Ledecký: Neviem vylúčiť, že Bystrica a Zvolen o eurofondy na mestský rozvoj prídu

Na snímke Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Vladimír Ledecký (Za ľudí). [FOTO TASR/Lukáš Mužla]

Nové nastavenie čerpania eurofondov určených na rozvoj regiónov považujeme za úspešný projekt, hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva regionálneho rozvoja VLADIMÍR LEDECKÝ. „Všetci, až na Banskú Bystricu, to pochopili a akceptovali,“ hovorí o spore s dvomi stredoslovenskými mestami.

Vladimír Ledecký (Za ľudí) je štátnym tajomníkom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Slovenskej republiky. 

Ako ste spokojný s prípravou integrovaných územných stratégii Rád partnerstiev v jednotlivých krajoch? Funguje spolupráca v samosprávach?

Keď sme túto problematiku pripravovali v druhom polroku minulého roku, zistili sme, že to celé mešká. Termín, ktoré sme dostali, boli skoro nesplniteľné. Rýchlo sme sa do toho pustili a pripravili sme metodiky a podklady k tomu, aby sa do konca roka urobili vstupné správy.

Napriek tomu, že sa ľudia pre koronavírus nemôžu stretávať, čo je základ fungovania, to všetci stihli. Veľmi nás to prekvapilo. Všetky kraje nám podali vstupné správy. Čo nás ešte viac prekvapilo je, že tieto správy mali väčšiu kvalitu, ako sme očakávali. Pôvodne sme kvôli časovému stresu a koronavírusu očakávali nižšiu kvalitu týchto dokumentov. Jediné, čo nám nesedelo bola úroveň detailov, lebo v každom kraji na nich robil iný tím. Do konca februára si to preto ešte nastavíme tak, aby úroveň detailu bola taká, že keď si ktokoľvek zoberie vstupné správy do rúk a pozrie si jednotlivé oblasti, napríklad životné prostredie, tak nájde rovnakú úroveň detailu vo všetkých krajoch.

Máte časový harmonogram, dokedy by mali odovzdať konečné Integrované územné stratégie?

Do konca roka budú rozpracovávať vstupné správy do detailov a podrobností, ktoré potrebujeme na úrovni jednotlivých integrovaných zámerov a investícií. Ponúkame regiónom svojich expertov, ktorí im pomáhajú. Takisto, na úrovni ostatných zainteresovaných ministerstiev  sme vytvorili tím, v ktorom má každý kraj jedného človeka, na ktorého sa môžu obracať ako na medzirezortného koordinátora. Dôležité je to kvôli tomu, aby sa požiadavky územia a jednotlivých príslušných ministerstiev zladili a našli sa čo najväčšie prieniky. To znamená, že všetci pri dopracovávaní integrovaných stratégií budú spolu komunikovať, aby dosiahli čo najväčšiu synergiu a definovali operácie, ktoré budú financované z európskych zdrojov.

Mali by jednotlivé Rady partnerstvá stihnúť vypracovať stratégie pred uzavretím partnerskej dohody?

Informácie, ktoré potrebujeme k dohode, sú vo vstupnej správe. Ministerstvá a územia vedia, aké majú priority. My sa to teraz snažíme o dopracovanie potrebných detailov, ale to, čo je potrebné do partnerskej dohody, máme principiálne k dispozícii.

Kedy budú jednotlivé kraje vedieť s akými finančnými prostriedkami môžu počítať?

Tomuto sa nevenujem a nepoznám odpoveď.

A váš orientačný odhad, kedy by to mohlo byť? 

Všetci vieme, že Brusel mešká. U nás (na MIRRI) to má na starosti Centrálny koordinačný orgán (CKO). My to riešime z národnej úrovne do regiónov a CKO ide od národnej úrovne hore (rokovania s Komisiou, – pozn. red.), takže to nie je otázka na mňa. Viem, že loptička nie je na našej strane, ale na európskej.

Viete povedať, s akým termínom orientačne počítate vo vašich predstavách, kedy by mohla byť podpísaná partnerská dohoda?

