Predseda Slovenskej akadémie vied: Základný výskum si v zahraničí nekúpime

Pavol Šajgalík. [TASR/Jakub Kotian]

Slovenská veda vie stále držať dych v extenzívnom charaktere výskumu, teda v počte výstupov, no v excelentnosti nie sme konkurencieschopní, hovorí profesor PAVOL ŠAJGALÍK.

Profesor Pavol Šajgalík je materiálový vedec a na Slovenskej akadémii vied (SAV) pôsobí od roku 1979. V roku 2015 sa stal jej predsedom, pričom jeho druhé funkčné obdobie končí o dva roky. 

V rozhovore o potrebe základného výskumu, teda výskumu zameraného na rozvoj istej oblasti, ktorý je podľa Šajgalíka pre znalostnú ekonomiku alebo inovatívne výrobky nevyhnutný, šéf SAV hovorí, že:

  • bez systematického vyhľadávania talentov nemôže slovenská veda významne uspieť,
  • množstvo našich výskumných tímov stále nemá odvahu ísť na zahraničný trh vedomostí,
  • priemysel na Slovensku nemá veľký záujem o empirický výskum, čo súvisí aj s tým, že väčšina veľkých firiem pochádza zo zahraničia, kde robia aj základný výskum.

Politici a veda: Keď sú dva svety v kolízii

Interdisciplinarita vo vede je v postfaktuálnej dobe kľúčová, a to aj pre politikov, ktorí majú za celospoločenské rozhodnutia zodpovednosť.

Kde vzniká na Slovensku základný výskum v najväčšom počte?

Nerád by som hovoril, že inde neexistuje, ale celkom iste je najväčšia koncentrácia tohto typu výskumu na Slovenskej akadémii vied. No určite existuje aj na univerzitách. SAV podľa svojho primárneho poslania má vykonávať základný a aplikovaný výskum a väčšia časť je orientovaná práve na základný výskum.

Aj ten však treba rozlišovať a môže mať viacero kategórií. Jednou z nich môže byť príspevok do mozaiky svetových poznatkov a vedecký pracovník na Slovensku do nej doplňuje chýbajúce prvky – ide o nachádzanie poznatkov, ktoré predtým nikto nevynašiel, no neznamenajú prevratnú zmenu. Ďalšou je výskum na hranici ľudského poznania, ktorý – ak je úspešne realizovaný – má takmer okamžite hodnotu pre ľudstvo. Práve po tomto druhu výskumu voláme, keď hovoríme o tom, že potrebujeme znalostnú ekonomiku alebo inovatívne výrobky a tovary.

Ako z pozície predsedu SAV hodnotíte úroveň a výsledky základného (tzv. frontier) výskumu na Slovensku?

Na Slovensku je veľká časť základného výskumu charakterizovaná ako výskum, ktorý prispieva k svetovému poznaniu. Výsledky samozrejme nie sú stratené, ale nejde o také efekty, ktoré sa bezprostredne u nás doma odzrkadlia, napríklad v získavaní prestížnych grantov.

Zo všetkých spomeniem napríklad grant z Európskej výskumnej rady (ERC), kde Slovensko úspešné nie je. Momentálne máme dvoch takýchto „vedeckých Oscarov“, sú však od jedného vedca. Existujú samozrejme aj ďalšie slovenské výskumy, avšak veľkej väčšine sa zatiaľ nepodarilo zaujať mimo Slovenskej republiky.

Prečo je to tak?

Dôvodom je, že na Slovensku neexistuje systém vyhľadávania talentov. Hoci takýto systém máme v športe, dokonca máme aj centrá vrcholového športu, vyhľadávanie perspektívnych vedeckých talentov nemáme. No v dnešnej dobe bez takéhoto hľadania talentov nemôžeme významne uspieť.

Ako na všetko, aj na vedu potrebujeme vhodné podmienky. Výskum na hranici poznania dnes nevzniká pri zamyslení sa za stolom niekde v zemľanke. Talentovaný človek musí pôsobiť v prostredí s podporou, a tá ho drží a stojí za ním. To je dôvod, prečo máme napríklad z ERC len dva granty. Náhodne môžu vzniknúť jeden, či dva, no ak nebude existovať systematická podpora, tak pravdepodobnosť prelomového objavu exponenciálne klesá.

