Michal Kaliňák: Vláda musí čo najskôr rokovať s Komisiou o predĺžení eurofondového obdobia

Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). [EURACTIV/Adam Bajla]

Vyčerpať osem miliárd eur za jeden a pol roka sa nedá, myslí si MICHAL KALIŇÁK zo ZMOS. „Mnohé projekty sú  národného charakteru, realizované rôznymi konzorciami z iných štátov. Aj staré členské štáty by preto pomohli svojej ekonomike, ak by podporili predĺženie programového obdobia,“ hovorí.

Michal Kaliňák je ústredným riaditeľom kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). 

V rozhovore s Michalom Kaliňákom sa dočítate:

  • ako hodnotí využívanie eurofondov v dobiehajúcom programovom období,
  • čo je to eurofondová depresia,
  • či strácajú starostovia a primátori o eurofondové projekty záujem,
  • či si myslí, že sa dá stihnúť dočerpať osem miliárd eur za jeden a pol roka,
  • ako sa na neefektívnom čerpaní eurofondov podieľajú samosprávy,
  • prečo si myslí, že prijaté antibyrokratické balíčky nezjednodušili samosprávam čerpanie,
  • ako hodnotí prípravu nového eurofondového obdobia.

Ako v roku 2022 bežný starosta alebo primátor vníma eurofondy? Vidí ich ešte stále ako príležitosť na rozvoj alebo je to pre neho skôr zdroj stresu, obáv a problémov?

Ak by som mal hovoriť za obrovskú skupinu starostov a primátorov, ide skôr o druhú možnosť, pretože samospráva je ešte stále v eurofondovej depresii. Sme vo finále ďalšieho programového obdobia a vidíme, že sa opakujú rovnaké chyby ako v tých predošlých, hoci sú verejné investície z osemdesiat percent financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Aj napriek debyrokratizácii sme ešte ďaleko od toho, čo potrebujeme.

Ako sa eurofondová depresia prejavuje v práci bežnej samosprávy?

Napríklad tým, že sa samosprávy prestávajú zaujímať o eurofondové výzvy, pretože sa obávajú  korekcií (krátenie platieb v prípade zistenia chýb v projekte, pozn. red.). Mnohé, relatívne malé projekty, sa úž dva a pol roka nerealizujú, napriek tomu, že sú schválené. Ide napríklad o výzvu „WiFi pre teba“, ktorá stále nie je súčasťou verejných priestranstiev obcí.

Ďalším príkladom sú samosprávy, ktoré s úspešnými projektami čakali na finálnu bodku od ministerstva tak dlho, že dnes majú dilemu, akým spôsobom zrealizovať projekt alebo presvedčiť víťaznú stavebnú firmu, aby z investičného projektu neodišla. To všetko sa podpísalo pod nezrozumiteľnosť a nedôveryhodnosť eurofondov. To isté platí aj pre tvorbu nového Programu Slovensko (jediný operačný program v programovom období 2021 až 2027, pozn. red.), čo prehlbuje nedôveru samospráv k finančným nástrojom z eurofondov.

Skúsme sa na to pozrieť konkrétnejšie. Použime ako príklad starostu stredne veľkej obce, ktorý sa rozhodne za eurofondy vybudovať novú kanalizáciu alebo opraviť miestnu verejnú budovu. Najskôr si zistí, či na niečo také existuje výzva alebo bude v budúcnosti vyhlásená, preštuduje si jej podmienky, zváži, či na to bude mať v obecnom rozpočte prostriedky, keďže finančná spoluúčasť prijímateľa je podmienkou, potom sa s projektom prihlási na jednom z ministerstiev, súťaží s ostatnými starostami, čaká na vyhodnotenie žiadosti. Ak projekt získa, prichádza na rad implementácia, teda verejné obstarávanie, následne niekoľkonásobná kontrola súťaže, realizácia projektu a niekde na konci toho celého sú sľúbené platby. Kde v tomto procese sa dnes starosta najviac natrápi?  