Neviem, lebo sa tejto téme nevenujem. To, čo je potrebné v regiónoch riešiť, to riešime. Termíny ktoré boli pôvodne dané, sme chvalabohu splnili. Všetky správy prišli k nám do konca roka 2020 a sú v takej kvalite, že sa môžu použiť.

Ako tento proces ovplyvní fakt, že z pôvodného memoranda, ktoré podpísala predošlá vláda sa samosprávami, odstúpila Únia miest Slovenska? Je možné, že toto môže celý proces zabrzdiť Môže to byť dôvod pre Európsku komisiu, aby mala pochybnosti o partnerskej dohode?

V prvom rade chcem povedať, že Únia miest Slovenska je iba jedným z partnerov. Ďalej je tam Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a sú tam zástupcovia vyšších územných celkov (VÚC). Celkom tomu nerozumiem, že sa najprv vypracuje memorandum o spolupráci a potom sa od neho odstúpi. Partnerský princíp a spolupráca sú základom EU. Niektorí ľudia si ho však pravdepodobne vykladajú podľa toho, ako im to práve politicky vyhovuje. V konečnom dôsledku mi vychádza, že je to celé o získaní mediálnej pozornosti. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že mesiac po odstúpení od memoranda, ponúka vedenie UMS ministerstvu spoluprácu a svojich expertov. Na ministerstve mali dvere vždy otvorené. Samozrejme na odbornej úrovni.

Komunikujeme s jednotlivými mestami a nemáme s tým najmenší problém. Vyhýbame sa bulvárnym médiám, aby sme naozaj ostali na odbornej úrovni. Myslím, že treba rozlišovať, čo je odborná, mediálna a politická úroveň. My sa snažíme všetko riešiť z odbornej úrovne a počúvame ľudí, nielen od nás z ministerstva, ale aj externistov, ktorí na tom pracujú.

Únia miest Slovenska ale memorandum podpísala s bývalým vicepremiérom Richardom Rašim (vtedy SMER-SD, dnes HLAS-SD), teda s predošlou vládou. Podľa ÚMS ale komunikácia so súčasným vedením ministerstva nefunguje. To nie je pravda? 

Myslím, že celý problém vznikol v mestách Banská Bystrica a Zvolen. Pán primátor Banskej Bystrice (Ján Nosko, – pozn. red.) je zástupca prezidenta ÚMS (primátora mesta Trenčín Richarda Rybníčka, – pozn. red.). My sme v metodike na tvorbu území Udržateľného mestského rozvoja navrhli spojenie Banská Bystrica – Zvolen. Keďže sme tú metodiku napriek ich snahe (mesta Banská Bystrica a ÚMS) nezmenili, tak robili všetko preto, aby nás za to potrestali. To tlačidlo spolupráce majú miestni poslanci Banskej Bystrice a Zvolena na stole, takže ho my nemáme.

Pokiaľ sa hovorí o diktáte MIRRI, tak už vôbec nesedí to spojenie slov, že chceme diktovať alebo nútiť niekoho do spolupráce. V konečnom dôsledku zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo, že do toho pôjdu samostatne. Hoci prijali uznesenie o tom, ako chcú všetci spolupracovať a ako má Banskobystrický samosprávny kraj vytvoriť priestor na spoluprácu, v konečnom dôsledku sa nechcú spojiť.

K UMR sa ešte dostaneme. Mňa zaujíma, či tento spor a odstúpenie ÚMS od memoranda môže nejakým spôsobom ohroziť Partnerskú dohodu.

Pokiaľ sa Únia miest chce stretávať a komunikovať, tak môžeme a netreba mať na to ani podpísané žiadne memorandum. Pred týždňom nám prišiel list, že sa prezident ÚMS chce stretnúť. Nevidím v tom problém. Komunikujeme aj s ostatnými mestami. Dokonca, aktívne komunikujeme s mestami, ktoré sú v ÚMS.

Je ešte čas na takúto komunikáciu?

Je potrebné stále komunikovať, pretože život nekončí pri nejakých stratégiách, ale pokračuje ďalej. Momentálne nie je o čom diskutovať, lebo vstupné správy sú odovzdané, termín uplynul a na základe toho sa rozhodne. Neviem, prečo by sme mali prerokovávať svoje stanoviská.

