Ochranárka z hornej Nitry: Plánu spravodlivej transformácie chýbajú opatrenia na zníženie emisií

Hlavnou náplňou Hornonitrianskych baní Prievidza je produkcia hnedého uhlia. To sa ťaží hlbinným spôsobom v dvoch ťažobných úsekoch - baňa Nováky a baňa Čáry. [FOTO TASR/Michal Svítok]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Na prahu spravodlivej transformácie

Jediným dekarbonizačným opatrením v eurofondovom pláne transformácie hornej Nitry je ukončenie činnosti elektrárne Nováky, upozorňuje LENKA ILČÍKOVÁ z organizácie Priatelia Zeme-CEPA. Úplne absentuje sektor budov, dopravy, priemysel a iné subjekty, ktoré máju výraznejší vplyv na energetickú a emisnú bilanciu celého regiónu.

Lenka Ilčíková sa v mimovládnej organizácii Priatelia Zeme-CEPA venuje transformácii uhoľných regiónov.

Slovenská vláda v roku 2019 prijala Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra, čo je vlastne cestovná mapa premeny tohto regiónu po útlme ťažby hnedého uhlia. Ako zatiaľ hodnotíte plnenie tohto plánu?

Moje očakávania sa zatiaľ nenaplnili. Čakala som, že sa staneme akousi výkladnou skriňou alebo vzorom transformácie, pretože naše problémy sú neporovnateľne menšie ako v iných európskych uhoľných regiónoch, napríklad v Poľsku alebo Nemecku.

Ľudia sa ma často pýtajú, kedy sa už niečo konkrétne stane. Ťažko sa na túto otázku odpovedá. Sama som si predstavovala, že sa rýchlejšie odpútame od doterajšieho fungovania, ktoré je postavené na poškodzovaní životného prostredia.

V každom prípade bol Akčný plán transformácie dôležitým dokumentom. Vyjadroval želania občanov regiónu a postavil verejný záujem ochrany životného prostredia nad súkromný záujem o získavanie zásob uhlia. Akosi zabúdame, že ešte v roku 2017 bolo takmer hrdinským činom hovoriť o nutnosti pripravovať sa na obdobie po uhlí.

Dodržiava sa harmonogram transformácie z akčného plánu?

Dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia sa skončí najneskôr na konci roku 2023 a takisto vtedy skončí spaľovanie uhlia pre vykurovanie regiónu. V akčnom pláne je presný harmonogram a ten je platný a nikto ho zatiaľ nespochybňuje (podľa akčného plánu by sa ťažobné polia v Novákoch a baňa v Handlovej mali uzatvoriť do konca roku 2024, pozn. red.).

Od prijatia akčného plánu ubehli tri roky. Dá sa už teraz povedať, čo sú hlavné výzvy transformácie regiónu?

Asi nepripravenosť. V regióne chýbajú odborné kapacity, ktoré by plánovali dekarbonizáciu.

Ďalšou výzvou je spolupráca. O nej v lete pri návšteve regiónu hovoril aj premiér Eduard Heger. V zásobníkoch projektov až 60 percent pochádza z hornej Nitry. Z celkového počtu ale len 27 percent bolo takých, v ktorých predkladatelia deklarovali zapojenie partnera do projektu.

Potrebujeme napomáhať partnerstvu všetkých sektorov, chýbajú sieťovacie aktivity, ja osobne by som privítala konzultačné služby pri zakladaní nových neziskových organizácií a podobne. Nemáme taktiež jednotnú komunikáciu témy v regióne.

Spravodlivá transformácia hornej Nitry nekončí vyradením uhlia, upozorňujú ekológovia

Mestá na hornej Nitre nahradia v roku 2023 vykurovanie uhlím obnoviteľnými zdrojmi a zemný plynom. Toto riešenie je založené na premrštenej spotrebe tepla a počíta s fosílnym palivom. Preto by malo byť len dočasné, varujú environmentalisti.  

