nemôžeme k tomu urobiť analýzu ako ostatné členské štáty?

Nebude mať tú, po akej som túžil pred niekoľkými rokmi, keď som mal možno naivnú predstavu o tom, ako funguje štát. Koncepcia pôdohospodárstva sa podľa mojich informácii pripravuje, no ešte nie je schválená. Budem trvať na tom, aby ju schválila vláda, pretože ide o obrovské miliardy. Treba otvorene povedať, že sme stratili rok, ktorý nám bude veľmi chýbať.

Pre nás je šibeničným termínom 15. október, lebo (strategický plán) musí ešte ísť na medzirezortné pripomienkové konanie, následne ho musí schváliť vláda, no a potom sú sviatky. Medzi tým sú letné prázdniny, takže leto bude z hľadiska prípravy budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky veľmi horúce.

Keby ste boli ministrom a boli by ste na mieste Samuela Vlčana, tak čo by ste v procese prípravy strategických dokumentov spravili ako prvé?

Najbližší týždeň by som sa sústredil na stanovenie cieľov. Na ciele by som nastavil intervencie a pustil by som sa do strategického plánu. Bez toho sa nedá pohnúť ďalej. Nemôžete stavať dom, keď nemáte projekt. My ten projekt nemáme. Takže hneď by som na mieste ministra vypracoval desať až dvadsať stranový materiál, lebo viac sa toho stihnúť nedá. V tomto dokumente by boli jasne stanovené priority a ciele na najbližšie programové obdobie.

Veríte, že ministerstvo stihne všetky termíny, ktoré musí splniť?

Ak minister Vlčan správne naštartuje rezort, spustí oživovací mechanizmus, vleje do ľudí obrovskú dávku optimizmu a bude tvrdým, nekompromisným manažérom bez emócii, tak s odretými ušami sa to ešte stihnúť dá. Keby sa to posunulo o ďalší mesiac, tak by už asi bolo neskoro.

Ešte stále nemáme doriešenú platobnú agentúru (akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pozn. red.). Ak sa to nevyrieši, tak možno nebudú žiadne podpory.

V tejto situácii nemá zmysel riešiť ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) alebo veterinu, ako to robil (exminsiter) Mičovský. Na to budeme mať čas v zime. Teraz je podstatné  sústrediť sa na strategické dokumenty na stanovenie cieľov.