O kuchynskom odpade: Envirorezort je radikálnejší ako v minulosti, niekedy ale na úkor kvality

FOTO TASR - Erika Ďurčová [TASR/Erika Ďurčová]

Ministerstvo životného prostredia zbytočne predražilo zber kuchynského odpadu. Rezort je radikálnejší a ambicióznejší ako v minulosti, niekedy však na úkor kvality, hovoria v rozhovore ZUZANA ČACHOVÁ a KATARÍNA KRETTER.

Katarína Kretter je riaditeľkou pre komunikáciu a marketing spoločnosti OZV ENVI – PAK, ktorá zabezpečuje a financuje triedený zber v samosprávach.

Zuzana Čachová je špecialistka pre životné prostredie v meste Trenčín

V rozhovore sa dočítate:

  • Ako prebehlo zavedenie zberu kuchynského odpadu,
  • či už so zberom začali všetky mestá a obce,
  • či sa naplnili obavy samosprávnych združení,
  • ako a o koľko sa zavedenie zberu predražilo,
  • či majú samosprávy dostatok kapacít na spracovanie kuchynského odpadu,
  • ako môžeme kuchynský odpad po zbere a spracovaní využiť.

Povinnosť zbierať kuchynský odpad platí na Slovensku pre všetky samosprávy už od 1. januára. Od 1. júla sa skončilo aj prechodné obdobie, ktoré mali na jeho zavedenie, čo znamená, že podľa zákona by už mali kuchynský odpad zbierať všetky samosprávy s výnimkou Košíc a Bratislavy a tých, ktoré si uplatňujú výnimku 100-percentného kompostovania. Ako hodnotíte zavedenie zberu, ak sa na to pozrieme z celoslovenského pohľadu?

Čachová: V rámci Únie miest Slovenska (ÚMS) máme pomerne ucelený prehľad za našich členov. Môžem povedať, že od 1. júla tohto roku väčšina veľkých miest začala kuchynský odpad zbierať. Niektoré začali už od 1. januára. Dokonca boli také, ktoré zber rozbiehali už pred koncom minulého roka. Nie vo všetkých prípadoch je to ešte ideálne, ale vylaďujú sa už len detaily. Mestá k tomu pristúpili zodpovedne.

Kretter: Veľa malých obcí dúfalo v odklad. Niektoré až do poslednej chvíle a teraz majú veľké ťažkosti. Ešte na jar sa na nás obracali s otázkami o možnostiach. Obce, v ktorých má každá domácnosť kompostér, a ktoré preukázateľne kompostujú, sa povinnosti zbierať kuchynský odpad vyhli. Ak sa ale obce nepripravili a váhali, bude to pre nich veľká výzva. Prechodné obdobie je za nami. Nebude to jednoduché, aj preto, že zvyšky z kuchyne musia prejsť hygienizáciou, ak ich chcú obce lokálne spracovávať.

Z toho, čo hovoríte vyplýva, že so zberom ešte nezačali všetky menšie obce…

Kretter: Neviem to zaručiť, ale ak z nejakej obce prídu v polovici mája otázka o tom, ako to majú robiť a aké sú ich možnosti, predpokladám, že stihnúť zaviesť zber do 1. júla bolo veľmi ťažké. Nemyslím, že vo všetkých obciach už zber funguje tak, že nemusia systém dolaďovať.

Čachová: Viem, že jún bol pre obce aj odpadové spoločnosti veľmi búrlivý. To napovedá o tom, že obce do poslednej chvíle verili, že sa to odloží. Menšie samosprávy to mali vďaka výnimke 100-percentného kompostovania jednoduchšie. Tie väčšie, kde už je aj nejaká bytový zástavba, to zase mali ťažšie. Tiež ale vedia prejsť na komunitné kompostovanie. Zároveň sa vedia zviezť popri najbližšom veľkom meste a jeho zberovej spoločnosti.  

Začala už inšpekcia udeľovať pokuty?

Čachová: Nemám takúto informáciu. Zatiaľ o žiadnej kontrole neviem. Súvisí to aj s dovolenkovým obdobím. Uvidíme, čo sa udeje v septembri a októbri.