Natrápi sa v každej fáze. Veľa samospráv sa orientuje na Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý je pre mnohé obce a mestá dôležitý z hľadiska výziev na základnú infraštruktúru. Minulý rok sa záväzný harmonogram výziev menil päťkrát a obce a mestá už nevedeli, či môžu počítať s výzvami, ktoré potrebujú.

V roku 2022 takmer päťsto slovenských obcí nemá kanalizáciu, takmer tretina samospráv nemá pokryté územie vodovodom a kanalizáciou a máme aj desiatky obcí, ktoré majú problém s pitnou vodou. Minulý rok rezort životného prostredia zverejnil iba jednu výzvu na budovanie vodovodov a kanalizácií, a to v objeme asi 11 miliónov eur, čo stačí pre potreby jednej obce. Operačný program kvalita životného prostredia (OP KŽP) má aktuálne čerpanie asi 52 percent, aj to prehlbuje rozdiely a znižuje kvalitu verejných služieb.

Na prahu spravodlivej transformácie

Politika súdržnosti EÚ bude mať v novom programovom období nový fond. Únia sa v roku 2021 definitívne dohodla, že ako súčasť Európskej zelenej dohody medzi eurofondy zaradí aj Fond spravodlivej transformácie.

Leží teda hlavný problém čerpania na riadiacich orgánoch, teda ministerstvách?

Eurofondy majú zmysel, ak dokážeme každú výzvu spárovať s oprávnenými požiadavkami územia. Jedným z najväčších žiadateľov o eurofondy sú práve mestá, obce a samosprávne kraje. Ministerstvá by preto mali vo výzvach zohľadňovať ich požiadavky. Ak máme obrovskú skupinu samospráv bez vodovodu a kanalizácie a bojujeme s obrovským investičným dlhom vo verejných budovách z hľadiska energetickej náročnosti, pričom OP KŽP je vyčerpaný len z 52 percent, tak niečo nie je v poriadku.

Ak necelých 20 mesiacov pred koncom programového obdobia máme v IROP vyčerpaných 47 percent prostriedkov a vieme, že desiatky obcí majú viac ako dva roky problém s banalitou ako projekt na „WiFi pre teba“,  je to dôkaz, že máme obrovský problém, ktorý prehlbuje eurofondovú depresiu. Vysielame signál do Bruselu, že nemáme predstavu o tom, ako efektívne využiť eurofondy.

Nie je v niektorých prípadoch chyba aj na strane starostov v tom, že nepodávajú kvalitné projekty, alebo v nich majú veľa chýb?

Chyba je aj na strane starostov, primátorov a úradníkov, no je ťažké povedať aký podiel viny nesú za výsledok. Pod zlé čerpanie sa často podpísali aj vlny eufórie. Pod chybovosť zo strany samospráv sa podpísalo aj to, že veľakrát nešli do výziev preto, že by ich potrebovali, ale preto, že spolufinancovanie projektu bolo pre nich výhodné.

Starosta si povedal: síce až tak projekt nepotrebujem, no pôjdem do neho, lebo za 5 eur získam ďalších 95, budem mať veľkú investíciu a nejak tých päť rokov povinnej udržateľnosti pretrpím. Teraz sa ale miera spolufinancovania zvýši, čo vytvorí tlak na kvalitu rozhodovania a pripravenosť samospráv.

Podľa posledných údajov o implementácii eurofondov máme 18 mesiacov pred oficiálnym záverom programového obdobia vyčerpanú približne polovicu alokácie. Keď sa pozrieme na IROP, tam je to 40 percent. Za jeden a pol roka musíme vyčerpať toľko eurofondov ako za doterajších 9 rokov. Je to niečo prirodzené, čo vyplýva z politiky súdržnosti ako je stanovená na európskej úrovni, alebo je to náš špecifický problém?

