Nemecká europoslankyňa o Babišovom strete záujmov: Škodí Česku aj celej EÚ

Nemecká europoslankyňa Ingeborg Graäessleová. [EPA/JACEK TURCZYK POLAND OUT]

Nemali by sme dovoliť, aby jeden podnikateľ vydieral celú Úniu. Eurofondy, teda aj peniaze od nemeckých daňových poplatníkov, sa nemôžu využivať na koncentráciu českých médií do rúk biznisu, tvrdí nemecká europoslankyňa INGEBORG GRÄSSLEOVÁ.

Ingeborg Grässleová je europoslankyňa za nemeckú kresťanskú demokraciu (CDU) a šéfka výboru pro kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente. Rozhovor poskytla pre portál Aktuálně.cz a Hospodářské noviny.

Právna služba Európskej komisie podľa britského denníku The Guardian a francúzskeho Le Monde na základe podkladov od Transparency International zistila, že Babiš i naďalej ovláda Agrofert, čo predstavuje stret záujmov s jeho funkciou predsedu vlády a predtým s funkciou ministra financií. V rámci svojej verejnej funkcie je Babiš zodpovedný za vyjednávanie a implementáciu fondov EÚ, z ktorých má sám osobný prospech.

Česko pri rokovaniach o budúcej podobe európskeho rozpočtu a dotačnej politiky presadzuje, aby národné vlády v členských krajinách Únie mali pri rozdeľovaní dotácií hlavné slovo. Podľa Grässleovej hrozí, že by tak bola vylúčená rovná hospodárska súťaž a rovný prístup k dotáciám pre malé a stredné podniky. „Práve medzi týmito veľkými podnikmi majú ich vlastníci k tým fondom takpovediac blízko,“ uviedla pre český spravodajský server Aktuálně.cz ešte pred zverejnením postoja právnej služby.

Ďalej uviedla, že vyšetrovatelia sa venujú aj omnoho starším prípadom. „Podľa môjho názoru tak tri až päť rokov do minulosti. Budú skúmať zmluvy o grantoch. Mám dojem, že sa budú snažiť zistiť, čí sú tam ďalšie prípady podobné Čapímu hnízdu,“ uviedla. To potvrdzujú aj informácie zverejnené zahraničnými médiami. Podľa nich siahajú vyšetrovania až do roku 2013, kedy Babišove hnutie ANO uspelo v parlamentných voľbách.

Ako podľa vás Európska komisia bude narábať s výsledkami vyšetrovania o strete záujmov Andreja Babiša?

Ak sa potvrdí, že je Andrej Babiš v konflikte záujmov, nemožno sa tváriť, ako keby sa nič nestalo. Začne celý proces vrátenia peňazí z európskych fondov a finančných korekcií. Hlavnou otázkou teraz je, aká je dôvera v české úrady. To je ten hlavný bod. Takáto situácia nemá obdobu, aby bol premiér alebo člen vlády zároveň aj vo vedení podniku, ktorý čerpá európske dotácie.

V starých členských štátoch takáto konštrukcia neexistuje. Tieto krajiny to jednoducho nerobia, je to otázka politickej kultúry. Aj preto je nutné sa tým zaoberať a my sa zameriame aj na to, ako to prípadne české úrady vyšetrujú. Nebudeme teda iba čakať na výsledok a akceptovať ich postup.

Narušila kauza Čapí hnízdo dôveru Európskej únie v české úrady?

Prekvapivo nie. Osobne mám z českých úradov prevažne dobrý dojem. Síce nie zo všetkých, teda záleží, o akých úradoch sa bavíme, ale vieme, že systém v Česku funguje a polícia vyšetruje, aj keď to nemajú ľahké. Musíme ich chrániť, aby mohli robiť svoju prácu. A musíme vedieť, keď im v nej niekto bráni. Je našou povinnosťou im v tom pomôcť.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o rozpočte Európskej únie a podobe kohéznej aj poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2021. Časť verejnosti premiéra kritizuje za to, že sa snaží získať výhodnejšie podmienky pre svoje podnikanie a ukrýva to za záujmy Česka. Je tu nejaký spôsob, ako by to mohol urobiť?

Rozhodne nie je až také ľahké skrývať sa za národné záujmy. Ak je to napísané v nariadeniach, tak to nie je ani možné. Čoho sa však obávam je, že v tomto prípade ide o úradný postup, ktorého sa spomínané nariadenia netýkajú.

Nový finančný rámec je stále len návrh Komisie. Ešte nevieme, aká bude jeho výsledná podoba, ale zatiaľ stanovuje, že národné vlády jednotlivých štátov by mali mať oveľa väčšie slovo v zostavovaní dotačných programov. To považujem za skutočnú hrozbu, pretože program potom môže byť navrhnutý tak, aby vylúčil hospodársku súťaž, rovnaký prístup k dotáciám, a vyrovnávanie šancí medzi veľkými, malými a strednými podnikmi. Práve medzi tými veľkými podnikmi majú ich vlastníci k európskym fondom takpovediac blízko.

Otázka konfliktu záujmov je tak dôležitá nielen s ohľadom na minulosť, ale predovšetkým pri pohľade do budúcnosti. Človek na čele vlády má naozaj široké možnosti – nasledovať ho môže parlament, ale aj miestne a oblastné úrady. A tu je reálne nebezpečenstvo, že to tak v skutočnosti aj je.

Výsledky aktuálnych rokovaní ovplyvnia podmienky čerpania pre jednotlivé krajiny EÚ na roky 2021 až 2027. Môže mať podozrenie z možného konfliktu záujmov českého premiéra negatívny dopad na vyjednávaciu silu Českej republiky voči ostatným krajinám?