Ako je to so zamestnanosťou? Je už teraz jasnejšie, koľko ľudí v dôsledku transformácie príde o zamestnanie?

Konkrétne počty zamestnancov nie sú úplne jasné. Rozumieme, že taká informácia je citlivá pre každého zamestnávateľa. Ak sa ale pozrieme aspoň na banskú spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), môžeme si urobiť obrázok na základe Výročnej  správy Hlavného banského úradu.

Podľa správy z roku 2020 bol počet zamestnancov pri dobývaní hnedého uhlia 1 159 v podzemí a na povrchu 104. Žiaľ, chýba veková štruktúra zamestnancov, aby bolo možné určiť, koľko zamestnancov počas prechodu nadobudne dôchodkový vek. A treba dodať, že spoločnosť HBP má v zásobníkoch približne 20 projektov, u ktorých odhaduje, že prispejú k vytvoreniu asi 1 100 pracovných miest.

Ako sa región na zánik pracovných miest pripravuje?

V regióne vo všeobecnosti panuje zhoda, že „záchranná sieť“ uvoľňovaným zamestnancom je nastavená dobre, až nadštandardne. Ako jeden z príkladov takej záchrannej siete môžem uviesť projekt Podpora zamestnanosti v regióne horná Nitra. Ten je financovaný z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Dokonca sa súčasná starostlivosť uvádza ako dobrý príklad v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi, kedy v blízkom Partizánskom stratilo prácu 20 tisíc ľudí z obuvníckeho priemyslu.

Ako vlastne celý proces transformácie ovplyvnilo vytvorenie Fondu pre spravodlivú transformáciu (FST) a zapojenie hornej Nitry do mechanizmu spravodlivej transformácie? 

Ak proces transformácie zúžime na tvorbu projektov do zásobníka fondu, tak ju urýchlilo.

Ako hodnotíte prípravu Plánu spravodlivej transformácie?

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Trenčiansky samosprávny kraj vytvorili Tematickú komisiu pre Fond spravodlivej transformácie pri Rade partnerstva. V komisii majú zastúpenie predstavitelia biznisu, regionálnych a územných samospráv a za neziskový sektor sme tam my z organizácie Priatelia Zeme-CEPA. Do veľkej miery sú to tí istí ľudia, ktorí stáli aj pri tvorbe už spomínaného Akčného plánu.

Osobne by som v tematických komisiách privítala väčší počet mimovládnych organizácií. Komisie sú otvorené a z mojich pozorovaní som nezaznamenala, že by ktokoľvek bránil vstupu novým členom. Navyše je pri Rade vlády Komora mimovládnych neziskových organizácií, ktorá môže dať odporúčacie stanovisko v prípade pochybností.

Proces, ktorý MIRRI nastavilo pri tvorbe Plánu považujem za dobrý. Teraz sa ale začína nová etapa – implementácia. Na ostatnom stretnutí MIRRI informovalo, že sa výzvy pre predkladanie projektových zámerov budú tvoriť participatívne. Konkrétny proces takej participácie ale zatiaľ predstavený nebol.

Zohľadňuje ministerstvo vaše pripomienky v samotných dokumentoch?

Áno, v zásade naše komentáre prijímajú. Pri Pláne spravodlivej transformácie zohľadnili takmer všetky naše pripomienky, ale aj pripomienky ostatných organizácií.

Český ochranár: Ako dobrý príklad prípravy spravodlivej transformácie používam hornú Nitru

Spôsob, akým sa u nás zatiaľ pripravuje transformácia, je zapriahnutie vozu pred koňa. Ide skôr o to, ako minúť peniaze, než o to, čo regióny potrebujú a odkiaľ na to vezmeme peniaze, hovorí o príprave transformácie českých uhoľných regiónov JOSEF PATOČKA.

Ako hodnotíte samotný návrh plánu spravodlivej transformácie?

