Ivana Maleš: Žiadne mesto nebude bez odpadov, Bratislava sa k tomu chce priblížiť

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. [Súkromný archív]

Bratislava je prvým mestom na Slovensku, ktoré vypracovalo stratégiu nakladania s odpadom, hoci nemuselo. Kuchynský odpad začne mesto zbierať už v októbri v Lamači. Spaľovňa nás limituje, ale musíme s ňou pracovať, hovorí IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN). Od novembra 2019 pôsobí ako referentka pre obehové hospodárstvo na magistráte mesta Bratislava. Podieľala sa na tvorbe novej stratégie nakladania s komunálnym odpadom, ktorú Bratislava prijala v marci tohto roku. 

V rozhovore sa dočítate:

  • o čom je nová bratislavská odpadová stratégia,
  • prečo ju mesto vypracovalo, aj keď nemuselo,
  • kde končí bratislavský odpad,
  • či je možné viac recyklovať aj so spaľovňou,
  • aké opatrenia chce Bratislava v ďalších rokoch,
  • kedy Bratislava spustí zber kuchynského odpadu,
  • či sa budú zvyšovať poplatky za odpady.

Bratislava nedávno vypracovala novú odpadovú stratégiu. Jej celý názov je Bratislava – mesto bez odpadov: Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo pre roky 2021-2026. Zaujíma ma prvá časť. Čo znamená ten dôvetok Mesto bez odpadov?

Cieľom mesta Bratislava je prechod na obehové hospodárstvo. Chceme, aby Bratislava bola mestom, ktoré sa snaží o minimalizáciu zmesového odpadu. V posledných rokoch sa to aj deje. Množstvo zmesového odpadklesá a rastú nám vytriedené zložky. Cieľom je toto množstvo neustále zmenšovať. Ten, ktorý vznikne chceme využívať ako zdroj. Pre všetky druhy odpadov chceme nájsť odberateľa a spracovateľa, aby iba minimum končilo na skládke alebo v spaľovni.

Chápem teda správne, že mesto bez odpadov” je iba nadnesené pomenovanie? Je vôbec možné, aby nejaké mesto bolo mestom bez odpadov?

Žiadne mesto nemôže byť úplne bez odpadov. Aj v rámci filozofie Zero Waste tu nejaký zmesový odpad stále vznikať bude. To je v poriadku. Dôležité je, aby sme dodržiavali hierarchiu odpadového hospodárstva. Čiže, aby sme predchádzali vzniku čo najväčšej možnej časti, recyklovali, a čo najmenej spaľovali a posielali na skládky. Určite ale nikdy nebudeme na nule.

Čo môže pre dosiahnutie týchto cieľov urobiť mesto a kde sa už jeho právomoci končia a nastupuje ministerstvo?

Mesto má na starosti hlavne komunálny odpad, a to, čo tvoria obyvatelia. Samosprávy nemajú právomoc regulovať tvorbu odpadov komerčných subjektov. Zároveň majú povinnosť odpady od obyvateľov zozbierať a odovzdať na spracovanie. Tu majú mestá a obce dve možnosti. Buď si môžu vytvoriť vlastnú spoločnosť, ako je to aj v prípade Bratislavy, kde funguje akciová spoločnosť OLO. Jej 100-percentným vlastníkom je mesto. V tomto prípade je vzťah trochu iný ako keď odpad zbiera externá spoločnosť. To je druhá možnosť.

Zdroj: Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Bratislava s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo pre roky 2021 — 2026

Hlavnou úlohou samospráv je poskytovať obyvateľom kvalitné služby v odpadovom hospodárstve za poplatok od obyvateľov.

Mesto Bratislava ďalej pripomienkuje rôzne strategické dokumenty na úrovni štátu alebo kraja. Napríklad Program odpadového hospodárstva alebo Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Pripomienkujeme takisto legislatívu v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Toto je naša aktívna úloha.

V minulosti bol podobným strategickým dokumentom Program odpadového hospodárstva, ktorý mali vypracovať všetky samosprávy. Zmenou Zákona o odpadoch, ktorá vstúpila do platnosti od začiatku roku 2020 sa táto povinnosť zrušila. Prečo Bratislava vypracovala stratégiu aj keď nemusela?  