Špecificky na Slovensku sa rovnaká situácia opakuje každé programové obdobie, a vyzerá to, že to aktuálne nebude výnimkou. Je veľký predpoklad, že sa nám eurofondy nepodarí vyčerpať. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu doba medzi vydaním stavebného povolenia až po kolaudáciu trvá 20 mesiacov. Takže ani keby sme dnes vyhlásili výzvy a zajtra by boli všetky projekty úspešné, nemali by sme kapacitu peniaze vyčerpať.

Ten problém sa opakuje, pretože Slovensku chýbajú kľúčové strategické dokumenty, o ktoré by sme sa opierali pri prepájaní národných priorít s eurofondovými výzvami a peniazmi. Sme poslednou krajinou z V4, ktorá nemá schválený operačný program, pričom krajiny ako Poľsko, Česko a Maďarsko majú k dispozícii veľmi veľa takýchto strategických dokumentov.

Ministerka Veronika Remišová nastúpila do funkcie v čase, keď už čerpanie bolo v zlom stave, a od začiatku si za jeden z hlavných cieľov svojho mandátu zobrala zjednodušenie systému v eurofondoch. Na úrovni vlády sa prijal krízový manažment eurofondov, zároveň bolo prijatých päť antibyrokratických balíčkov, menil sa základný eurofondový zákon aj pravidlá vo verejnom obstarávaní. Je pre starostov čerpanie jednoduchšie po týchto zmenách?

Spravila sa pomerne veľká séria zmien, ktoré mali zlepšiť čerpanie eurofondov, no k radikálnym zmenám nedošlo. Nedokážeme pružne vyhlasovať výzvy. Teraz máme v realizácii projekty, na ktoré sa výzvy vyhlasovali pred dvomi rokmi. Dobu vyhlasovania výziev sme zaspali na niekoľko mesiacov. Najlepším príkladom je rozširovanie kapacít v materských a základných školách. Keďže obce a mestá na to nemali peniaze, čakali na konkrétne výzvy ministerstiev. Tie ale prišli vo veľmi malom objeme a pomaly, čím sme stratili veľa času. Aj preto je ťažké hodnotiť prínos antibyrokratických balíčkov.

Máme dnes mnoho samospráv, ktoré dali podnet na súd, pretože im hrozia vysoké sankcie za to, že ministerstvo im schválilo proces obstarávania, no neskôr ho rozporoval Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Úspechom preto bude novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zabezpečí, aby úrad pre verejné obstarávanie bol jedinou autoritou pri posudzovaní projektov.

Zatiaľ ale samosprávy zjednodušenie nepocítili?

Nepocítili, a to aj preto, že ostatné dva roky bolo zverejňovaných pomerne málo eurofondových výziev, a tiež preto, že stále nevieme, do akej miery dokážu rezorty vyhlasovať výzvy podľa záväzného harmonogramu.

Jeden z problémov, ktorý ešte prehĺbil čerpanie eurofondov je zdražovanie stavebných materiálov. O koľko sa mestám a obciam predražili eurofondové projekty?

Náš odhad je asi 120 miliónov eur. Hoci sme na to poukázali už minulý rok v apríli, nič sa nezmenilo. Teraz firmy vo veľkom odstupujú od zmlúv a ministerstvá sú z toho v šoku. Problém sa dnes týka už aj niektorých národných projektov. Rezorty sme žiadali o legislatívne zmeny, aby bolo možné dofinancovať nárast cien. Zároveň vyčerpanie eurofondov pomôže aj stavebnému priemyslu a štát ešte získa na dani z pridanej hodnoty. Podporíme tým aj verejné investície, respektíve znížime modernizačný dlh.

Aký je v súčasnosti postup samospráv? Berú si na dofinancovanie úvery, používajú vlastné zdroje alebo je častejší jav, že od projektu odstúpia?

Keďže došlo k legislatívnym zmenám, čakajú na ďalší vývoj (parlament v máji na návrh MIRRI schválil novelu zákona o eurofondoch, ktorá umožní navýšiť financie pre projekty, pozn. red.). Na ďalšie zmeny je potrebné rozhodnutie ÚVO a rovnako aj rezortu dopravy, na čo máme čas do polovice júla. Aby bola možnosť dofinancovať stavebný materiál do úrovne 50 percent, potrebujeme jasný signál z rezortu investícií, aby informoval samosprávy a stavebný priemysel, nech zachovajú rozvahu a neodstupovali od týchto zmlúv.

