Naďa Hartmann: Splácanie z úspor motivuje k skutočne efektívnej obnove budov

Naďa Hartmann je predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka ESCO Slovensko [Súkromný archív N.H.]

Garantované energetické služby sú nástrojom, pri ktorom sa nerobia polovičné papierové opatrenia, ale dochádza k reálnemu znižovaniu spotreby budov. Prekážkou pri realizácii je zákon o verejnom obstarávaní, hovorí NAĎA HARTMANN. 

Naďa Hartmann je predsedníčkou predstavenstva a generálnou riaditeľkou ESCO Slovensko, ktoré je spoločným podnikom spoločností ČEZ ESCO a SPP. ESCO Slovensko pôsobí v oblasti energetiky. Zameriava sa na projekty znižovania energetickej intenzity budov, energetické audity a poradenstvo pre štátnu správu a súkromné firmy. Súčasťou portfólia sú aj projekty strešných fotovoltických elektrární, kogeneračných jednotiek a ekologického teplárenstva. 

Od začiatku ruskej invázie sme z viacerých strán počuli, že Zelená dohoda je mŕtva, druhá strana zase hovorí, že obnoviteľné zdroje a zelené riešenia, ktoré ponúka aj vaša firma, sú riešením energetickej závislosti od Ruska. Čo si myslíte?

Nemyslím si, že Zelená dohoda je mŕtva, pretože vznikla ako riešenie klimatickej krízy, ktorá nezmizne. Vojna na Ukrajine ovplyvní najmä nadchádzajúci Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý už bol síce štruktúrovaný, ale aktuálna situácia by mohla zmeniť niektoré nastavenia. Je mi ľúto, že až takáto smutná udalosť musela upozorniť, ako veľmi sú pre nás obnoviteľné zdroje energií dôležité. Doteraz sme sa rozprávali, či fosílne palivá sú alebo nie sú prostriedkom k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2). Teraz sme sa posunuli k diskusii o energetickej bezpečnosti a či vôbec energie budeme mať dosť na pokrytie potrieb obyvateľstva. Rovnako vychádzajú na povrch prekážky slovenského trhového prostredia.

Aké prekážky? 

Už počas posledného roka, keď ceny energií rástli, sme často od expertov počúvali, že si takto vysoké ceny nikdy nepredstavovali. Chodili za nami klienti, či už vlastníci alebo správcovia administratívnych budov, ale aj klienti z priemyslu, ktorého sa to veľmi významne dotýka. Chceli riešenia, ktoré sa týkajú obnoviteľných zdrojov energií, najmä fotovoltiky. Situácia na Slovensku je momentálne taká, že pre kvóty na pripájanie do siete je nutné, aby riešenia povolili distribučné sústavy v danej lokalite. To platí aj pre projekty, v rámci ktorých by sa elektrina spotrebovala na mieste napr. v konkrétnej továrni. Vnímame to ako veľkú prekážku. Tento rok sú už kvóty viac-menej vyčerpané, čo významne limituje priemysel prijímať klimaticky priateľské riešenia, ktoré by aj znížili energetickú závislosť od Ruska.

Povedali ste, že môže dôjsť k prehodnoteniu niektorých bodov Zelenej dohody. Ktoré ste mali na mysli?

Myslím si, že stúpne podpora obnoviteľných zdrojov energií. Takisto sa možno prehodnotia investície do priemyslu za týmto účelom. Ten je pre nás v Európe dôležitý z pohľadu udržateľnosti.

Zaznamenali ste nejaký dopad vojny na trh so zelenými riešeniami?

Zvýšil sa záujem o výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Samozrejme tiež snaha o zastavenie rastu cien vstupov. To znamená všetkého, čo je nejakým spôsobom spojené s oblasťami zasiahnutými vojnou. Tam sa to už na cenách prejavuje a prevláda aj neistota, či dodávky prídu včas.

Na Slovensku má pomerne veľký potenciál v znižovaní energetickej závislosti od Ruska obnova budov. Jednou zo služieb, ktoré ESCO ponúka, sú takzvané energetické garantované služby. O čo ide?

