Posilnenie regiónov sa rovná posilneniu demokracie, hovorí český šéf vo Výbore regiónov

Šéf českej delegácie vo Výbore regiónov Petr Blížkovský [European Committee of the Regions]

Úlohou českého predsedníctva je nájsť kompromis v otvorených témach. Pre Česko je to príležitosť, pretože za nášho predsedníctva sa možno budú finalizovať niektoré dôležité zelené balíky, hovorí v rozhovore pre portál EURACTIV.cz Petr Blížkovský z Európskeho výboru regiónov.

Petr Blížkovský je generálny tajomník Európskeho výboru regiónov, patrí teda medzi najvyššie postavených Čechov v inštitúciách EU.  Pôsobil v rôznych vedúcich pozíciách v Rade Európskej únie. Ešte predtým sa v slovenskej štátnej správe venoval napríklad témam poľnohospodárstva a životného prostredia. V súčasnej dobe tiež prednáša na vysokoškolskej pôde, okrem iného na Mendelovej univerzite v Brne, odkiaľ aj pochádza.

Začal by som úlohou Výboru regiónov, kde pôsobíte ako generálny tajomník. Má tento orgán silu niekam nasmerovať európsku legislatívu?

Z hľadiska Lisabonskej zmluvy je Výbor regiónov konzultačným orgánom. To  znamená, že nerozhoduje. Zmluva mu ale dáva niektoré kompetencie, napríklad môže zastaviť legislatívu, keď nespĺňa princíp subsidiarity. Väčšiu rolu má tiež v pohraničných regiónoch.

V praxi úlohy Výboru regiónov vyzerajú tak, že prijíma politické odporúčania alebo názory, ktorými sa snaží ovplyvniť budúcu legislatívu Európskej únie. Prichádza teda ešte pred legislatívnym cyklom. S Výborom sa musia inštitúcie EÚ vždy konzultovať v konkrétnych oblastiach, ako poľnohospodárska či regionálna politika, teda v tých, ktoré dopadajú na regionálnu alebo lokálnu úroveň. Zákonodarcovia (Európska komisia, Európsky parlament a Rada Európskej únie, pozn. red.) názor Výboru potom zoberú do úvahy pri svojom rozhodovaní.

Ďalšia úloha Výboru regiónov je byť hlasom regionálnej úrovne, jeho členovia majú totiž znalosti a skúsenosti z miest, obcí a regiónov. Prenáša tak do Bruselu témy blízke občanom. To je teda jeho „mäkká” kompetencia, ale vo svojej podstate najdôležitejšia.

Môj osobný názor je, že o Únii niekedy hovoria ľudia, ktorí sú ďaleko od občanov. Ide buď o národné vlády alebo bruselskej inštitúcie, ktoré ľudí nepoznajú. Na druhú stranu 329 členov Výboru regiónov a rovnaké množstvo náhradníkov sú priamo „z terénu“. Títo ľudia vedia, aké dennodenné starosti občania majú. Myslím si, že by európskej demokracii prospelo, keby úloha týchto politikov zvolených na nižších úrovniach bola väčšia.

K tomu sa určite dostaneme. Rád by som ale ešte zostal u otázky vplyvu. Môžete spomenúť konkrétnu legislatívu z poslednej doby, kde je príspevok Výboru regiónov priamo vidieť?

Dám niekoľko príkladov. Prvá je štrukturálna politika a kohézne fondy, kde Výbor regiónov trval na tom, aby bol uplatnený tzv. Princíp partnerstva. Ide o to, že keď štáty pripravujú národné programy pre štrukturálne a kohézne fondy, tak majú povinnosť svoje plány konzultovať s krajmi alebo regiónmi a zohľadniť ich pripomienky. Táto požiadavka bola v pôvodnom návrhu Komisie, Rada ho následne oslabila, ale my sme ho tam nakoniec vrátili.

Druhým príkladom je poľnohospodárska politika, ktorá má veľký vplyv na vidiecke regióny. Naša požiadavka opäť bola, aby boli pri spracovaní národných plánov konzultované a zohľadnené pozície nižších úrovní.