Samosprávy sa učia spolupracovať, aby čo najlepšie využili nové eurofondy

Ministerstvo regionálneho rozvoja samosprávam sľubuje, že o nové eurofondy nebudú musieť súťažiť, ale budú môcť slobodne rozhodovať, ako ich vo svojom území využijú. 

MIRRI sa dostalo do sporu s mestom Banská Bystrica ohľadom územia udržateľného mestského rozvoja. Prečo ministerstvo trvá na tom, aby mestá Banská Bystrica a Zvolen otvorili jedno takéto územie, hoci chcú ísť osobitne?

Pretože to bolo navrhnuté odborníkmi na základe štúdií a stratégií, ktoré vznikali za posledných viac ako desať rokov v zmysle posilnenia územia s najväčším spoločným potenciálom rastu na strednom Slovensku. V týchto procesoch mala zastúpených odborníkov aj Únia miest Slovenska. Tieto územia boli navrhnuté, aby pri dostupných zdrojoch vytvorili čo najlepšie efekty pre rozvoj územia. Banská Bystrica a Zvolen sú veľké mestá, ktoré sú pevne prepojené po dopravnej stránke. Obe mestá majú vysoké školy a veľkých zamestnávateľov. Ľudia z Banskej Bystrice najčastejšie cestujú do Zvolena a naopak. Potom cestujú veľa do Bratislavy a do Brezna.

Toto sme zverejnili v metodike s tým, že na Slovensku sa musíme naučiť spolupracovať. Ten odpor zo strany Banskej Bystrice voči Zvolenu, nie naopak, bol taký, že sa nakoniec rozhodli, že Banská Bystrica pôjde sama. Mohli to urobiť aj bez toho, aby sa niektorí predstavitelia vyjadrovali v médiách a hovoril, že nemajú informácie. A mohli to urobiť bez toho, aby hovorili, že sa s nimi nechceme stretnúť. Toto ma trochu prekvapilo. Nakoniec bolo rozhodnutie iba na nich podľa toho, čo považovali za najvhodnejšie.

Mesto Banská Bystrica argumentuje tým, že aj v rámci Integrovanej územnej stratégie, ktorú tvorí Banskobystrický samosprávny kraj, vznikli strategicko-plánovacie regióny (Banská Bystrica-Brezno a Zvolen-Detva-Krupina), ktoré idú opačným smerom. Mesto Banská bystrica tvrdí, že jeho vývoj odklonil smerom sever a východ, pričom Zvolen diverguje na juh a západ. Tento argument neberiete do úvahy?

Nemiešajme hrušky s jablkami. Strategicko-plánovacie regióny vznikli, aby sa pomohlo plánovaniu v kraji. My sme umožnili, aby si kraje strategicko-plánovacie regióny urobili tak, ako uznajú za vhodné. Niektoré kraje si ich urobili podľa okresov, iné, ako Prešovský kraj, ich rozdelili podľa oblastí, ako napríklad Šariš, Spiš a Zemplín. Oni sa môžu rozhodnúť, ako uznajú za vhodné bez toho, aby nám museli dávať argumenty.

Strategicko-plánovacie regióny a ich plánovanie je priamou súčasťou tvorby Integrovanej územnej stratégie. Stratégia UMR je samostatným, autonómnym nástrojom naviac. Pre rozvoj územia je dôležité i výhodné, využiť obidva nástroje. My sme svoje argumenty a metodiku vypracovali. Povedali sme im, že keď pôjdu podľa tejto metodiky, tak majú šancu využiť európske zdroje čo najefektívnejšie. Všetci, až na Banskú Bystricu, to pochopili a akceptovali.

Čím si teda vy vysvetľujete nesúhlas zo strany Banskej Bystrice?

Myslím, že je to o postoji pána primátora. Pre zaujímavosť: naši experti sa podieľali na vypracovaní všetkých stratégii a nie len banskobystrickej stratégie. O ich pomoc pri tvorbe stratégie UMR však Banská Bystrica ako jediná neprejavila záujem. Oni sa rozhodli na začiatku, že pôjdu do toho sami. Keď som bol na zastupiteľstve v Banskej Bystrici, tak boli hlasy za aj proti. Nebolo to také jednoliate a bolo to v politickej rovine v tom, že niektorí podporovali pána primátora a niektorí nie. Je nutné to držať v podpornej rovine.

