Prednostka úradu v Trnave o nových eurofondoch: V prístupe k samosprávam nie je medzi starou a novou vládou rozdiel

Katarína Koncošová je prednostkou mestského úradu v Trnave [súkromný archív]

Z prístupu vlády k príprave nového programového obdobia cítiť centralizáciu. Nemáme vyjasnené základné veci. Nevieme, koľko peňazí dostaneme ani akým spôsobom sa budú deliť. O právomoci regiónov mám obavy, hovorí KATARÍNA KONCOŠOVÁ, prednostka mestského úradu v Trnave. 

Ing. Katarína Koncošová, PhD. je prednostkou mestského úradu v Trnave. Vyštudovala  financie na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite v Nitre. Neskôr pôsobila ako projektová manažérka a ako vedúca sprostredkovateľského orgánu v krajskom meste. Eurofondom sa venuje od roku 2007. 

Ako hodnotíte proces prípravy nastavenie čerpania eurofondov, ktoré sa chystá budúce programové obdobie 2021 až 2027? Peniaze z fondov Európskej únie by do regiónov mali ísť cez integrované územné stratégie, ktoré budú mať na starosti Rady partnerstva, ktoré vznikajú na úrovni krajov. Predstavitelia niektorých samospráv majú s týmto nastavením problém.  

V procese prípravy nového programového obdobia mi chýba vyhodnotenie starého programového obdobia. Neudialo sa to ani so zástupcami vyšších územných celkov (VÚC), ani so zástupcami krajských miest. Veľmi by som privítala, keby sme si povedali, čo bolo v minulom programovom období dobre a čo bolo zle, aby sme sa z chýb končiaceho programového obdobia poučili a na tom čo sa osvedčilo začali stavať.

Chyba je takisto v komunikácii medzi zapojenými aktérmi. Ďalšia vec, ktorú sme už zažili pri príprave starého programového obdobia je obrovská centralizácia a rezortizmus. Chýbajú stretnutia za okrúhlym stolom, kde by bolo ministerstvo regionálneho rozvoja a investícií (MIRRI), ostatné rezorty a zástupcovia miest a VÚC. Pokladám za veľkú chybu, že nehľadáme spoločné riešenia.

Aké sú najväčšie výzvy v novom programovom období?

V prvom rade princíp partnerstva a v druhom rade princíp subsidiarity, teda nadväznosť projektov. V príprave nového programového obdobia vidím jedno veľké úskalie. My teraz vypracovávame vstupné správy, integrované balíčky a podobne. Administratívne sa zaťažujeme, pritom nemáme zadefinované, ako bude nové programové obdobie vyzerať. Len minulý týždeň vyšiel prvý návrh zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondoch, ktorý regionálnemu rozvoju venuje minimum priestoru. Nie je vôbec jasný implementačný mechanizmus. Nie je jasné, čo vlastne ideme robiť. Nie je jasné, ani len to, koľko dostaneme peňazí. Nemôžeme sa baviť o projektoch, keď nevieme, koľko na tie projekty budeme mať. Z môjho pohľadu si teraz vypracovávame zoznam prianí, toho čo chceme v mestách robiť.

Treba pochopiť,  že v samosprávach predprojektová a projektová príprava vyžaduje určitý čas. Proces kým prebehne majetkovo–právne vysporiadanie a projekt získa stavebné povolenie trvá niekedy dva roky a viac, a preto sa potrebujeme dostatočne pripraviť. Ak do toho zahrnieme integrovaný prístup k projektom a partnerstvo, potrebujeme už teraz začať seriózne pracovať. Na to potrebujeme jasne zadefinovaný mechanizmus, pravidlá a alokácie. Do toho vstupujú aj viaceré zdroje financovania. Je zbytočné sa baviť o integrovaných územných stratégiách alebo konkrétnych projektoch, keď nevieme čo pôjde z Operačného programu Slovensko, a čo z plánu obnovy alebo iných finančných nástrojov. Potrebujeme presne stanovené demarkačné línie medzi týmito zdrojmi financovania.

MIRRI vám stále nepovedalo koľko peňazí dostanete?

Momentálne sa hovorí o ôsmich percentách z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Môže to byť ale aj viac. Je to na rozhodnutí Slovenska. Do toho však vstupujú nové problémy, a to je súčasný počet území mestského rozvoja (ÚMR), ktorých je 17. Pre rozvoj regiónov sú krajské mestá hnacím motorom, o tom niet pochýb. Do krajských miest je najvyššia mobilita za prácou, tlak na dopravu, zdravotníctvo, vzdelávanie, životné prostredie a podobne. Preto sa oprávnene pýtame akým kľúčom budú rozdelené finančné prostriedky. Bez dostatočných informácií, komunikácie a koordinácie pokladám celý prípravný proces  za plytvanie ľudskými kapacitami. 

Do roku 2020 mali kraje a ÚMR pripraviť integrované územné stratégie. Vy ako Trnava ste jedným z ÚMR. Stihli ste pripraviť stratégiu?