Matúš Vallo nezískal cenu pre najlepšieho starostu, ocenili ho však v kategórii budúcnosť

Bratislavský primátor Matúš Vallo získal ocenenie organizácie The City Mayor Foundation v kategórii budúcnosť. Víťazstvo v hlavnej kategórii pre najlepšieho starostu si rozdelili Ahmoud Aboutaleb z Rotterdamu a Phillipe Rio z francúzskeho Grigny.

Keď by som sa vrátil o niekoľko rokov späť, tak z Výboru regiónov prišla tiež iniciatíva, aby takzvané uhoľné regióny, ktoré sú postihnuté uzatváraním baní, mali nárok na špeciálnu asistenciu.

Aká kľúčová legislatíva na Výbor regiónov a celú Európsku Úniu ešte len čaká v nasledujúcich mesiacoch?

Budú to predovšetkým legislatívne akty, ktoré sa vzťahujú k ekonomickej obnove a sociálnej politike, čo súvisí s pandémiou a jej riešením. Legislatíva, ktorá Výbor regiónov zaujíma, je zelený balíček a návrhy s ním spojené, rovnako aj digitalizácia.

Veľmi aktívni sme ohľadom opatrení na koordináciu zdravotných politík, pretože naši členovia sú tí, ktorí pandémiu na regionálnej úrovni riešia.

Vrátil by som sa kúsok späť. Zaujímalo by ma vnútorné fungovanie Výboru regiónov. Môžete ho porovnať napríklad s Európskym parlamentom?

Je to podobné ako u Európskeho parlamentu, pretože členovia Výboru sú rovnako ako europoslanci organizovaní nielen do národných delegácií, ale aj do politických skupín. Ďalšia podobnosť je v hierarchickom usporiadaní, pretože to hlavné rozhodovacie teleso je plénum, ​​kde sa hlasuje absolútnou väčšinou a kde sa prijímajú politické pozície a rezolúcie.

O hlavnom smerovaní inštitúcie rozhoduje takzvaná konferencia prezidentov, kde sa nachádzajú vedľa predsedu a podpredsedov tiež lídri politických frakcií. Potom je tu byro, v ktorom sedia politické strany a šéfovia národných delegácií, a ktoré prijíma administratívne a finančné dokumenty.

Rádoví členovia pracujú v šiestich tematických komisiách, ktoré sa zaoberajú ekonomickou či regionálnou politikou, prírodnými zdrojmi alebo demokraciou. Je to teda opäť podobné ako u Európskeho parlamentu a jeho výborov.

Veľký rozdiel je však v tom, že členovia europarlamentu disponujú rozsiahlou administratívou, zatiaľ čo ľudské a finančné zdroje Výboru regiónov sú výrazne menšie. Myslím si, že Únia by mohla zdroje pre politickú prácu členov Výboru posilniť. Podľa môjho názoru by to prispelo k posilneniu demokracie v Únii a k lepšiemu kontaktu s občanmi.

V čom spočíva Vaša úloha ako generálneho tajomníka?

Som šéfom administratívy, čo znamená, že mám na starosti 500-600 pracovníkov, ktorí sú rozdelení do šiestich riaditeľstiev. Nerobím teda politiku, ale starám sa o vnútorný chod, finančné fungovanie a zabezpečovania práce politikov. Keby sme to porovnali s nejakým ministerstvom, tak minister robí politickú prácu a generálny tajomník má na starosti administratívu. To je teda veľmi podobné.

S budúcim fungovaním EÚ úzko súvisí práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy (KOBE), o ktorú ale zatiaľ medzi ľuďmi nie je príliš veľký záujem. Dá sa to podľa Vás ešte nejako “dohnať”?

Myslím, že sa to dá, a to tým, že inštitúcie a organizácie budú o Konferencii lepšie informovať. Výbor regiónov ju každopádne berie vážne. Chcel, a nakoniec získal 18 členov jej plenárneho zasadnutia, a teraz navyše ešte 12 členov, ktorí tu budú reprezentovať regionálnu úroveň.