Ale to nie je iba postoj primátora, uznesenie väčšinovo odhlasovalo mestské zastupiteľstvo, proti boli dvaja poslanci.

Ešte raz, celé je o to o tom, že pán primátor bol inak nastavený a všetky argumenty boli zbytočné. Nič sa nedeje. Som rád, že jediným problémovým UMR je Banská Bystrica-Zvolen. Tým pádom pokladáme tento projekt za veľmi úspešný. Vybrali sme také územia, ktoré majú najväčší potenciál peniaze z európskych zdrojov využiť efektívne.

Netreba to stavať na jednom meste, ktoré to neprijalo, ale na ostatných, ktoré to akceptovali. Chápem aj pozíciu Banskej Bystrice v tom, že je to krajské mesto. Cítili to tak. Napriek tomu si myslím, že každé jedno strategické partnerstvo takýchto dvoch významných miest by tomu pomohlo. Nie je to žiadna tragédia.

Prečo teda Banská Bystrica ako jediné krajské mesto nebude mať vlastné územie UMR? Obidve mestá zároveň splnili vašu vlastnú metodiku, ktorá hovorí o tom, že základnou podmienkou by mala byť 40 tisíc obyvateľov, že do územia UMR budú zapojené okolité obce. Prečo potom stále trváte na spoločnom UMR, keď obidve mestá spĺňajú vaše pravidlá a vašu metodiku?

Bolo explicitne uvedené, ktoré mestá to takto majú robiť. Druhá vec je, že hovoríme o zjednodušovaní eurofondov, lebo s tým máme naozaj problém. Snažili sme sa počet UMR znížiť, aby boli väčšie a aby sa zjednodušila administratívna náročnosť.

My na tom netrváme. V konečnom dôsledku oni rozhodli a my sa na základe toho ďalej rozhodneme, čo s tým po konzultácii s Európskou komisiou. Kritérium 40 000 obyvateľov bolo len jedným z kritérií.

Na základe čoho ste rozhodli, že by to malo byť jedno územie mestského udržateľného rozvoja?

Na základe niekoľkých odborných štúdii a dlhodobej diskusie odborníkov. Napríklad Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS)  alebo výstupov iniciatívy Catching-up regions (iniciatíva Európskej komisie a Svetovej banky na pomoc zaostávajúcim regiónom, – pozn. red. Keď sa pozriete na našu stratégiu do roku 2030 (Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorú vláda schválila v decembri 2020, – pozn. red.), tak toto územie je označené ako územie národného významu. Tých dokumentov je veľa.

Pozrite si napríklad aj územný plán mesta Banská Bystrica. Vytvárame dokumenty a potom ich nepoužívame. Primátor Banskej Bystrice nám vyčítal, že chce vidieť tých expertov, ktorí sa na tom podieľali. Neviem, kto robil územný plán mesta Banská Bystrica. Bol tam aj dokument, čo je rozvojová štúdia medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Dokumentov je strašne veľa a naši ľudia dlhé mesiace o tom diskutovali. Do tohto procesu boli zapojení ľudia z Vyšších územných celkov, ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) a ÚMS.

Spomenuli ste stratégiu KURS, v ktorej sa ale píše aj o iných aglomeráciách, ako napríklad Žilina-Martin a Prešov-Košice. Tieto krajské mestá ale budú mať vlastné územia mestského udržateľného rozvoja. V čom je teda rozdiel?

Takéto výnimočné a blízke spojenie dvoch miest na Slovensku nemáme, čo sa týka možnosti aktuálneho plánovania a využívania európskych zdrojov.

Ale v Banskej Bystrici, a čiastočne aj vo Zvolene, na to momentálne majú iný názor. 

Ja si to ale myslím. Nakoniec primátor Banskej Bystrice a primátorka Zvolena to tiež hovoria. No primátor tvrdí, že nevylučuje možnosť bližšej spolupráce niekedy v budúcnosti, ale teraz nie je dostatok času. Niekoľkokrát som ho počul hovoriť o tom. Druhá podstatná vec je, že UMR nevytvára nejaké súmestie. Neberie samosprávam žiadne kompetencie. Naopak, vytvára podmienky pre dynamickejší a koncepčnejší spoločný rast.

