Nechceme šablóny, ale kreativitu, hovorí o budúcnosti eurofondov český odborník

Petr Osvald. [EPA-EFE/Salas]

Spôsob naplňovania cieľov v kohéznej politike musí byť definovaný zdola nahor podľa podmienok v danom regióne. Striktná koncentrácia troch štvrtín eurofondov do životného prostredia a inteligentnejšej Európy, ktorú navrhuje Komisia, ide proti tomuto prístupu, hovorí PETR OSVALD.

Petr Osvald bol od roku 2006 až do minulého roku jedným z 12 českých zástupcov v Európskom výboru regiónov (a medzi rokmi 2005 až 2006 ako náhradník), ktorý zároveň viedol českú delegáciu v tomto unijnom poradnom orgáne a predsedal výborovej Komisii pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ. V súčasnej dobe pôsobí ako splnomocnenec primátora mesta Plzeň pre záležitosti EÚ, je predsedom pracovnej skupiny Svazu měst a obcí ČR pre kohéznu politiku a členom Expertnej poradnej skupiny pri Ministerstve pre miestny rozvoj (EPOS).

Boli ste predsedom Komisie pro politiku územní súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER) v rámci Výboru regiónov, do ktorého agendy spadá aj vyjednávanie budúceho viacročného finančného rámca. Ako v rámci tejto platformy prebiehali rokovania o návrhoch Európskej komisie týkajúce sa dlhodobého rozpočtu po roku 2020? V čom vidíte z pohľadu krajov a miest kľúčové limity návrhov, a čo ste naopak v návrhoch ocenili?

V prvom rade treba povedať, že žiadna politika súdržnosti, teda fondy, v podobe, ako ju poznáme, v ďalšom období vôbec nemusela byť. Ak si spomeniete, tak množstvo predstaviteľov Európskej komisie a členských krajín, hlavne čistých platcov, pred dvomi rokmi hovorilo, že politika súdržnosti je prežitkom, že splnila svoj účel, a že by sa EÚ mala sústrediť hlavne na sektorové politiky.

Ja som v tej dobe najprv ako prvý podpredseda a následne predseda komisie COTER Európskeho výboru regiónov presadzoval názor, že európska politika súdržnosti je primárne regionálnou politikou a EÚ by nemala rezignovať na rozvoj regiónov, miest a obcí. Okrem toho som pripomínal, že politika súdržnosti bola vytvorená ako náhrada za to, že hospodársky slabšie štáty a regióny otvorili svoj trh tým hospodársky silnejším.

Na Kohéznom fóre EÚ som doslova prehlásil: „Ak má byť zrušená alebo obmedzená európska politika súdržnosti, tak musíme hovoriť o tom, ako ochránime trh ekonomicky slabších štátov a regiónov.“

Dokážete si asi predstaviť, že nie všetci to počúvali s radosťou…

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

Európsky výbor regiónov okrem toho vytvoril iniciatívu pod názvom „Cohesion Aliance (Aliancia pre súdržnosť)“ ktorú podporilo obrovské množstvo predstaviteľov rôznych inštitúcií, subjektov, miest, obcí, regiónov a to aj z krajín čistých platcov. Svojim podpisom preukázali, že Európska politika súdržnosti je dôležitá, a že má v ďalšom období pokračovať, a to na celom území EÚ. Predovšetkým preto, že to je regionálna politika, ktorá podporuje rozvoj regiónov, miest a obcí a je jednou z mála politík EÚ, kde občania vidia hmatateľný priamy prínos pre ich bežný život, napríklad v opravenom chodníku, novom dopravnom termináli a tak ďalej.

Zachovanie európskej politiky súdržnosti sa nám teda podarilo presadiť. Stále však nič nie je hotové. Ani viacročný finanční rámec, ani nariadenia týkajúce sa politiky súdržnosti nie sú doteraz finálne schválené. Všetko čaká na novú Európsku komisiu a na nový Európsky parlament.

Akceptovali by zrušenie kohéznej politiky aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú na dotáciách EÚ závislé a bojujú za zachovanie doterajšej výšky jej rozpočtu? V decembri minulého roku sa napríklad konal summit tzv. „Priateľov kohézie“, teda 16 menej vyspelých krajín EÚ, na ktorom prijali spoločné vyhlásenie zdôrazňujúce nesúhlas so znižovaním financií na kohéziu a poľnohospodárstvo.

V tom by asi vznikol veľký problém, predovšetkým na Rade EÚ. V tej dobe sa totiž veľa hovorilo o dodatočných príjmoch EÚ, vymýšľali sa také veci ako daň z energií, daň z vozidiel nesplňujúcich ekologické normy, daň z jadrovej energie, dokonca aj daň na migrantov a podobne, ktoré by dopadli priamo alebo nepriamo na občanov, a to sa spájalo so zachovaním kohéznej politiky pre menej rozvinuté štáty. To by bolo samozrejme pre politikov z týchto krajín doma ťažko obhájiteľné.