Samotné znenie plánu je pre nás sklamaním, aj keď nás to neprekvapilo. Chýba v ňom odhad zníženia emisií skleníkových plynov prostredníctvom implementácie plánu. Jediným dekarbonizačným opatrením je ukončenie činnosti elektrárne Nováky. Úplne absentuje sektor budov, dopravy, priemysel a iné subjekty, ktoré máju výraznejší vplyv na energetickú a emisnú bilanciu celého regiónu.

Rozumieme, že jedným z dôvodov takého stavu je neexistencia systematickej práce pre plánovanie a koordináciu rozvoja regionálnej energetiky. Región takýto tím v súčasnosti nemá k dispozícii.

Na regionálnej úrovni na celom Slovensku doslova neexistuje, a nikdy ani nebola, odborná kapacita na plánovanie a koordináciu procesu. Regióny a ani horná Nitra, nemajú k dispozícii spoľahlivé informácie o energetike na účely plánovania, napríklad dôveryhodnú regionálnu databázu budov, vyčíslenie udržateľného potenciálu obnoviteľných zdrojov energie zohľadňujúce miestne podmienky a podobne.

A práve Plán spravodlivej transformácie je presným zrkadlom tohto stavu.

Už je vyriešená otázka vykurovania regiónu po roku 2023?

Ešte v roku 2020 prievidzské zastupiteľstvo schválilo projekt spoločnosti PTH (Prievidzské tepelné hospodárstvo, spoločný podnik Hornonitrianskych baní a mesta Prievidza, pozn. red.)  Tá bude zaisťovať teplo pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany.

Vykurovanie Prievidze bude postavené na existujúcich biomasových kotloch, banskej vode, termosolárnych paneloch, tepelných čerpadlách a plyne.

Je to dobré riešenie?

Takmer polovica tepla bude vyrábaná plynovými kotlami. Je to výsledok, ktorý nám ukazuje ako mestá a obce dlhodobo zanedbávajú tému výroby a dodávok tepla pre svojich obyvateľov.

Čiže má to byť len prechodné riešenie?

Jednoznačne. Potrebujeme viac ako len vymeniť uhlie za plyn.

Vy navrhujete vlastné riešenie vykurovania regiónu. O čo ide?

Ide o generačnú obmenu celého teplárenstva (viac o tomto koncepte tu). Je postavené na obnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú zásobovať budovy s optimálnou potrebou tepla. Nemôžeme zatvárať oči predtým, že tepla by nám mohlo stačiť o polovicu menej.

Aké obnoviteľné zdroje by sa potenciálne na hornej Nitre mohli zapojiť do tohto systému?

Všetky dostupné.

Kedy by sa dal spustiť systém, ktorý navrhujete?

Treba férovo povedať, že sa toto riešenie nedá spraviť skôr ako za 10 až 15 rokov. Ale treba veľmi dobre plánovať, pretože sa napríklad počíta aj s kotlami na biomasu, ktoré už dnes fungujú a preto aj skôr skončia. V mnohých prípadoch ale nové kotle na fosílny plyn blokujú rozvoj lacnejších a čistejších miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Aká je odozva na toto riešenie? Berú to v samosprávach takisto ako dočasné riešenie, ktoré po istom čase nahradí trvalo udržateľnejší systém vykurovania?

V Dánsku sú príklady tzv. remunicipalizácie, kedy sa samosprávy snažia získať späť do svojich rúk výrobu a distribúciu tepla. Majú odborníkov in house, majú vo vlastných rukách zlepšovanie služieb pre svojich obyvateľov a nemusia prekonávať prirodzenú rezistenciu biznisu, ktorým súčasný status quo vyhovuje.

V rámci nových eurofondov sa počíta aj s vytvorením nových regionálnych centier udržateľnej energetiky. Mohli by tie zlepšiť túto situáciu aj na hornej Nitre?

Počíta sa s centrom pre okresy Prievidza a Partizánske.

Počíta sa v pláne aj s investíciami do obnovy budov a energetickej efektívnosti?

