Ondrej Lunter o eurofondoch: Kraje stále nevedia, koľko dostanú. Je to obrovské riziko

Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter a predseda Ján Lunter TASR/Ján Krošlák [TASR/Ján Krošlák]

Remišovej ministerstvo už dávno sľubovalo, že krajom povie, s akými finančnými prostriedkami môžu v novom programovom období rátať. Dodnes to nevieme. Obávam sa, že štát bude aj naďalej peniaze rozdeľovať na ministerstve cez dopytové výzvy, hovorí ONDREJ LUNTER.

Ondrej Lunter je podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK)

V rozhovore sa dočítate:

  • či sa banskobystrický kraj dá považovať za zaostávajúci,
  • o čom je iniciatíva Catching-up regions,
  • prečo je spolupráca Banskej Bystrice a Zvolena pre kraj dôležitá,
  • ako pokračuje príprava nového programového obdobia čerpania eurofondov,
  • či majú kraje všetky informácie k začiatku programového obdobia,
  • aké budú v nových eurofondoch kompetencie krajov.

Charakterizovali by ste Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) ako zaostávajúci?

Na Banskobystrický samosprávny kraj v 90. rokoch veľmi tvrdo dopadla transformácia ekonomiky. Zažili sme prepad zamestnanosti, ktorý súvisel s tým, že sa zavrelo množstvo podnikov v kraji, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach zamestnávali veľký počet ľudí. Kraj sa začal vyľudňovať. Mladí ľudia strácali perspektívu. Ľudia v strednom veku museli často za prácou cestovať. Mnoho ľudí stále pracuje na týždňovky v zahraničí. Všetko toto spôsobuje, že nám za posledných desať rokov ubudlo 50 tisíc obyvateľov a tento trend pokračuje.

Keď sa pozrieme na obdobie posledných desiatich až 15 rokov, darí sa trend zvyšovania regionálnych rozdielov najmä medzi banskobystrickým krajom a západom Slovenska brzdiť?

Pozrime sa, čo sa dialo na úrovni slovenskej, ale aj celoeurópskej ekonomiky. Veľmi tvrdo nás zasiahla finančná kríza z roku 2008, keď samosprávy po dohode so štátom prišli o zdroje financovania a zúžili sa daňové príjmy. Časť z príjmov sme dokonca odovzdali štátu v situácii, keď mal veľké problémy. Toto všetko malo dopad na to, že problémy sa naďalej prehlbovali. Chýbali zdroje na rekonštrukciu ciest a na odstránenie investičného dlhu, ktorý sme zdedili od štátu pri vzniku VÚC. Chýbali nám zdroje na zariadenia sociálnych služieb, aby sme dokázali zabezpečiť ich vysoký štandard. Nemali sme ani peniaze na reformu školstva a ich prispôsobenie pracovnému trhu. To zase znamená, že sme nevedeli byť konkurencieschopní a nevedeli sme pritiahnuť veľa nových investorov. Mohol by som týmto spôsobom pokračovať.

Z tohto sme sa vyhrabali po piatich rokoch od krízy, keď sa daňové príjmy začali vracať do pôvodných výšok. Vtedy náš kraj dostal druhú ranu – župana Kotlebu. Ten zastavil všetko čerpanie a všetky rozbehnuté eurofondové projekty. To znamená, že k základnému rozpočtu, vtedy okolo 160-170 miliónov eur ročne, sme neboli schopní čerpať ďalších 50 miliónov eur. Neboli sme schopní reformovať ani nič inovovať. Kompetenčne bol VÚC zdevastovaný, pretože nastali čistky personálu a následne dosadzovanie úplne nekompetentných úradníkov, ktorí boli vybraní na základe straníckej príslušnosti a vo výsledku nevedeli robiť svoju prácu. Tým pádom nevedeli prinášať benefity pre obyvateľov. Kombinácia týchto faktorov znamenala, že na úrovni VUC sme neboli schopní efektívne koordinovať regionálny rozvoj, vytvárať partnerstvá a zastaviť prehlbovanie regionálnych rozdielov.

Ako ste sa k regionálnemu rozvoju postavili po nástupe do úradu?