Našťastie sa za zachovanie kohéznej politiky postavili aj regionálni predstavitelia z krajín čistých platcov. Takže táto politika má byť zachovaná, aj keď so zníženým objemom prostriedkov z dôvodu brexitu. Zaujímavou vecou je, že brexit ako taký zas tak veľký dopad na rozpočet EÚ všeobecne nemá, ona totiž Británia čerpala celkom dosť prostriedkov v rámci takzvaného „britského rabatu“ a potom napríklad z programov na vedu a výskum. Zásadný dopad takéhoto finančného výpadku je však to, že sa neškrtalo v kapitolách a sektoroch, kde Británia čerpala, ale inde, hlavne v kohézii.

Ako sa v pozeráte na zavádzanie daní ako nových vlastných zdrojov rozpočtu EÚ?

Ja osobne by som si vedel predstaviť napríklad celoeurópsku daň z finančných transakcií, alebo digitálnu daň. Tie – aspoň podľa môjho názoru, má zmysel zavádzať koordinovane a rovnakým spôsobom v rámci celej EÚ a nie na národných úrovniach. Kapitál obzvlášť v týchto sektoroch sa správa globálne a nejednotné prijímanie takýchto daní môže spôsobovať ešte väčšie disparity, ako sú v oblasti finančníctva a digitálu doposiaľ.

Sú návrhy Európskej komisie na celkové zjednodušenie, flexibilitu či posilnenie pridanej hodnoty fondov EÚ dostatočné pre zefektívnenie čerpania európskych dotácií?

Všeobecne býva pravidlom, že akýkoľvek pokus o zjednodušenie vec ešte viac skomplikuje. Prvou otázkou je – pre koho pravidla zjednodušujeme. Či sa zjednodušujú pre konečného príjemcu, alebo si ich zjednodušuje Európska komisia pri komunikácii s národnými orgánmi.

Zamerajme sa na konečného príjemcu.

Pre konečného príjemcu je najväčším problémom nejednoznačnosť výkladu a nemožnosť získať jednoznačný záväzný názor na postup realizácie projektu vopred, hlavne čo sa týka kontrolných orgánov. Uvediem na príklade. Ak robím výberové konanie, tak by som chcel, aby som pripravený postup mohol niekomu ukázať a ten mi skutočne záväzne povie: „Áno, ak budete takto postupovať, je výberové konanie v poriadku“. Nie je možné, aby vám po niekoľkých rokoch niekto povedal, že ste mali vtedy nastaviť podmienky inak a vymeria vám sto percent sankcií. Úplná väčšina nezrovnalostí pri realizácii sú len chyby spôsobené predovšetkým ohýbaním možného výkladu a nie pokusom o podvod.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

To isté platí o systéme posudzovania, či v projekte ide o verejnú podporu alebo nie, kde sa prakticky nedá získať jednoznačný záväzný názor. Zjednodušene povedané, odpoveď príslušných orgánov nie je áno/nie, zle/dobre, ale „my si nezáväzne myslíme toto, ale spravte to, ako chcete a následne vám kontrola povie, či to bolo správne.“ A teraz si nerobím srandu, to je naozaj situácia, v ktorej sa koneční príjemcovia podpory z fondov veľmi často nachádzajú. Závery kontrol bývajú následne medializované a kriminalizované, hoci išlo len o formálne chyby, ktorým sa dá len ťažko v takto zložitom systéme predísť.

Ja by som chcel, aby kontrola neslúžila ako reštrikcia a – keď zveličím – inkvizícia, ale ako partner, ktorý chyby pomáha odstraňovať a hlavne im predchádzať. Penalizácia by mala byť až to posledné.

Vráťme sa k mojej pôvodnej otázke. Budú návrhy Komisie na zjednodušenie a väčšiu flexibilitu fungovať?

Veľmi sa obavám, že v tejto oblasti k žiadnej zmene nedôjde, pretože by to znamenalo celkovú zmenu nastavenia filozofie systému. Tú ale v nových návrhoch nariadení bohužiaľ nevidím. Európska komisia býva často kritizovaná za veľký počet stránok nariadení a pokynov, a musím sa priznať, že som ju aj ja sám za to kritizoval, ale menší počet stránok pokynov nesmie byť na úkor jednoznačnosti výkladu.