Do decembra sme mali pripraviť vstupné správy, ktoré mali začať komunikáciu o strategických projektoch v území medzi jednotlivými aktérmi. To sme stihli. Na základe vstupných správ budú následne vypracovávané Integrované územné stratégie. Komunikácia medzi MIRRI a ÚMR o vstupných správach sa bude realizovať v apríli.

Z toho, čo hovoríte mi vyplýva, že z minulého programového obdobia sme sa veľmi nepoučili…

Hovorila som to už na začiatku. Rady partnerstva, ich štatúty, regionálne územné stratégie, zoznam projektových zámerov, to všetko tu bolo už minulé programové obdobie. Stačilo zobrať to čo fungovalo a zlepšiť to, čo nefungovalo. My sme všetko zmietli zo stola a ideme nanovo, pričom robíme stále tie isté chyby.

Ďalším problémom je silná centralizácia. Mestá proti tomu v minulom programovom období bojovali, ale napokon svoj boj vzdali. V minulom programovom období síce vznikli sprostredkovateľské orgány na krajských mestách, ale mali nulové kompetencie. Reálne nemali žiadnu možnosť rozhodovať o projektoch v území. Regionálne územné stratégie boli v zásuvke a výzvy boli naďalej dopytovo orientované. Ak si nesadneme za jeden okrúhly stôl, obávam sa že to skončí podobne.

Ako ste povedali, koncept Rady partnerstva nie je nový. Uplatňoval sa už v minulom programovom období.  Mnohé z projektových zámerov však zostali len na papieri. Nevidíte nádej, že to teraz bude lepšie?

Neuplatňoval sa. Existoval, ale o projektoch sa rozhodovalo na jednotlivých ministerstvách, ktoré riadili jednotlivé operačné programy bez rozhodovania v území. Obávam sa, že v tomto programovom období to nebude inak.

Funguje už v Trnavskom kraji Rada partnerstva?

Nie. Ešte sme sa nestretli. Nemáme ani dohodu o tom, že sa stretneme. Predpokladám, že na VÚC už nejakú predstavu majú, ja však o nej neviem.

Rybníček o novom nastavení eurofondov: Nemá to hlavu ani pätu, všetko sa robí v tlaku a strese

Šéf Únie miest Slovenska kritizuje ministerstvo regionálneho rozvoja za to, ako chce do budúceho programového obdobia nastaviť čerpanie eurofondov v regiónoch. Chýba mu jasná definícia regionálnej politiky a investičných stratégií zo strany štátu. Regionálne eurofondy by sa podľa neho mali čerpať podľa koncepcie, ktorú pripravil rezort dopravy. Nevylučuje, že Trenčín pre jeho kritiku nedostane eurofondy na projekty.

Ako zabezpečiť, aby sa problémy minulého programového obdobia neopakovali aj v nadchádzajúcom?

Ak by sme dôsledne uplatňovali nariadenia Európskej komisie, týkajúce sa najmä mestského rozvoja, tak by sme sa vyhli mnohým problémom. Musíme posilniť regionálnu a miestnu úroveň, ale nielen na papieri, ale aj v realite. To znamená posilniť kapacity v územiach, posilniť rozhodovacie právomoci ÚMR  a socio–ekonomických partnerov. Nevyhnutná je komunikácia o rozvojových projektoch v území a presné zadefinovanie, čo bude financovať štát, čo európske štrukturálne a investičné fondy , čo plán obnovy. Nakoniec by nám to malo do seba pekne zapadnúť. To pokladám za kľúčové v rozvoji územia v nastávajúcom programovom období.

Cítite medzi minulou vládou a tou súčasnou rozdiel v komunikácii a prístupe k samosprávam?

Nie. Nič sa nezlepšilo.

Máte už v Trnave zadefinované priority pre budúce programové obdobie?

Naše priority sme si definovali a rozpracovali do takzvaných integrovaných balíčkov. Máme štyri. Prvým balíčkom sú integrované a moderné verejné služby, druhým je udržateľná mobilita, tretím životné prostredie a štvrtým inovácie a podpora malých a stredných podnikov.

Predpokladám, že keď neviete, koľko peňazí dostanete, neviete ani to, ako ich medzi tieto balíčky rozdelíte.

Keďže sa snažíme o vyvážený udržateľný mestský rozvoj pôjde nám o rozdelenie financií na základe dohody partnerov a z usmernení Európskej komisie. Chceli by sme posilniť životné prostredie a inovácie.

Existuje už predstava, kedy sa nové programové obdobie začne?

Mali by sme rozlišovať začiatok programového obdobia a začiatok čerpania finančných prostriedkov. Predpokladané začatie čerpanie je stanovené na začiatok budúceho roka. Príprave beží, stretnutia prebiehajú. V regiónoch robíme všetko preto, aby sme boli dobre pripravení.

MIRRI v nastavení nových eurofondoch argumentovalo aj tým, že samosprávy dlho vyzývali, aby sa im rozviazali ruky. Vy teraz tvrdíte, že vám chýba koordinácia štátu.

Na to, aby sme vedeli efektívne pracovať prístupom zdola-nahor, potrebujeme jasné mantinely a pravidlá. Tie nemáme.

Očakávate v ďalšom programovom období zlepšenie čerpania? V tom uplynulom bolo Slovensko na chvoste Únie.