A nedajú sa tieto projekty robiť samostatne? Prečo by obe mestá nemohli robiť súvisiace projekty pre rozvoj toho územia v rámci dvoch samostatných území UMR?

Pokiaľ ideme riešiť napríklad projekt inteligentnej mobility medzi Zvolenom a Bystricou, tak oveľa lepšie ho spravíme, ak budeme postupovať spoločne. Ak to plánujeme robiť samostatne, tak konečný výsledok určite nebude až taká dobrá. Keď ľudia spolu komunikujú a riešia niečo spoločne, tak efekty sú vždy väčšie.

Prečo je Slovensko stále v Európskej únii, keď spolupráca na európskej úrovni je taká komplikovaná? Je to preto, lebo to prináša výhody a o tom to je. Je mi trápne kohokoľvek presviedčať, že spoluprácou, rušením bariér a vytváraním súdržnosti dôjdeme ďalej, ako keď budeme robiť opak.

Celý úspech našej obce (Vladimír Ledecký je bývalým starostom obce Spišský Hrhov, – pozn. red.) bol práve o tom, že sa robili veci spoločne. Ani európske mesto kultúry nie je o tom, že sa do jedného mesta natlačí kultúra, ale o tom, že viete spolupracovať. Keď boli Košice hlavným mestom kultúry, tak viac kultúry mali aj Prešove. Je to o prirodzenej spolupráci a o vytváraní priestoru na spoluprácu. Toto je naša práca. Sme radi, že sa nám to na Slovensku podarilo, aj keď nie na sto percent.

Spolupráca dáva určite zmysel a vidno to aj v niektorých iných štátoch, kde to v eurofondoch funguje už dlho. Mňa ale zaujíma, či má zmysel nasilu presviedčať samosprávy, pokiaľ o to nemajú záujem. Vo vašej vlastnej metodike sa píše, že „určenie územia UMR musí zohľadňovať existenciu záujmu pre spoluprácu“. Keď tam ten záujem nie je, má zmysel presviedčať samosprávy?

Vždy má zmysel presviedčať kohokoľvek o správnych postojoch. Tieto postoje sú odborné postoje, a preto si myslíme, že sú správne. Ja pochádzam zo Spiša. Spišská Nová Ves splnila kritérium 40 tisíc obyvateľov (Spišská Nová Ves, podľa metodiky MIRRI nebude územím UMR, – pozn. red.).

Tak, ako nám to hovoria odborníci, ideme do územia a argumentujeme. To územie nie je k tomu donútené. Keďže ide o spoluprácu, tak územia sa musia rozhodnúť sami. Keď raz hovorím, že budeme presadzovať odborné argumenty, tak budeme podľa toho konať.

Viem, že postoj Banskej Bystrice je iný, aj dodnes som nevidel dokument, ktorý by nášmu tvrdeniu odporoval. Územie má šancu povedať áno alebo nie. V tomto prípade, z tých 25 miest, jedine mesto Banská Bystrica povedalo, že si to tak nepredstavuje.

Hovoríte, že Banskej Bystrici nič nevnucujete, ale z niektorých vašich vyjadrení vyplývalo, že buď obe mestá pôjdu spolu, alebo nedostanú peniaze na udržateľný mestský rozvoj.

Nie, pripravená metodika bola prekonzultovaná s Európskou komisiou, ktorá sa s ňou stotožnila. Pokiaľ to nepôjde podľa metodiky, tak stopercentná istota tam nikdy nebude. Za metodikou si stojíme. Robili na nej odborníci, ale na druhej strane, každé dve mestá, ktoré boli navrhnuté, sa musia rozhodnúť a my musíme ten gordický uzol rozviazať. Že Banská Bystrica a Zvolen nedostanú peniaze na UMR som nikdy nepovedal.

Čo to znamená?

Znamená to, že sa zídeme na odbornej úrovni na ministerstve. Budeme to konzultovať s Európskou komisiou a následne prijmeme rozhodnutie.