Komisia nepomôže členským štátom s infláciou v eurofondových projektoch

Rastúce ceny stavebných materiálov ohrozujú eurofondové projekty. Európska komisia necháva zodpovednosť na členských štátoch. Predĺženie dobiehajúceho programového obdobia nepreferuje, ale ani nevylučuje.   

Na vyčerpanie ôsmich miliárd eur máme jeden a pol roka. Dá sa to vôbec stihnúť?

Nedá. Otázkou zostáva, aký veľký objem peňazí Bruselu vrátime a čo všetko stihneme spraviť. Časť eurofondov sa presunie na pomoc Ukrajine a snáď sa nám ešte podarí za osem mesiacov niečo dočerpať, ale stále si zaslúžime medailu za nečerpanie eurofondov. Najhoršie je, že toto ocenenie nám patrí v každom programovom období.

Problémy v súvislosti s rastúcimi cenami materiálov majú aj iné členské štáty. Český minister digitalizácie a regionálneho rozvoja Ivan Bartoš už Úniu žiada, aby programové obdobie predĺžila o rok. To by ste podporili?

Presne to sme navrhovali už minulý rok v apríli, keď sme prvýkrát hovorili o riziku navýšených cien stavebných materiálov. Chceli sme, aby Slovensko pre pandémiu a spomalené tempo ekonomického rastu vstúpilo do rokovaní s Bruselom o predĺžení programového obdobia. Vojna na Ukrajine je ďalší argument pre odklad.

Skúsme byť konštruktívnejší. Čo by v tejto chvíli ešte mala spraviť vláda, aby predišla veľkej strate eurofondov?

Vyhlasovať eurofondové výzvy na potreby územia v čo najväčšom objeme. Ukazuje sa, že práve OP KŽP, Program rozvoj vidieka či IROP sú oblasti, kde máme dosť peňazí a obrovský dopyt. Ďalej je potrebné, aby vláda čo najskôr začala rokovať s Bruselom o predĺžení programového obdobia. Ak bude Komisia veľmi citlivo vnímať realitu, ktorú žijeme, je na našej strane pomerne veľa argumentov. Mnohé projekty sú navyše národného charakteru, realizované rôznymi konzorciami z iných štátov. Aj staré členské štáty by preto pomohli svojej ekonomike, ak by podporili predĺženie nášho programového obdobia.

V týchto chvíľach vrcholia prípravy nového programového obdobia 2021 až 2027. Ako ste spokojný s prípravným procesom a spoluprácou s MIRRI, ktoré ju zastrešuje?

Čakali sme omnoho viac vecnej diskusie. Z niektorých rozhovorov sme mali pocit, že sú len formalitou. Na poslednej tripartite sme museli konštatovať, že materiál k príprave Programu Slovensko možno zohľadniť iba po formálnej stránke, pretože k mnohým zásadným pripomienkam sme nedostali vyjadrenia ani samotné vyhodnotenie.

Na tripartite sme podmienečne podporili aj Partnerskú dohodu. Jednou z podmienok bolo, aby bol súbežne s novým programovým obdobím prijatý nový zákon o regionálnom rozvoji, aby sa vytvorila dopytová schéma pre obce do päťsto obyvateľov, ktoré sú mimo hry, a zároveň sme presadzovali to, aby sme vytvorili mechanizmus na elimináciu rezortizmu. Zároveň sme presadzovali, aby čo najviac peňazí bolo vyčlenených pre územia a regióny a nenárokovali si na takýto objem peňazí ministerstvá na centrálnej úrovni.

Po energiách samosprávam zdražejú aj eurofondové projekty

Hoci Matovič čiastočne ustúpil tlaku samospráv v otázke spolufinancovania eurofondových projektov, podľa jeho návrhu budú prijímatelia na väčšinu projektov prispievať viac ako doteraz. Rezort financií argumentuje štátnym zadlžením a tým, že samosprávy už od štátu nepotrebujú také štedré príspevky ako kedysi.

