Kompostu sa venuje roky: Slovenské kompostárne o komposte takmer nič nevedia

Bernhard Gemerich postavil so svojím tímom stovky kompostární po celom svete. [Súkromný archív]

S kompostom je to ako s vínom. Ak vypijete veľa nedozretého vína, bude vás bolieť hlava. Ak pôda dostane nedozretý kompost, výsledok tiež nebude stáť za to. Záujem o kompost príde s kvalitou. Niektoré slovenské kompostárne o komposte a jeho výrobe takmer nič nevedia, ich produkt je zlý a ešte sa čudujú, že ho zákazníci nechcú, hovorí BERNHARD GAMERITH.

Bernhard Gamerith sa kompostu venuje už takmer 20 rokov. Svoju kariéru začínal na farme Sieringer. Dnes je technickým riaditeľom spoločnosti Compost Systems, ktorá projektuje a buduje kompostárne po celom svete.

Rozhovor vznikol na rakúskej farme Seiringer, ktorá si pred viac ako 20 rokmi začala vyrábať vlastný kompost. Odvtedy kompostáreň niekoľkokrát zväčšila kapacitu. Kompost predáva poľnohospodárom, záhradkárom aj stavebným spoločnostiam.

Povedali ste, že sa cítite byť viac výrobcom kompostu než spracovateľom odpadu. Čo tým myslíte?

Toto je obehová ekonomika. Keď do pôdy vraciame humus, uzatvárame tým kruh. Pre mňa je veľmi dôležité, aby bol tento humus čo najvyššej kvality. To znamená, že pri jeho výrobe musím použiť organický materiál. Nezáleží mi, či vstupný materiál pochádza z domácností, záhrad alebo družstiev. Záleží mi len na kvalite nášho výsledného produktu. S našou technológiou vieme odstrániť všetky nečistoty.

Hlavným vstupným materiálom pri výrobe kompostu je bioodpad. Ako v Rakúsku funguje zber?

Každá domácnosť má vlastný kôš na bioodpad. Do neho ľudia hádžu kuchynský aj zelený odpad (zo záhrad, pozn. red.). V závislosti na regióne sa tento odpad zbiera každý týždeň alebo raz za dva týždne. Samostatne sa zbiera veľký drevený odpad, ktorý ľudia odnášajú na stojiská. Takisto ho môžu priniesť priamo do kompostárne.

Všetok bioodpad ide do kompostární alebo ho využívajú aj bioplynové stanice?

Väčšia časť bioodpad smeruje do kompostární. V Rakúsku máme iba malé množstvo bioplyniek. Do nich ide odpad z reštaurácií. Bioodpad rozdeľujem na kuchynský odpad z domácností a menších barov, či reštaurácií a kuchynský odpad z väčších reštaurácií alebo školských jedální. Charakter odpadu z týchto dvoch skupín je rozdielny.

Aký je medzi nimi rozdiel?

Odpad z domácností je v porovnaní s tým z väčších reštaurácií relatívne suchý. Odpad z reštaurácií je takmer tekutina. O tento odpad nemáme v kompostárňach záujem. Bioplynka ho využije lepšie. My chceme najmä odpad z domácností, prípadne menších reštaurácií. Ten do bioplyniek nepatrí. Je príliš suchý a nemá dostatok energie. Druhá vec je, že v dozrievajúcom komposte je stále veľa plastov. To bioplynkám vadí, pretože plasty im spôsobujú technické problémy. My ho vieme vybrať, ale až, keď je kompost suchý.

Takže bioplynky a kompostárne nebojujú o rovnaký bioodpad?  

Nie. Do bioplyniek ide odpad, o ktorý kompostárne nemajú záujem a naopak.

Zrejúci kompost v kompostárni Seiringer [Súkromný archív autora]

Koľko je v Rakúsku kompostární?

410.

Sú súkromné alebo si ich zriaďujú samosprávy?  

Z väčšej časti sú súkromné. Povedal by som, že tak z 80 percent. Zvyšok si zriadili samosprávy.

Podporujú krajinské vlády a spolková vláda budovanie kompostární? Prípadne využívanie kompostu?  

(smiech) Sme v Rakúsku. Nemusia nás podporovať. Kompostárne sú väčšinou vlastnené súkromnými spoločnosti. To znamená, že vláda nám maximálne poďakuje, že pomáhame chrániť životné prostredie. Inak nie je žiadna podpora.

Ani ste ju nikdy nemali? Ako sa vám teda podarilo vybudovať tak životaschopný trh?

Pred 25 rokmi, keď sa trh rozbiehal, vláda budovanie kompostární podporovala. Maximálne do výšky 20 percent investičných nákladov.

Kto kompost kupuje?

Poľnohospodári, záhradníci, stavebné spoločnosti. Kompost sa používa pri krajinných úpravách. Je tu široký záujem, ale všetci zákazníci sa dívajú na kvalitu produktu.

