Predáčka európskych poľnohospodárov: Putinova stratégia ovplyvňuje ceny a dostupnosť hnojív

Christine Lambert. [EPA-EFE/Yoan Valat]

Poľnohospodárov znepokojili termíny, ktoré pre prípravu strategických plánov ohlásila Komisia. Zmeny v novej agropolitike EÚ sú pre farmárov dôležité a do konca jari 2022 musíme poznať pravidlá hry, hovorí v rozhovore pre portál EURACTIV.fr prezidentka združenia poľnohospodárov EÚ (COPA) CHRISTIANE LAMBERT.

Christiane Lambert je prezidentkou združenia poľnohospodárov EÚ COPA. V minulosti sa stala tiež prvou ženou, ktorá bola zvolená do čela vedúceho francúzskeho poľnohospodárskeho zväzu FNSEA.

Začnime Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), ktorú prijali členské štáty v novembri. Do 31. decembra majú štáty predložiť svoje národné strategické plány Európskej komisii. Následne budeme musieť počkať na odpoveď Komisie, ktorá bude možno koncom leta 2022, ako uviedol Tassos Haniotis z generálneho riaditeľstva Komisie pre poľnohospodárstvo. Máte obavy z tohto oneskorenia?

Myslím si, že všetci poľnohospodári boli znepokojení, keď pán Haniotis oznámil termíny. Národné strategické plány musia štáty predložiť do Bruselu koncom decembra, potom ich bude Komisia skúmať. Budú predmetom pripomienok, ktoré sa pošlú späť členským štátom na opravu a následne sa vrátia späť Komisii. Je ale naozaj potrebné, aby sa každý snažil dodržať termíny, inak to bude pre nás veľmi problematické.

Komisia bude môcť začať pracovať na strategických plánoch, ktoré jej štáty predložia. Dostali sme záväzok, že termíny sa čo najviac skrátia, aby ich členské štáty dostali v marci alebo apríli. To je pre nás priorita.

Budeme tiež vyvíjať tlak na nášho ministra pôdohospodárstva, aby bol tvrdý voči Komisii počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Zmeny plánované pre novú SPP, sú pre farmárov dôležité a do konca jari 2022 musíme poznať pravidlá hry.

Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

Čo chce Slovensko zmeniť v poľnohospodárstve a potravinárstve do roku 2027? Aké sú hlavné ciele ministerstva pôdohospodárstva? A ako zmení doterajšie prerozdeľovanie dotácií, aby ich dosiahlo? A čo na zámery agrorezortu hovoria kľúčoví aktéri z odvetvia?

Čo sa týka už zverejnených národných strategických plánov, tak viaceré mimovládne organizácie práve zverejnili správu, že v plánoch chýbajú zelené ambície.

Čokoľvek navrhneme, tak to mimovládnym organizáciám nikdy nebude stačiť. Mimovládne organizácie nám môžu hovoriť a navrhovať, čo máme robiť, ale sú to farmári, ktorí musia veci realizovať.

Pre národné strategické plány existovalo niekoľko možností. Buď budú veľmi ambiciózne, najmä pokiaľ ide o ekologické ciele, ktoré sa len malému množstvu farmárov podarí dosiahnuť. V tomto prípade by mnoho farmárov prišlo o významnú podporu. Navyše, ak by len veľmi málo farmárov splnilo ciele, nedosiahli by takisto žiadne environmentálne výsledky.

Cieľom je ale naozaj dosiahnuť, aby čo najviac farmárov napredovalo a splnilo ciele ekologických schém. Pozitívny výsledok pre životné prostredie je do veľkej miery spojený s tým, že sa do schémy podarí zapojiť čo najväčší počet poľnohospodárov.

Do ekoschém sa možno nezapojí až tretina poľnohospodárov

Agrorezort a najväčšie poľnohospodárske združenie majú rôzne odhady toho, koľko slovenských farmárov bude mať záujem o nové ekologické dotácie pri ich navrhovanom nastavení. Kým ministerstvo hovorí o veľkej väčšine, podľa poľnohospodárov sa nemusí zapojiť až tretina. 

Komisia plánuje prijať zákon o zdraví pôdy v roku 2023, čo vyvolalo určité obavy v poľnohospodárskej komunite. O aké obavy ide z pohľadu poľnohospodára a čo očakávate od návrhu Komisie?

Táto stratégia pre pôdu nás znepokojuje, pretože ide o nariadenie zhora od Komisie smerom nadol. Keďže sa pôda v jednotlivých regiónoch a krajinách veľmi líši, nemalo by existovať jednotné európske pravidlo. Musíme zachovať možnosť výroby na všetkých pôdach prispôsobením poľnohospodárskych postupov tak, aby rešpektovali špecifické situácie každej pôdy. Všetko bude závisieť od férovosti predložených návrhov.

Isté však je, že ako zmena klímy napreduje, tak stratégia a povinnosti pre farmárov k pôde musia byť spojené s realitou klimatických rizík. Klimatické zmeny totiž znamenajú, že v niektorých rokoch dôjde k obrovským povodniam a v iných obdobiach nastanú veľmi vážne suchá. To si vyžaduje veľkú dávku pokory v návrhu, ktorý bude predložený. Samozrejme, všetko bude závisieť od finančných prostriedkov, ktoré sa dostanú na stôl na podporu poľnohospodárov.

Pokiaľ ide o rastúce ceny hnojív, Komisia naďalej trvá na tom, že túto situáciu spôsobujú skôr ceny energií než zákaz dovozu tekutých hnojív. Zákaz sa prehodnocuje, preto očakávate, že Komisia ustúpi?

