Ornitológ: Vtáky na lánoch repky nemajú priestor pre život, agrodotáciami platíme za ničenie krajiny

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Vstup do EÚ urýchlil úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine, hovorí český ornitológ ZDENĚK VERMOUZEK. Reforma únijnej agropolitiky by podľa neho mala určiť všetkým členským štátom záväzné limity pôdy a sumy peňazí na ochranu prírody.

Zdeněk Vermouzek je riaditeľom Českej spoločnosti ornitologickej. V roku 2018 spolu s ornitológom Jiřim Reifom vydali v časopise Conservation Letters vedeckú štúdiu o vplyve Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) na početnosť vtáctva v poľnohospodárskej krajine v štátoch strednej a východnej Európy. 

Rozhovor robíme v polovici mája, čiže už v pokročilej fáze jari, kedy sa veľká časť slovenských a českých polí už tradične zafarbuje na žlto. Čo vám ako ornitológovi napadne ako prvé pri pohľade na jarné lány monokultúr?  

Napadne mi, že poľnohospodárstvo v našich krajinách nie je zdravé, že je veľmi zamerané na produkciu. Ostatné funkcie, ktoré plní v krajine, či už je to zadržiavanie vody, alebo priestor pre život zvierat, hmyzu a voľne rastúcich rastlín, to všetko ubúda.

Dnes už je verejným tajomstvom, že poľnohospodárska krajina je ten typ krajiny, ktorý je najviac ohrozený.

S jarou tradične ožívajú diskusie o tom, či repka škodí krajine alebo nie. Čo presne to ale znamená pre vtáky?

Pre vtáky je dopad rôzny, ale v zásade rovnaký ako pre ostatné skupiny živočíchov. Nezostáva im priestor pre život. Plodiny sú tak husté, že sa tam zvieratá už nevmestia. Na otvorených lánoch s jednou plodinou nie je žiadna potrava ani dostatok vhodných príležitostí na hniezdenie. Zvieratá sa okrem toho nemajú kde schovať pred predátorom alebo nepriaznivým počasím. To sú všetko faktory, prečo vtáky veľmi rýchlo miznú z poľnohospodárskej krajiny.

Vo vašej štúdii ste spolu s vedcom Jiřím Reifom skúmali, ako sa na populáciách poľného vtáctva v krajinách strednej a východnej Európy podpísal vstup do EÚ, respektíve zapojenie do Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako sa teda po tomto momente zmenili vtáčie stavy v našom regióne?

My sme si pomerne dôkladnou analýzou potvrdili to, čo sme predpokladali už dávnejšie: že po vstupe do Únie sa situácia zhoršila. Druhy, ktoré miznú dlhodobo, od zapojenia do spoločnej poľnohospodárskej politiky, miznú ešte rýchlejšie.

Potvrdili sme to, čo sa rôznymi spôsobmi skúmalo v iných krajinách. Celý komplex agrárnej politiky je nastavený zle, príliš koristnícky a má veľmi negatívne dopady na prírodu.

Vedeli by ste možno úplnému laikovi, ktorý sa až tak neorientuje v nastavení SPP a agrodotácií, ktoré je pomerne náročné, vysvetliť, čo je presne na ňom zle? Čo konkrétne najviac škodí biodiverzite v poľnohospodárstve?

Základom sú priame platby. Čiže peniaze, ktoré poľnohospodári dostávajú za to, že nejakým spôsobom hospodária. Sú tam aj základné podmienky, ktoré musia splniť, aby poľnohospodárstvo bolo environmentálne udržateľné, no tie sú nedostatočné, čo vidieť práve na úbytku prírodnej rozmanitosti. To je vec, ktorú treba od základov zmeniť. Od systému priamych platieb treba prejsť k cieleným platbám.