Zároveň som vyzval na založenie otvorenej platformy „európskych radných” pre všetky lokálne a regionálne entity, kde môžu zdieľať, čo ich trápi a čo by chceli v Bruseli riešiť. Snažíme sa teda aj týmto spôsobom aktivizovať lokálnu úroveň, aby sa Konferencia naštartovala.

Čo si Výbor regiónov vôbec od Konferencie sľubuje? Na začiatku ste hovorili o posilnení európskej demokracie. Môžete načrtnúť nejaké realistické zmeny, ktoré by mohli prísť? Zatiaľ sa teda nepočíta s tým, že by Konferencia nejako menila zakladajúce Zmluvy Euróspkej únie…

Dám príklad. Výbor regiónov požiadal prezidenta Hermana van Rompuya (bývalého predsedu Európskej rady, pozn. red.), aby pre nás viedol skupinu siedmich expertov. Tieto osobnosti pre Výbor aj Konferenciu vytvoria správu, ktorá sa bude zaoberať námetmi, ako zlepšiť fungovanie európskej demokracie z pohľadu využitia nižších politických štruktúr. Pozerajú sa na to v troch rovinách – ako zlepšiť európsku demokraciu, ako zlepšiť národnú demokraciu a tiež ako zlepšiť demokraciu na regionálnej úrovni. Základná myšlienka je dať zvoleným zástupcom na nižších úrovniach väčšie slovo. Konkrétne riešenie je teda využiť Zmluvy Únie tak, aby sa členovia Výboru regiónov mohli viac zapojiť do legislatívneho procesu a tiež do spôsobov, ako Únia komunikuje s občanmi.

Z nášho pohľadu ale nemá byť Konferencia iba uzavretý projekt na presne stanovené obdobie, ale konštantný dialóg s občanmi. V rozhodovacom procese Európskej únie vidíme, že je najskôr pred-legislatívna fáza, kedy sa formujú témy, potom je legislatívna, kedy sa dojednávajú konkrétne znenia, a nakoniec je post-legislatívna. Tam by sme chceli, aby sa legislatíva vždy vyhodnotila z toho sub-národného pohľadu, a prípadne bola zmenená či adaptovaná, keď sa ukáže, že niečo nefunguje.

Rád by som sa teraz dostal k téme Čechov v európskych inštitúciách. Často sa hovorí, že na prominentných pozíciách v únijných inštitúciách ich príliš veľa nie je. Čím to podľa vás je?

Myslím si, že celkovo je Čechov v inštitúciách dosť, problém ale je, že na tých najvyšších pozíciách chýbajú – v Komisii napríklad nemáme žiadneho generálneho riaditeľa.

A čím to je? Samozrejme vždy záleží na konkrétnych výberových konaniach, ktoré sú taká „skladačka“. Jednak je tam obrovský tlak a konkurencia, takže človek musí byť naozaj dobrý. Druhotné kritérium, v prípade, že kandidáti majú rovnaké kvality, sú potom napríklad gender alebo geografická rovnováha. Vždy sa teda musí stretnúť niekoľko faktorov.

Cezhraničné regióny: Pandémia bola tvrdou ranou, štáty by už hranice zatvárať nemali

Pandémia je pre cezhraničnú spoluprácu najväčšou ranou za posledné desaťročia. Aj predtým však regióny na hraniciach zápasili so zbytočnými prekážkami.

Moja osobná skúsenosť je, že Česi sú veľmi kvalitní, čo sa týka vzdelania. Máme ale určitú kultúrnu špecifickosť, čo možno platí o celej východnej alebo strednej Európe – náš školský systém nás vychováva k určitej skromnosti. Učiteľ si musí všimnúť, že žiak je dobrý, u nás sa moc nenosí sedieť v prvej lavici a stále sa hlásiť. Naopak v Belgicku alebo inde v západnej Európe sú aj na verejných prednáškach vždy ako prvé zaplnené predné stoličky. Každý sa hlási, každý má názor, sú skrátka vychovávaní k tomu presadzovať sa.