Vo viacerých ohľadoch sme sklamaní. Princíp zdola nahor v typicky vidieckej krajine zostáva skôr formálny ako reálny. Druhým problémom je nárast spolufinancovania eurofondov. Vyrokovali sme, že z 15-percentnej spoluúčasti zafinancujú osem percent samosprávy a sedem percent štát. Prekvapilo nás, že pôvodne sme mali spolufinancovať štyridsiatimi percentami projekty v oblasti energetiky a klímy. To je téma, ktorá bude hýbať Slovenskom a celu Úniou dlhé roky, práve preto sme navrhovali, aby sa to rozdelili férovo pol na pol. Vo výsledku budú samosprávy priplácať tridsať percent a Brusel sedemdesiat percent. Štát sa nebude podieľať na tak dôležitej agende ako je klíma a energetika.

V pôvodnom návrhu ministerstva financií malo byť spolufinancovanie na strane samospráv ešte vyššie, až na úrovni desiatich percent. Ste spokojný s kompromisom?

Osem percent je dobré. Mať nula percent spolufinancovanie v projektoch Marginalizovaných rómskych komunít je dobré, pretože toto spolufinancovanie môže byť použité na celé územie obce alebo mesta. Najväčší šok je vo vzťahu k energetike, ktorá je dôležitá a finančne náročná téma, a štát očakáva, že ju budú financovať samosprávy spolu s Komisiou. Nie je to dobrý signál k Bruselu ani k mestám a obciam.

Znamená to, že starostovia a primátori môžu vo všeobecnosti a obzvlášť v projektoch v energetike stratiť záujem o eurofondy aj v kontexte protiinflačného balíčka a toho, že rastú ceny energií a materiálov?

Samosprávy možno uprednostnia garantované energetické služby. Tepelné hospodárstvo alebo energetiku odovzdajú do rúk privátnemu sektoru a ten im môže garantovať lepšie výsledky za prijateľnejšie riziká, ako je riziko 30 percentného spolufinancovania a ďalších korekcií pri eurofondoch. Samosprávy si pravdepodobne budú hľadať inú peňaženku na riešenie tohto problému.

Návrh programu Slovensko je už v pripomienkovom konaní, predtým v ňom bola aj Partnerská dohoda. K obidvom dokumentom mal ZMOS veľa pripomienok. Čo sú vaše hlavné výhrady? 

Okrem spomínaného spolufinancovania je problém aj v prerozdelení peňazí. Na regióny a mestá ide asi 1,2 miliardy eur, pričom tri miliardy zostávajú v rukách rezortov. To opäť môže vzbudiť problém, do akej miery bude štát vyhlasovať výzvy, ktoré budú vyhovovať skôr politickému dopytu ako oprávneným investičným potrebám miest a obcí.

Rovnako sa obávame, že štruktúra implementácie bude ťažko zrozumiteľná a uchopiteľná. Či už ide o to, ako sa kto nájde v Integrovaných územných stratégiách, čo môže viesť k nezhodám, alebo o to, ako sa vyrieši problematika Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sú geniálny nápad, no Slovensko ho historicky nezvládlo a teraz máme obrovskú dilemu, či v tomto nápade pokračovať ďalej, za akú cenu a či máme znížiť počet Miestnych akčných skupín.

Integrovaný prístup je novinka v tomto programovom období. Časť peňazí nepôjde cez dopytové výzvy a starostovia nebudú musieť medzi sebou o ne súťažiť, ale o projektoch budú priamo rozhodovať aktéri území a regiónov. Toto je z pohľadu samospráv zrejme posun k lepšiemu.

Je dobré, že sa bude uplatňovať integrovaný prístup, pretože štrukturálne problémy sú úplne rovnaké na celom Slovensku a tento prístup je garanciou toho, že sa projekt dokáže nie len implementovať, ale aj udržať.