Hovoríme pritom o obrovskom balíku peňazí. EÚ na poľnohospodárstvo ročne rozdeľuje 58 miliárd eur, ktorými platíme za ničenie krajiny. My ich ale môžeme použiť úplne opačne. Môžeme ich použiť ako nástroj, ktorý nám pomôže starať sa o krajinu rozumným spôsobom. Či už ide o úhorovanie, špeciálny typ hospodárenia pre ohrozené druhy, vytváranie mokradí, prirodzené zadržiavanie vody v krajine a podobne.

Základom je za verejné peniaze dostávať verejné hodnoty. Zdravá krajina rozhodne verejnou hodnotu je.

Ale už v dnešnom nastavení SPP existuje niekoľko nástrojov, ktoré majú motivovať farmárov k šetrnému hospodáreniu. Či už ide o ekologizačné platby (takzvaný greening), alebo krížové plnenie, teda podmienky, ktoré musí splniť každý farmár, aby sa dostal k dotáciám. Prečo to nefunguje v praxi?

Pretože tie opatrenia sú slabé. Je ich málo, ide do nich málo peňazí, alebo sa nevyžadujú uceleným spôsobom. Súčasné nastavenie je veľmi voľné a necháva veľkú mieru kompetencií členskému štátu, ako si agropolitiku nastaví. Keby greening alebo krížové plnenie fungovalo, tak nezaznamenávame úbytok vtáctva. To, že nefungujú, skonštatoval Európsky dvor audítorov, čiže to nie je len tvrdenie vedcov. Je to všeobecne prijatý stav.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Nesie za tento stav väčšiu zodpovednosť nastavenie agropolitiky na úrovni EÚ, alebo skôr spôsob, akým k členské štáty pristupujú k uplatňovaniu spoločných pravidiel?

Nechcel by som hľadať konkrétneho vinníka. Dôležité je spoločne vymyslieť spôsob, aby to fungovalo. Tou cestou je podľa nás stanovenie limitov rovno na európskej úrovni, aby boli záväzné. Aby sa 10 percent pôdy v otvorenej krajine vyčlenilo pre ochranu prírody. Potom by už malo byť na štátoch, aby si vzhľadom k prostrediu, v ktorom sa nachádzajú, stanovili, ako budú konkrétne opatrenia plniť.

Podobne na európskej úrovni už môžeme vyčleniť určitú sumu – ideálne 15 miliárd eur ročne – na cielenú starostlivosť o ohrozené zložky prírody. Či už sú to druhy Natury 2000 (sústava európskych chránených území, – pozn. red.) alebo ohrozené biotopy, tá čiastka by mala byť jasne stanovená.

Skúmali ste okrem SPP aj iné faktory, ktoré môžu mať vplyv na početnosť vtáctva?

Samozrejme, na početnosť vtáctva vplýva veľa faktorov – od klimatickej zmeny po migráciu a zimovanie vtákov. Ak sú nepriaznivé podmienky na ťahových cestách, alebo zimoviskách, tak populácie na tom budú zle. My im na európskych hniezdiskách môžeme vytvárať akékoľvek podmienky a nebude to fungovať.

Analyzovali sme oveľa viac faktorov. Z analýzy skutočne vychádza, že spoločným menovateľom úbytku vtáctva je poľnohospodárstvo. Pretože faktory, ktoré som menoval, by rovnakým spôsobom dopadali aj na lesné vtáky. Pri lesných vtákoch ale ten zlom po roku 2004 nevidíme.

A ako je to s mestskými vtákmi?

U mestských vtákov je opačný trend, skôr pribúdajú. Mestské prostredie je relatívne nové a vtáky sa ho postupne učia využívať. Ďalším trendom je homogenizácia krajiny, keď práve druhy, ktoré sa dokážu prispôsobiť zmeneným podmienkam, začínajú krajine dominovať. Prichádzame ale o špecializované druhy, ktoré vytvárajú to bohatstvo. Akoby sme získavali jednoliatu krajinu, kde sa opakujú tie isté druhy, ktoré sa s človekom naučili žiť. Na tie vzácnejšie už nezostáva priestor.

Ako na vývoj počtu vtákov vplýva klimatická zmena? Česko tento rok opäť čelí obrovským suchám. Aký dopad to má pre vtáctvo?