Veľmi si želám, aby sa čerpanie zlepšilo.

Okrem eurofondov na Slovensku v blízkej budúcnosti prídu aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Návrh Národného plánu obnovy a odolnosti je už na svete. Prebehlo tiež pripomienkové konanie. Na jeho vyhodnotenie ešte len čakáme. Ste spokojná s tým, ako tvorba dokumentu prebehla?

Do prípravnej fázy plánu obnovy sme neboli zapojení, nemali sme žiadne informácie čo sa následne prejavilo v pripomienkach za Úniu miest Slovenska, ktoré boli zásadného charakteru. Rozporové konanie k Plánu obnovy prebieha rozpačito, čo vo výsledku bude znamenať, že len minimum pripomienok bude braných do úvahy. 

Ako prebiehali konzultácie? Ministerstvo financií avizovalo, že celý proces má byť transparentný a jeho súčasťou budú všetci zainteresovaní aktéri.  

Podľa mojich informácií bolo jedno osobné stretnutie a videli sme dokument len v záverečnej fáze, keď prebiehali verejné prezentácie online. Napriek epidemiologickej situácii sa domnievam, že takto významný dokument nemal byť pripravovaný v takom utajení.

Baška: Vláda by mala pri eurofondoch len schvaľovať a kontrolovať

Slovensko na čerpanie peňazí z eurofondov aj z plánu obnovy nie je pripravené. Vláda by mala nechať ich čerpanie na samosprávy. Tie totiž najlepšie vedia, kam by mali európske peniaze smerovať, povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja JAROSLAV BAŠKA. 

Z pripomienkového konania vyplynulo, že odbornej obci sa nie úplne pozdáva nastavenie demarkačných línií medzi plánom obnovy a eurofondmi. Môže to ohroziť čerpanie z oboch nástrojov?

Súhlasím. Môže to spomaliť čerpanie z oboch fondov.

Ani v Trnave teda neviete, čo budete financovať z eurofondov a čo z plánu obnovy?

Nie.

Kde vidíte najväčšie bariéry čerpania eurofondov v minulom programovom období?

Hneď v úvode sme meškali. Nastavenie toho, ako to bude vyzerať tiež trvalo pomerne dlho a veľa vecí sa menilo za pochodu. Vtedy sme tiež mali všetky tie inštitúty, o ktorých sa hovorí aj dnes – Rady partnerstva, sprostredkovateľské orgány a podobne. Nakoniec to však skončilo ako dopytovo orientovaný systém, v ktorom sme všetky projekty nosili do Bratislavy. Tam sa to administratívne nestíhalo, celý proces bol veľmi zdĺhavý, pomalý a náročný.

V tomto programovom období sa hovorí práve o odklone od dopytovo orientovaných výziev k projektovému riadeniu. Čo to bude pre systém riadenia eurofondov znamenať, ak sa to podarí?  

Iba ľudia, ktorí žijú v mestskej funkčnej oblasti, vedia čo potrebujú. Zároveň o tom vedia najlepšie rozhodnúť najmä ak by sa o projektoch rozhodovalo konsenzuálne. Takto by to malo podľa môjho názoru fungovať. Ak budú mať regióny dostatočné administratívne a odborné kapacity, proces sa enormne urýchli. Zároveň sa odbremení administratívna záťaž MIRRI.

Čo sa v minulom programovom období v Trnave z eurofondov podarilo?

Rozdelila by som na tri skupiny. Prvou sú už schválené projekty, druhou sú projekty v schvaľovacom procese a treťou projekty, ktoré momentálne podávame. V prvej skupine sa nám podarilo zafinancovať napríklad Plán udržateľnej mobility, modernizáciu učební na základných školách, humanizáciu vybraných vnútroblokov sídlisk, sieť cyklotrás, energetický audit alebo nízkouhlíkovú stratégiu.

Z projektov, ktoré sú v schvaľovacom procese čakáme na vyhodnotenie projektu inteligentné riadenie dopravy z programu integrovaná infraštruktúra. Ďalším veľkým projektom je vybudovanie kompostárne. Do tretej skupiny patria napríklad revitalizácia mestských parkov a zelene, modernizácia športových areálov pri základných školách alebo dobudovanie siete cyklotrás.

Ak by som to mala zhrnúť, investície smerovali a smerujú najmä do zelene, verejných priestranstiev, cyklotrás, inteligentného riadenia dopravy, energetiky a odpadového hospodárstva.

Podarilo sa vám naplniť priority zo začiatku programového obdobia?

Áno. Držali sme sa však rámca výziev z ministerstiev. Aj preto potrebujeme dopredu vedieť, aké veci sa budú dať financovať. O to lepšie sa vieme na realizáciu jednotlivých projektov pripraviť. Netreba na to zabúdať. Je veľmi dôležité, že samosprávy sú do veľkej miery závislé od externých zdrojov financovania. Zostáva mi len vyjadriť želanie, že nám všetkým ide o spoločný záujem a tým je posunúť kvalitu  života v našich mestách a regiónoch ešte viac dopredu spoločne so socio–ekonomickými partnermi a vládou

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8