Prezident Výboru regiónov Tzitzikostas: S priamym prístupom Ukrajiny k eurofondom nesúhlasím

Prezident Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas v rozhovore Michalom Hudecom [Súkromný archív B.E.]

Je správne pozastaviť eurofondy krajinám, ktoré porušujú zásady právneho štátu. Nemali by sme však trestať samosprávy a občanov. Eurofondy by mali byť dostupné iba pre členské krajiny a samosprávy, povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko prezident Európskeho výboru regiónov APOSTOLOS TZITZIKOSTAS.

Apostolos Tzitzikostas je guvernérom gréckej provincie Stredné Macedónsko. Vo februári 2020 sa stal prezidentom Európskeho výboru regiónov. 

Prezidentom Európskeho výboru regiónov ste sa stali ešte pred pandémiou a Ruskou inváziou na Ukrajinu. Už vtedy však Únia musela riešiť klimatickú zmenu či brexit. Zoznam kríz, ktorými si Únia v posledných rokoch prechádza, je pomerne dlhý. Ako tieto krízy ovplyvňujú vzťah medzi občanmi, miestnymi samosprávami, národnou vládou a Bruselom?

Vidím veľmi dôležité zmeny. Regióny a mestá dnes po všetkých týchto krízach dokázali, že sú schopné rýchlo reagovať a hlavne priniesť výsledky. Nie som jediný, kto začína vnímať túto novú realitu. Uvedomuje si to aj čoraz viac európskych lídrov. Musíme prejsť od dvojrozmernej Európskej únie, kde hlavnú úlohu hrá Komisia a členské štáty, k trojrozmernej Únii. Tá si vyžaduje väčšie zapojenie miestnych samospráv. Tým by sa nielen zlepšilo demokratické fungovanie Únie, ale vytvorilo by to aj momentálne chýbajúce prepojenie medzi Úniou a občanmi.

Súčasná utečenecká kríza je špecifická, pretože časť samospráv zaťažuje viac ako iné. Čiže záťaž nie je rozdelená rovnomerne, ako to zhruba bolo počas pandémie. Existujú nejaké ponaučenia pre samosprávy, ktoré si môžeme vziať z pandémie a uplatniť ich v prípade utečeneckej krízy?

Najdôležitejším poučením je, že nikto nemôže zvládnuť krízu sám. Sme Únia 27 členských štátov a 2040 regiónov. Jediný spôsob, ako riešiť tieto krízy, či už ide o pandémiu alebo vojnu, je jednota. To je podstata Európskej únie – jednota a solidarita medzi členskými štátmi a regiónmi.

Zachytil som, že ste nedávno navštívili ukrajinsko-poľskú hranicu. Ja som začiatkom marca bol na slovensko-ukrajinskej hranici a jedna vec, nad ktorou stále premýšľam, je ten obrovský rozdiel medzi odpoveďou slovenskej verejnosti voči utečencom z Ukrajiny a utečencom zo Sýrie v roku 2015. Platí to aj pre ostatné Vyšehradské krajiny, ktoré v roku 2015 odmietli kvóty a verejnosť bola proti prijímaniu utečencov. Čo sa podľa vás zmenilo?  

Rozdiel medzi týmito dvoma migračnými krízami je v tom, že sme sa poučili z vlastných chýb. V roku 2015 krajiny a regióny v prvej línii nedostali dostatočnú pomoc. Únia a ostatné členské štáty ich nechali napospas v riešení situácie. Jednou z nich bola aj moja krajina – Grécko. Cítili sme sa veľmi osamelí. Dnes sa Európa poučila. Mnohé členské štáty, ktoré odmietali zdieľanie zodpovednosti za predchádzajúcu humanitárnu krízu, si teraz uvedomili, aká je sila spolupráce. V týchto situáciách nikto nevyhrá sám. Utečenecká kríza nikdy nie je krízou jednej alebo dvoch krajín. Sú to európske problémy a musí tu byť solidarita všetkých 27 členských štátov. O tom je naša Únia a je to aj najefektívnejšia reakcia.