My sme vchádzali na úrad s jednoznačnou víziou, že musíme realizovať spoločnú snahu cez politické spektrum, aby sme vytvorili v našom kraji podmienky pre lepší život. Pretavilo sa to do viacerých politík, ktoré sme naštartovali. Či už to boli politiky tvorby zamestnanosti alebo príležitostí. Napríklad cestovný ruch vnímame ako obrovskú príležitosť pre náš kraj. Máme cieľ zdvojnásobiť počet návštevníkov v našom regióne, pretože si uvedomujeme, že každý jeden návštevník prináša investície. Prináša zdroje, ktoré sú špeciálne zamerané pre malých a stredných podnikateľov, a to hlavne vo vidieckych častiach nášho regiónu. Ďalej je to práca s dlhodobo nezamestnanými. Cez programy sociálnej ekonomiky ich vraciame späť do života a ponúkame ich firmám, aby ich zamestnali. Máme tiež ďalší robustný program školstva, kde sa s riaditeľmi systematicky venujeme tomu, aby sme sa orientovali na trh práce a firmy. Je potrebné, aby sme menili odbory podľa ich potrieb. Ďalej aby sme vyučovali na moderných strojoch a nie na starých 30 až 40 ročných mašinách. K tomuto všetkému nám mimoriadne pomáha to, že sme z nuly na zelenej lúke vybudovali odbor zameraný na čerpanie eurofondov. V tejto chvíli máme 40 miliónov eur úspešne prijatých a podpísaných zo zdrojov Európskej únie a ďalších 80 miliónov je v schvaľovacej fáze. Je to obrovská pomoc, ktorá nám pomáha pri rozvoji inovatívnych programov.

Do tohto všetkého vstupuje iniciatíva Cathing-up Regions, do ktorej BBSK vstúpilo v roku 2019. O čo ide?

Táto iniciatíva je projektom Európskej komisie, ktorá ju v roku 2015 implementovala v Rumunsku. Neskôr aj v Poľsku. Impulzom bol dlhodobý problém s efektívnym čerpaním eurofondov vo viacerých členských krajinách. Pre jednoduchšiu predstavu to znamená, že my máme dohodnuté zdroje z Európskej únie, ale čerpanie počas celého obdobia je nízke. Na Slovensku je jedno z najnižších. Je to práve v dôsledku toho, že si zle nastavujeme ciele. Máme prebyrokratizovaný proces na národnej úrovni. Nie sú to európske usmernenia, ale naše vlastné. Je tu nedokonalá kooperácia medzi samosprávami a štátom, ktorá nakoniec vyúsťuje do toho, že nie sme schopní napísať dobré projekty na čerpanie financií. Európska komisia sa rozhodla aktívne vyjsť v ústrety členským krajinám takým spôsobom, že ich vlastní experti v spolupráci s expertami zo Svetovej banky – ľuďmi, ktorí pôsobia globálne v rôznych krajinách sveta na rozvojových projektoch – sa zamerajú na naše problémy. Sú tu fyzicky prítomní a v spolupráci s našimi odborníkmi na úrade, samosprávami, starostami a ľuďmi priamo v teréne sa spoločne zamýšľame na tým, čo je problém, jeho príčina a riešenie. Následne sa to pretaví do projektového jazyka. Potom prichádza veľmi dôležitá fáza, keď Európska komisia veľmi asertívne rokuje s našimi riadiacimi orgánmi na úrovni ministerstiev. Mení nastavenie výziev, premiestňuje zdroje, ktoré sú veľmi poctivo pripravené zdola. Dobre pripravené projekty majú alokované zdroje a veľmi rýchlo sa ich výzvy otvárajú. V tomto prípade je to pre nás veľmi dobré, pretože vidíme priamu a rýchlu spätnú väzbu na to, čo pripravíme. Takto dokážeme získať zdroje a efektívne ich čerpať, čo je základný rozdiel oproti iným eurofondovým výzvam, ktoré sú často z pozície riadiacich orgánov vyhlásené takým spôsobom, že vôbec nevyjadrujú potreby regiónov. Tým pádom sa o nich nevie a ostanú nevyčerpané.