Kretter: Pokiaľ viem, inšpekcia je stále kapacitne poddimenzovaná. Sklzy vidíme vo viacerých veciach, ktoré by podľa Zákona o odpadoch mala kontrolovať. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že kontroly nastúpia, ale s oneskorením. Neviem zatiaľ o nijakej kontrole.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Únia miest Slovenska (ÚMS) približne takto pred rokom žiadali o odklad povinnosti zabezpečiť zber kuchynského odpadu o rok. Argumentovali nepripravenosťou miest a obcí, chýbajúcimi technickými kapacitami na prevoz, spracovanie a zhodnotenie, ale aj niektorými štrukturálnymi problémami v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Boli tieto obavy oprávnené?

Čachová: ÚMS najskôr ministerstvo v zavedení zberu kuchynského odpadu podporilo. Ministerstvo však avizovalo, že vydá usmernenia a vyhlášky, ktoré nám povedia, akým spôsobom a za akých podmienok máme zber vykonávať. Do polovice roka 2020 mala byť vyhláška na svete. Keď sme videli, že vyhláška stále neexistuje, požiadali sme o odklad. ZMOS žiadal o odklad už skôr. Najskôr sme žiadali o odklad o pol roka, ale nečakali sme, že vyhláška vyjde 6.decembra. Zostali sme trochu rozčarovaní. Napríklad v Trenčíne sme to stihli, ale zber sme nastavili spôsobom, ktorý bol v rozpore s vyhláškou, pretože vyšla neskoro. Bolo to zo strany ministerstva nefér. Od januára sme ministerstvo vyzývali, aby vyhlášku prehodnotilo. Nestalo sa. Stále sa nám javí, že vyhláška celý zber zbytočne predražuje. V tomto prípade mali výhodu tie mestá a obce, ktoré začali až od 1. júla, pretože si vedeli prenastaviť verejné obstarávanie a zazmluvniť služby tak, ako to ukladá vyhláška. Najviac nás trápi bod, ktorý definuje konkrétne typy nádob, od ktorých sa odvíja frekvencia vývozu. To znamená, že tie mestá, ktoré si zazmluvnili zberovú spoločnosť a rozhodli sa, že budú vyvážať raz za dva týždne, to museli celé zmeniť (vyhláška pri niektorých typoch nádob ukladá povinnosť vyvážať každý týždeň, pozn. red.). Samotný zber však podporujeme. Uvedomujeme si, že kuchynského odpadu je v zmesovom odpade veľa a musíme s tým niečo spraviť. Chápali sme to a podporovali sme to. Nepáčilo sa nám, že ministerstvo konalo pomaly.

Kretter: My sme v OZV ENVI – PAK chápali výhrady, ktoré mali mestá a obce. Nikto nespochybňuje, že zber bioodpadu je potrebný. Táto povinnosť je v zákone už veľmi dlho. Doteraz sa však každá obec našla v niektorej výnimke. Boli tam výnimky pri existencii spaľovní, stačilo kompostovať 50 percent kuchynského odpadu, alebo existovala aj výnimka z dôvodu technickej či ekonomickej neúnosnosti. Minimálne v tejto tretej povinnosti sa musela nájsť každá obec. Veľmi sme privítali, že ministerstvo túto tému začalo riešiť. Ako pri tejto snahe fungovala legislatívna podpora a koľko času dalo ministerstvo mestám a obciam, je ale už iná kapitola.

Problém bol teda hlavne v čase, keď ministerstvo vyhlášky vydalo. Mali ste problém aj s obsahom samotných vyhlášok?

Čachová: Áno. Možno keby prišla skôr a pracovali by s tým znením, prijali by sme ju. Vzhľadom na to, že sme mali málo informácií a zber sme si nastavovali sami, vyhláška sa nám javila nefér. Zbytočne ten zber predražuje. Boli to opodstatnené argumenty, pretože ak sa napríklad rozprávame o frekvencii zberu, v južných mestách sa bioodpad správa aj vzniká inak ako v Liptovskom Mikuláši či v Poprade. Ešte aj v apríli tu bioodpad vydrží v nádobe bez toho, aby zapáchal viac ako týždeň. Pokojne by mohli vyvážať raz za dva týždne, ale vyhláška ich núti vyvážať raz za týždeň. Mestá nemajú priestor prispôsobiť si zber svojim podmienkam – klimatickým ale aj finančným. Je tu aj ekonomický faktor. Nitra si ľahšie zvýši poplatky za odpady ako mestá na východe, kde ľudia nie sú tak ekonomicky silní. Možnože na východe by si radšej zvolilo nie nadštandardný, ale ekonomicky výhodný systém zberu. Vyhláška je postavená na nadštandardnom systéme, ktorý je veľmi komfortný, ale aj drahý.