Posilnenie regiónov sa rovná posilneniu demokracie, hovorí český šéf vo Výbore regiónov

Úlohou českého predsedníctva je nájsť kompromis v otvorených témach. Pre Česko je to príležitosť, pretože za nášho predsedníctva sa možno budú finalizovať niektoré dôležité zelené balíky, hovorí v rozhovore pre portál EURACTIV.cz Petr Blížkovský z Európskeho výboru regiónov.

Pre samosprávy na hraniciach sú momentálne najdôležitejšie peniaze, pomocou ktorých krízu zvládnu. Komisia sa rozhodla na pomoc utečencom uvoľniť štrukturálne fondy. Už vieme, že viaceré členské štáty s tým majú problém. Tvrdia, že týchto peňazí je málo a fondy z Kohéznej politiky by nemali byť určené na sanáciu kríz, ale na zmenšovanie rozdielov medzi vyspelými a menej vyspelými regiónmi. Čo si o tom myslíte?

Domnievam sa, že okrem klasickej funkcie by sme kohézne fondy mali použiť aj na sanáciu kríz. Krízy totiž majú tendenciu prehlbovať nerovnosti medzi regiónmi. Preto si myslím, že ich musíme využiť na riešenie týchto nových výziev. Musíme ich však využívať pružne a včas. Preto som navrhol komisárke pre kohéziu Elise Ferreire zriadenie nástroja, ktorý by pomohol starostom a guvernérom rýchlo čerpať finančné prostriedky Únie na riešenie humanitárnej krízy, ktorú tu dnes máme. V súčasnosti má Európska únia päť rôznych fondov, z ktorých možno rozdeľovať peniaze. Potrebujeme nástroj, ktorý by odstránil byrokraciu a umožnil rýchle čerpanie. Komisia tento krok momentálne zvažuje. Odpoveď by sme mali mať budúci týždeň.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa objavili aj návrhy dať Ukrajincom priamy prístup k eurofondom. Je to pre vás prijateľné?  

Nie. K fondom Európskej únie by mali mať prístup iba členské štáty, regióny a mestá v Európskej únii.

Od roku 2021 má Komisia právo pozastaviť vyplácanie európskych peňazí krajinám, ktoré porušujú zásady právneho štátu. Minulé leto Komisia takto pozastavila platby z fondu obnovy Poľsku a Maďarsku. Začiatkom apríla oznámila, že nástroj spustí proti Maďarsku aj v súvislosti s eurofondami. Môže toto rozhodnutie ovplyvniť pomoc Maďarska utečencom?

Porušovanie zásad právneho štátu je potrebné potrestať. Nemôžeme to pripustiť. Zároveň ale nemôžeme trestať ľudí a samosprávy, pretože sú to práve oni, ktorí sa snažia zmierňovať nerovnosť a riešiť humanitárnu krízu. Podporujem rozhodnutie Komisie, ale nemôžeme si dovoliť ísť proti občanom. Regióny a mestá sú hlavní protagonisti v boji za právny štát. Takisto vedia zabezpečiť, aby opatrenia prijaté proti členskému štátu neublížili ľuďom.

Toto rozhodnutie však môže ovplyvniť aj plnenie Zelenej dohody. Zdá sa, že sa nachádzame v čase mnohých kríz a v niektorých prípadoch sa musíme rozhodnúť, ktorá je dôležitejšia – Ukrajina, právny štát, klimatická kríza, možno sa v budúcnosti objavia aj ďalšie. Ako sa rozhodnúť, čo je dôležité a čo je menej dôležité?

To je umenie politiky. Vedieť sa rozhodnúť tak, aby sme adekvátne reagovali na všetky krízy, ktoré máme pred sebou. Musíme však veľmi starostlivo vyhodnotiť, ktorá kríza je dôležitejšia a ktorá je menej dôležitá. Súhlasím však, že je to čoraz ťažšie.

Viackrát ste uviedli, že členské štáty a Komisia by dôležité politiky, dokumenty a stratégie nemali prijímať bez konzultácie so samosprávami. Toto ale nie je nič nové. V prípade Partnerských dohôd je to už dnes povinnosť, v prípade Národných plánov obnovy to bolo len odporúčanie. Samosprávy sa následne sťažovali, že s nimi národné vlády plány obnovy nekonzultovali. Ako je možné, že zástupcovia samospráv a Výbor regiónov celé roky opakujú to isté – konzultujte s nami –, ale keď to vlády nemusia robiť, tak nekonzultujú?