Áno, energetická efektívnosť budov je v regióne takzvanou „smädnou témou“. Je o ňu veľký záujem zo strany samospráv. Čo sa týka bytových domov, tam je záujem slabší. Správa bytov a nebytových priestorov v súkromnom vlastníctve zatiaľ nebola do diskusie tak zapojená ako komunálni politici, ktorí sú súčasťou tematických pracovných skupín.

Zatiaľ je v zásobníkoch viac ako sto projektov obnov budov. Mnohí sa za tento výrok budú na mňa hnevať, ale nemyslím, že je správne uprednostniť pripravených. Myslím tým veľké mestá, ktoré majú kapacity. Aj menšie obce môžu mať budovy, ktoré potrebujú obnovu.

Únia nesmie pri obnove budov zabudnúť na chudobné domácnosti

Pre energetickú krízu a potrebu rýchlo dekarbonizovať stavebníctvo čelí Únia ďalšej hrozbe. Musí zabezpečiť, aby ľudia pre zvyšujúce sa ceny nájomného po renovácii nemuseli opustiť svoje domy a byty.

Podľa akých kritérií by sa teda mali podporené budovy vyberať?

Vnímam, že samosprávy majú jediné kritérium výberu budov na obnovu a to sú aktuálne náklady na energie, ktoré s tou ktorou budovou majú. Tomu samozrejme rozumiem, obvykle sú energie veľmi vysoko v rozpočtoch miest a obcí.

Tu ale nebudeme so samosprávami súhlasiť. Podľa nás musí byť kritérií viac. Napríklad dosiahnutie úspor, tie najhoršie budovy by mali mať prioritu. Ďalej využívanosť alebo potreba: je dôležité, aby sa verejná podpora sústredila iba na podporu obnovy tých budov, ktorých funkcia je životne dôležitá pre obyvateľov samosprávy alebo regiónu v horizonte najbližších 30 rokov. To sú napríklad škôlky, domy pre seniorov, zdravotné strediská, úrady a podobne. A treba predchádzať dotovanej obnove budov s občasnou alebo sezónnou prevádzkou.

Región dostal ponuku technickej asistencie Európskej investičnej banky (EIB) pri príprave investičného programu venovaného energetickej efektívnosti verejných budov. Cieľom by malo byť identifikovať realistický plán projektu, „cestovnú mapu“ na jeho implementáciu a potenciálne potreby ďalšej technickej pomoci a zdrojov financovania.

Z rozhovorov so všetkými, či už projektovými manažérmi samospráv alebo aktívnymi občanmi, ktorí majú záujem obnovovať svoje bytové domy, je zrejmá obava z nedostatku kapacít projektantov a realizačných firiem. Je veľmi pravdepodobné, že bude potrebné výrazné plánovanie, aby si navzájom mestá a obce nemuseli konkurovať v zadávaní zákaziek na projekty a samotnú realizáciu obnov.

Existuje nejaká analýza možných úspor energie v budovách v regióne?    

Len v Prievidzi môžeme komplexnou obnovou budov ušetriť 53,5 až 63,3 percenta tepla na vykurovanie. Je preto dobré, že je to v regióne smädná téma.

Aké najväčšie environmentálne záťaže zostanú v regióne po transformácii?

Prítomnosť environmentálnych záťaží v území je veľmi pravdepodobná. To, že vieme o nich povedať iba túto vetu, ukazuje, aký je stav ich zmapovania. Zatiaľ pred touto témou zatvárame oči, respektíve hovoríme o nej len vo veľmi všeobecnej rovine.

Podľa odborníkov na sanáciu znečistených území potrebujeme geologický prieskum, ktorý by objektívnym a overiteľným spôsobom zistil v každej lokalite, kde je aký problém. V opačnom prípade hrozí riziko, že sa vlastnícke práva prevedú na množstvo súkromných a právnických osôb bez tejto vedomosti.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8