Jedným zo základných pripravovaných zjednodušení na ďalšie obdobie je to, že Európska komisia nebude vydávať žiadne vykonávacie pokyny. Ak to bude znamenať väčšiu flexibilitu pri realizácii projektu, tak je to rozhodne posun správnym smerom. Ja sa ale pri fondoch pohybujem už zhruba 20 rokov a tak mám trochu mrazenie, keď si spomeniem, ako nám Komisia kedysi napísala do rozhodnutí o pridelení dotácie na vodohospodársky projekt mesta Plzeň, že „zmluva s prevádzkovateľom musí byť uzavretá podľa najlepšej európskej praxe“ a niekoľko rokov nám nikto nebol schopný povedať, ako má tá „najlepšia európska prax“ vyzerať Pritom nám za jej nedodržanie hrozilo vrátenie viac ako miliardovej dotácie. To znamená, že nevydanie pokynov nemusí vždy znamenať úľavu, ale práve naopak.

Zjednodušovanie fondov je ale veľmi rozsiahla téma. Ja som na túto tému spracoval v Európskom výbore regiónov celé stanovisko, kde som sa každou oblasťou zaoberal podrobne a toto stanovisko som uvádzal na príklade rozprávky Josefa Čapka o tom, ako psíček a mačička varili tortu.  Hovoril som im, že oni chceli tiež uvariť najlepšiu tortu na svete, a preto tam každý dal to, čo považoval za najlepšie, ale keď to uvarili dohromady, tak toho psa, ktorý tortu zjedol, z toho bolelo bruško. Rovnako tak bolí bruško nás, keď jeme všetky tie dobroty, ktoré nám s najlepšími úmyslami uvarili do fondov európske orgány.

Do akých oblastí by podľa Vás malo ísť najviac financií z fondov EÚ, či už z pohľadu českého alebo celoeurópskeho? Je koncentrácia troch štvrtín celkových financií do oblasti inteligentnejšej a zelenšej Európy, ako navrhla Komisia, správne?

Nás ako miestne a regionálne orgány najviac zaujíma, ako bude uplatnená takzvaná územná dimenzia, teda aké projekty bude možné realizovať v našich krajoch, mestách a obciach. Aby ste to nechápala zle, nejde len o to, čo budeme môcť realizovať priamo my, ale čo budú schopné v území realizovať aj iné subjekty. My sme žiadali hlavne prístup zdola nahor a flexibilitu v naplňovaní cieľov.

Uvediem zase radšej na príklade. Ak je cieľom EÚ vyššia zamestnanosť, tak by sme chceli, aby spôsob ich dosiahnutia nebol definovaný zhora, ale zdola, teda podľa podmienok v regióne. Niekde sa dá vyššia zamestnanosť dosiahnuť výskumnými centrami, ale niekde – hlavne v horských oblastiach – podporou cestovného ruchu. Nechceme šablóny na riešenie, ale kreatívny prístup, ktorý v závislosti na podmienkach v danom mieste umožní realizovať projekty, ktoré najefektívnejšie pomôžu k dosiahnutiu cieľa. Nezamestnanosť síce nie je v Česku v súčasnej dobe tak závažný problém, ale Európsky výbor regiónov sa vyjadruje za všetky regióny v celej Únii. Ale rovnaký prístup sa dá aplikovať na oblasť životného prostredia a ďalšie.

Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov. 

Európsky výbor regiónov považuje za jedno z najefektívnejších riešení takzvané Integrované nástroje, ktoré prepájajú jednotlivé projekty z rôznych oblastí do logického celku, a tým využíva synergie a posilňuje výsledný efekt. Ja som aj na túto tému spracoval stanoviskoktorým som v EÚ spôsobil dosť veľký humbug. Veľmi ma v ňom podporovali napríklad Španieli, Francúzi alebo Poliaci. Bohužiaľ mojim odchodom z funkcie to celé skončilo. Všetci si tak mohli oddýchnuť a vrátiť sa do starých koľají.

Ak sa pýtate na tematickú koncentráciu, teda to, že má byť z Európskeho regionálneho a rozvojového fondu vyčlenených 75 percent na takzvanú inteligentnejšiu a zelenšiu Európu, tak tá z môjho pohľadu ide práve proti tomuto prístupu a je naopak dôkazom vyššej sektorizácie a šablonizácie fondov. Ja zastávam už vyššie popísaný prístup zdola nahor, teda takzvaný. „Place Based Approach“, tak ako ho už pred siedmimi rokmi popísal profesor Fabricio Barcca. My v súčasnej dobe stále ešte potrebujeme veľa investícií do bežnej infraštruktúry tak, aby sme vytvorili podmienky a podhubie pre to, aby sa napríklad výskum a vývoj mohli u nás plne rozvinúť a investície do neho prinášali vyšší efekt.