V prvej etape projektu ste museli vypracovať rámcový dokument – Kľúčová dynamika regionálneho rozvoja – v ktorom ste identifikovali príčiny zaostávania regiónu. Ktoré oblasti vám vyšli ako najakútnejšie?

Začali sme s desiatimi oblasťami, ktoré považujeme aj v rámci našich politík VUC za prioritné. Postupne sme ich zúžili na štyri pre prvý ročník. Sú to oblasti verejnej dopravy, vzdelávania, stredného odborného školstva, inovácií a konkurencieschopnosti privátneho sektoru a spoluprácé so samosprávami a výskumnými organizáciami. Potom je tu štvrtý program, ktorý je zameraný na sociálne služby a celý segment striebornej ekonomiky. V druhom ročníku sme doplnili k týmto štyrom programom piaty. Ten je zameraný na vylúčené lokality. V týchto lokalitách sa snažíme dosiahnuť integráciu na vytvorenie podmienok pre rovnakú štartovaciu líniu pre všetkých obyvateľov v daných oblastiach.

Prvý ročník sa teda už skončil. Čo sa podarilo?

Včera (10. júna) sme mali riadiaci výbor, takzvaná Steering Committee so Svetovou bankou a Európskou komisiou, na ktorom sme bilancovali. Som veľmi hrdý, že viacero našich projektov bolo označených ako ukážkových aj z celoslovenského pohľadu. Vytvorili sme riešenia, ktoré sú nielen riešeniami pre nás, ale aj pre ostatné kraje. Zmienim dva príklady. Prvý sa týka služieb pre seniorov, kde sme vytvorili revolučný model, ktorý rieši tento obrovský problém. Je to problém starnúceho obyvateľstva, ktorý sa dá vyjadriť na troch číslach. Ak v týchto rokoch máme zhruba osem tisíc ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálnu starostlivosť, ale nemôžu ju dostať pre nedostatok kapacít, tak o desať rokov ich bude 20 tisíc. To znamená, že každý tretí senior nebude môcť dostať sociálnu starostlivosť, pretože súčasné kapacity nestačia. My sme tento problém analyzovali a máme už prvý pilotný projekt v obci Kráľ v okrese Rimavská Sobota. Momentálne prichádza do implementačnej fázy. Vytvorili sme riešenie, ktoré zlacňuje sociálnu starostlivosť a prepája obce, aby si mohli navzájom pomáhať a zdieľať zdroje. Ak sa bavíme o tom, že na Slovensku sú seniori s diagnózami, ktorí musia chodiť do celodenných zariadení sedem dni v týždni, kde sa o nich starajú, tak takáto starostlivosť je drahá. Vychádza to zhruba na 800 eur na jedného klienta. Vytvorili sme model, ktorý sa aplikuje veľmi úspešne v Rakúsku alebo Švajčiarsku a je rádovo oveľa lacnejší. Bavíme sa o dennej starostlivosti priamo v obydliach týchto ľudí. To znamená, že vytvárame tímy pracovníkov, ktorí navštevujú ľudí v ich domovoch. Tam im poskytujú starostlivosť a predlžujú obdobie, počas ktorého môžu byť doma. Odďaľujeme moment, keď musia ísť do týždennej starostlivosti. Toto je riešenie pre celé Slovensko. Tento pilotný projekt rozširujeme do ďalších troch mikroregiónov. Do desiatich rokov máme víziu obsiahnuť celý kraj, teda 22 mikroregiónov.

Spomínali ste ešte druhý príklad…

Ide o oblasť verejnej dopravy. Na celom Slovensku je problém, že celý trh má znaky určitého oligopolu. Je uzavretý, čo znamená, že meškajú inovatívne programy integrácie, pretože privatizácia v tejto oblasti nebola úspešne dokončená. Nevytvorili sa jasné pravidlá. Nie ja jasné, aké má verejná správa kompetencie pri riadení verejnej dopravy. V spolupráci so Svetovou bankou sme preto vytvorili model inšpirovaný Dánskom. VÚC Kompletne preberie dispečing, riadenie dopravy a všetky dáta. To znamená, že budeme mať prístup k všetkým informáciám, aby sme mohli kompetentne zadávať pokyny operátorom. Budeme vedieť poprepájať mestá pod jeden celok. Celé to bude stáť na otvorených systémoch, na ktoré sa bude môcť akýkoľvek dodávateľ kedykoľvek pripojiť. V našom novom období budeme pracovať s programami, ktoré budeme vlastniť my. Budú sa zároveň nachádzať na otvorených platformách, ktoré sa môžu ďalej rozvíjať. Bolo by dobré, keby sa tento model aplikoval na celom Slovensku. Už to nebude uzavretý trh.