Treba si uvedomiť, že desať percent celého komunálneho odpadu na Slovensku sa vytvorí v Bratislave. Keď sa pozrieme do zahraničia, tak každé mesto s úspešným príbehom v odpadovom hospodárstve má vypracovanú detailnú stratégiu a neriadi sa iba tým, čo príde z národnej legislatívy. Takto sa to deje v iných mestách na Slovensku. Príde zmena zákona, podľa ktorej majú samosprávy novú povinnosť, a vtedy mestá reagujú a začínajú sa pripravovať. My sme sa na to pozreli inak. Máme tu európske ciele, ktoré potrebujeme splniť. Na ich základe sme si zadefinovali vlastné ciele a konkrétne kroky, ktorými ich chceme dosiahnuť. Plán nám umožňuje stanoviť si priority. Zároveň vďaka nemu vieme vytvoriť stratégiu aj pre spoločnosť OLO. Odpadové hospodárstvo je veľmi dôležitou zložkou každého mesta. Je to jeden z najväčších nákladov každého mesta a obce. Ľudia by mali za poplatok, ktorý platia, dostať kvalitnú službu.

Bolo správne zrušiť mestám a obciam povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva?

Môj názor je, že nie. Ako krajina máme v odpadovom hospodárstve nejaké smerovanie. Ak samosprávy nebudú proaktívne, nebudú si vedieť plánovať ďalšie roky. Nebudú vedieť, koľko peňazí potrebujú na ďalšie investície, koľko ľudí budú potrebovať, keďže vieme, že odpadové hospodárstvo je kapacitne náročné. Otázkou je tiež, ako nastaviť služby zberovej spoločnosti v mestách, ktoré využívajú externé spoločnosti. Bez plánu nebudú vedieť, čo od nej vlastne majú požadovať. Iba, aby zbierala odpady a reportovala koľko obyvatelia vyprodukovali? Alebo aj, aby plnila nejaké ciele a zaviedla nejakú novú službu? Bez stratégie a plánovania budú samosprávy ponechané napospas zmenám v legislatíve. To sa vždy ukazuje ako problematické. Keď totiž nastane nejaká zmena, prvá reakcia od miest a obcí je odpor. Presne tak ako to bolo pri zavedení zberu kuchynského odpadu. Samosprávy na to neboli pripravené. Skôr ako sa s tým zmierili sa túto povinnosť snažili odložiť. Myslím si, že je veľmi potrebné, aby sme odpadové hospodárstvo a prechod na obehovú ekonomiku začali vnímať ako strategicky významnú záležitosť. Presne tak, ako to je napríklad v Slovinsku či v Holandsku. Často o nich hovoríme ako o dobrých príkladoch, ale ak sa chceme k systému v týchto krajinách chceme priblížiť, musíme urobiť tie kroky, ktoré urobili aj oni.

Máme na Slovensku ešte iné mestá, ktoré stratégiu nakladania s odpadmi dobrovoľne vypracovali?

Nemyslím si. Mestá riešia odpadové hospodárstvo čiastkovo.

Ako by ste dnes zhodnotili súčasné nakladanie s odpadmi v Bratislave?  

Zmesový odpad tvorí približne polovicu celkového odpadu. Úroveň vytriedenia je 37,7 percenta. Máme zavedený triedený zber odpadu ako to ukladá zákon. Rovnako zbierame aj zelený odpad a pripravujeme sa na zavedenie zberu kuchynského odpadu. Bude to najväčšia zmena v odpadovom hospodárstve za posledné roky. V Úrovni vytriedenia sa Bratislava a ostatné mestá veľmi nelíšia. Limitujúcim faktorom pri rozvoji recyklácie je spaľovňa, ktorá musí neustále prijímať určité množstvo odpadu.

Zdroj: Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Bratislava s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo pre roky 2021 — 2026

Hovoríte, že spaľovňa je limitujúcim faktorom. Faktom je, že v Bratislave sa dnes spaľuje viac odpadu ako sa recykluje. Je to možné zmeniť, ak bude spaľovňa ďalej fungovať?

Áno, ak zmeníme princípy fungovania. Aj preto sme si nastavili ciele tak, aby sme recyklovali viac. Kapacita spaľovne sa tým pádom bude uvoľňovať. Cieľom Bratislavy je produkovať menej odpadu a posielať menej odpadu na spaľovanie. Zároveň je ale našou povinnosťou zariadenie ďalej prevádzkovať, pretože je drahé a my ho nemôžeme len tak vypnúť. Keď sa nám podarí časť kapacity uvoľniť, viem si predstaviť, že spaľovňu bude môcť využívať nielen Bratislava, ale aj širší región.