Nechajme teraz rokovania stranou a pozrime sa na Vašu prácu vo Výbore regiónov. Vy ste boli členom Európskeho výboru regiónov od roku 2006. Ako sa v priebehu 13 rokov zmenili záujmy regiónov a miest? Ako sa také priority miest a regiónov líšia medzi členskými státy?

Musím povedať, že základné požiadavky sú asi rovnaké, pretože sa nemení ciel, ktorým je rozvoj miest, obcí a regiónov. Postupom času sa mení len to, na čo sa dáva väčší dôraz. Tu je evidentný rozdiel medzi starými a novými krajinami EÚ. My stále ešte potrebujeme dobudovať základnú infraštruktúru ako sú cesty, kanalizácia, v menších obciach chodníky a tak ďalej, kým v starých členských krajinách je už táto infraštruktúra väčšinou hotová, a tak sa sústredí hlavne na životné prostredie, „chytré“ mestá, obce a podobne.

Tým sme zase späť pri probléme tematickej koncentrácie, ktorá nám príliš nevyhovuje. Nie preto, že by sme nechceli lepšie životné prostredie, ale preto, že by sme potrebovali iný pomer investícií, teda v prospech základnej infraštruktúry. Inak treba povedať, že sa za tie roky spravil velký pokrok napríklad v mestskej problematike, ktorá je dnes omnoho viac vnímaná vďaka zakotveniu mestskej agendy do politík EÚ.

Výbor regiónov tento rok slávi 25 rokov. Ako táto inštitúcia, ktorá má pri vyjednávaní a formovaní unijnej legislatívy iba poradný hlas pre Európsky parlament, Radu EÚ a Komisiu, darí presadzovať české záujmy? Respektíve, ako hlavné inštitúcie EÚ prijímajú a zohľadňujú stanoviská výboru?

Ako sú presadzované jednotlivé stanoviská, závisí hlavne na aktivite a zapálení príslušného spravodajcu. Jeho práca by nemala končiť tým, že je stanovisko schválené plenárnym zasadnutím výboru, ale on by ho mal chodiť presadzovať a prezentovať ďalším inštitúciám EÚ. Dobrá spolupráca bola obvykle s Európskym parlamentom, kde sa väčšinou spravodajcovia z oboch inštitúcií priebežne stretávajú, vymieňajú si názory a spoločne sa zúčastňujú viacerých rokovaní.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

V spolupráci s Európskou komisiou došlo behom rokov k značnému posunu a v súčasnej dobe komisári prichádzajú oveľa častejšie na rokovanie výboru, aby si vypočuli názory jeho členov.

Zatiaľ sa  príliš nedarí komunikácia s Radou EÚ, pretože tá funguje v trochu inom režime. Ja som vždy presadzoval, aby sme v rámci trialógu, teda vyjednávaní medzi Radou, Európskym parlamentom a Komisiou, boli pozvaní ako pozorovatelia, čo by nám umožnilo oveľa lepšie reagovať na aktuálnu situáciu. To sa bohužiaľ zatiaľ nepodarilo.

Podľa rastúceho počtu iniciatív zameraných na rozvoj miest a regiónov sa v posledných rokoch zdá, že je regionálnej úrovni venovaná stále väčšia pozornosť. Alebo to tak nie je? Čím si takú zmenu vysvetľujete?

Keď sa pozriem späť, tak v dobe nášho vstupu do EÚ sa veľa hovorilo o „Európe regiónov“. Dnes mám ale silný pocit, že sa bohužiaľ tento trend opustil a v EÚ dochádza skôr k nacionalizácii, teda zvyšuje sa rola národných prístupov. Ono je hlavne z pohľadu Európskej komisie omnoho jednoduchšie a administratívne úspornejšie komunikovať s národnými riadiacimi orgánmi ako s nižšou úrovňou. Je otázne, či potom Komisii nechýba spätná väzba, ako vyzerajú projekty v realite a aké sú komplikácie pri ich realizácii a aký prináša skutočný efekt. To nemyslím kvôli kontrole, tá ide až dole, ale kvôli tomu, aby mohla Komisia lepšie nastavovať podmienky a zameranie intervencií.

Ja osobne som sa vždy snažil presadzovať prístup, ktorý by zohľadňoval podmienky každého územia. Jednotlivé iniciatívy sú skvelé, len si musíme uvedomiť, že rozpočet EÚ je iba jeden a väčšina týchto iniciatív nemá žiadne dodatočné zdroje, takže sa na ne obvykle ukrajuje zo štrukturálnej politiky.

Tým sme sa na záver vlastne vrátili k podstate vašej prvej otázky, a to, ako bude vyzerať budúca politika súdržnosti a viacročný finančný rámec EÚ po roku 2020.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press