Zaujíma ma, ako konkrétne si tieto spoločnosti kompost kupujú… 

Veľká časť ročnej produkcie je zarezervovaná už začiatkom roka. Na jar, keď sa rozbieha záhradná sezóna, je o kompost obrovský záujem. Tesne pred jej začiatkom sú všetky sklady plné kompostu, aby sme vedeli nasýtiť dopyt. Pri väčších objednávkach sa produkt rezervuje dopredu. Bežní zákazníci si ale môžu doniesť vlastnú vlečku a prísť si poň rovno. Cez víkend si tu bežne musíte vystáť radu.

Agrodotácie nútia poľnohospodárov využívať vodu neefektívne

Politika EÚ nedokáže zabezpečiť, aby európski poľnohospodári využívali vodu udržateľným spôsobom. Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

V Rakúsku existujú rôzne kategórie kompostu podľa kvality. Koľko ich je?

Sú tri základné. Každá sa používa na niečo iné. Najvyššia kategória je „A+“. Tá je vhodná na záhradkárčenie. „A“ je pre poľnohospodárstvo a „B“ na rekultiváciu krajiny. Z kompostu však môžete vytvoriť mnoho substrátov, čo znamená mnoho ďalších kategórií. Tu už sa ale nerozprávame o komposte ako takom.

Čo definuje kvalitu kompostu?

Na legislatívnej úrovni ju definuje kompostovacia vyhláška. Tá hovorí najmä o podiele ťažkých kovov a vstupných materiálov.

Na Slovensku je totiž bežné, že poľnohospodári slovenský kompost nechcú, pretože ho nepovažujú za kvalitný. Kde je problém?

Problém je, že kompost je nekvalitný (smiech). Je to ako s vínom. Na prvý pohľad sa všetky môžu zdať rovnaké, ale vo výsledku nie je víno ako víno. Aj pri ňom sa kvalita líši. Keď vypijete veľa nekvalitného vína, bude vás bolieť hlava. Ak kompostárne nedodržia stanovený postup, čiže ak zle rozdelia základky (kopy, v ktorých kompost zreje, pozn. red.), nenechajú ho dostatočnú dobu stáť, pravidelne ho nezavlažujú alebo neprekopávajú, je jasné, že výsledkom bude suchý, nekvalitný kompost. Ten poľnohospodári nechcú. Nedávno som sa bol na Slovensku pozrieť v jednej nemenovanej kompostárni. Ešte nikdy som nevidel tak katastrofálny postup. V podstate tam len sušili nejaký organický materiál. Rozprával som sa s prevádzkovateľom a keď som mu priamo povedal svoj názor, vyzeral byť veľmi sklamaný. Mám pocit, že na Slovensku si kompostárne myslia, že robia dobrý kompost, ale v skutočnosti o jeho výrobe nemajú základné znalosti.

Záujemcovia teda prídu, keď sa zlepší kvalita kompostu?  

Presne tak. Pozrite sa na reštaurácie. Ak predávajú dobré jedlo, ľudia prídu. Ak ponúkajú nízkokvalitné hlúposti, ľudia si povedia, že ísť tam nemá zmysel.

Ako sa vyrába kvalitný kompost?

Je to minimálne 12 týždňov dlhý proces. Osem týždňov tvorí intenzívne kompostovanie a štyri týždne trvá dozrievanie. Je to predpísaný postup. Medzitým musí byť kompost pravidelne zavlažovaný a prekopávaný. Ešte raz použijem príklad s vínom. Ak vypijete veľa burčiaku, bolí vás brucho. S kompostom je to rovnaké. Ak poľnohospodár použije nedozretý kompost, je to pre pôdu príliš čerstvé a silné. Rovnako ako s nevyzretým vínom v našom tele. Je to jednoduché prirovnanie, ale sedí.

Kompostáreň Seiringer [Súkromný archív]

Prečo rakúski poľnohospodári tak radi využívajú kompost?

Kompost nie je len hnojivom pre rastliny, ktoré pestujú, ale významným spôsobom pomáha zlepšovať celkovú kvalitu a štruktúru pôdy. Pôda, ktorá je dlho obhospodarovaná kompostom má inú štruktúru než klasická vysušená pôda, s ktorou sa stretávame.

Pozrite sa okolo. Krajina je tu zvlnená. Keď prídu prívalové dažde, tunajšia pôda ju rýchlo vstrebe. Už na susedných farmách ale voda stojí. Dôvodom je, že tu na farme Seiringer používajú kompost už viac ako 20 rokov. Kompost zlepšuje kvalitu plodín, ale má aj vodozádržnú funkciu. Je to práve humusová zložka, ktorá slúži ako špongia, čiže nasáva vodu a následne ju distribuuje medzi rastliny. Jednopercentné zvýšenie humusovej zložky v pôdy znamená 400 kubických metrov vody zadržaných na hektár. To je 40 milimetrov zrážok. Tunajšie rastliny počas období sucha rastú aj o niekoľko týždňov dlhšie ako na iných poliach, kde kompost tak extenzívne nepoužívajú. Ďalšou pridanou hodnotou je sekvestrácia uhlíka (pohlcovanie uhlíka pôdou, pozn. red.). Je to skvelý spôsob ako sa brániť pred klimatickou zmenou.

Koľko percent humusu je v tunajšej pôde?  

Seiringer má v pôde v priemere 4 až 6 percent humusu. Susedné polia majú zvyčajne dve až tri percentá, pretože používajú umelé hnojivá.