Klimatická zmena tu už je a má dopady aj na prírodu. Veľmi rozsiahlymi štúdiami naprieč kontinentom máme potvrdené, že zložky prírody ako hmyz a vtáky na zmenu klímy reagujú. Teplota a zrážky sa menia tempom, na ktoré živočíchy nestíhajú reagovať rovnakou rýchlosťou. Izoterma (čiara, spájajúca oblasti s rovnakou teplotou, – pozn.red.) sa posúva smerom na sever rýchlejšie ako to dokážu jednotlivé druhy. Druhy s rýchlejšími generačnými cyklami, ako napríklad hmyz, dokážu sledovať trend rýchlejšie ako vtáky.

Vedci kritizujú únijnú agropolitiku: Výsledkom členstva v EÚ nemajú byť tiché lúky a polia

Za posledných 35 rokov z európskych polí a lúk zmizlo 55 percent vtáctva. Európski vedci to pripisujú na vrub Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá podľa nich farmárov podnecuje k intenzifikácii agrárnej výroby.

To dohromady vedie k jednému veľkému problému. Pretrhávajú sa vzťahy v ekosystémoch. Ak bol niektorý vtáčí druh zvyknutý kŕmiť mláďatá určitým druhom húseníc, tak mal návrat zo zimoviska a hniezdenie zosynchronizované tak, aby chvíľa, keď sa vyliahnu mláďatá a bude treba najviac potravy, bol akurát v období, kedy je tých húseníc najviac. Tým pádom vtáčia populácia prosperovala. Ak sa ale húsenice v kalendárnom roku posunú o 14 dní dopredu, potom vtáky vyvádzajú mláďatá v dobe, kedy hlavná potrava už neexistuje. Musia hľadať náhradu a tá neexistuje. Potom vyvedú menej mláďat a to už je cesta k zníženiu populácie.

Na Slovensku sa v dôsledku klimatickej zmeny začínajú objavovať druhy, ktoré na našom území nie sú úplne bežné, ako napríklad výrik lesný, ktorého môžeme poznať skôr z dovoleniek na Jadranskom pobreží. Pre vás ako ornitológa je to dobrá správa, alebo skôr zlý signál?

Ťažko povedať, skrátka to tak je. Viaceré druhy s klimatickou zmenou zväčšujú areály rozšírenia. Niektoré chladnomilné druhy sa od nás posúvajú do vyšších polôh alebo na sever – ako napríklad hýľ obecný, či ľabtuška vrchovská. Veľmi rýchlo nastane situácia, kedy už nebudú vyššie polohy, do ktorých by sa mohli presunúť. Tým pádom od nás zmiznú. Naopak, už sa tu objavujú teplomilnejšie druhy. Z vtákov je asi najnápadnejším druhom včelárik zlatý. V osemdesiatych rokoch sme sa na ne chodili pozerať na Južnú Moravu ako na obrovskú raritu, dnes sú po celom území republiky.

Aké druhy miznú z poľnohospodárskej krajiny?  

V tomto prípade ide o druhy, ktoré skutočne miznú, alebo už vymizli – v prípade Česka je to krakľa belasá, alebo drop veľký, čiže veľmi nápadné druhy. V súčasnosti sa v Českej ornitologickej spoločnosti snažíme zachrániť posledných 130 párov kuvikov, sovičky, ktorá bola dakedy úplne bežná na celom území. Dnes je to kriticky ohrozený druh na pokraji vyhynutia.

Najalarmujúcejší je ale drastický úbytok druhov, ktoré stále považujeme za bežné. Nemôžeme povedať, že by bol škovránok poľný obzvlášť ohrozeným druhom, ale napriek tomu sa ich počty u nás za posledných 30 rokov znížili prakticky na polovicu. Tieto druhy pritom zaisťujú väzby a toky energií v ekosystémoch a ak zmiznú, bude to veľký problém.