Vieme povedať o koľko sa systém zberu nastavením vyhlášky predražil?

Čachová: V Trenčíne dvojnásobne, pretože musíme robiť dvojnásobný počet vývozov alebo musíme kúpiť dvojnásobne drahšie nádoby. Vyhláška hovorí o nádobách, ktoré majú tri parametre navyše – prevetrávanie, mriežku a otvory. Ak nádoby nemajú tieto tri úpravy, musíme častejšie vyvážať, bez ohľadu na to, že nádoby nie sú plné. Ministerstvo to odôvodňovalo tým, že v lete by nádoby mohli zapáchať a občania by mohli byť demotivovaní. My sme navrhovali, aby sme počkali na prax, ktorá ukáže, či je to naozaj také zlé. Zároveň nie je problém to nastaviť v lete na dva mesiace, ale v marci to nedáva zmysel. Malo sa to nechať na posúdenie obciam.

Poplatky za odpady v mestách a obciach spadajú pod Zákon o miestnych daniach a poplatkoch, pričom poplatok je podľa zákona zastropovaný. Čo v prípade, že obce musia zvýšiť poplatky, ale zákon sa nepohol?

Odborníčka na odpady: Ak samosprávy zavedú zber kuchynského odpadu správne, ušetria tisícky eur

Triedenie musí byť pohodlné, ale aj kontrolované. Systém kontroly a sankcie na Slovensku chýba. Prechod na množstevný zber nebude stačiť na splnenie recyklačných cieľov. Najskôr musíme zmeniť odpadovú infraštruktúru, hovorí MARTINA GAISLOVÁ. 

Čachová: Zákon pripúšťa poplatky vo výške 39 eur za rok. Samospráva nemôže porušiť zákon a teda nemôže túto sumu prekročiť. Ak má poplatky na maximálnej možnej úrovni a potrebuje peniaze na odpadové hospodárstvo, musí ho dotovať. Samosprávy dostali povinnosť zaviesť zber kuchynského bioodpadu. Buď si zvolia systém nižšej frekvencie, čo znamená, že nesplnia vyhlášku ministerstva životného prostredia alebo pristúpia k dotovaniu.

Ako sa s ministerstvom komunikuje organizáciám zodpovednosti výrobcov?  

Kretter: Zákon, ktorý zaviedol rozšírenú zodpovednosť výrobcov vznikal v gescii dvoch vlád. V priebehu štyroch rokov sa nesmierne veľakrát novelizoval upravoval. Myslím, že tam bolo 17 noviel, čo je veľmi veľa. Predikatívnosť legislatívneho prostredia je dôležitá nielen pre výrobcov, ale aj pre obce a všetkých ostatných aktérov na trhu. Zoberme si ako si výrobcovia nastavujú rozpočty. Oni musia vedieť, koľko majú alokovať na odpadové hospodárstvo. My musíme vedieť, ako s obcami nastaviť systémy. Ak sa v priebehu tohto procesu zákon viackrát zmení, neprispieva to k pohode. Posledná zmena je zo zimy. Pripravuje sa zálohovanie. Myslím si, že je nesmierne dôležité udržiavať dialóg. Ministerstvo by malo dať vedieť na čom pracuje, k čomu smeruje, aké majú nápady a ciele a k tejto debate prizvať všetkých relevantných aktérov. Diskusia musí prebiehať počas tvorby legislatívy. Za päť rokov, počas ktorých existuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, to nebolo ideálne.

Vnímate medzi bývalým a súčasným vedením ministerstva rozdiel?

Kretter: Neprináleží mi hodnotiť ministerstvo životného prostredia. Myslím, že ciele ministerstva sú lepšie, ekologickejšie a zdravšie Slovensko, to je nepopierateľné. Máme tu zavedený systém, na ktorý už nabehli všetci aktéri. Nový systém sa nedá budovať každé štyri roky. Nie je to lusknutie čarovným prútikom. Naučiť ľudí nejakým spôsobom fungovať a správať sa je zložité. Verím, že úmysel ministerstva je dobrý. Idú tvrdo po tom, aby sme splnili environmentálne ciele. Na čo by som chcela poukázať je kontrola. Môžeme totiž mať tie najlepšie zákony, ale pokiaľ nebude fungovať dostatočne dobrá kontrola, k zlepšeniam bude prichádzať pomaly. Vždy to prirovnávam k daňovým zákonom. Keby ste mali takmer istotu, že daňový úrad vás neskontroluje, veľmi málo ľudí by platilo dane. Rovnako je to aj v životnom prostredí. Inšpekcia musí konať promptne a tvrdo.

