Premiér Conte: Rozhodnutie, či Taliansko využije euroval závisí na talianskom parlamente

Taliansky premiér Giuseppe Conte. [EPA-EFE/Palazzo Chigi]

Na súčasnú krízu nemôžeme reagovať tak, ako sme to urobili v roku 2010. Práve v tom spočíva môj nesúhlas s holandským premiérom Markom Ruttem, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV.it taliansky premiér Giuseppe Conte.

 

Európska centrálna banka (ECB) prišla s podpornou iniciatívou v hodnote 1,1 bilióna eur a rozhodla sa zrušiť limity pre nákup dlhopisov. Práve tieto opatrenia pomôžu Taliansku udržať súčasný verejný dlh. Sú podľa vás kroky ECB dôkazom toho, že sme silnejší a že žiaden členský štát nemôže krízu zvládnuť sám? Čo by ste povedali tým, ktorí volajú po odchode Talianska z eurozóny?

ECB nepostupuje tak, aby chránila jednotlivé štáty, ale aby zabezpečila finančnú stabilitu a správne fungovanie menovej politiky v krajinách eurozóny. Ťažia z toho všetky štáty. Členstvo v eurosystéme nám pomáha chrániť naše úspory a chráni tiež Taliansko pred finančnými špekuláciami.

Musím však podotknúť, že menová politika je len jeden z dvoch pilierov, na ktoré sa môžeme postaviť. Menová únia je s členskými štátmi omnoho viac zviazaná než samotná EÚ, a preto musíme postupovať koordinovane, a to aj v oblasti rozpočtovej politiky. Rozdiely medzi národnými ekonomikami sú už teraz vysoké, čo môže ohroziť fungovanie spoločného trhu. Ešte väčšie riziko to predstavuje pre správu menovej politiky. Pokiaľ nebude fiškálna reakcia na pandémiu spravodlivá, vystavujeme sa tým hrozbe veľmi nebezpečných dôsledkov. Menová politika nám poskytla prvú a veľmi silnú odpoveď. Teraz musí to isté urobiť Európska komisia a členské štáty.

Inštitúcie ako ECB alebo Európska komisia sú v dobe pandémie schopné fungovať rýchlejšie než medzivládne inštitúcie, ktoré sú veľakrát paralyzované národnými vetami. Podporuje Taliansko návrh Európskej komisie na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v otázkach daňovej a zahraničnej politiky?

Potreba zefektívniť rozhodovanie v rámci Rady zaznievala ešte pred pandémiou, a to nielen z Talianska. Mohli sme to zaznamenať napríklad v súvislosti s prípravou Konferencie o budúcnosti Európy. Kríza spôsobená COVID-19 poukázala na to, že potrebujeme takú Radu, ktorá bude schopná prinášať rýchle a efektívne odpovede na výzvy útočiace na jadro nášho kontinentu. Zároveň musím zdôrazniť, že Európska rada sa zatiaľ vždy dohodla na kompromise, aj napriek tomu, že do toho musela vložiť značné politické úsilie. Dohodla sa napríklad na vzniku fondu obnovy, ktorý sa z prvotného prísľubu premenil v potrebný návrh uznávaný všetkými európskymi lídrami.

Národné vlády podporili plán obnovy a vyzvali Komisiu, aby pripravila konkrétny návrhu. Čo od neho očakávate? Ako bude plán naviazaný na rozpočet Únie? Ako veľký by mal byť rozpočet podľa Talianska a ako by mal byť financovaný?

Chcel by som podotknúť, že samotné začatie diskusie o financovaní plánu obnovy môžeme považovať za úspech. Kým sme nepožiadali o predloženie návrhu, nebola o ničom takom vôbec reč. Taliansko to spolu s ďalšími krajinami muselo presadiť v rámci Euroskupiny aj Európskej rady. Samozrejme, že názory krajín sa líšili. Európska rada sa ale nakoniec 23. apríla jednomyseľne zhodla na jeho potrebe a poverila Európsku komisiu prípravou konkrétneho návrhu, z ktorého vzíde ambiciózny pán pre ekonomické oživenie Európy.

Európska komisia predloží návrh v horizonte niekoľko málo dní. Fond bude pravdepodobne plne zakomponovaný do unijného rozpočtu. Talianska pozícia je však jasná – celý program musí na finančných trhoch zabezpečiť ambiciózne zdroje, musí primárne financovať tie sektory a krajiny, ktoré pandémia zasiahla najviac a musí poskytovať časť peňazí ešte pred januárom 2021. V týchto aspektoch sa talianska pozícia zhoduje s pozíciou ďalších členských štátov.

Členské štáty vedú ostrú diskusiu o tom, ako tento plán, ktorý by mohol mobilizovať ďalších 1 až 1,5 biliónov eur, financovať. Ako vy osobne vnímate spory s holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý vediete na Európskej rade? Taliansko požaduje vydávanie európskych dlhopisov. Ktorá inštitúcia by ich podľa Vás mala vydávať, v akom objeme a s akými zárukami? Ako by mali byť výnosy z dlhopisov využité a kto by ich mal spravovať?

Európa prechádza obdobím historického významu a potrebuje prijímať ambiciózne a odvážne rozhodnutia. Nehovorím to len z pohľadu Talianska, ale tiež z pohľadu Únie. Naše ekonomiky sú veľmi úzko prepojené. Môj nesúhlas s premiérom Ruttem je založený na mojom presvedčení, že na súčasnú krízu nemôžeme reagovať tak, ako sme to urobili v roku 2010. Musíme sa pozerať do budúcna a neopakovať chyby z minulosti.

