Maroš Šefčovič: Budeme dohliadať na geograficky spravodlivé rozdelenie eurofondov

Maroš Šefčovič na vlaňajšom híringu v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Miliardu eur na ekologické inovácie môže Slovensko čerpať len s kvalitnými projektami, upozorňuje MAROŠ ŠEFČOVIČ. Komisár pre vzťahy s inštitúciami tiež hovorí, že pri právnom štáte sa eurokomisia nechce zameriavať len na problematické krajiny. 

Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. Zodpovedá aj za Európsku batériovú alianciu.

Vnímate z Bruselu, že by v predvolebnej kampani rezonovali európske témy dôležité z pohľadu Európskej komisie?

Očakával by som ich viac. Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných členských krajinách prebieha v národných voľbách politický súboj na vnútropolitickej scéne. Aj z tohto dôvodu som veľmi rád, že európske voľby vyzerali inak, že (v máji 2019) Slovensko aj celkovo Európa mali vyššiu volebnú účasť a rezonovali veľmi veľké témy. Veľmi ma teší, že pokiaľ ide o klímu, aktivizuje sa mladá generácia, ktorá mobilizuje aj politické špičky. My to v Bruseli cítime veľmi silno.

Naposledy sme sa stretli ešte počas prezidentskej kampane. Viete si za nejakých okolností predstaviť návrat na slovenskú politickú scénu?

Po prezidentskej kampani som musel prehodiť výhybku a venovať sa európskym témam. Dostal som ďalší projekt na zelenej lúke, podobne ako predtým energetickú úniu. Strategický výhľad je nová výzva ako využiť všetku múdrosť, ktorú máme v našich analytických inštitútoch, aby sme proaktívnejšie hľadeli do budúcna a nielen reagovali na rôzne krízy. Veľmi dobrých informácií je mnoho. Je však veľmi náročné z nich urobiť informácie politicky relevantné, aby sme naozaj ovplyvňovali súčasné dianie. Ale som v srdci Slovák a naozaj som si z prezidentskej kampane odnášal len veľmi pozitívne zážitky, hlavne zo stretnutí s ľuďmi. Je to moja krajina a vždy pre ňu budem robiť maximum.

Som garantom vzťahu so štátmi

V Európskej komisii ste jednak „prevodovkou“ medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ a jednak máte na starosti strategický výhľad. Zároveň však platí, že jednotliví členovia Európskej komisie obhajujú svoje politiky v Európskom parlamente a že veľké európske iniciatívy sa robia s dlhodobým časovým výhľadom. Aká je pridaná hodnota vášho portfólia?

Vysvetlím to na konkrétnych príkladoch. Len veľmi málo vecí sa môže udiať bez toho, aby bol schválený pracovný program Komisie na budúce obdobie, a práve to bola moja úloha. Stalo sa tak s mesačným sklzom, lebo nová Komisia začínala až prvého decembra namiesto prvého januára. Zároveň máme veľmi veľa nových kolegov, ktorí majú veľmi dobré nápady a veľké ambície. Nebolo jednoduché zosúladiť všetko tak, aby to zodpovedalo politickým usmerneniam novej predsedníčky Komisie. Je to diskusia, ktorú musíme zvládnuť nielen v rámci kolégia komisárov, ale aj v Európskom parlamente, ktorý je tiež nový a veľmi asertívny. Všetky veľmi náročné politické rokovania mám na starosti ja a aj vďaka tomu prebehlo schválenie programu veľmi úspešne.

Európsku komisiu tiež zastupujem v Rade pre všeobecné záležitosti (GAC). Tá sa venuje pracovnému programu (Komisie), viacročnej finančnej perspektíve (dlhodobému rozpočtu EÚ), rozširovaniu, právnemu štátu, či príprave každého summitu. Samozrejme, vždy som rád, keď môžem pozvať aj kolegu, ktorý zodpovedá za konkrétnu oblasť. Ale ja som garantom vzťahu s členskými krajinami. Tiež je veľký záujem, aby sme výrazne oživili kontakty s národnými parlamentmi. Naša nová šéfka chce, aby sme do polčasu nášho fungovania minimálne raz navštívili všetky členské krajiny. V mojom prípade to určite bude viackrát, lebo národné parlamenty chcú byť veľmi aktívne v týchto všetkých diskusiách.