Banskobystrický kraj je pomerne rozmanitý. Aké veľké sú regionálne rozdiely v rámci kraja? Predpokladám, že medzi Banskou Bystricou, Zvolenom a povedzme Tornaľou je rozdiel…

Určite áno. Najväčšie rozdiely sú medzi severnou časťou nášho kraja a južnými oblasťami. Sever má aj vďaka rýchlostnej ceste, ktorá vedie cez jeho značnú časť množstvo priemyselných podnikov, ktoré zvyšujú zamestnanosť. Na severe je rádovo o polovicu nižšia, ako je v južných regiónoch. Južné regióny sú hlavne vidieckeho typu, zameriavajú sa na poľnohospodárstvo. Transformácia v 90. rokoch zasiahla najtvrdšie práve tieto oblasti. Množstvo firiem a subjektov, ktoré tam predtým pôsobili, skrachovali a je tam veľmi málo nových firiem, ktoré by prevzali iniciatívu.

Je teda možné, aby jedna stratégia a jeden prístup pomohli celému kraju napriek tomu, že aj v ňom  samotnom sú jasné regionálne rozdiely?

Jeden prístup sa špecificky pozerá na jednotlivé regióny. To znamená, že programy, ktoré rozvíjame, napríklad služby pre seniorov, vieme najlepšie rozvíjať v južných častiach aj vďaka tomu, že pod vplyvom vyľudňovania je realitný trh zdevastovaný. Ceny realít sú veľmi nízke. Je to pre nás paradoxne výhoda, pretože vieme skupovať jednotlivé objekty za nízke zdroje. Vieme nájsť opatrovateľov. V rámci jednotlivých programov nachádzame konkrétne riešenia a špecifiká, ktoré sa vedia vzájomne dopĺňať.

Hovorili ste, že Catching-up regions je projekt, ktorý by mal umožniť lepšie a efektívnejšie čerpanie eurofondov. Sú jednotlivé iniciatívy v rámci projektu financované iba z eurofondov, alebo je možné kombinovať ich s inými zdrojmi financovania?

Je to takmer v stopercentnej miere z eurofondov. Máme programy, ktorú sú spolufinancované alebo hľadáme rôzne kombinácie cez súkromné nadácie. Napríklad v oblasti školstva máme jeden program zameraný na kariérne poradenstvo pre deti z vylúčených lokalít. Práve oni štatisticky najčastejšie končia ako absolventi na úradoch práce. Cez neziskovú organizáciu Alternatíva, ktorá poskytuje individuálne poradenstvo a mentoring, spúšťame úspešný pilotný program. Počas školského štúdia, ale aj po ňom pri nástupe do práce, im robia mentorov. Rozprávajú sa s nimi o tom, v akých situáciách sa nachádzajú a radia im pri kľúčových životných rozhodnutiach. Tento program je veľmi úspešný. Tí, ktorí sú zapojení v oveľa vyššej miere skončia zamestnaní na konkrétnych pozíciách a aj tam vydržia. Tento program vznikol v neziskovej organizácií. Bol to pôvodne pilot v Nadácií SOCIA. Aj v ďalšom období bude financovaný cez túto nadáciu. Podarilo sa nám ho zriadiť aj cez národný projekt na ministerstve sociálnych vecí. Bude tým pádom financovaný aj z Európskej únie. Zvyšné projekty sú výlučne cez eurofondy plus naše vlastné zdroje z daňových príjmov.