Nepýtal som sa ani tak na aktivity ministerstva, ako na komunikáciu s ním…

Kretter: Vo veľa veciach by sme ocenili vyjadrenia a usmernenia. Ministerstvo zväčša odpovedá na jednotlivé otázky od konkrétnych dopytujúcich. Pomohlo by, keby jednotlivé usmernenia a odporúčania niekde zverejňovali. Môže sa stať, že sa jeden deň niečo spýtame ministerstva my, ďalší deň samospráva a ďalší deň výrobca. Ministerstvo je potom zahltené otázkami.

Čachová: Za samosprávy žiaľ musíme skonštatovať, že komunikácia sa s novým vedením výraznejšie nezlepšila. Vôbec by sme sa ale ministerstva nemuseli toľko pýtať, keby sme už od začiatku boli súčasťou tvorby legislatívy. Nevznikali by zbytočné problémy a nenaťahoval by sa zbytočne čas. Čo sa týka aktivít ministerstva, musíme uznať, že teraz sú ozaj ambicióznejšie a toto vedenie je radikálnejšie. V niektorých prípadoch je ale až príliš ambiciózne a my potom máme málo času na realizáciu. Pri zavedení zberu kuchynského odpadu tiež nebola komunikácia ideálna. Vedenie avizovalo, že do budúcna nás už budú k tvorbe legislatívy prizývať. Neviem či to tak aj bude, ale mimoriadne by sme zmenu komunikácie a tým aj celkovej spolupráce privítali. Verím, že pochopili, že ak má byť legislatíva funkčná, musia ju komunikovať smerom k dotknutým subjektom. Pri spomínanej vyhláške nás ministerstvo úplne obišlo. Ani raz sme vyhlášku nedostali na pripomienkovanie a vôbec sme nemali možnosť zapojiť sa do akejkoľvek diskusie s nimi.

Kontrola výnimiek bude veľmi náročná

Už sme sa dotkli niektorých výnimiek, ktorými sa samosprávy môžu vyhnúť zberu kuchynského odpadu. Jednou z nich je 100-percentná miera kompostovania. Vieme povedať, do akej miery si ju uplatňovali?  

Čachová: Myslím si, že väčšina menších obcí išla touto cestou. Pre obce, ktoré nechceli zbierať, to bola jediná možnosť. Ak sa tak rozhodli, potrebovali získať od každej domácnosti čestné prehlásenie, že kompostujú. Niektoré obce videli problém aj v tomto, pretože nevedeli ako to urobiť.

Hovoríte, že obce potrebujú získať čestné prehlásenia. Ako sa to bude kontrolovať?

Čachová: Skontroluje to inšpekcia životného prostredia. Najskôr to skontroluje vo všeobecnom záväznom nariadení (VZN, pozn. red), v ktorom to musí byť. Potom potrebuje konkrétne prehlásenia. Ak má obec napríklad 350 domácností, potrebuje 350 čestných prehlásení. Neviem si ale úplne predstaviť, ako to bude napríklad s prázdnymi domami. Teoreticky je ale proces jednoduchý. Obec musí výnimku zapracovať do VZN, potom potrebuje dostať čestné prehlásenia. Akým spôsobom to urobí, je na nej.

Ako je to s kompostovaním v bytových zástavbách?

Kretter: V bytovkách sú jedinou možnosťou, akou sa dá vyhnúť povinnosti zbierať kuchynský odpad, komunitné kompostoviská. Ťažko povedať, ako sa to vtedy administratívne rieši s čestnými vyhláseniami. Či ich potrebuje podpísať každá domácnosť v rámci bytovky, alebo stačí vyhlásenie spoločenstva vlastníkov bytov. Bude to veľmi náročné na kontrolu.

Čachová: Bude sa to kontrolovať veľmi ťažko. Niekedy je totiž ťažké povedať, čo je vlastne tých 100 percent. Napríklad v Trenčíne nedisponujeme presnou informáciou, koľko domácností máme. Je to veľmi pohyblivé. Skôr si myslím, že pôjde o všeobecnejšie kontroly.