Európsky parlament pripravuje správu k novému mechanizmu právneho štátu, ktorej spravodajcom je slovenský europoslanec Michal Šimečka (Renew Europe, PS). Pracovný plán Komisie však už počíta s monitorovacou správou k právnemu štátu. Akým spôsobom bude vypracovaná a čo je jej pridaná hodnota oproti tomu, čo už dnes máme na európskej úrovni?

O tejto téme sme sa s poslancom Šimečkom už rozprávali. Je vidieť, že ako Európsky parlament, tak aj Európska komisia majú záujem, aby sme problematiku právneho štátu naďalej sledovali. Je právnym základom, na ktorom pôsobíme, takže mu treba venovať veľkú pozornosť. K tejto problematike je potrebné pristúpiť s novou sumou vedomostí tiež po tom, ako sa stala politicky citlivou vzhľadom na diskusie, ktoré má Európska komisia s Maďarskom a Poľskom. Spadá do portfólia kolegyne Věry Jourovej (komisárky pre hodnoty a transparentnosť), ktorá predstavila prvé náčrty, ako by sme chceli systém vylepšiť.

Nechceme sa zameriavať len na jednotlivé krajiny, ktoré majú problém. Chceme vytvoriť horizontálny prehľad, ktorý sa bude pravidelne aktualizovať. Musíme byť féroví voči všetkým krajinám. Niekedy máme problém my v našom regióne, niekedy sa nám nepáči, že Rakúsko nechce vyplácať detské prídavky našim opatrovateľkám. V severských krajinách diskutujeme o bezpečnosti. Niekedy máme mnoho diskusií o tom, ako sa využívajú eurofondy v Taliansku alebo v Grécku. Každá krajina by mala byť pod drobnohľadom. Raz ročne budeme predkladať správu o rešpektovaní pravidiel právneho štátu vo všetkých členských krajinách a prichádzať s odporúčaniami. Verím, že toto nóvum bude férové a pomôže uvedomiť si, že sú krajiny, ktoré musia pridať, ale výzvam čelia aj tie, ktoré to považovali za vec dávno vyriešenú. Na prvej správe sa začalo pracovať a predpokladám, že bude zverejnená na jeseň tohto roku. Všetky mechanizmy, ktoré boli spustené, pokračujú ďalej.

Ekologický program sa nepresadzuje bez ľudí

Európsky ekologický dohovor je hlavnou prioritou novej Komisie. Jedným z jeho cieľov je dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050. Jediným štátom, ktorý dohodu na tomto cieli blokuje, je Poľsko. Vysiela signály, že je jej otvorené, žiada však viac peňazí na transformáciu. Ako vidíte možnosť dohody na najbližšom summite vo februári?

Som presvedčený, že sa dohodneme. Európska komisia aj viaceré členské krajiny urobili veľmi veľa ústretových gest voči Poľsku. Vo veľkej väčšine členských krajín je tak jednoznačná nálada, že ich ekonomiky a politické špičky jednoducho pôjdu týmto smerom.

Každý rozumie, že keď bola ekonomika po dlhé desaťročia poháňaná do veľkej miery uhlím, ktoré tvorí národnú tradíciu – v celej Európe pracuje v tomto odvetví ešte stále 200 tisíc ľudí – treba hľadať veľmi jasný sociálny prístup. Z tohto dôvodu som založil Platformu uhoľných regiónov v prechode, ktorá bola privítaná a na ktorej základe vznikol nový Mechanizmus spravodlivej transformácie. Bez podpory ľudí nemôžete presadzovať silný ekologický program. Každý s ním pri prvom pohľade súhlasí, ale pokiaľ ide o vplyv na jeho mesto, región, alebo naňho samotného, rozhodnutie je zložitejšie. Ak je šanca na niečo čistejšie, modernejšie a lepšie zaplatené, mení sa aj osobný prístup. A toto je náročná politická a ekonomická práca, ktorá čaká nás a členské krajiny, aby sme presvedčili aj váhajúcich ľudí.

Dúfate v dohodu na uhlíkovej neutralite na summite 20. februára?

Februárový summit by sa mal venovať Viacročnému finančnému rámcu (dlhodobý rozpočet EÚ pre roky 2021 až 2027). Bude to ťažká šermovačka. Po brexite sú pozície veľmi vzdialené. Predseda Európskej rady Charles Michel konzultuje s premiérmi mimoriadne intenzívnym spôsobom. Bude hľadať kompromis. Poliaci jasne povedali, že proti uhlíkovej neutralite nie sú z ideologických dôvodov. Chcú vidieť, ako sa to dá technologicky, ekonomicky a finančne zvládnuť. Hľadajú dodatočné zdroje.