Záleží na tom, na ktorej strane pán Babiš chce, aby bola Česká republika. Či chce pomáhať k tomu, aby celá EÚ držala pohromade, alebo chce naopak do súkolia Únie hádzať piesok. On sám sa musí rozhodnúť. Ak EÚ nebude držať pohromade, je to aj jeho vina a – ospravedlňujem sa – je to aj vina Českej republiky.

Vy si teda myslíte, že dnešná situácia okolo Andreja Babiša škodí postaveniu Českej republiky v Európskej únii?

Áno. Kým má tento konflikt záujmov, škodí to Českej republike a škodí to aj Európskej únii.

Čo je najväčší problém z pohľadu zástupcov iných členských štátov?

Je potrebné si uvedomiť, že v Európskej rade (Babiš) koná v mene svojej krajiny, čo mu dáva veľkú silu. Nemali by sme dovoliť, aby bol jeden podnikateľ schopný vydierať celú Európsku úniu. To je situácia, ktorej teraz čelíme, a ja v tejto chvíli hovorím: Zastavme to. Babiš by mal mať predovšetkým záujem slúžiť občanom Českej republiky. Musí slúžiť svojej krajine a Európskej únii, preto by sa mal stiahnuť zo všetkých firiem. Aby sa mohol starať o verejné záujmy.

Prečo Komisia čakala na to, aby sa začala otázkou konfliktu záujmov Andreja Babiša zaoberať až na základe podnetov Transparency International, ktoré prišli z Česka tento rok na jeseň? Prečo to nebolo skôr?

To je dobrá otázka. My na tom pracujeme už od roku 2014 (Andrej Babiš sa v januári toho roku stal ministrom financií vo vláde Bohuslava Sobotku (ČSSD), – pozn. red.). Komisia nám hovorí, že až doteraz nedostala žiadnu sťažnosť, čo ale nie je pravda. Za tie posledné štyri roky ale bolo ťažké domôcť sa toho, aby sa niečo stalo. Prebiehali audity, niečo sa riešilo. Česká republika má veľa problémov s dotáciami, prebehli nejaké korekcie, my o nich vieme, sledujeme to. Prečo sa ale nič nedialo okolo Babiša, na to sa musíte opýtať Komisie. Ja sa na to budem pýtať pána (Günthera) Oettingera (európsky komisár zodpovedný za rozpočet, – pozn. red.).

S výsledkami vyšetrovania Európskej komisie sa počítalo už tento rok na jeseň. Ani informácie, ktoré teraz unikli médiám, však Komisia stále oficiálne nezverejnila. Prečo to trvá tak dlho?

Keď sme sa ich v Komisii na to pýtali, povedali nám, že sa budú venovať aj oveľa starším prípadom, než len za rok 2017. Budú skúmať zmluvy o grantoch. Myslím si, že Komisia sa snaží získať širší obrázok, než len to, či je český premiér v rozpore s nariadením o konflikte záujmov. Mám dojem, že sa budú snažiť zistiť, či tam nie sú ďalšie prípady podobné Čapímu hniezdu.

Andrej Babiš vstúpil do politiky v roku 2011. V roku 2013 uspelo jeho hnutie ANO v parlamentných voľbách. Kam až môže podľa vás vyšetrovanie siahať?

Podľa môjho názoru aspoň tri až päť rokov do minulosti.

Prečo je vyšetrovanie tak komplikované? Andrej Babiš previedol Agrofert do zvereneckých fondov ešte len vlani na základe čerstvo prijatej českej legislatívy. Do tej doby firmu riadil, hoci už bol členom vlády.

Rada by som zdôraznila, že nemám proti Andrejovi Babišovi nič osobné. Snažím sa rešpektovať každého zvoleného politika. Ale ten konflikt záujmov a stret biznisu s politikou je v tomto prípade absolútne neprijateľný. Prečo je to tak zložité? Mne samotnej chvíľu trvalo pochopiť, že pán Babiš nerobí, to čo sľúbi. Vždy sľuboval, že ten si ten konflikt záujmov sám vyrieši.

Potom bol v Česku prijatý zákon (novela zákona o konflikte záujmov z roku 2017 prezývaný „lex Babiš“, – pozn. red.). A ja som sa radovala, že keď už tento zákon existuje, bude to vyriešené. Ale nič sa nezmenilo.

Trvalo mi najmenej ďalšie dva tri roky, kým som pochopila, že tieto kroky zo strany českého premiéra nie sú mienené vážne. A v prípade Komisie to bolo asi podobné. Verili, že sa to vyrieši. Ale ono sa nič nezmenilo, dokonca sa to zhoršovalo. Teraz im to snáď došlo a niečo urobia. Pomohol aj prípad Maďarska (v súvislosti s Maďarskom sa Európska komisia zaoberá čerpaním dotácií pod dohľadom vlády premiéra Viktora Orbána, – pozn. red.).

Takže Maďarsko bolo impulzom pre český prípad?

Áno, pretože vidíme, že sa veľa mení štruktúra médií. Tretina ich je už momentálne v majetku veľkej ekonomickej moci. A vidíme, že európske fondy sú používané na upevnenie tejto konštrukcie. A to pri všetkej úcte nie je účel, na ktorý majú byť vynakladané peniaze mojich daňových poplatníkov (Nemecko, ktoré Ingeborg Grässleová v Bruseli reprezentuje, je čistým platcom do spoločného európskeho rozpočtu, z ktorého sa dotácie vyplácajú, – pozn. red.). Preto sa tým toľko zaoberám.  Výsledkom prípadu Čapí hnízdo bolo, že dôvera, ktorú sme voči Česku mali, bola pošramotená. Okolo tohto prípadu zaznelo veľa klamstiev.