Na jednej strane hovoríte o negatívnom vplyve agrodotácií na vtáčie populácie, na druhej strane tu máme európsku smernicu na ochranu voľne žijúceho vtáctva, ktorú musia dodržiavať všetky členské štáty. Ako si vysvetľujete tento rozpor, že EÚ sa snaží legislatívne chrániť biodiverzitu ale zároveň – ako hovoríte vytvára rámec v poľnohospodárskej politike, ktorý ide opačným smerom?

Je to situácia, ktorú poznáme aj z našich štátov. Tiež máme ochranársku legislatívu a zároveň veľa zámerov a politík, ktoré prírodu ohrozujú. Rozhodujúce je, čomu vlády – či už národné, alebo nadnárodné – alebo my ako spoločnosť dáme prednosť a čo považujeme za dôležité. V poslednej dobe sa ukazuje, že sucho a zadržovanie vody v krajine sú čoraz dôležitejšie.

Je to hlavne na zamyslenie tých, ktorí majú v rukách moc, aby zvážili, ktoré prínosy sú prínosné a ktoré môžu z dlhodobého hľadiska uškodiť.

Povinnosťou každej členskej krajiny je na základe odborného zmapovania navrhnúť chránené vtáčie územia (CHVÚ). Keď sa ale o tom bavíme so slovenskými ornitológmi, tak podľa nich hoci máme vyhlásené chránené vtáčie územia, praktická ochrana úplne nefunguje – a to napríklad aj napriek tomu, že na to máme vyčlenené desiatky miliónov eur z eurofondov. Výsledok je, že nám postupne mizne z krajiny aj tetrov hlucháň. Máte podobnú skúsenosť aj v Českej republike, alebo praktická ochrana vzácnych území a druhov funguje lepšie?

Nerád by som porovnával. Aj v Česku máme príklady, kedy územná ochrana funguje dobre a iné príklady, kde to je zlé. Ak máme takéto vtáčie územia v poľnohospodárskej krajine, prostriedky z SPP rozhodne musia slúžiť ochrane toho, čo chceme v tom území chrániť. Tým nehovorím, že ich nemajú dostať poľnohospodári, ktorí v týchto oblastiach žijú. Majú ich dostať, ale za taký spôsob hospodárenia, ktoré budú prínosné aj pre naturové druhy.

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Ochrana prírody sa na Slovensku nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené  podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife.

Európska únia v súčasnosti rokuje o reforme SPP na ďalších sedem rokov. Európska komisia v máji 2018 predstavila návrh, ktorý počíta aj s novou zelenou infraštruktúrou agropolitiky. Vedci ale už niekoľkokrát upozornili na to, že reforma stále nemyslí dostatočne na prírodu. Súhlasíte s tým?

Úplne s tým súhlasím. Tých vecí, ktoré by sa mali zmeniť, je viac. Z toho, čo som hovoril, plynú tri základné požiadavky Birdlife International pre budúcu SPP: priestor pre prírodu (space for nature), peniaze pre prírodu (money for nature) a prechod od súčasnej schémy s veľkým množstvom priamych platieb k systému cielenej podpory opatrení s jednoznačným pozitívnym prínosom (transition).

Tam je čo zlepšovať tak na európskej, ako aj v jednotlivých členských štátoch, ktoré si musia pripraviť stratégie a politiky, aby tieto záväzky naplnili.

Členské štáty majú povinnosť vypracovať národné strategické plány, do ktorých by tieto stratégie a politiky malo premietnuť. Cítite v prípade českej vlády skutočnú vôľu riešiť problém úbytku vtáctva?

Musím povedať, že vôľu k zmene určite cítime. To, že je súčasný stav neudržateľný, môže iba ťažko niekto popierať. Strategický plán sa už pripravuje a my veríme, že ten proces bude prebiehať transparentne, za účasti verejnosti, že k nemu budeme prizvaní nielen formálne, ale aj vecne, aby sa tam dostali všetky veci, ktoré tam majú byť. Teraz je to v rukách ministerstva poľnohospodárstva.