Dokument Kľúčová dynamika regiónov za jeden z problémov považuje chybu, že Banskobystrickému samosprávnemu kraju chýba dominantná mestská oblasť, ktorá by bola centrom rozvoja. Periodicky sa už dlhé roky objavuje návrh formy spojenia Bystrice a Zvolena. MIRRI ich nedávno navrhlo spojiť v rámci Územia udržateľného mestského rozvoja (ÚMR). To znamená, že eurofondy vyčlenené pre tieto oblasti by Bystrica a Zvolen čerpali spolu. S týmto ste nesúhlasili?

Únia miest Slovenska (ÚMS) si vydobyla veľmi autonómny priestor pri rokovaniach o ÚMR. Inými slovami, kapitola takzvaných Udržateľných mestských regiónov je čisto v gescií jednotlivých miest. Tieto rozhodovacie procesy idú úplne mimo samosprávnych krajov. Tým chcem povedať to, že my ako samosprávny kraj sme nemali možnosť a nemohli do toho vstupovať. Túto pozíciu sme preto rešpektovali. Celá diskusia o tom, či má byť na území mesta Banská Bystrica vytvorené prepojenie s mestom Zvolen tu je prítomná 40-50 rokov. Výsledok je taký, že v tejto chvíli nie je mesto Banská Bystrica pripravené spolupracovať v takto integrovanom projekte s mestom Zvolen. Mesto Banská Bystrica sa rozhodlo, že bude postupovať samostatne. Čo vnímam ako veľmi pozitívne je, že napriek tomu, že sa vytvára samostatný udržateľný mestský región, je veľmi otvorená k tomu, aby tieto plány ďalej koordinovala s plánmi mesta Zvolen aj s nami. Verím, že vo výsledku dosiahneme ten istý efekt, ako keby by bol vytvorený spoločný región Banská Bystrica-Zvolen.

Keď sa opýtam mimo eurofondov, je pre vás spojenie Bystrice a Zvolena prijateľné? 

Ja som presvedčený o tom, že tu musí byť veľmi úzka spolupráca týchto dvoch miest. Podčiarkujem, že uplynulé rozhodnutia úzku spoluprácu nevylučujú. Je to veľmi dôležité, pretože sú to mestá, ktoré sú veľmi úzko previazané čo sa týka pracovnej mobility, mobility škôl a zdravotných zariadení. Potrebujeme spoločné riešenia v rámci dopravy, infraštruktúry a vytvárania služieb v tomto regióne. Potrebujeme, aby Slovensko túto oblasť vnímalo ako prepojenú a funkčnú, s vyšším počtom obyvateľov, lepšou vybavenosťou , kombináciou služieb a pripravenosťou prijímať nových investorov. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby tieto dve mestá veľmi úzko spolupracovali.

Je na mieste aj spolupráca Banskej Bystrice napríklad s Breznom alebo s menšími obcami na Horehroní?

To je otázka konkrétnych zámerov a prirodzenej mobility. Je zjavné, že rovnako ako je Bystrica prepojená so Zvolenom, tak je naviazaná aj na Brezno, hoci je ďalej ako Zvolen. Je tu obrovský podiel ľudí, študentov a pacientov, ktorí dochádzajú do Banskej Bystrice. Na to má slúžiť Integrovaná územná stratégia (IÚS) kraju, ktorá by mala tento potenciál prehlbovať.

Integrovanú územnú stratégiu by mala pripraviť Rada partnerstva. Funguje už v banskobystrickom kraji?  

Áno. Založili sme ju ako jeden z prvých krajov. Uzniesla sa ešte v septembri minulý rok. V porovnaní s inými krajmi je v štíhlejšom zložení. Má okolo 20 členov. Chceli sme, aby bola akcieschopná a efektívna v rozhodovaní. Máme skúseností z minulosti, keď sa vytvárali 50 a viac členné Rady partnerstva. Chcel tam sedieť každý, ale ochromovalo to diskusiu a rozhodovacie procesy. Teraz sme tú participatívnosť skôr delegovali na nižšie územia. Celý kraj máme rozdelený do piatich menších oblastí, ktoré majú vlastné kooperačné rady. Tam je reprezentatívnosť rozšírená a sú v nich viacerí členovia. Tieto oblasti majú v Rade partnerstva silný mandát. Majú tam svojho reprezentanta. Ich projektové zásobníky majú veľmi silný hlas. Zdá sa nám, že sa nám podarilo skĺbiť efektivitu rozhodovania samotnej Rady partnerstva a participatívnosť smerom dole cez ďalšie podriadené kooperačné rady.