Územie bude mať v kompetencii dohodu medzi aktérmi. Na druhej strane uvidíme, čo urobí centrálna vláda, ktorá si v pôsobnosti rezortov nechá až tri miliardy eur, ktoré mohli zostať v územiu na projekty, a čo spôsobí skrytý rezortizmus. To, že máme jeden operačný program, je lepšie ako ich mať viac. Problémom môže nastať, keď bude každý rezort samostatne prihliadať na vidiek, ktorý tvorí až 95 percent dedín na Slovensku.

Čiže vám chýba stratégia pre vidiek?

Na Slovensku máme koncepciu rozvoja miest, ale nemáme žiadnu stratégiu vo vzťahu k vidieku. V roku 2022 nielenže nemáme definíciu vidieka v žiadnom zákone, ale zdá sa, že tu doteraz ani nebol dopyt, aby sme ju ukotvili. MIRRI prichádza s novelou zákona o regionálnom rozvoji, hoci nový zákon o regionálnom rozvoji bol úlohou vlády ešte v roku 2014. Zároveň sa orientujeme na špecifické hospodárstvo, no spoločná poľnohospodárska politika naznačuje, že nevieme potenciál agrosektora využiť, a vôbec netušíme, čo robiť s cestovným ruchom, ktorý ešte v roku 2019 tvoril tri percentá HDP a zamestnáva 180 tisíc ľudí.

Spory nahradila spolupráca: Štát sa pri príprave nových eurofondov naučil počúvať

„Zapojenie partnerov do prípravy eurofondov je autentické, nie účelové. Rezorty, ktoré riadia konkrétnu tematickú agendu, si čoraz viac uvedomujú prínosy zapojenia aktérov v podobe konkrétnych zmien a návrhov, ktoré pomohli eurofondy investovať lepšie“, píše v komentári Miroslav Mojžiš.

Podľa ministerky Remišovej má nová implementačná štruktúra, z ktorej okrem operačných programov vypadlo viacero orgánov, žiadateľom zjednodušiť celý proces čerpania. Vidíte to rovnako?

Jednoznačne súhlasíme s tým, že ak máme eurofondom veriť, musia byť zrozumiteľné, mať rovnaký meter a mali by byť uchopiteľné pre každého rovnako. Sú tu ale dve riziká. Nie je jasné, či v prípade, keď sa zablokuje konkrétny národný projekt, sa nezablokuje na určitú dobu aj celý operačný program. Druhou otázkou je, ako efektívne budú regionálne konzultačné centrá, ktoré zriaďujeme. Už od predvstupových fondov máme v území pomerne veľkú sieť rôznych entít ako sú regionálne rozvojové agentúry. Otázkou je, či navýšenie počtu ľudí dokáže pomôcť alebo to bude iba ďalší úrad, ktorý spotrebuje nemalé zdroje z technickej pomoci.

Z toho, čo zatiaľ vieme o novej eurofondovej štruktúre, bude teda podľa vás čerpanie v novom programovom období efektívnejšie?

To závisí od toho, do akej miery pôjdu eurofondové výzvy s najnižšou byrokraciou do tých oblastí, na ktoré samospráva potrebuje peniaze.

Viete, kedy by mohli byť vyhlásené prvé výzvy?

Predpokladá sa, že v priebehu budúceho roka, ak tento rok na jeseň schválime Program Slovensko. Teraz je obdobie, kedy strácame čas. Očakávať, že eurofondové výzvy z nového programového obdobia budú súčasťou nášho priestoru ešte pred komunálnymi voľbami, by bol falošný optimizmus.

Samosprávy sú na nové eurofondy už pripravené? 

Áno, ale uvidíme, akým spôsobom dokážu na jeseň naskočiť na vlnu eurofondov v súvislosti s voľbami a s obsadzovaním postov na radniciach a aj s tým, aká veľká môže byť obmena volených orgánov. Na druhej strane, bez ohľadu na ich obmenu by mal každý so svojim nachystaným projektom striehnuť, kedy ho môže podávať.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8