Politika úsporných opatrení bola pre Grécko jediná možnosť, tvrdí Dijsselbloem

Jeroen Dijsselbloem na poslednom zasadnutí Euroskupiny pod jeho vedením. [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Grécko bude mať čoraz väčší prístup na medzinárodné finančné trhy. Vystúpenie zo záchranného programu, hospodárske vyhliadky a zdravý rozpočet pomohli Grécku opäť získať finančnú nezávislosť, tvrdí bývalý predseda Euroskupiny JEROEN DIJSSELBLOEM.

Jeroen Dijsselbloem je holandský politik za Stranu práce. Od roku 2012 do roku 2017 slúžil vo vláde Marka Rutteho ako minister financií. V roku 2013 sa stal predsedom Euroskupiny. Z postu odišiel v januári roku 2018.

V gréckych, ale aj iných médiách naprieč Európou ste často boli označovaný za hlavného stúpenca a podporovateľa nemeckej politiky úsporných opatrení. Čo si o tom myslíte?

Nenechajte sa tým pomýliť. Úsporné opatrenia boli v Grécku nevyhnutné od momentu, keď vyšla najavo skutočná pravda o rozpočtovom deficite, výnosy štátnych dlhopisov išli raketovo hore a nikto už Grécku nechcel požičiavať peniaze. To bol výsledok rokov zlej správy verejných financií. Aby eurozóna mohla Grékom opäť požičiavať peniaze, museli si najskôr urobiť poriadok vo verejných financiách. To bola jediná možnosť. Taká bola situácia a akýkoľvek iný šéf Euroskupiny by sa musel vysporiadať s rovnakými problémami.

Grécko končí záchranný program, problémy zostávajú

Vystúpenie Grécka európski politici oslavujú a nazývajú úspechom. Krajina však naďalej čelí veľkým problémom, ktoré vyvolávajú obavy o jej schopnosť stáť na vlastných nohách. Politika úsporných opatrení kvôli obrovskému zadlženiu bude pokračovať.

Grécko v pondelok (20. augusta) definitívne opúšťa posledný záchranný program …

Vo svojej knihe hovoríte, že grécky dôchodkový systém bol jednou z hlavných tém, ktoré rokovaniam s gréckou vládou dominovali. Boli všetky reformy, ktoré vyústili do veľkých škrtov vo vládnych výdajoch, skutočne nevyhnutné? Malo by Grécko v takýchto reformách pokračovať?

Kľúčovou otázkou je, či je dôchodkový systém udržateľný z dlhodobého hľadiska. Inými slovami, zodpovedajú príspevky do systému vyplateným dávkam? Ak nie, ako tento deficit zaplatíte?

Čo to znamená pre spravodlivosť medzi generáciami? Akú veľkú daň si od súčasných pracujúcich ľudí zoberiete? Budú mať budúce generácie dôchodkový systém vôbec ešte k dispozícii? V starnúcej populácii si musíte tieto otázky položiť. Kombinácia férových príspevkov do systému a ochota ľudí pracovať dlhšie by mala zabezpečiť benefity na akceptovateľnej úrovni pre každého. Návrat do starého systému znamená opäť čeliť tým istým problémom.

Minulý august Grécko úspešne ukončilo záchranný program v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM tzv. trvalý euroval pozn. red.). Myslíte si, že sa krajina teraz môže plnohodnotne vrátiť na finančné trhy? Prečo sa to ešte nestalo?

Vystúpenie z programu, súčasné vyhliadky ekonomiky a zdravý rozpočet dali Grécku opäť finančnú nezávislosť. A keď to bude potrebné, tak aj možnosť požičiavať si peniaze na finančných trhoch. Zatiaľ sa to nestalo, pretože to nie je potrebné. S výhodnými podmienkami európskych pôžičiek a hotovostnými rezervami pre krízové situácie to Gréci nepotrebujú. Postupne sa na finančné trhy budú opäť vracať. Trhy však potrebujú istotu, že Grécko dokáže udržať súčasný hospodársky trend a úroveň verejných financií.

Tsipras v europarlamente: Európou sa opäť šíri nákaza nenávisti a xenofóbie

Na vzostup extrémizmu a krajne pravicového populizmu má Únia podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa odpovedať návratom k jej základným hodnotám: solidarite a blahobytu pre všetkých. 

Vo Vašej knihe nevenujete veľa pozornosti vzťahom medzi Berlínom a Medzinárodným menovým fondom (MMF). Z Vášho záznamu udalostí je ale jasné, že v priebehu rokov vzťahy neboli konzistentné. Nemecko žiadalo, aby sa MMF priamo angažovalo v záležitostiach eurozóny. Bolo to v záujme eurozóny?

Na začiatku Európania nemali nijaké záchranné fondy, inštitúcie ani skúsenosti so záchrannými programami. MMF tieto intervencie robí dlhodobo po celom svete. Na Grécko boli tvrdí. Nie preto, aby obyvateľom znepríjemnili život, ale preto, aby im ukázali skutočnú situáciu – aké veľké sú problémy a ako by mali vyzerať efektívne riešenia. Neskôr, keď sa začalo hovoriť o udržateľnosti dlhu, MFF tlačilo Európanov do reštrukturalizácie gréckeho dlhu. To sa neskôr opakovalo znova a znova, znižovanie úrokových sadzieb, predlžovanie lehôt splatnosti, ponuky pre odklady splátok, ale bez odpisu časti gréckeho dlhu. A v budúcnosti možno budeme musieť urobiť ešte viac.

Je známe, že máte titul z poľnohospodárskej ekonómie. Od mladého veku ste si budovali kariéru v Strane práce a zastávali ste funkciu prezidenta Euroskupiny v jednom z najťažších časov eurozóny. Aké sú Vaše vyhliadky do budúcna?

Na to zatiaľ nemôžem odpovedať. Roky som pracoval veľmi tvrdo a rozhodol som sa zobrať si istý čas voľno, predtým ako sa rozhodnem čo ďalej.

Grécko a euroval: Mal pád vlády Ivety Radičovej zmysel?

Rozhodnutie nepodporiť finančnú pomoc pre Grécko v roku 2012 Richard Sulík aj s odstupom času považuje za správne. Podľa slovenského ekonóma bol však pád Radičovej vlády zbytočný.