Stúpajúca cena plynu má určite obrovský vplyv na ceny hnojív. Cena hnojiva sa v závislosti od typu hnojiva zdvojnásobila alebo dokonca strojnásobila. Stratégia ruského prezidenta Putina má teda veľký vplyv na európskych farmárov. Čo je znepokojujúce, pokiaľ ide o zvyšovanie cien a z dlhodobého hľadiska aj o dostupnosť hnojív.

Potom  máme postoj európskych výrobcov hnojív. Žiadame ich, aby boli realistickí a seriózni. Aby nešpekulovali s nedostatkom, inak môžeme skončiť s nižšími výnosmi. Na druhej strane tiež riskujeme, že budeme mať nedostatočné hladiny bielkovín, čo by bolo zlé pre zvieracie krmivo.

Francúzsko prevezme predsedníctvo v Rade EÚ od prvého januára 2022. Jednou z tém, od ktorých sú veľké očakávania, je otázka takzvaných „zrkadlových doložiek“ týkajúcich sa environmentálnych a zdravotných noriem v obchodných dohodách Únie s tretími krajinami. Čo očakávate od francúzskeho predsedníctva v tejto oblasti?

V obchodných dohodách už v skutočnosti existujú „zrkadlové doložky“, ale neimplementujú sa dostatočne. Európska únia chce dnes na seba zaviesť ešte prísnejšie požiadavky v oblasti životného prostredia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. To následne zvyšuje narušenie hospodárskej súťaže medzi európskymi výrobkami a výrobkami z iných kontinentov, pretože existujúce zrkadlové doložky v tradičných obchodných dohodách sú už nedostatočné.

So stúpajúcimi klimatickými zmenami a s novou, veľmi náročnou stratégiou „Farm to Fork“ sa obávame, že to ešte viac zvýrazní konkurenčnú medzeru. Preto efektívne nastoľujeme otázku dodatočných „zrkadlových doložiek“. Nie je to otázka zákazu obchodu, no zároveň chceme, aby boli jasne stanovené pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivejší obchod.

Ďalšou dôležitou otázkou predsedníctva bude otázka pesticídov. Mnohé mimovládne organizácie vyzývajú Francúzsko, aby sa zaviazalo, že neumožní opätovné používanie glyfosátu, ale aj k postupnému vyraďovaniu syntetických pesticídov vo všeobecnosti, ako to v septembri sľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron na Svetovom kongrese ochrany prírody v Marseille. Aký je váš postoj k tejto téme?

Emmanuel Macron totiž niekedy hovorí príliš rýchlo, čo sa stalo aj v Marseille. Tvrdil, že sa Francúzsko chystá urýchliť postupné vyraďovanie pesticídov. O osem dní neskôr ale ustúpil a namiesto toho povedal, že chce urýchliť európsku harmonizáciu pravidiel a čo najskôr vyradiť problematické prostriedky.

Nesmieme však dostať poľnohospodárov do slepej uličky, tak, že im zabránime, aby chránili svoju úrodu. Nesmie existovať zákaz bez riešenia. Pretože ak zákaz určitých produktov zastaví výrobu, stratia tým všetci.

Macron chce počas francúzskeho predsedníctva urýchliť koniec pesticídov v EÚ

Postupné ukončenie používania pesticídov v poľnohospodárstve je podľa francúzskeho prezidenta možné, len ak sa rozhodnutie príjme na úrovni EÚ. Hovorí, že európsky agrosektor si bez pesticídov poradí a zostane aj konkurencieschopný.

Navyše o tom nerozhoduje len jedna krajina, pretože v EÚ existuje jednotný trh. Potrebujeme jednotné pravidlá na povoľovanie alebo zákaz prípravkov na ochranu rastlín. Ak je výrobok považovaný za nebezpečný v jednej krajine, je normálne, že je nebezpečný aj v druhej. Buď je to nebezpečné, alebo nie.

Francúzsko bude preto tvrdo pracovať na harmonizácii pravidiel na európskej úrovni s cieľom zlepšiť používanie prípravkov na ochranu rastlín. Chcem tiež urýchliť aj výskum biologickej kontroly (biologická ochrana pred škodcami) a jednotnú definíciu toho, čo predstavuje biokontrolu.

Je tu ešte jedna téma, ktorá tento rok vytvorila veľa rozkolov – nové genomické techniky. Aké sú pre vás riziká a výhody týchto nových technológií?

Nemôžeme posudzovať nové genomické technológie rovnakým spôsobom, ako sme posudzovali GMO v roku 2001. Metóda sa totiž vyvinula a nemá s tým nič spoločné. Pre nás je dôležité, že francúzsky prezident obhajuje túto techniku počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Niet pochýb o tom, že NGT (nové genomické techniky, pozn. red.) majú výhody pre poľnohospodárstvo. V súvislosti s klimatickými zmenami potrebujeme ďalšie nástroje a rastliny, ktoré sú odolnejšie voči chorobám.

Bude to tak lepšie pre planétu, pre rastliny, spotrebiteľov a zvieratá. A takisto to bude výhodnejšie aj pre našu peňaženku, pretože na naše plodiny budeme potrebovať menej fungicídov, herbicídov a insekticídov. Myslím si, že v tomto ohľade musíme ľudí viac vzdelávať, aby si osvojili, že inovácia môže znamenať synonymum pre niečo lepšie.

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter