Primátorka Prešova: Centralisticky riadiť potreby regiónov je chyba

Primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ z pohľadu regiónov

Aj v regiónoch máme kompetentných ľudí riadiť európske programy, hovorí v rozhovore ANDREA TURČANOVÁ. Skeptická je k tomu, ako je na Slovensku nastavená podpora z európskych prostriedkov pre oblasť kreatívneho priemyslu.

Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku. Bratislava ani Košice nikdy nemali na čele ženu. Ste teda v istom zmysle „najvyššie postavená“ žena v komunálnej politike. Vnímate pri výkone svojej funkcie, že hoci je v komunálnej politike žien viac – na vašej úrovni je to skôr rarita?

Príliš si to priamo v úrade neuvedomujem. Po mojom zvolení ale za mnou prišli novinári s otázkou, či si uvedomujem, že prvýkrát v histórii krajským miest je žena vo funkcii lebo ani Prešov, ani iné krajské mestá ženu vo funkcii primátorky nemali, hoci primátorky a starostky sú pomerne rozšírený jav, najmä v menších mestách a obciach. Krajské mestá sú väčšie a zrejme si veľa žien na túto pozíciu netrúfa. Nie je to len o zvolených ženách, ale aj o tom, že máloktorá žena kandiduje na takúto funkciu. Popravde, celý rozmer toho, ako mi to ovplyvní rodinu, som si uvedomila až v úrade.

Čo podľa Vás prináša viac žien vo verejnom živote?  

Sme niekedy zodpovednejšie a precíznejšie ako muži. Vždy je dobré, keď je v živote rovnováha a to isté platí aj o verejných funkciách. Pohľad ženy je iný ako pohľad muža a prispieva to obohateniu spoločenského života.

Mesto Prešov dnes hostilo verejnú diskusiu  – prvý občiansky dialóg Výboru regiónov EÚ na Slovensku. Kde vidíte pre svoje mesto najväčšiu pridanú hodnotu toho, že je Slovensko členskou krajinou EÚ?

Moja generácia vyrastala v období neslobody, kedy len na obyčajné vycestovanie do Poľska alebo Maďarska boli potrebné súhlasy orgánov. Ísť ďalej nebolo možné. Mladí majú pre cestovanie dnes otvorené možnosti, môžu cestovať za vzdelaním, majú rôzne výmenné pobyty.

Pre nás je priestor cez Výbor regiónov na výmenu skúseností, vidieť riešenia a osvedčené postupy v porovnateľných mestách v iných štátoch a je to veľmi dobré. Sú tu spoločné problémy, ktoré nás trápia. Možno je škaredé hovoriť o peniazoch, ale je to aj finančná pomoc z EÚ, ktorá zafinancovala mnohé rozvojové projekty v meste. Podarilo sa nám postaviť cyklocesty, zatepliť verejné budovy, najmä školy, vybaviť základné školy modernými učebňami, kúpiť nové trolejbusy,… a to všetko vďaka prostriedkom EÚ.

Keď hovoríte o zdieľaní spoločných postupov, môžete pomenovať konkrétnu vec, ktorá bola pre Vás a pre Prešov inšpirujúca a mala konkrétny výstup?

Aj to, že som členka Výboru regiónov, hoci len v pozícii náhradník, ma inšpirovalo k tomu, že sme pristúpili k Dohovoru primátorov a starostov o ochrane klímy. Veľmi inšpiratívni boli pre mňa aj kolegovia s Poľska a Česka, preto sme vycestovali do Plzne. Plzeň má jednak modernú spaľovňu ale riešia aj kreatívny priemysel, ktorý je dnes témou dňa aj pre Prešovský kraj.

V tomto programovom období máme veľký balík prostriedkov, ktoré by mali smerovať na podporu kreatívneho priemyslu vo všetkých krajoch. Na diskusii ste sa o nastavení podmienok pre túto oblasť vyjadrili pomerne skepticky, povedali ste, že ako mesto veľmi zvažujete, či na tieto peniaze vôbec siahať.

Je tam obrovský balík peňazí a vysoká trvalá udržateľnosť, ktorá bude musieť byť financovaná z prostriedkov kraja a mesta Prešov. Hlavne si myslím, že náš región sa viac potrebuje orientovať na technické smery. Celý kreatívny priemysel, tak ako nám bol prezentovaný bol skôr orientovaný na formu nahrávacích štúdií a vyložene kultúrneho priemyslu. Obávam sa, že v takomto regióne nie je potenciál, aby sa tu niekto dokázal živiť len kultúrou a aby to boli stovky pracovných miest. Rada by som sa mýlila a možno je to len strach z nepoznaného, ale tak ako som oboznámená s programami, ktoré máme realizovať, je to pre mňa veľký otáznik, či to budeme vedieť udržať.

Ako je na tom Prešov s trendom smerovania k Smart City?

