Pripravuje nové agrodotácie: Nízka sebestačnosť je hlavne výsledkom hospodárenia veľkých fariem

Na snímke riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky Ján Pokrivčák.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čo slovenskému agrosektoru predpovedá strategický plán

Slovensko bude v strategickom pláne výraznejšie smerovať podporu na malé a stredné farmy, hovorí v rozhovore šéf Inštitútu pôdohospodárskej politiky JÁN POKRIVČÁK. „Tieto farmy majú vysokú pridanú hodnotu, robia to, čo chceme – pestujú ovocie a zeleninu – a nie je dôvod, aby túto podporu nedostali. Pre rozvoj vidieka nie je ideálne, keď sa veľké farmy s pár zamestnancami a špecializáciou na obilniny manažérsky riadia z miest. Skutoční farmári žijú na vidieku a priamo riadia svoju farmu“ tvrdí.

Profesor Ján Pokrivčák je riaditeľom Inštitútu pôdohospodárskej politiky, ktorý je gestorom prípravy Intervenčnej stratégie, teda kľúčovej súčasti Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 (SPP). 

V rozhovore sa dočítate: 

  • Ako je na tom Slovensko s prípravou národného strategického plánu,
  • ako chce ministerstvo pôdohospodárstva zefektívniť využívanie prostriedkov z agropolitiky EÚ,
  • ako a prečo by sa mala zvýšiť dotačná podpora malých a stredných poľnohospodárskych podnikov,
  • ako sa bude obmedzovať dotačný príjem veľkých fariem,
  • ako Slovensko zohľadní v strategickom pláne ekologické a klimatické ciele EÚ
  • čo ovplyvňuje výšku a spôsob podpory potravinárov a spracovateľov

V akej fáze a v ako stave je príprava Strategického plánu?

Keďže sú dané termíny zo strany EÚ, tak sa snažíme sfinalizovať celý strategický plán tak, aby sme ho stihli dať do medzirezortného pripomienkového konania, vláde na schválenie a potom poslať Európskej komisii. Niektoré detaily sa ešte upravujú, preto je zbytočné hovoriť o konkrétnych termínoch. Celkovo ale Slovensko dodrží lehoty, ktoré vyžaduje Európska komisia.

Čiže ho Komisii odovzdá do konca roka? 

Tak ako to bude vyžadovať Komisia, pretože to ešte závisí od toho, či sa legislatíva schváli do konca roka v Európskom parlamente (ten legislatívu k SPP schválil 23. novembra, pozn. red.) a v Rade EÚ. My ale spravíme všetko preto, aby sme termíny dodržali. Sme v rovnakej situácii ako ostatné členské štáty.

Je teda možné, že Európska komisia posunie termín odovzdania strategického plánu?

Komisia zatiaľ tlačí na to, aby to bolo do konca roka. Ale nemôže donútiť europarlament alebo radu ministrov, aby všetky dokumenty schválili načas, preto sa termíny ešte môžu posúvať na európskej úrovni.

Ministerstvo v novembri predstavilo členom pracovnej skupiny pre prípravu strategického plánu intervenčnú stratégiu so SWOT analýzou a analýzou potrieb sektora. Je to najdôležitejšia a na prípravu najťažšia časť strategického plánu?

Celý strategický plán je dôležitý, nielen intervenčná stratégia. Dôležitá je celková stratégia aj detaily jednotlivých intervencií. Strategický plán bude obsahovať intervenčnú stratégiu a kapitoly, ktoré detailnejšie rozpíšu jednotlivé intervencie. Intervenčná stratégia bude verejnosť zrejme zaujímať najviac, pretože je to kostra strategického plánu, ale jednotlivých stakeholderov môžu viac zaujímať zas detaily pre nich relevantných intervencií alebo definícií.

Čiže strategický plán sa môže ešte meniť aj budúci rok?

Celý dokument bude pripomienkovať Európska komisia. Uvidíme ako zareaguje na predloženú verziu Strategického plánu. Dopredu sa reakcia odhaduje ťažko. Strategický plán sa pripravuje podľa nového systému, s ktorým doteraz nemá skúsenosti žiadny členský štát.