Diskutuje sa o mnohých technických riešeniach. Nech už ale vyberieme akékoľvek riešenie, musíme sa riadiť niekoľkými bodmi. Financovanie musí byť dlhodobé, aby mohli členské štáty využívať mimoriadne a dočasné opatrenia priebežne. Finančné zdroje musia byť poskytnuté primárne tým štátom, ktoré sú najviac zasiahnuté. Musia tiež obsahovať značnú mieru priamych grantov, ale nesmú vynechať ani pôžičky. Štáty musia byť zodpovedné za alokáciu týchto peňazí, a to v rámci jasne stanovených spoločných pravidiel.

EÚ schválila finančný balíček v hodnote 540 miliárd eur, ktorý v sebe zahŕňa ako nové, tak aj existujúce nástroje. Pokiaľ sa ale peniaze z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) budú môcť využívať len na pokrytie výdavkov spojených s bojom proti pandémii,  a pokiaľ budú úvery menej výhodné než tie, ktoré Taliansko čerpá z finančných trhov, bude to znamenať, že Taliansko túto pomoc nevyužije?

Balíček, ktorý zahŕňa pomoc z Európskej investičnej banky (EIB), nástroj SURE a pôžičky z Európskeho stabilizačného mechanizmu, sú dôležitým krokom smerom k zdieľaniu výdavkov na boj s pandémiou medzi členskými štátmi a ku spoločným stratégiám obnovy. Posilnenie záruk EIB a zavedenie nástroja SURE – európskej schémy pre podporu zamestnanosti, ktorý Taliansko navrhovalo už skôr – patrí medzi rozhodnutia, ktoré silne podporujeme. Čo sa týka nových úverových limitov ESM, zostávame veľmi opatrní. Nástroj bol vytvorený tak, aby mohol odpovedať na asymetrické hrozby, a zároveň je zarámcovaný svojimi pôvodnými pravidlami. Euroskupina sa dohodla, že režim dohľadu, ktorý normálne platil pre úvery z ESM, sa nebude vzťahovať na úvery poskytované na boj s pandémiou. Rozhodnutia, či Taliansko mechanizmus aktivuje, každopádne závisí na talianskom parlamente.

Emmanuel Macron presadzuje ekonomicky suverénnu Európu. Podľa Nemecka by ale najprv musela vzniknúť politická únia a Francúzsko by muselo prenechať svoje stále kreslo v OSN Európskej únii. Aká je pozícia Talianska?

Kríza, ako je tá spojená s koronavírusom, by podľa mňa mala mať dopad na súčasnú debatu, ktorá sa vedie medzi členskými štátmi. Krajiny diskutujú o tom, aký typ Únie potrebujeme, aby sme zachovali existujúce piliere – vnútorný trh a Schengen – a tiež základné princípy, ako je napríklad solidarita. Princípy a piliere Únie, tak ako ich poznáme už niekoľko dekád, musíme chrániť. Bez ďalšej integrácie však Európskej únii hrozí, že nebude dostatočne konkurencieschopným a odolným globálnym hráčom. Potrebujeme, aby do tejto diskusie prispeli všetky členské štáty. Súčasná kríza podľa mňa potvrdzuje, že tieto otázky už nemôžeme ďalej odkladať v duchu „minimalistického“ prístupu k Európe.

Dňa 9. mája roku 1950 Robert Schuman predniesol plán, ktorý sa stal základným kameňom Európskeho spoločenstva a ktorý mal byť podľa jeho slov „prvým krokom k európskej federácii“. Kde sa po sedemdesiatich rokoch od tohto momentu nachádzame? Má Konferencia o budúcnosti Európy vôbec zmysel? Nebolo by lepšie rovno začať diskusiu o reforme zmlúv? Aké reformy by prípadne navrhovalo Taliansko?

Taliansko vyzvalo k spusteniu Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá by mala otvoriť efektívnu diskusiu medzi občanmi a parlamentmi, vrátane tých národných. Debata by sa mala viesť o tom, ako zjednodušiť rozhodovací proces v rámci Únie a tiež o prioritách EÚ pre nasledujúce roky, čím mám na mysli Zelený hovor pre Európu, dokončenie hospodárskej a menovej únie alebo vytvorenie európskeho riešenia migrácie.

Súčasná krízová situácia je výzvou pre Európu aj pre nás všetkých. Najprv sa musíme sústrediť na efektívne riešenie všetkých jej negatívnych ekonomických aj sociálnych dopadov. Čo sa týka budúcnosti Európy, bolo by dobré, keby sme mohli diskutovať o reforme jednotlivých politík aj o úprave rozhodovacieho procesu. Pre Európu je dôležité zamerať sa na otázky budúcich generácií. Myslím tým Európsky zelený dohovor, hospodársku politiku smerujúcu k udržateľnému a inkluzívnemu rastu, dokončenie hospodárskej a menovej únie, ktorá sa bude opierať o vyváženosť medzi zodpovednosťou a solidaritou a riešenie migrácie.

Čo sa týka rozhodovacieho procesu, musíme zabezpečiť, aby mal Európsky parlament zákonodarnú iniciatívu. Nemenej dôležité je, aby sa rozhodovanie Rady zjednodušilo a aby sa občania mohli transparentne zapájať do rozhodovacieho procesu a tvorby politík. Ide o úlohu, ktorá je dôležitá predovšetkým s ohľadom na mladých ľudí žijúcich na našom kontinente.