Odpoveď na túto otázku je zároveň odpoveďou na inú, veľmi dôležitú otázku. Prečo má Únia problémy s legitimitou? Videli sme, čo sa stalo v prvom kole francúzskych volieb. Takmer polovica, ak nie viac ako polovica občanov jednej z najväčších európskych krajín, má protieurópske cítenie. Zažili sme brexit. Čelíme radikalizmu a protieurópskym náladám. Regióny a mestá majú k občanom najbližšie a dokážu pochopiť ich skutočné problémy. Bez nich sa dôvera medzi občanmi a Úniou neupevní.

Európania žiadajú viac právomocí pre mestá a regióny

Európania počas občianskych diskusií v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (KOBE) vyzvali na ambiciózne reformy. Jednou z nich bolo aj posilnenie hlasov miest a obcí, čo by malo pomôcť aj iným unijným politikám. 

Obávam sa, že národné plány obnovy nebudú riešiť skutočné potreby ľudí, pretože neboli dostatočne konzultované. Keď sa plány konzultujú, výsledky sú skvelé. Kohézne fondy vo väčšine prípadov skutočne adresujú problémy občanov. Ak vlády pri príprave národných plánov nehovorili s regiónmi a mestami, nesplníme cieľ, ktoré sme si s plánom obnovy ako Únia dali – dosiahnuť čo najrýchlejšie zotavenie z pandémie. Je to veľmi jednoduché. Buď budeme spolupracovať, alebo zlyháme.

V tomto období neustupujúcich kríz spustila Európska komisia Konferenciu o budúcnosti Európy s cieľom dať ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor. Nachádzame sa už v druhej časti tejto konferencie. Na stole máme konkrétne odporúčania, ktoré by sa čoskoro mali schváliť. Čo sme sa dozvedeli o predstavách občanov, ktorí sa konferencie zúčastnili?  

Dozvedeli sme sa, že občania chcú demokratickejšiu Európu a chcú sa podieľať na rozhodovacom procese. Po vypočutí všetkých týchto návrhov teraz potrebujeme vidieť činy. Musíme pokračovať a uskutočniť zmeny, ktoré občania požadujú. Podľa môjho názoru sme načali celkom úspešný dialóg. Teraz však musíme konať, pretože nechcem ani pomyslieť na to, čo sa môže stať s Európskou úniou, ak po všetkých týchto diskusiách a návrhoch nič neurobíme. Mnohé z vecí, ktoré občania navrhli, sú zaujímavé a stojí za to sa nimi zaoberať. Pre Európu by bolo katastrofou, ak by sme teraz nekonali.

Považujete odporúčania Konferencie o budúcnosti Európy za reálne prijateľné pre členské štáty? Mnohé z nich si vyžadujú otvorenie základných európskych zmlúv.

Áno, verím, že sú prijateľné. Ale nemyslím si, že by sme hneď mali otvárať zmluvy. Teraz je dôležité pozrieť sa, čo môžeme urobiť v rámci existujúcich zmlúv, aby sme z Európy spravili demokratickejší celok s väčšou legitimitou. Ak to v rámci súčasných zmlúv nebude možné, poďme ich otvoriť. Musíme urobiť zmeny. Bez nich riskujeme veľmi veľa.

Akú Úniu si želáte vy?

Chcem Európsku úniu, ktorá by nebola len ekonomickou úniou, ale ktorá by bola skutočnou politickou Úniou. Chcem, aby to bol náš veľký demokratickým dom, ktorý funguje efektívne a do rozhodovacieho procesu zapája všetky regióny, mestá a občanov. Takáto Únia by riešila všetky otázky a problémy. Som presvedčený, že odpoveďou na krízy, ktorým čelíme, je viac Únie, nie menej. Musí to však byť Európa, ktorá bude dôveryhodná, a to musíme ľuďom dokázať. Dôvera je hlavným problémom vo všetkých 27 členských štátoch. Ak na tom nebudeme pracovať s regiónmi a mestami, ktoré majú najlepšie predpoklady na to, aby pomohli, riskujeme veľmi veľa. Takéto riziko sa neoplatí podstúpiť.