Platí teda, že najprv musí byť dohoda na dlhodobom rozpočte, ktorá bude následne základom pre dohodu na uhlíkovej neutralite?

Určite výrazne pomôže (dohoda na rozpočte – pozn. red.). Ale nič sa nemení na tom, že závery Európskej rady boli naformulované tak, že s výnimkou jednej krajiny všetci smerujeme k tomu, aby bola Európa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Všetci dúfajú, že podmienky pre Poľsko budú tak atraktívne, že Poliaci budú súhlasiť a budeme sa s týmto záväzkom prezentovať ako európska dvadsaťsedmička a nie dvadsaťšestka.

Uhlíkové clo ochráni oceliarov

Európska komisia hovorí o Európskom ekologickom dohovore ako o „novej rastovej stratégii“, vy ste spomenuli podporu ľudí. Na Slovensku však v oceliarstve, automobilovom sektore a v energetike – mám na mysli uhlie – dochádza k prepúšťaniu. Do istej miery je to výsledok už prebiehajúceho procesu ekologizácie. Ľudia na Slovensku môžu preto ekologizáciu vnímať ako ekonomickú stratu. Nevidíte v tom rozpor?

Je to daň za náročnú rozbehovú fázu. Krajiny ako Slovensko, Poľsko a Česko patria spolu s Írskom medzi najpriemyselnejšie v celej Únii a majú energeticky náročný priemysel. Vo všetkých diskusiách som toto špecifikum zdôrazňoval. Myslím, že kolegovia z Komisie a iných členských krajín to chápu. Výsledkom diskusie je aj návrh na dovoznú uhlíkovú daň.

Tiež považujem za nespravodlivé, že v Európe aj vďaka ekologickej politike dokážeme vyrobiť tonu ocele so stopou 1,6 až 2 tony CO2. Lenže potom vďaka otvorenému systému verejného obstarávania a liberálnej obchodnej politike tlačíme obstarávateľov, aby obstarávali oceľ z Turecka, Číny a Indonézie, kde na výrobu ocele treba tri, štyri a niekedy aj viac ton CO2. Je to nespravodlivé a planéte to nepomáha. Môže dôjsť k zatváraniu ekologicky vysoko výkonných fabrík a budeme dovážať uhlíkovo presýtené produkty zo zahraničia. Preto patrím medzi silných zástancov zavedenia mechanizmu vyrovnávania uhlíkovej stopy. Viem, že o tom bude strašne ťažká diskusia v Európe aj v Svetovej obchodnej organizácii. Ale ak chceme brať Parížsku dohodu o klíme vážne, musí byť niekto jej podporovateľom. Mali by sme to byť my a nemalo by to byť na náš úkor.

Šefčovič: Uhlíkové clo potrebujeme, aby sme ostatné krajiny donútili k zodpovednosti

Ochranu trhu pred „špinavým“ dovozom by privítali aj európski oceliari, ktorí veria, že za určitých podmienok môžu byť lídrom v dekarbonizácií ekonomiky.

Dokáže uhlíkové clo na hraniciach EÚ ochrániť aj slovenskú ekonomiku, napríklad oceliarsky alebo automobilový priemysel?

Malo by mať pozitívny dopad na oceliarsky priemysel, produkciu hliníka, cementárne, výrobcov skla a tiež pre automobilový priemysel. Uvažujeme dvoma smermi. Priamočiarym a jasne deklaratórnym postupom, ktorý prinesie výsledok a možno aj úvodný šok, je zavedenie uhlíkového dovozného cla. Určite by som sa však nebránil ani iným diskutovaným riešeniam. Ak krajiny, z ktorých dovážame, zavedú podobný systém obchodovania s emisnými povolenkami, ako máme my, a spoločne budeme vytvárať svetovú cenu uhlíka, aby sme mali vyrovnané pracovné podmienky, tak poďme týmto smerom.

Európska komisia sa vyjadruje v tom zmysle, že clo zavedie až vtedy, keď sa ostatné veľké ekonomiky neprihlásia k ambicióznej klimatickej politike a nezavedú obchodovanie s emisiami. Ale ako bude vyzerať moment, kedy sa Európska komisia rozhodne, čo presne majú tieto ekonomiky spraviť?