Garantovaná energetická služba je na mieru šité riešenie, ktoré prispieva k zvyšovaniu energetickej efektívnosti budovy tým, že znižuje jej spotrebu s garanciou dosahovania úspor v určenom období. Je to zároveň „finančný nástroj“, pretože klient nemusí disponovať vlastnými finančnými prostriedkami na investíciu do riešenia, ktoré mu umožní znížiť spotrebu energií v budove. My mu navrhneme riešenie, ktoré zníži jeho spotrebu, z ekonomických dosahov sa potom investícia spláca. Zabezpečíme aj primárne financovanie na realizáciu technického riešenia. Keď k zníženej spotrebe už dochádza, z finančných úspor nám investície a poskytnuté služby klient spláca.

Ak to správne chápem, ide o návratný finančný nástroj. Prečo by to malo byť zaujímavejšie ako nenávratný finančný príspevok z eurofondov alebo z plánu obnovy?

V prípade garantovanej energetickej služby nemusíte čakať na vyhlásenie konkrétnej výzvy a absolvovať celý proces náročnej implementácie. Celé financovanie investícií zväčša dokážeme zabezpečiť sami alebo prostredníctvom bankových partnerov. Je však pravda, že ide o návratný finančný nástroj, ktorý klient musí splatiť. Máme však výhodné úverové linky s inštitúciami, ktoré majú k dispozícii lacnejšie prostriedky z Európskej únie práve na takéto projekty, napríklad Slovak Investment Holding. Uvažuje sa aj o vhodnej kombinácii nenávratných a návratných zdrojov práve pre účely energetických služieb. To by bol najideálnejší model pre komplexné obnovy budov. Zo skúseností však vieme, že návratné prostriedky sú efektívnejšie, pretože tlačia na dosahovanie vyšších úspor, tieto úspory sa naplňajú a často aj zvyšujú. My klientovi garantujeme, že požadovanú úsporu pri našom riešení aj dosiahne. Nerobia sa iba polovičné papierové riešenia, ale reálne dochádza k znižovaniu spotreby. Počas poskytovania takýchto služieb sa vytvára oveľa väčší tlak na vlastníka alebo užívateľa budovy a na jeho energeticky efektívnejšie správanie v danej budove.

Hovoríte teda, že návratný finančný nástroj motivuje obstarávateľa aj zadávateľa, aby na jednej strane šetrili a zároveň, aby obnovu uskutočnili efektívne. Pochopil som to správne?  

Áno. Ale najvhodnejšia by bola kombinácia návratného a nenávratneho financovania, čo je vďaka európskej legislatíve dnes už možné.

Architekt Zaiček: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Architekti ponúkajú spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Hovorím o kombinácii v rámci jedného projektu?

Áno.

Pre akých aktérov sú garantované služby určené?

Je to veľmi široký okruh. Služby sú vhodné pre samosprávy, verejný sektor, priemysel. Keby sme si to mali zjednodušene predstaviť, na Slovensku sú to napríklad administratívne budovy zo 70. a 80. rokov, ale aj nemocnice. Takto sme už aj my realizovali jeden veľmi úspešný projekt obnovy nemocnice v Nových Zámkoch so splácaním investícií z dosahovaných energetických úspor. Takisto sú pre energetické služby a GES vhodné aj veľké priemyselné podniky, ktoré potrebujú riešiť dekarbonizáciu a zvyšovanie energetickej efektívnosti.

Opravte ma, ak sa mýlim, garantované energetické služby sa využívajú zatiaľ na Slovensku iba pre verejný sektor.

Keď hovoríme o garantovanej energetickej službe podľa zákona o energetickej efektívnosti, tak jej využitie je doteraz viac-menej len pre verejný sektor vo forme uzatvorenia Zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Je to  špeciálny typ zmluvy bez dopadu na verejný dlh verejnej správy. Zmluvy o energetických službách s garantovanou úsporou sa používajú viac pre súkromný sektor.

Už ste naznačili, že nie každá budova je vhodná pre použitie tejto služby. Konkrétne, že pri dlhej návratnosti sa GES už neoplatí. Je ešte niečo iné, čo robí budovu nevhodnou na použitie GES?

To, či je možné využiť garantovanú energetickú službu, je výstupom energetického auditu. Ten veľmi dobre zanalyzuje energetické zariadenia v budove, stav budovy spotreby a navrhuje, k akým technologickým riešeniam a investíciám by malo dôjsť pri požadovanej alebo maximálne možnej úspore energií. Niekedy vyjde, že návratnosť takýchto investícií je príliš dlhá – nad desať rokov. Je to dlhý časový rámec, predvídateľnosť sa výrazne znižuje a prípadne zariadenie, ktorým dochádza k zníženiu energetickej efektívnosti, je už po takomto časovom období zastaralé. Práve v takýchto prípadoch by pomohla kombinácia návratných a nenávratných zdrojov v prípade dotačných schém, pretože ak by sa časť zdrojov nevracala, znížil by sa časový rámec návratnosti pre využité návratné zdroje.