V poslednej dobe žijeme práve smart stratégiami. Mesto Prešov bolo vybraté ako jedno z dvoch miest na Slovensku a jedno z 8 miest v rámci V4 na spracovanie smart stratégie Európskou investičnou bankou a agentúrou Jaspers, čo je pre nás veľmi veľké ocenenie. Je to tiež projekt verejného osvetlenia ELENA, ktorý sme realizovali v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom a je to aj iniciatíva Dohovor primátorov a starostov a mnohé ďalšie. Sú to iniciatívy, do ktorých sa zapájame a prezentujeme, to, čo robíme my. Aj keď momentálne nemáme štatút Smart City, to, čo dnes nazývame smart stratégiami realizujeme už najmenej 10 rokov. Teraz ide o to, aby sme to vedeli aj marketingovo spracovať aj za pomoci Európskej investičnej banky a povedať si, kde máme rezervy a čo vieme urobiť lepšie a celkovo skvalitňovať život v našom meste.

Ľudia na západe krajiny nie vždy vedia, s akými veľkými dopravnými problémami sa mesto Prešov potýka, pokiaľ ide o nedobudovanú infraštruktúru. Ste v tomto smere optimistická?

Doprava v Prešove je katastrofálna dlhé roky. Tridsať rokov sa hovorilo o riešeniach ale žiadne riešenia neboli. Keď počúvate rádio a hlásia zápchy, tak je to v Bratislave a Prešove. Sme hneď za Bratislavou a niekedy je to dokonca tak, že dlhší prejazd mestom je v Prešove, čo nás neteší. Podarilo sa nám mnohé veci naštartovať aj za pomoci aktívnych občanov, ktorí sa prechádzali cez prechody a takto upozorňovali na neúnosnú situáciu v meste. Podaril sa tzv. nultý obchvat, ktorý už od júna slúži občanom a je to prepojenie Prešov – Košice, výjazd na diaľnicu z mesta a tiež zjazd. Znamená to, že z Košíc do Popradu to je dnes ďaleko komfortnejšie a ľudia nemusia komplikovane prechádzať cez mesto. Začala sa stavať D1, bola postavená z Popradu do Prešova, ale ďalej cez Prešov na Košice už nie. Toto sa realizuje tiež od júna. Celková doba výstavby by mala byť 48 mesiacov, verím, že sa to stihne, lebo na stavbe sa pracuje aj cez víkendy. To, čo je stále otázne, je R4. Verím, že svitá na lepšie časy, pretože prvá etapa je momentálne v procese verejného obstarávania.

Ako z Prešova vnímate európsku politiku súdržnosti, tak ako je momentálne nastavená?

Na európskej úrovni je nastavená celkom dobre, aj keď som mala možnosť byť na DG REGIO (Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku) v Bruseli, hovorili mi, že oni všetko smerujú najmä do krajov, napríklad cez integrovaný regionálny program, lebo kraje a samosprávy najlepšie vedia o potrebách, ktoré potrebujú riešiť. Problém, ktorý vnímam, je skôr na slovenskej strane. U nás chce stále riadiaci orgán do toho vstupovať a centralisticky riadiť naše potreby v regiónoch.

Vidíte šancu, že sa to v rámci debaty o tom ako má táto politika vyzerať po 2020 sa toto nastaví lepšie?

Verím, že sa na tento hlas z regiónov nezabudne. Veľmi nás to trápi. V roku 2015 sme mali mať pripravené stratégie pre Integrovaný regionálny operačný program. My sme pripravení boli, rok sa nič nedialo, neboli výzvy. Prišli však listy, že máme povedať, že sme nepripravení, nemáme ľudí a nevieme to robiť a že sa zriekame svojich kompetencií v rámci regionálneho programu a delegujeme ich na Bratislavu.

Ako ste na to reagovali?

Telefonátmi, konzultáciami. Dohodli sme sa na spoločnom postupe, všetci primátori krajských miest a župani, že s takýmto stavom nesúhlasíme. V ľudskej rovine by to znamenalo, že sme neschopní a nemáme ľudí a vlastne by sme sa mali vzdať mandátov primátorov, lebo nevieme riadiť naše mestá. Hľadala sa iná forma. Chápem, že Bratislava si chcela udržať pozíciu a že riadili mnohé iné programy a mali ľudí kompetentných to riešiť. Myslíme si však, že ich máme aj v regiónoch. Dnes máme sami zriadené oddelenie SORO, na ktorom máme troch výkonných a šikovných ľudí. Snažíme sa naplno využívať výzvy, ktoré sú.

Sú Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest Slovenska z vášho pohľadu efektívne v presadzovaní svojich pozícii voči vláde?

Formulujeme svoje požiadavky aj na ZMOS aj na Únii miest Slovenska, máme svojich vyjednávačov, ktorí rokujú na vláde. Osobne si myslím, že tento hlas nie je vždy vypočutý.