Čo sa s kuchynským odpadom dá robiť po tom, čo sa zozbiera? Jedna možnosť je vyrobiť z neho kompost, ktorý sme už spomínali. Aké sú ďalšie?

Kretter: Okrem toho, že sa z neho dá vyrobiť kompost, môže ísť do bioplynovej stanice.   

Pýtam sa pretože voľba koncového zariadenia nepochybne ovplyvňuje aj spôsob zberu. Je to tak?

Čachová: Áno. Ak majú samosprávy ako koncovku zazmluvnenú bioplynovú stanicu, jedinou možnosťou ako zbierať kuchynský odpad je cez bionádoby tak, že oddelíte kuchynský a zelený odpad. Bioplynová stanica totiž zelený odpad nezoberie. V Trenčíne všetko končí v kompostárni, čo znamená, že sme mohli zaviesť spoločný zber. Rodinné domy majú bionádoby spoločné pre zelený a kuchynský odpad. Spôsob zberu závisí od koncovky.

Ako je s kapacitami na spracovanie kuchynského odpadu? Ešte na jeseň spoločnosť JRK publikovala analýzu, ktorá hovorila, že kapacít je málo a hlavne, že sú nerovnomerne rozložené. Toto je niečo, čo kritizoval aj predseda ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček. Podarilo sa tento problém vyriešiť?

Čachová: Rieši sa. Tým, že sa zavedenie zberu kuchynského bioodpadu roky odkladalo, trh nemal vôľu kapacity budovať. Nie je to totiž lacná záležitosť. Teraz ale súkromní investori vidia, že je tu nová povinnosť a už začali reagovať. Problémom bolo, že zber sa zaviedol pomerne rýchlo a na výstavbu nových zariadení bolo od momentu, keď sa vedelo, že sa odpad z kuchyne bude zbierať, málo času. Viem, že sa niektoré zariadenia prerábajú a stavajú sa aj nové. Bioplynové zariadenia sa rozširujú tak, aby mohli prijímať aj kuchynský odpad. Ďalším problémom na čo poukázalo aj JRK je nerovnomerné rozloženie. Na západe máme trošku viac možností ako na východe. Niektoré mestá to majú k najbližšiemu zariadeniu naozaj ďaleko.

Ťažkopádna a zmätočná: Samosprávy sa sťažujú na komunikáciu s envirorezortom (ANKETA)

Viacerým samosprávam vadí nízka úroveň komunikácie s ministerstvom životného prostredia pri nastavení zberu kuchynského odpadu. Vyplýva to z ankety, ktorú realizoval portál EURACTIV Slovensko medzi najväčšími slovenskými mestami.

Toto hovorí aj druhá analýza, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Ten na rozdiel od JRK tvrdí, že zariadení je dosť, ale nie sú rovnomerne rozložené.

Čachová: Trh to už teraz prirodzene rieši, ale je pravda, že s kapacitami je problém. Napríklad Martin má najbližšiu bioplynku asi sto kilometrov od mesta. V tomto prípade je otázna aj emisná stopa. Myslím si však, že sa to postupne vyrieši.

Je to skutočne len chyba trhu? Zber kuchynského odpadu je v zákone už dlho, hoci existovali výnimky. To znamená, že samosprávy sa vedeli pripravovať a mali možnosť si na výstavbu kapacít zabezpečiť externé financovanie. 

Čachová: Áno ale platnosť výnimiek sa stále predlžovala. Keď napokon ministerstvo oznámilo, že sa už nepredĺžia, dalo samosprávam čas iba jeden rok. Takto to nemôže byť, práve preto, lebo si to vyžadovalo aj výstavbu nových zariadení. Podobný problém je pri úprave odpadu (pri zdroji, pozn. red). Vieme, že Európska únia už dávno zadefinovala, že to bude povinné. Máme však politické rozhodnutie z národnej úrovne, ktoré hovorí, že sa to odloží. Predtým, ako ministerstvo povie, že výnimkám je koniec, by to malo dať vedieť aspoň dva a najlepšie tri roky dopredu. Aj pri kuchynskom odpade ministerstvo argumentuje, že povinnosť platí už dlho, ale ešte raz, veľmi dlho sa to odkladalo a trh preto nereagoval. Ktorá firma si dovolí vybudovať zariadenie, ktoré bude ešte päť rokov nečinne stáť? Pre samosprávy bolo prirodzené, že čakali. Nechceli sme zbytočne vynakladať zdroje na niečo, čo sme nemuseli robiť. Mestá sa na to nepozerajú len z environmentálnej roviny, ale aj z ekonomickej.