Môžeme sa ísť pozrieť do susedných krajín ako Maďarsko, či Česká republika, kde takéto systémy už začali zavádzať. S vyhľadávaním a podporou extrémne talentovaných ľudí u nich prudko stúpla aj kvantita žiadostí o granty a s tým súvisiaca úspešnosť.

Excelentná veda na Slovensku? Najprv potrebujeme podporiť aspoň nadpriemernú

Excelentnej vede na Slovensku by pomohlo okamžité rozhodnutie naviazať aspoň tretinu zdrojov pre univerzity a ústavy SAV na výsledky, hovorí prorektor Univerzity Komenského Peter Moczo.

Dozvedá sa svet a veda v zahraničí o takomto výskume zo Slovenska? Ako úspešní sme na „medzinárodnom trhu vedomostí“?

Štatistiky SAV hovoria o tom, že v porovnaní so susednými krajinami – Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom v počte publikácií v karentovaných vedeckých časopisoch, v masovej tvorbe publikácii, ale aj v počte citácií, ktoré sú zaradené do tzv. prvého kvartilu, nezaostávame. Stále sme schopní konkurovať ostatným krajinám.

Keď sme sa však pri porovnávaní sústredili na prvý decil, ktorý zahŕňa svetovo najlepšie publikácie, tam výrazne zaostávame a rozdiel je priepastný. To isté sa týka aj rodiny časopisov Nature a Nature Index. Stále teda vieme držať dych v extenzívnom charaktere výskumu, teda v počte výstupov, no nie sme konkurencieschopní v parametri excelentnosť.

Aj SAV sa delí na tri časti: vedy o živej prírode, vedy o neživej prírode a spoločenské a humanitné vedy. Zo štatistík je však jasné, že práve vedci z humanitných a spoločenských vied chodia na svetový trh len výnimočne, čo považujem za hendikep. O ich výskume sa potom nedozvie nikto ani v inom kraji na Slovensku a už vôbec nie v európskom výskumnom priestore. Samozrejme, niektoré druhy lokálneho výskumu sú dôležité, napríklad aj pre našu vlastnú identitu, či už v oblasti kultúrneho dedičstva alebo etnografie. Bohužiaľ v ostatných oblastiach spoločenských vied narážame na bariéru akejsi neochoty kolegov ísť na svetový trh poznania. Stačí im, že sa pohybujú v domácom prostredí. Samozrejme aj v týchto vedeckých disciplínach existujú výnimky. Napokon náš Ústav etnológie a sociálnej antropológie je špičkovým európskym pracoviskom.

Mnohé univerzity ale práve spoločenskovedný výskum ťahá medzi zahraničnú a svetovú elitu a na medzinárodnej úrovni práve tieto vedy zásadne ovplyvňujú spoločenský rozvoj krajín. Navyše, aj na Slovensku platí, že práve humanitné vedy sú častokrát osočované a ich význam znevažovaný aj v bežnom spoločenskom diskurze.

Absolútne súhlasím, avšak aj to má množstvo aspektov. Jedným z nich je výber témy. Väčšinou sú to témy, ktoré sú automaticky transformovateľné do medzinárodného priestoru. Bohužiaľ množstvo našich výskumných tímov je akoby zakuklených vo svojom vnútornom svete a nemá odvahu ísť von.

Samozrejme, neznižujem význam spoločenských a humanitných vied, veď kto nám odpovie na otázky napríklad o konfliktoch, zvýšenom pracovnom tempe, či o rúcaní spoločenských vzťahov? Keď som sa napríklad rozprával s bývalým riaditeľom Spoločného výskumného centra EÚ Vladimírom Šuchom, práve on jednoznačne hovorí, že spoločenské a humanitné vedy určujú 21. storočie a ja s ním súhlasím.

Je o základný výskum medzi výskumníkmi a výskumníčkami na Slovensku záujem, alebo ich skôr láka praktický, najmä súkromnou sférou podporovaný, aplikovaný výskum?

Škála aplikovaného výskumu je obrovská. Napríklad jediný držiteľ grantu ERC Ján Tkáč prišiel na to, že charakter cukru v tele človeka môže indikovať isté druhy rakoviny. Bol to typický základný výskum. No keďže je to niečo úplne nové, vo svete neprebádané, je pochopiteľné, že to má obrovský potenciál rýchlej aplikácie. Preto založil start-up a ide vyrábať diagnostické kity.