O akom dlhom období sa rozprávame?

Sedem až desať rokov je maximum, ktoré z našich skúseností považujeme za vhodné na poskytnutie garantovanej energetickej služby.

Čo napríklad použitie tejto služby pri rodinných domoch, o ktorých sa dnes na Slovensku veľa rozpráva?

Domácnosti alebo B2C nie je niečo, na čo sa špecializujeme. Myslím si však, že by sa podobné služby dali aj tu využiť. Veľa sa teraz hovorí o kombinácii tepelných čerpadiel, fotovoltiky a batérií na vykrytie potrieb rodinných domov. Všetko záleží na konkrétnej spotrebe. Čím budú ceny energií vyššie, tým viac sa bude dať tento inštitút využívať aj v prípade takýchto malých jednotlivých riešení.

Ako hodnotíte fungovanie trhu s garantovanými energetickými službami na Slovensku?

Na Slovensku je trh menej vyvinutý ako napríklad v Českej republike, odkiaľ aj my čerpáme skúsenosti. Poľsko a Rakúsko sú tiež pred nami. Myslím si, že trhových príležitostí je tu skutočne veľa. Pravdepodobne bude potrebné urobiť ešte nejaké legislatívne úpravy, aby to mohlo na 100 percent fungovať rovnako aj na Slovensku. Je však faktom, že záujem o garantované energetické služby je veľký najmä zo strany štátnych inštitúcií a samosprávy.

V čom sa český trh líši?

V prvom rade v znalostiach zákazníkov. Garantované energetické služby sú tam známejšie. To znamená, že klienti im aj viac doverujú. ČEZ ESCO realizoval niekoľko veľkých projektov, napríklad Rudolfinum (kultúrne centrum z 19. storočia v Prahe) alebo Národné múzeum v Prahe. Na Slovensku prevláda názor, že historické budovy vôbec nie sú vhodné na využívanie garantovaných energetických služieb. Teraz vidíme, že dokonca dosahujú vyššie než pôvodne projektované úspory. V nadväznosti na plán obnovy sme viedli niekoľko diskusií s rezortom dopravy a výstavby. Snažili sme sa odovzdať im skúsenosti z Českej republiky. Pôvodne totiž tiež neuvažovali, že by sa obnova historických budov dala riešiť garantovanou energetickou službou. Ďalší rozdiel je v legislatívnom prostredí.

Vrátim sa na Slovensko. Pred časom som sa pýtal na garantované energetické služby v Trenčianskom kraji. Ten chcel týmto spôsobom rekonštruovať jednu strednú odbornú školu, avšak do súťaže sa nikto neprihlásil. Nebudem sa vás pýtať na tento konkrétny príklad, ale je bežné, že sa vyhlási súťaž na obnovu budovy pomocou garantovanej energetickej služby a neprihlási sa nikto? Respektíve je slovenský trh taký malý, že nedokáže spracovať všetky požiadavky klientov?

Nemyslím si, že to spôsobil malý trh. Nemyslím si ani, že trh je taký malý, ako sa hovorí. My by sme boli určite schopní realizovať širšiu škálu projektov ako momentálne realizujeme. Najmä z pohľadu verejnej správy je projektov relatívne málo. Problém je však najmä vo verejnom obstarávaní. Najskôr sa totiž musí spraviť energetický audit, potom osobitne niekto navrhne konkrétne riešenia a až potom sa robí výberové konanie na realizátora projektu. Toto je veľká prekážka, keď musíte nastaviť svoje služby na cudzie riešenia. Bolo by omnoho lepšie, keby sa pri takýchto výberových konaniach využíval takzvaný design and build (nadizajnuj a postav, pozn. red). Tak to je napríklad v Česku.

Je toto v súvislosti s GES jediná prekážka vo verejnom obstarávaní?

Určite nie, myslím si, že by sa dal predstaviť súbor riešení, ktorý by urýchlil proces verejného obstarávania. Veľkú úlohu hrá nedostatok skúseností verejných obstarávateľov s náročnejšími postupmi obstarávania napríklad so súťažným dialógom, ktorý je na obstarávanie GES alebo vôbec energetických služieb vhodný.