Koncové zariadenia sú len poslednou inštanciou infraštruktúry, ktorú bolo treba pripraviť. Okrem nich sú tu aj zvozové vozidlá, nádoby, umývačky na nádoby či dotrieďovacie linky. Bolo k 1. júlu všetko pripravené?  

Začali už slovenské mestá so zberom kuchynského odpadu? (ANKETA)

Slovenské samosprávy musia od januára zbierať kuchynský odpad. Viacerým mestám plány zmarila pandémia. EURACTIV Slovensko zisťoval, či už najväčšie slovenské mestá so zberom začali, ako prebieha, a čo sa s vyzbieraným odpadom deje. 

Čachová: Nemôžem hovoriť za všetkých, ale zberné vozidlá alebo umývačky sa za pol roka obstarať dajú. Všetky veľké spoločnosti tú techniku majú. Väčší problém mohli mať menšie firmy. Infraštruktúra sa ale určite musela doplniť.

ZMOS aj ÚMS ešte minulý rok hovorila, že predraženie zberu sa odrazí na poplatkoch za odpady. Potvrdilo sa to?

Čachová: Veľa miest zvyšovalo poplatky. Hlavne minulý rok, keďže budúci rok sú komunálne voľby a zvyšovanie poplatkov nie je tesne pred voľbami veľmi populárne. Nie je za tým ale iba zavedenie zberu kuchynského odpadu, ale aj zvýšenie poplatku za skládkovanie. Viaceré mestá mali ešte pred nejakým časom poplatky za odpady nastavené pomerne nízko a pristúpili k ich zreálneniu. Za skládkovanie platíme viac už dva, tri roky. Veľa miest a obcí v poslednom čase avizovalo, že už je na hornej hranici poplatkov. Dokonca žiadajú ZMOS a ÚMS, aby zatlačili na vládu vo veci zrušenia hornej hranice. Dáva to zmysel, pretože samosprávy by nemali odpadové hospodárstvo dotovať. Náklady za rovnaké služby sú, navyše, v rôznych mestách rôzne.

Kretter: V roku 2016 mestám a obciam odpadla povinnosť financovania triedeného zberu, čo v mestách niekedy tvorilo až štvrtinu celého objemu financovania odpadov. Ministerstvo vtedy argumentovalo, že systém zlacnie. Samosprávam ale pribudli mnohé nové povinnosti. Napríklad zber bioodpadov, jedlých olejov, zvýšili sa poplatky za skládkovanie a podobne. Tvrdenie ministerstva sa teda ukázalo, ako nie úplne pravdivé. Zmenu systému človek veľmi nepocítil. Hoci tú štvrtinu nákladov pokryli OZV, občanom sa poplatky neznížili, pretože samosprávam prišla lavína nových povinností.

Dopyt po komposte by mohla zdvihnúť úprava legislatívy

Keď sa pozrieme do budúcnosti, musí zber kuchynského odpadu znamenať iba nový náklad? Bioodpad tvoril veľkú časť zmesového odpadu. V závislosti od sezóny to mohla byť až polovica. Nemohla by sa teda znížiť frekvencia vývozu zmesového odpadu?

Čachová: V Trenčíne to k tomu smerujeme. Zber kuchynského odpadu skutočne netreba vnímať iba ako nový náklad, ale môže viesť k optimalizácii vývozu zmesi. Doteraz sme boli nútení skôr zvyšovať frekvenciu jeho vývozu. Dnes ju postupne znižujeme. Už dnes sa v niektorých prípadoch bioodpad vyváža častejšie ako zmesový.

Samosprávam chýbajú zariadenia na spracovanie kuchynského odpadu. Na ich výstavbu mali roky

Samosprávy sa pripravujú na zber kuchynského odpadu. Zariadenia na jeho spracovanie chýbajú najmä na strednom a východnom Slovensku. Ich dostupnosť je pre samosprávy kľúčová.  

Kretter: Zníženie frekvencie zvozov zmesového komunálneho odpadu mnohé domácnosti donútilo lepšie triediť odpad. Najmä v rodinných domoch. Niektorým ľuďom sa stalo to, že zmesový odpad sa im v nádobách kopil a nemali s ním čo robiť. To znamená, že im bolo lepšie ho triediť. Rovnaký tlak na občanov by mal byť aj pri kuchynskom odpade. Ruka v ruke s tým by mala prísť silná komunikácia, že kuchynský odpad nemusí skončiť na skládke a dá sa spracovať, pričom príde aj k úspore financií.