Pýtal som sa na to Zastúpenia Európskej komisie a to tvrdí, že je úplne v kompetencii štátu, ako si nastaví územia udržateľného mestského rozvoja. Čiže je to na vašom ministerstve. Ak mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrice odhlasovalo samostatný postup, dostane tú možnosť? Je v tejto fáze z vašej strany ochota pristúpiť na to, že by obidve mestá mali mať samostatné územie UMR?

Neviem, toto rozhodnutie nebudem robiť ja. Je to čerstvé a ešte sme sa nestihli k tomu stretnúť. Chceme to tom komunikovať aj s Európskou komisiou a potom sa rozhodne. Na MIRRI som prišiel zastupovať záujmy rozvoja regiónov a som za to, aby každá jedna logická a koncepčná podpora išla regiónom.

Väčšina miest a obcí sa aktívne zapája do prípravy nových regionálnych eurofondov

Kraje, mestá a obce v súčasnosti tvoria spoločné stratégie pre čerpanie budúcich eurofondov. Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska sa do príprav zatiaľ aktívne zapájajú zhruba dve tretiny primátorov a starostov.

Čerpanie eurofondov určených na regionálny rozvoj bude mať v novom …

Stojí to tak, že ak sa Banská Bystrica rozhodne pre samostatné územie UMR, tak Zvolen vypadáva z hry o peniaze určené na UMR?

Praktické možnosti sú také, že môže byť územie Banská Bystrica a územie Zvolen, alebo nemusí byť ani jeden. Možností je veľa. Neprešvihli sme žiaden termín, pre ktorý by sme nemohli počítať so všetkými možnosťami. Ale je to proti našej filozofii, ktorá je za menší počet UMR. To územie bolo navrhnuté tak, aby čo najlepšie využilo svoj potenciál a možnosti európskych zdrojov.

Keď sa rozhodneme, že budú samostatné, tak minimálne táto podmienka nebude splnená.

Čiže teraz sú všetky možnosti otvorené.

Samozrejme.

Viete vylúčiť možnosť, že Banská Bystrica a Zvolen prídu o peniaze na udržateľný mestský rozvoj?

Pokiaľ by som na túto otázku odpovedal, tak naši odborníci tu budú zbytočne sedieť. Budeme robiť všetko preto, aby sa to nestalo, ale musíme to rozhodnúť spravodlivo aj k ostatným, ktorí našu metodiku prijali. Dali sme Bystrici termín do 15. februára, aby sa rozhodli. Podľa metodiky bol termín 31.12. Dovtedy nám územia odovzdali vstupné správy, všetci to splnili až na Banskú Bystricu a Zvolen (Banská Bystrica a Zvolen vstupnú správu odovzdali, no samostatne, – pozn. red.). Povedali sme im, nech sa skúsia do 15. februára dohodnúť, nech nám následne dajú svoje stanovisko a my na základe toho rozhodneme. My naozaj vychádzame v ústrety napriek tomu, že sme tlačení časovými termínmi.

Jeden z argumentov pána primátora bol, že dostali na to málo času. Málo času žiaľ mali aj ostatní, napriek tomu to zvládli. Naša snaha je napomáhať tomu procesu. Na Slovensku treba naučiť ľudí spolupracovať. To je moje poučenie z môjho pôsobenia.

Ten 15. február stále platí?

Platí na to ich rozhodnutie, či pôjdu spolu, alebo nie. Myslím, že už je to definitívne, keďže ich zastupiteľstvo rozhodlo. Počkáme do 15. februára, aj keď si myslím, že sa už nič neudeje. Potom sa tým začneme zaoberať.

Konečné slovo bude mať ministerka (Veronika Remišová)?

Predpokladám, že áno – po konzultáciách s ľuďmi, ktorí to pripravovali. Chceme, aby nikto neutrpel a aby boli peniaze z Európskej únie efektívne využité. Moja snaha bude, aby v regiónoch nikto neprišiel o peniaze. Dúfam, že nám v tom nebude nič brániť.

Ako sa bude deliť alokácia (podľa dohody inštitúcií EÚ by malo ísť o osem percent národnej alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja) medzi územia UMR? Každé jedno územie UMR dostane rovnaký podiel, alebo to bude podľa počtu obyvateľov?