Ako dlho funguje GES na Slovensku v rámci verejnej správy?

Od roku 2014, ale asi by som preformulovala otázku. GES vychádza z európskej legislatívy, ktorú sme prevzali ako samostatný inštitút upravený zákonom. Splácanie z úspor sa robilo už predtým vo forme Zmluvy o Dielo s rozšírenými zárukami. To na Slovensku existuje dlhšie než zmluvný inštitút garantovanej energetickej služby.

Poďme k samotnej obnove. Keď nejaký aktér použije alebo chce použiť garantovanú energetickú službu, ako vyzerá celý proces? Aké opatrenia sa prijímajú?

Verejná správa to robí tak, ako som spomenula – najprv sa robí energetický audit, potom sa vytendruje niekto, kto navrhne technické riešenie a nakoniec niekto, kto to zrealizuje a bude „prevádzkovať“.

Takže tri rozdielne tendre.

Áno. V prípade súkromného sektora je postup efektívnejší, aj keď sa využíva výberové konanie. Vysvetlím to na  príklade, v ktorom sme získali kontakt na klienta, ktorý s nami chce spolupracovať, nechce na to využívať žiadne verejné zdroje a potrebuje znížiť náklady za svoje energie. My najskôr spravíme hĺbkový audit jednotlivých častí, kde je energetická náročnosť vysoká, následne odporučíme riešenia a ak sa rozhodne investíciu zrealizovať, časť z nej bude splácať z dosahovaných energetických úspor.

Obnova budov je len prvý krok. Ďalším je ich efektívna prevádzka

Aby sme efektívne využili každé euro z Plánu obnovy a odolnosti, musíme sa zamerať na energetické úspory pri obnove budov. To zahŕňa nielen samotnú obnovu budovy, ale aj jej dlhodobo efektívnu prevádzku a odborný monitoring úspor energie, píše NAĎA HARTMANN.

Obnova budov je teraz na Slovensku pomerne veľkou témou. Akú úlohu môže GES hrať pri znižovaní energetickej intenzity na Slovensku a pri obnove budov ako takej?  

Kvantifikovať to neviem. Všetky projekty, ktoré sa budú realizovať v rámci plánu obnovy, by bolo vhodné najprv posúdiť, či ich je možné realizovať aj garantovanou energetickou službou alebo aspoň s garanciou dosahovaných úspor.

Čiže GES je možné využívať aj v pláne obnovy?

Určite. Nie je to zakázané a myslím si, že je to dokonca aj žiaduce.

Rozprávame sa o budovách, ale je možné GES využívať aj v iných sektoroch?

Áno. Sú to vhodné riešenia pre priemysel a výrobné podniky. Pre nich je to veľká téma aj v rámci dekarbonizácie, pretože u nás na Slovensku priemyselné podniky spotrebúvajú veľkú časť energií.

Rozprávali sme sa o viacerých prekážkach. Čo potrebujete od štátu, aby sa využívanie GES zefektívnilo?

Potrebujeme liberalizáciu trhu na obnoviteľné zdroje energie. Potrebujeme, aby sme naozaj mali možnosť pre klientov realizovať tieto riešenia bez administratívnych prekážok, aby mali možnosť znížiť svoju spotrebu a dodávať prebytok zelenej energie do siete. GES by vo verejných výberových konaniach mal byť preferovaným spôsobom realizácie vhodných obnov budov. Ak je obava, či je na strane ponuky dostatok spoločností, ktoré sa do toho budú zapájať, mojím odporúčaním by bolo prejsť na výber spôsobom design-build. Aby pri vyhodnocovaní vyššia dosahovaná úspora dostala viac bodov a aby boli extra body udeľované za to, že by konkrétna spoločnosť bola ochotná na seba zmluvne prevziať zodpovednosť dosahovaných úspor. To znamená, že ak k úspore nedôjde, spoločnosť to uhradí z vlastných prostriedkov.

Je na trhu dostatok spoločností, ktoré sú natoľko finančne silné a stabilné, aby obnovu ťahali po dobu sedem alebo desať rokov?

Dnes sú už na trhu dostupné možnosti, aby spoločnosti dokázali získať finančné prostriedky a nefinancovali takéto investície z vlastného kapitálu, napríklad prostredníctvom úverových liniek, ktoré má k dispozícii SIH.