Čachová: V Trenčíne sme v roku 2016 zaviedli pre rodinné domy množstevný zber, v rámci ktorého sme ľuďom dali možnosť znížiť si frekvenciu vývozu zmesového odpadu a teda aj poplatku za odpady. Väčšina to prijala a začali prirodzene triediť. Zmesový odpad dnes vyvážame raz mesačne. Niektoré mestá pritom stále vyvážajú každý týždeň. Zber kuchynského odpadu by mal viesť k optimalizácii nákladov tým, že sa ušetrí za zmesový odpad. Musím ale povedať, že uloženie kuchynského odpadu do kompostárne a hygienizácia toho odpadu sa zatiaľ rovná uloženiu na skládku. Poplatok za skládkovanie sa ale bude zvyšovať, pričom nepredpokladám, že kompostárne pôjdu s cenami hore.

Kretter: V prípade, že by sa legislatíva nastavila tak, aby bol po komposte dopyt, je možné, že sa kompostovanie dostane z červených čísel. Z mojej skúsenosti je zatiaľ dopyt po komposte z kuchynského odpadu nižší ako zo zeleného. Toto je úloha pre ministerstvo životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva. Nemalo by sa stať, že sa kuchynský odpad vytriedi a spracuje na kompost, ale nikto ho nebude chcieť.

Musí dôjsť k legislatívnym zmenám, aby sme kompost z kuchynského odpadu vedeli využívať čo najlepšie?  

Čachová: Kompost musí spĺňať isté kritériá, aby ste ho mohli predávať. Ak by ste si ho chceli zobrať ako súkromná osoba, nemusí mať certifikát. Na poľnohospodárske účely ho ale potrebuje.

Predpokladám, že certifikát znamená určitú úroveň kvality…

Čachová: Áno.

To asi závisí aj od toho, čo všetko sa nachádza v kontajneri. Ak sa nemýlim, aj OZV-čky dlhodobo volajú po zvýšení kvality triedenia…

Kretter: OZV-čky nemajú v gescii kuchynský odpad. To je na pleciach samospráv. OZV-čky tlačia na zlepšenie kvality triedenia papiera, plastov, skla, kovových obalov a nápojových kartónov, aby sa vytriedilo všetko, čo sa dá a aby sa v triedenom zbere nachádzalo čo najmenej nečistôt. Musím povedať, že v súčasnosti zákon stanovuje maximálnu hranicu nečistôt 35 percent a pri vývozoch sa nestretávame s reklamáciami. Ľudia sa v triedení zlepšujú.

Už sme spomenuli, že ruka v ruke so zavedením zberu kuchynského odpadu mala ísť osveta obyvateľov. Kto by ju mal robiť? Štát, samospráva, alebo niekto iný?

Kretter: Osveta v tejto oblasti je niečo, čo sa nedá robiť centrálne. Bioodpad by mal končiť čo najbližšie k miestu, kde vznikol. Nemôže cestovať kade-tade po Slovensku. Okrem toho, že to je finančne náročné, je to aj nešetrné k životnému prostrediu. Sú mestá, ktoré majú veľmi odlišný spôsob nielen zberu, ale aj toho, čo do toho kontajnera patrí. V niektorých tam môžu ísť len čisté zvyšky z kuchyne. Zbiera sa do biologicky rozložiteľných vreciek, ktoré sa vyhadzujú do nádob s prevetrávaním. Sú iné obce, kde je v poriadku, že do nádoby vhodíte celý jogurt aj s obalom, pretože to putuje do bioplynky, kde sa kuchynský odpad vytiahne a obal ide na energetické zhodnotenie. Rozdiely existujú aj medzi susednými mestami. Napríklad v Pezinku sa zbierajú iba čisté zvyšky z kuchyne. V Senci majú vedierka, kde môžu dať mäso aj s obalom. Preto centralizovaná vzdelávacia kampaň nie je možná, pretože polovica ľudí by bola v omyle.

Čachová: Zo strany ministerstva by mohla byť len všeobecná, mobilizačná kampaň, ale hlavná časť je na pleciach samospráv. V Trenčíne sme to spojili s výraznou kampaňou.