Pri aplikovanom výskume sa dostávame aj do rozmerov, kedy za výskumníkom príde napríklad firma a povie, že má problém vo výrobe liatinových rúr. Od vedca chcú, aby sa pozrel na to, prečo sa to deje. Tu už ide skôr o službu, no rovnako sa zahŕňa medzi aplikovaný výskum.

Náš priemysel, ak vôbec, využíva výskum práve takto a niektorí vedci a ústavy sa na to priamo orientujú. Vo vzťahu k základnému výskumu a jeho zisteniam na hranici poznania však slovenský priemysel nemá veľký záujem o naše služby, čo súvisí aj s tým, že väčšina veľkých firiem u nás je zo zahraničia a výskum si robia doma.

ERC sa pokúsi zmobilizovať vedecké sily na Slovensku

Európska rada pre výskum bude v pondelok v Bratislave hovoriť o väčšom zapojení vedcov do excelentného výskumu.

Čo sa krajine ako Slovensko môže stať, ak nebude mať dostatok základného výskumu? Dá sa čosi také „nakúpiť“ napríklad v zahraničí?

Niečo také sa kúpiť nedá. Myslím si však, že to pomaly začínajú chápať nielen naši politici, ale aj podnikatelia a firmy. Rúti sa na nás priemysel 4.0, robotizácia, umelá inteligencia a zrazu náš súkromný sektor začína hovoriť o tom, že na riešenie týchto problémov, na tieto fenomény, nemáme vzdelaných ľudí. Iste, nakoľko je naše školstvo v stave, v akom je. Uvedomiť sme si to však mali pred 15, 20 rokmi.

Také množstvo vzdelaných ľudí, ktoré dnes potrebujeme, tiež nemôžeme nikde nakúpiť. Existuje reťazec od základného cez aplikovaný výskum až k inovácii a jej uplatnení v praxi. Ak teda nemáme dostatočne vzdelaných ľudí, ktorí sú ostrieľaní v rozmýšľaní, potrebnom pre základný výskum, tak bez nich nemôžeme začať aplikovaný výskum. Nemôžme do tohto reťazca niekde uprostred nasadiť netrénovaných ľudí a žiadať ich, aby robili iba aplikovaný výskum. To sa nedá. Je to ako kúpiť auto bez predných kolies.

Ak by ste zmeny v rámci slovenskej vedy a výskumu nastavovali vy, ktoré by boli prvé kroky?

Z môjho pohľadu sú tu dva najdôležitejšie aspekty. Prvým by bolo nájsť a vytvoriť systém vyhľadávania tých najtalentovanejších v rámci celého výskumného priestoru na Slovensku. Ak by sme ho vedeli zaviesť – čo nie je až také zložité – tak do neho bude treba naliať peniaze, ktoré sú druhým aspektom.

Vysvetlím to na príklade: Artmedia Petržalka kedysi hrala Ligu majstrov. Našli sa hráči, ktorých bol klub ochotný a schopný zaplatiť, a s peniazmi zrazu klub vyskočil do Európskej ligy. Keď odišli peniaze, odišli aj hráči a dnes ani neviem, či Artmedia vôbec ako futbalové mužstvo funguje.

Vôbec to nie je zložité, len je treba k tomu pristúpiť seriózne a tiež je potrebné mať trpezlivosť. Pretože výsledok sa neprejaví hneď, ani keď zainvestujeme do ľudí. Ide o dlhodobé procesy, ktoré sa prejavia v horizonte desať až pätnásť rokov. Ak to neurobíme, posunieme sa ku krajinám rozvojového sveta, kde mnohé nemajú ani školstvo, ani výskum.

Veľký problém nášho vzdelávania, vedy a výskumu vnímam aj v tom, že nemáme jasnozrivých politikov. Politik rozmýšľa maximálne v rozmedzí štyroch rokov, ak vôbec rozmýšľa, a preto investuje do toho, čo mu – podľa neho – v štyroch rokoch prinesie nejaký profit. A to nemá nikdy nič spoločné so vzdelávaním, vedou a výskumom. Toto sú behy na veľmi dlhé trate. Ale ako ukazujú najvyspelejšie krajiny, tieto investície sa veľmi oplatia.