Viete už koľko prostriedkov kraj na IÚS získa?

Nevieme. Je to jedna zo zásadných informácií, ktorá nám chýba. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) nám pritom už dávno túto informáciu sľúbilo. Dôležité je, že teraz po dlhom čase vznikol zoznam priorít, na ktoré budú určené a alokované finančné zdroje. Stále však nevieme, koľko zdrojov z nového programového obdobia pôjde cez Rady partnerstva. Toto vnímam ako obrovské riziko bez toho, aby som preháňal slovo obrovské. Pred rokom pri nástupe novej vlády a novej ministerky bolo deklarované, že veľká časť zdrojov pôjde cez IÚS. Ministerstvo chcelo zásadne zmeniť spôsob prideľovania eurofondov cez dopytové výzvy, ktoré boli v minulosti neúspešné a nie dobre nastavené. Práve preto budeme presadzovať, aby väčšina zdrojov z nového rozpočtového obdobia išla práve cez tieto IÚS a rozhodovanie bolo v rukách Rady partnerstva. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré máme, realita nebude zodpovedať pôvodným plánom. Je to veľký problém, lebo očakávania aj nasadenie regiónov bolo, vďaka úvodnej komunikácií, veľmi veľké. V zásobníkoch máme viac ako dvetisíc projektov, ktoré sa týkajú všetkých štyroch priorít, ktoré podporuje Európska únia. Ak vo výsledky pôjde cez IÚS iba miliarda z celkového rozpočtu na celé Slovensko, tak príde veľká nevôľa, nepochopenie a bude to veľmi zlý signál smerom do regiónov. Skepsa, ktorú sa podarilo prelomiť minulý rok, sa znovu obnoví.

Moja ďalšia otázka bola, či bude množstvo zdrojov prerozdelených cez IÚS dostatočné pre hlavné výzvy kraja. Ak však neviete, koľko dostanete, neviete ani povedať, či dokážete naplniť projektové zámery kraja. Mýlim sa?

Nevieme. Cez úradníkov na MIRRI nám však prichádzajú signály, ktoré naše očakávania brzdia. Hovoria, že je obrovský pretlak projektov voči predpokladaným alokáciám. Som realista a predpokladám, že tých zdrojov nebude dostatok. Obávam sa, že realita bude taká, že nakoniec si to sám štát cez svoje ministerstvá naďalej bude prerozdeľovať prostredníctvom dopytových výziev. Regióny budú z toho do veľkej časti vynechané.

Jedným zo zámerov MIRRI bolo skutočné a reálne posilnenie právomocí krajov v riadení eurofondov. To sa podľa vás nestane?

Obávam sa, že nie. Rád sa ale nechám prekvapiť konečným výsledkom. Sledujeme diskusiu a vieme, že jednotlivé ministerstvá nie sú do veľkej miery informované o plánoch MIRRI. Často sme to my, ktorí ich informuje o tom, čo vieme od MIRRI a potom sú z toho prekvapené. Musím povedať, že posledné dva mesiace nastal pokrok v koordinácií ministerstiev, čiže sa to zlepšuje. Chcem veriť tomu, že vo výsledku sa dožijeme toho, že realita bude taká, aká bola prisľúbená minulý rok. To znamená, že väčšina zdrojov pôjde cez IÚS, kde budeme následne koordinovať aktivity spolu s jednotlivými ministerstvami, aby sme si zladili naše priority.

Ste spokojný s komunikáciou MIRRI pri príprave partnerskej dohody?