V ďalších rokoch by v okolí Bratislavy mali vyrásť nové spaľovne. Hovorí sa najmä o Šali, ale aj o Trnave. Podporujete výstavbu nových spaľovní na Slovensku?

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) aktuálne vypracoval veľkú štúdiu (ešte nie je publikovaná, pozn.red.), v ktorej sa prepočítavali aj potreby budovania nových spaľovní. Vyšlo im, že v niektorých oblastiach Slovenska to možno bude potrebné, pretože neexistujú iné mechanizmy napríklad na prevenciu odpadu. Toto sme na Slovensku zanedbali. Nevieme však, čo s odpadom spraví zavedenie zberu kuchynského odpadu. Zároveň vieme, že voľné kapacity majú cementárne. Zmesový odpad tiež môžeme voziť do zahraničia ako to robia v Slovinsku. Veľmi rada by som vychádzala z konkrétnych dát. Ak nám povedia, že v nejakom regióne chýbajú kapacity a nie je iná možnosť, potom áno, pretože zmesový odpad bude vznikať a musíme nájsť nejaké riešenie. Predtým ako postavíme nové spaľovne sa však musíme veľmi dobre zamyslieť, lebo sa môže stať, že postavíme spaľovňu a budeme na ňu odkázaný, budeme ju musieť kŕmiť, ale nebudeme mať dosť vlastného odpadu a budeme ho musieť dovážať. To nechce asi nikto.

Dalo by sa povedať, že zastrešujúcim cieľom bratislavskej stratégie nakladania s komunálnym odpadom je prechod z lineárnej ekonomiky na obehové hospodárstvo. Iba stručne. Aké sú princípy obehovej ekonomiky a v čom sa líši od dnešného, lineárneho systému?

Základným princípom je šetrenie prírodnými zdrojmi. To znamená, že nebudeme vyrábať nové veci, ktoré skončia ako odpad, ale budeme vyrábať veci, ktoré budú v rámci ekonomiky dlho slúžiť. Ide o oddialenie momentu, kedy výrobok skončí ako odpad. Dnes máme mnoho vecí, ktoré vydržia veľmi krátko, a ktoré sú jednorazové. Cieľom je navrhovať veci, ktoré budú dlhotrvajúce, opraviteľné, z inovatívnych materiálov. Nakoniec, keď odpad vznikne, budeme ho môcť znovu využiť a neskončí na skládke. V niektorých prípadoch to tak bude musieť byť. Nedá sa tomu úplne vyhnúť, ale cieľom je mať veci čo najväčší čas v obehu. Na tom potom vieme postaviť aj služby zdieľanej ekonomiky. Tá funguje na princípe, že jednu vec alebo službu bude využívať viac ľudí. Napríklad doprava alebo knižnice vecí, požičovne, centrá opätovného použitia a podobne. Jednoducho, služby, ktoré budú prechádzať vzniku odpadu.

Aké opatrenia chce Bratislava v rámci tohto prechodu prijať?

V dokumente sme spísali 18 opatrení pre roky 2021 až 2026, ktoré by nás mali nasmerovať k cirkulárnej ekonomike. Niektoré z nich sú iba opatrením samotného magistrátu. Napríklad celá kancelária by mala fungovať podľa princípov Zero Waste. Potom sú tam aj oveľa ambicióznejšie a náročnejšie projekty. Napríklad zavedenie zberu kuchynského odpadu, rekonštrukcia spaľovne alebo zavedenie novej evidencie odpadu. Škála je dosť široká. Môžem povedať, že už pracujeme na všetkých opatreniach s výnimkou zavedenia triedeného zberu textilu, ktoré sa má realizovať až v roku 2025. Stratégia nakladania s komunálnym odpadom nie je len nejakým papierom. Spísali sme ju, aby sme mali konkrétny zoznam vecí, ktoré chceme urobiť, a zároveň tiež preto, aby sme tieto kroky lepšie komunikovali zastupiteľstvu. Pri realizácii akéhokoľvek projektu väčšinou od niekoho príde otázka „prečo?”. Na to máme tento dokument a jeden cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Mestu to šetrí veľa energie.

S kuchynským odpadom museli samosprávy začať od 1. januára tohto roku. Bratislava a Košice majú výnimku do 1. januára 2023. Prečo ju dostali?