Nemohla s vyšším zastúpením Čechov pomôcť väčšia aktivita vlády alebo všeobecne štátnej správy? Aktívne „pretláčanie“ kandidátov?

V tomto by som vládu pochválil, a nielen túto, ale aj tie predchádzajúce. Každá z nich o tejto téme hovorila a snažila sa niečo robiť.

Moja osobná skúsenosť je však taká, že politický tlak môže pomôcť až v tom finálnom „rozstrele“. Keď sa ale nejaký kandidát politicky tlačí ešte pred súťažou, tak je to skôr kontraproduktívne. Ľudia, ktorí o víťazoch výberových konaní rozhodujú, si totiž môžu povedať: „Aha, ten kandidát nie je dobrý, a preto potrebuje politickú pomoc.“

Veľmi odporúčam začať odspodku, veľký zmysel vidím vo stážistoch. Kariérny výťah ľudí vynesie, keď budú dobrí, a medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou sa môžu tí najlepší z nich dostať na tie najvyššie miesta.

S rozšírením českej základne v únijných inštitúciách by mohlo pomôcť aj nadchádzajúce predsedníctvo v Rade EÚ budúci rok, kedy sa naberá celý rad nových ľudí. Súhlasíte?

Určite súhlasím. Počas predsedníctva sa počet ľudí na Stálom zastúpení zvýši na dvojnásobok, a všetci títo ľudia budú mať fantastickú skúsenosť a veľa kontaktov.

Ako sa pozeráte na predsedníctvo celkovo? Je to veľká príležitosť presadiť české záujmy alebo skôr úloha hľadať kompromisy medzi štátmi a pôsobiť ako koordinátor?

V Rade som pracoval ako riaditeľ 15 rokov a mojou úlohou bolo práve pomáhať predsedníctvam, takže ich poznám zvnútra.

Je to zmes oboch faktorov. Keď je štát veľký, má jasne zadefinované priority, vie, čo chce, je pripravený a rok dopredu požiadal Komisiu, aby nejaký návrh pripravila, tak má príležitosť presadiť zopár svojich tém.

Gro tej práce je ale nájsť v Rade kompromis nad otvorenými témami. Pre Česko to bude super príležitosť, pretože za nášho predsedníctva sa možno budú finalizovať niektoré dôležité zelené balíčky. Predsednícky štát by mal byť samozrejme nestranný, ale každá vec sa dá urobiť viacerými spôsobmi.

Ktoré témy by podľa Vás malo Česko počas predsedníctva presadzovať?

Mne ako občanovi by sa páčilo zameranie na to, ako využiť novú zelenú vlnu k tomu, aby sme dali našu krajinu do poriadku, napríklad z hľadiska sucha, lesov alebo biodiverzity. Prial by som si, aby sme boli na špici zmien a snažili sa k nám doviesť nové technológie.

Z politických tém mi pripadá veľmi nosná téma stieranie rozdielov medzi vidiekom a mestom. U nás to taký problém nie je, ale napríklad vo Francúzsku alebo v Španielsku áno. Je potrebné, aby sa dalo na vidieku dôstojne žiť a tieto oblasti sa nevyprázdnili.

Vidíte v prípravách českého predsedníctva snahu zapojiť nejakým spôsobom aj regióny? Z doterajších plánov napríklad vyplýva, že drvivá väčšina rokovaní a akcií bude iba v Prahe.

Do toho ja hovoriť nechcem. Chápem, že robiť akcie v teréne je drahšie a zložitejšie. To rešpektujem.

Spomenul by som ale jednu vec, ktorá sa týka Výboru regiónov. Vedúci našej delegácie Roman Línek má veľmi úzky kontakt s pani veľvyslankyňou (Editou Hrdú, pozn. red.). Myslím si, že Slovenská republika chce ukázať aj ľuďom v regiónoch, ako funguje EÚ, a chce akcentovať témy, ktoré sa dotýkajú bežného života. Výbor regiónov je práve preto fantastický partner, a už sa dohovárame na množstve akcií. Ja si tú spoluprácu pochvaľujem a teším sa na to.