Musím povedať, že vnímam veľkú snahu ministerských pracovníkov. Veľmi oceňujem nedávnu i návštevu kľúčových pracovníkov z MIRRI. Predchádzajúci (Vladimír Ledecký, pozn. red.), ale aj nový (Dušan Velič, pozn. red.) štátni tajomníci, sa snažili, aby bola koordinácia čo najlepšia. Chcem tiež vyzdvihnúť vysokú kompetentnosť nových kľúčových pracovníkov. Verím, že spolupráca bude dobrá. Kriticky však musím povedať, že celý minulý rok bol poznačený zásadnými personálnymi zmenami a nevyjasnenou politickou situáciou. Ak sa nemýlim, tak do dnešného dňa nemáme pripravený záväzný zákon, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobom budú prerozdeľované eurofondy na úrovni regiónov. Vytvára to obrovskú neistotu a vyvstáva množstvo otázok o tom, či energia, ktorú do toho celého samosprávy a starostovia vložili, nevyjde nazmar.

Ministerka Remišová už predstavila priority pre partnerskú dohodu, aj návrh rozdelenia financií. Ako ich hodnotíte?

Vnímame to stále ako priority, pri ktorých jednoznačne nevieme, aký bude ich reálny výsledok v kontexte výziev a projektov, ktoré pripravujeme na úrovni jednotlivých krajov. Zatiaľ by som bol zdržanlivý. Do značnej miery rozumiem presunu zdrojov zo zvyšku Slovenska do Bratislavy. Bratislavský kraj dlhodobo trpí tým, že nemohol čerpať eurofondy. Ovplyvňuje to hlavne výskumné a vedecké inštitúcie, ktoré sa zvlášť nachádzajú v Bratislavskom kraji. Zároveň pripomínam, že je jedno, ako veci nazývame a do akých krabičiek a priorít ich dávame. Podstatný bude výsledok. To, čo sú nespochybniteľné a dlhodobé potreby regiónov, ako je  stav cestnej infraštruktúry v BBSK, či už prvej, druhej alebo tretej triedy. Tieto cesty sú dlhodobo vo veľmi zlom stave. Je to investičný dlh, ktorý nám odovzdal štát. Ďalej je to oblasť sociálnych vecí. Je to oblasť, ktorá nám bude veľmi rýchlo eskalovať v najbližších rokov, a ktorú je potrebné riešiť. V oblasti zdravotníctva sme na rozdiel od Poľska neboli schopní využiť eurofondy na postavenie kvalitných okresných nemocníc, kde ľudia dostanú služby na úrovni 21. storočia. V neposlednom rade je to oblasť inovácií, ktoré sú potrebné na naštartovanie ekonomického rozvoja krajov. Očakávam, že akokoľvek to nazveme, tak ministerskí úradníci budú prioritne riešiť problémy, ktoré sú veľmi jednoznačne pomenované, vyjadriteľné v číslach a konkrétnych faktoch. Dúfam, že o päť-sedem rokov budeme môcť spoločne konštatovať, že sme urobili veľmi významný krok smerom k ľuďom a zlepšeniu týchto služieb.

Viacero z priorít kraja sa zhoduje aj s oblasťami, ktoré zachytila iniciatíva Cathing-up regions. Pracujete pri príprave IÚS aj s ňou?

Jednoznačne. Tu chcem oceniť prístup MIRRI. Program Cathing-up regions je veľmi úspešný. Aj ja ho osobne považujem za výkladovú skriňu toho, akým spôsobom sa môžu čerpať fondy a implementovať projekty. V tejto chvíli sa bavíme s ministerstvom o tom, ako budeme pokračovať v týchto piatich programoch a aká bude alokácia na tieto projekty.

Má kraj informácie, ktoré potrebuje na čerpanie eurofondov v novom programovom období?

Pozitívne vnímame obrovskú snahu riadiacich pracovníkov na MIRRI, ale aj na ostatných ministerstvách byť veľmi súčinný. Sú to profesionáli a mám veľmi dobrý pocit z pracovnej atmosféry a  vzťahov. Na druhej strane nás veľmi negatívne ovplyvňuje politická situácia, nejasnosť, neexistencia kľúčových rozhodnutí pretavených aj do konkrétnej legislatívy, ktorá vytvára veľkú neistotu a spochybňuje tento proces. Verím, že vo výsledku pozitívna časť preváži a kľúčové rozhodnutia budú, síce neskoro, ale predsa, prijaté v prospech regiónov. Verím, že budeme môcť skonštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sú eurofondy viac namierené na potreby regiónov a na riešenie problémov, ktoré som spomínal.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8