V pracovnom programe Komisie máme predstavenie uhlíkového cla naplánované na prvý štvrťrok 2021. Dnes sú podobné systémy na obchodovanie s emisiami ako v Európe zavedené v Québecu, Ontariu, viacerých kanadských provinciách, Kalifornii, štáte New York, Čile a Južnej Kórei. Ak u nášho obchodného partnera platia producenti podobné ceny za uhlík ako u nás, malo by to obchodu pomôcť. Ak naopak systém nie je vôbec zavedený alebo nefunguje a znevýhodňuje našich ekologicky dôsledných producentov, mali by sme k clu pristúpiť. Čína aj vďaka európskej technickej pomoci systém obchodovania s emisiami zavádza. Ak bude zavedený, bude najväčší.

Tento problém sa vyrieši vtedy, keď sa ráno zobudíme a pozrieme si svetovú cenu uhlíka tak, ako si dnes vieme pozrieť svetovú cenu ropy a ďalších komodít. Vtedy môžeme povedať, že máme rovnaké obchodné podmienky. Viem, že to bude trvať dlho a naše odvetvia pod tlakom toľko času nemajú. A kým sa k tomu dopracujeme, musíme im pomôcť už teraz a urobiť všetko pre ich ochranu.

Slovensko potrebuje kvalitné ekoprojekty

Európska komisia plánuje nový Fond spravodlivej transformácie so 7,5 miliardami nových peňazí. Odkiaľ budú tieto peniaze pochádzať, ak sú čistí prispievatelia proti navyšovaniu dlhodobého európskeho rozpočtu, o ktorom sa práve rokuje?

Fond by mal ísť nad rámec návrhu Komisie pre Viacročný finančný rámec. Dôvodom je aj to, že v dôsledku Európskeho ekologického dohovoru tie krajiny, ktoré majú vyššiu uhlíkovú stopu a ktoré majú – ako Slovensko – bane, huty, hlinikárne a cementárne, budú mať oveľa väčšie náklady ako ekonomiky, ktoré sa venujú službám alebo inú štruktúru priemyslu. Pre to, aby sme nestratili dôveru ľudí v týchto krajinách, musíme im viac pomôcť.

Čo na to povedia Holandsko alebo Luxembursko, ktoré nemajú tak veľa priemyslu a zároveň sú čistými prispievateľmi? Oni nechcú ďalšie navýšenie európskeho rozpočtu.

Nebude to jednoduchá diskusia. Hoci tieto dve krajiny nemajú veľa priemyslu, paradoxne sa veľmi boria so splnením ekologické záväzky pre rok 2020, hlavne v doprave. Určite je to problém aj pre takéto bohaté a vyspelé krajiny. Cieľom Komisie však bolo týmto fondom jasne povedať, že to bude náročné, a zároveň ukázať, že môžeme vytvárať nové mechanizmy viaczdrojového financovania. Ak sa to správne uchopí z národných rozpočtov a zapojíme Európsku investičnú banku, hovoríme o fonde pre investície až do výšky sto miliárd eur. To je veľká suma, ktorá môže transformáciu urýchliť a urobiť oveľa sociálnejšou. Dúfam, že o tom presvedčíme aj čistých prispievateľov.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Slovensko plánuje útlm spaľovania uhlia na hornej Nitre v roku 2023. Kým sa nový Fond pre spravodlivú transformáciu dohodne a kým budú inštitúcie a krajiny pripravené ho čerpať, možno nebude pre Slovensko taký relevantný. Ako môže Slovensko použiť diskutovaných 160 miliónov eur z tohto fondu?

Veľa možností sa dá aplikovať okamžite. Vďaka uhoľnej platforme je možné presunúť prostriedky, ktoré krajina nečerpá dostatočne rýchlo a efektívne, práve na projekty vytvárajúce pracovné miesta alebo nahrádzajúce stratu pracovných miest v dôsledku zatvárania uhoľných baní. Je možnosť teda využiť prostriedky ešte zo súčasného dlhodobého rozpočtu. Viem, že na hornej Nitre, je zoznam projektov v konečnom štádiu schvaľovania. Zo strany Komisie nebude problém na ne presunúť prostriedky, ktoré sa čerpajú málo, alebo ktorým hrozí, že by mohli byť nedočerpané.