Bratislava a Košice dostali zo zákona o odpadoch výnimku, pretože majú zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov (spaľovňu, pozn. red.). To znamená, že sa musia pripraviť samosprávy, ale aj samotné zariadenie. Biologický odpad tvorí približne 40 percent z celkového objemu komunálneho odpadu. Kuchynský možno 20 až 25 percent. Je to veľká časť, ktorá z týchto zariadení zmizne.

Ako sa Bratislava pripravuje na zber kuchynského odpadu?

Treba povedať, že hoci výnimka platí do 1. januára 2023, Bratislava začína už tento rok v októbri. Zber sa bude spúšťať po mestských častiach. Prvou bude Lamač. Budúci rok sa bude pokračovať ostatnými mestskými časťami tak, aby v januári 2023 zber fungoval v celom meste. Harmonogram už máme hotový. V súčasnosti pripravujeme distribúciu nádob, osvetové aktivity a obstarávanie zariadenia na zhodnotenie. S prípravami sme začali ešte minulý rok. Celý systém sme tvorili s odborníkmi, ktorí už zber kuchynského odpadu zavádzali v zahraničí. Nie je to jednoduché, pretože sa to týka celého mesta a ľudí tak v rodinných domoch, ako aj v bytovkách. Takáto zmena v odpadovom hospodárstve tu nebola, odkedy sa zaviedol triedený zber papieru, plastu a skla. Pre obyvateľov to bude znamenať, že pribudnú nové hnedé nádoby na kuchynský odpad. Chceme, aby bol systém komfortný. Budeme poskytovať košíky a vrecká, aby sa ľudia mohli, čo najjednoduchšie zapojiť. Stanovili sme si aj optimálnu frekvenciu zberu, aby odpad na uliciach nesmrdel. V septembri začneme s distribúciou nádob. V októbri už spustíme zber v Lamači.

Za najkomfortnejší spôsob zberu sa všeobecne považuje takzvaný zber od dverí k dverám, a to nielen v rodinných domoch, ale aj v bytovkách. Akým spôsobom bude odpad zbierať Bratislava?  

Z rodinných domov budeme určite zbierať od dverí k dverám. Každý dom bude mať nádobu, ktorá sa bude vynášať jeden až dvakrát do týždňa, podľa ročného obdobia. V bytovkách budú menšie nádoby, ktoré sa budú častejšie vyvážať. Nie 1100-litrové, ako sme zvyknutí pri ostatných prúdoch odpadu, ale 120 a 240-litrové. Mesto chce určite podporiť infraštruktúru aj v samotných domácnostiach. To znamená, že v prvej fáze domácnosti dostanú košík a kompostovateľné vrecko, ktoré je dôležité pri hygiene. Keď je odpad uzavretí vo vrecku, je menšia šanca, že niečo bude unikať mimo nádobu. Zároveň eliminuje zápach. Chceme sa k občanom priblížiť, čo najviac, čiže nás čaká pomerne rozsiahla distribúcia.

Čo sa bude s bratislavským kuchynským odpadom diať po zbere?

Budeme mať externého odberateľa. Urobili sme si prieskum zariadení, do ktorých odpad budeme môcť odvážať, a ktoré ho ďalej využijú. Cieľom je ale vybudovať si vlastné zariadenie na spracovanie, aby sme odpad nielen spracovávali, ale ho mohli aj ďalej využívať. Keď to bude napríklad kompost, chceme ho využívať ako hnojivo na zelených plochách. Živiny, ktoré obyvatelia vytvoria, zostanú v meste.

Spomínali ste, že stratégia obsahuje dokopy 18 cieľov. Všetky sú pomerne zrozumiteľné. Zaujal ma však cieľ vypracovať cirkulárny sken mesta. Čo si pod tým mám predstaviť?  

Cirkulárne skeny majú vypracované napríklad Amsterdam alebo Praha. Je to hlbší pohľad na odpadové hospodárstvo z hľadiska priemyslu. Venuje sa aj zamestnanosti v rôznych sektoroch priemyslu a vzťahu k produkcii odpadov. Analýza následne ukáže rôzne oblasti, ktoré môžu ďalej riešiť akčné plány. My by sme sa v rámci cirkulárneho skenu chceli zamerať na stavebný odpad. To je niečo, čo v Bratislave bude vždy aktuálne, pretože vždy sa bude niečo stavať a búrať. Pre nás je dôležité, aby sme si vytvorili nástroje na identifikáciu miest, kde odpad bude vznikať a kde ho môžeme využiť. Nechceme stavebný odpad voziť na skládku alebo do spaľovne, keď sa dá využiť na nejaký zásyp alebo priamo v iných stavbách, ak sú to napríklad tehly alebo iný materiál. Praha má vypracovaný sken aj pre oblasť bioodpadu. To už my ale nepotrebujeme, preto sa zameriame hlavne na stavebný odpad.