Bolo by to veľmi nespravodlivé. Bratislava má v UMR 437 tisíc obyvateľov. Väčšina ostatných je v rozmedzí 45 až 85 tisíc obyvateľov. Košice majú zas 295 tisíc obyvateľov. Tie čísla sú tak rozdielne, že bolo by enormne nespravodlivé. Je potrebné zobrať viac viacero parametrov do toho vzorca, aby tie peniaze boli naozaj spravodlivo a efektívne využité.

Nejak podobne budete rozpočítavať peniaze aj čo sa týka jednotlivých Rád partnerstva? Lebo tam asi nie je úplne jasne daná alokácia tak, ako v prípade území mestského rozvoja. Akým spôsobom sa budú deliť dostupné peniaze?

Ešte raz, integrované územné stratégie potrebujeme na základe vstupných správ dopracovať do podoby Integrovaných územných investícií a to sa ešte len deje. Toto bude otázka dňa, až keď ich vyhodnotíme.

Banskej Bystrici a Zvolenu ste mali za spojenie do jedného územia UMR sľúbiť aj akýsi finančný bonus. Ako ste k nemu dospeli?

Myslíme si, že pri rozdeľovaní zdrojov by pre administratívnu náročnosť mali byť bonifikované mestá, ktoré tvoria spoločné územie mestského rozvoja. Tým, že v tomto prípade sú tam dve mestá, tak by boli logicky bonifikované. Máme aj spojenie napríklad troch miest (Poprad, Kežmarok, Svit). Keď sa schváli legislatíva na európskej úrovni, tak my z toho dostaneme nejaké parametre. Máme pripravené návrhy, ale čakáme, čo sa schváli a koľko percent pôjde na UMR.

Bonifikáciu spomínate ako jeden z argumentov pre spojenie do jedného UMR? Nie je to náhodou tak, že ak pôjdu samostatne, tak kumulatívne dostanú viac peňazí?

Hlavné kritéria, ktoré by mali byť pri UMR sú počet obyvateľstva a rozvoj územia. Ak by sa tie dve mestá spojili a chceli by spolupracovať, tak by mohli byť bonifikované vyššími peniazmi, ktoré by mali slúžiť na lepšiu administráciu procesu i motiváciu realizovať programy regionálneho a nadlokálneho charakteru.

Nie je to vec, s ktorou by mohla mať Európska komisia problém?

Pripravujeme a konzultujeme to s nimi. Preto hovorím, že toto je náš návrh. Niektoré veci boli predbežne prekonzultované, ale my čakáme, či sa to schváli na európskej úrovni. Pokiaľ nemáte to vrchné delenie, tak môžete vytvárať alternatívy, ako to chcete urobiť, len keď sa hore nejaký parameter zmení, tak vám to naruší základ.

Teraz vo februári máte ďalšie stretnutie s Európskou komisiou?

Ja na tých stretnutiach nie som. Je to CKO, takže mám len sprostredkované informácie ohľadom toho.

V súčasnom programovom období je dosť veľký problém v čerpaní práve tých eurofondov, ktoré sú určené samosprávam. Prečo si myslíte, že sa to pomocou nového systému zlepší v novom programovom období?

Prechádzame na systém partnerstva cez integrované územné stratégie. Časť peňazí sa rozdelí medzi kraje a nebude sa o ne súťažiť. Väčšina problémov súvisí s verejným obstarávaním, ktoré celý proces zdržuje, a samozrejme s byrokratickými bariérami, ktoré sú na Slovensku nastavené. Keď som bol starosta, tak som mal pocit, že žiadateľ o eurofondy je automaticky vnímaný ako zlodej. Celé to bolo nastavené tak, ako keby sme boli podozriví hneď, keď sme požiadali o peniaze. Vyplývalo to z toho, že sa niektoré tieto peniaze zneužili, a bolo to neskôr odhalené. V dôsledku tohto sa systém tak skomplikoval a zbyrokratizoval, že príprava procesu sa veľmi predĺžila. Tento nový systém sa snaží o tom aby sa bariéry, ktoré tu boli, pomaličky odbúravali. Minimálne tie, ktoré je možné odbúrať.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8