Do budúcna pôjde obrovské množstvo peňazí na ekologickú transformáciu. Chcem vysloviť prosbu smerom k slovenskej vláde, parlamentu, podnikateľom a vedeckovýskumným inštitúciám. Pre túto dekádu hovoríme o udržateľnom financovaní vo výške tisíc miliárd eur pre celú Úniu. Slovensko má jednopercentný podiel na európskom rozpočte, ale stále hovoríme o obrovskom balíku. Len na vedu a výskum je pre celú EÚ vyčlenených sto miliárd eur, z ktorých má ísť minimálne 35 percent na klimatické projekty. Keby sme chceli tieto peniaze dostať na Slovensko, hovoríme o miliarde eur. Tieto peniaze k nám však prídu len vtedy, keď budeme mať dobré projekty.

Máte pocit, že slovenské firmy a univerzity sú pripravené predložiť takéto projekty?

Skúsenosti z uplynulého programovacieho obdobia – nielen u nás, ale vo všetkých nových členských krajinách – spočívajú v tom, že fondy nevieme čerpať. Určite je to daň za to, že sme prišli neskôr. Ale určite je to chýbajúca administratívna kapacita a zapojenie do rôznych networkov a sietí vedeckovýskumných inštitúcií. Nemôže sa predsa stať, že 13 krajín, ktoré ako posledné vstúpili do Únie, čerpalo spolu menej ako posledná zo starých krajín. To nie je spravodlivé a vyvážené čerpanie. Komisia by preto mala dozerať, aby boli tieto sumy geograficky spravodlivo rozdelené. Ak to nejde, nezvaľujme to len na krajiny, ale pomôžme im vybudovať administratívnu a technickú podpornú kapacitu, aby vedeli projekty pripraviť a aby sme vychovali skupinu odborníkov. Od toho závisí, koľko európskych prostriedkov k nám príde a ako sa nám podarí modernizovať ekonomiku. Bude sa preto klásť väčší dôraz na technickú asistenciu zo strany Európskej komisie aj Európskej investičnej banky. Nič však nenahradí iniciatívu.

Ste garantom Európskej batériovej aliancie. Vidíte príležitosti pre zelený rast v automobilovom priemysle na Slovensku? Mobilizujú sa medzinárodné firmy na Slovensku dostatočne?

Slovensko má jeden veľmi úspešný projekt a dúfam, že sa bude rozvíjať ďalej: Innobat. Chce sa zamerať na výrobu autobatérií pre autopriemysel, ktorý je tu silne prítomný. Som veľmi rád, že zároveň sa chce angažovať vo výrobe veľkých stacionárnych batérií. Budú ich potrebovať energetické firmy aj solárne a veterné parky v budúcnosti. Analytici sa zhodujú, že nie je možné mať v sieti viac ako 60 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov, ak nie je vyriešené buď skladovanie vo forme batérií alebo základné zdroje udržujúce napätie. Viem, že Innobat má záujem o účasť už na druhom konzorciu. Prvé, francúzsko-nemecké, predstavuje investíciu osem miliárd. Druhé, širšie, združuje viac ako 50 firiem z 15 krajín, a bude investovať viac. Bol by som veľmi rád, keby tam bol Innobat, prípadne ďalšie firmy. Dúfam, že na Slovensko to prinesie gigafabriku pre automobilky.

Je dôležité, aby aj manažéri automobiliek na Slovensku boli dôraznejší voči (zahraničným) matkám a presadzovali, aby sa elektromobily vyrábali aj u nás a aby bolo u nás viac vedy a výskumu. Zo strany matky je samozrejme vždy tendencia, aby to bolo čo najbližšie k centrále. Vidíme však, že v Česku, Poľsku, Maďarsku a ďalších krajinách sa to darí, takže by sa to malo dariť aj na Slovensku. Verím, že spolupráca slovenských manažérov so slovenskou vládou umožní s európskou pomocou, aby boli Slováci vynikajúci nielen vo výrobe vysokokvalitných áut, ale aby sa presadili aj vo vývoji, výskume a nových technológiách.

Rozhovor s Marošom Šefčovičom je krátený, celý ho nájdete v podcaste EURACTIV.sk.

EURACTIV Podcast so Šefčovičom | Pri právnom štáte sa nechceme zameriavať len na problematické krajiny

Slovenský eurokomisár avizuje pravidelné správy o dodržiavaní demokratických princípov vo všetkých členských štátoch EÚ. Aj krajiny, kde sa právny štát považoval za vyriešený, čelia výzvam, vysvetľuje MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press