Odpadoví policajti a vagóny na odpad: Talianska Parma za desaťročie zdvojnásobila mieru recyklácie

O Parme sa dnes hovorí ako o príklade moderného prístupu k odpadom. V priebehu desaťročia sa jej podarilo takmer zdvojnásobiť mieru recyklácie a ušetriť státisíce eur. Ešte prednedávnom sa tamojšia odpadová politika podobala tej slovenskej.

Všetky tieto opatrenia budú niečo stáť. Z čoho ich chce mesto zaplatiť?

V Bratislave máme rovnako ako v ostatných samosprávach nastavený poplatok za odpady, za ktorý financujeme odpadové hospodárstvo. Mesto dostáva za vytriedený odpad aj príspevok z Environmentálneho fondu. Tieto financie vždy venujeme konkrétnym opatreniam, ktoré chceme implementovať. Pri väčších projektoch budeme musieť ísť do výziev a financovať ich z externých zdrojov. To sa týka najmä vybudovania zariadenia na zhodnocovanie bioodpadov. Rekonštrukcia spaľovne si tiež bude vyžadovať externé financovanie. Aj to je dôvod, prečo je dôležité mať plán, v ktorom si vyčíslite, čo budete musieť v najbližších rokoch financovať, a koľko toho môžete zniesť bez toho, aby ste museli zvyšovať poplatky za odpady. To je veľmi nepopulárny krok. So stratégiou je jednoduchšie hľadať iné cesty a spôsoby, ako ušetriť.

Bratislava neplánuje zvyšovať poplatky za odpady?

Nie. Aj kuchynský odpad sa bude financovať z toho poplatku, ktorý máme dnes. On sa dnes v podstate nachádza v čiernej nádobe na zmesový odpad, ktorý už vyvážame, hoci iným režimom.

Stratégia píše, že okrem systémových zmien je nesmierne dôležitá aj individuálna zodpovednosť a dobrovoľná skromnosť obyvateľov, spotrebiteľov a podnikateľov”. Sú Bratislavčania pripravení byť skromní?  

Verím, že po zavedení systému „plať za to, čo vyhodíš”, teda spravodlivého poplatku za odpady na základe elektronickej evidencie, si bude svoju osobnú zodpovednosť uvedomovať viac ľudí. Máme príklad z miest na severe Talianska, kde už „plať za to, čo vyhodíš” zaviedli a zistili, že až vtedy sú ľudia naozaj motivovaní sa dívať na to, koľko odpadu vyprodukujú, pretože im to ovplyvňuje poplatok. Toto platí nielen pri odpadoch, ale aj pri elektrine či plyne.

S tým trochu súvisí aj kontrola. Keď ste spomínali severotalianske mestá, tak napríklad v Parme majú vyčlenených niekoľko mestských policajtov, ktorí sa venujú iba odpadom. Na Slovensku však neviem o nikom, kto by dostal pokutu za to, že by do nádoby na sklo hodil niečo iné. Ani v stratégii som nič o kontrole dodržiavania opatrení nenašiel. Bude sa vôbec kontrolovať?

Kontrola sa zatiaľ bude realizovať formou elektronickej evidencie. Vďaka nej budeme vedieť, koľko odpadu vyprodukuje obyvateľ alebo spoločenstvo vlastníkov. Ďalším krokom je zavedenie systému „plať za to, čo vyhodíš”. Elektronická evidencia bude fungovať na základe čipov, ktoré budú na každej nádobe. Čipovanie už prebieha. Cieľom je očipovať, čo najviac nádob ešte tento rok, aby sme vedeli sledovať ich výsyp a vedeli ich prideliť ku konkrétnym ľuďom. Na základe toho potom nastavíme poplatok. Nové technológie vedia kontrolovať aj obsah nádoby. Policajtov však zatiaľ vyčleniť neplánujeme.

Elektronická evidencia sa teda aktuálne zavádza?

Áno. Zavádza sa tento rok. Prvé mestské časti sú už načipované. Máme tiež namontované senzory na autách, ktoré zaznamenávajú výsyp.