Agrorezort: Slovensko Komisii odovzdá strategický plán v požadovanom termíne

Ministerstvo pôdohospodárstva poprelo, že by nestihlo do konca roka Komisii zaslať návrh kľúčového dokumentu pre budúce poľnohospodárske dotácie. Intervenčnú stratégiu chce dokončiť „v najbližších dňoch“ a verejnosti ho predstaví v „najbližších týždňoch“

Dá sa povedať, čo budú hlavné ciele a priority slovenského strategického plánu? Európska komisia predpísala deväť hlavných cieľov, na ktoré by sa mali zamerať všetky členské krajiny. Keď to ale vztiahneme na Slovensko, čo sú hlavné problémy, ktoré v rámci strategického plánu chceme v agropotravinárstve vyriešiť?

Rozpočet SPP pre Slovensko na roky 2023 až 2027 je viac ako štyri miliardy. Z nich nebudeme financovať iba jednu prioritu. Pri takomto obrovskom rozpočte budeme riešiť mnoho problémov. Nariadenie Európskej komisie ako hlavné ciele uvádza poľnohospodársku produkciu, ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka a je tu ešte modernizácia odvetvia, čo je prierezový cieľ Strategického plánu. Toto všetko sú pre Slovensko veľmi relevantné ciele.

V rámci produkcie je veľmi dôležité podporovať príjmy poľnohospodárov, ich konkurencieschopnosť a zlepšovať ich postavenie v potravinovej vertikále. V rámci životného prostredia je pre nás veľmi dôležitá biodiverzita, klimatická zmena a ochrana prírodných zdrojov. Sústredíme sa aj na podporu mladých farmárov, zlepšenie životných podmienok zvierat a rozvoj vidieka.

Nerád by som vyberal jeden cieľ. Je dôležité, aby Slovensko efektívne využilo zdroje Európskej únie a aby sme dosiahli výrazný pokrok vo všetkých cieľoch.

Čo budú teda hlavné opatrenia, ktoré by malo zaistiť zefektívnenie využitia agrodotácií oproti súčasnosti?

Určite chceme efektívnejšie využiť priame platby v rámci podpory príjmu poľnohospodárov. Na jednej strane sa základná hektárová platba zníži, no zároveň bude podpora príjmu adresnejšia. Chceme ju viac sústrediť na tie typy fariem, ktoré sú dôležité pre rozvoj vidieka – na malé a stredné podniky, na podporu príjmov živočíšnych fariem v ANC oblastiach (oblasti s prírodnými alebo inými znevýhodneniami, pozn. red.) a mladých poľnohospodárov.

Viazanými platbami a investíciami chceme viac stimulovať špeciálnu rastlinnú výrobu a  živočíšnu výrobu. To sú oblasti, kde Slovensko najviac zaostáva. Tieto dva sektory sú veľmi dôležité z hľadiska spotrebiteľov, ale aj rozvoja vidieka.

Prečo treba pomôcť malým farmám

Ako má v praxi vyzerať zlepšená podpora malých a stredných podnikov?

Dôraz na ich podporu je už súčasťou nariadenia EÚ. Desať percent prostriedkov prvého piliera musíme vyčleniť na redsitributívnu platbu, čo aj dodržíme. Redistributívna platba zabezpečí dodatočné zdroje na prvých 150 hektárov každej farmy. K tomu Strategický plán pridáva aj investičné podpory, kde bude kladený väčší dôraz na malé a stredné podniky oproti tým najväčším.

Redistributívnu platbu Slovensko prvýkrát zaviedlo už v tomto roku, keď sa vypláca 50 eurová sadzba na prvých 28 hektárov. Vy ju teraz navrhujete na úrovni 80 eur na prvých sto hektárov a 40 eur od 101 do 150 hektárov. Aký je hlavný dôvod tejto zmeny?

Údaje a analýzy dokazujú, že malé a stredné farmy majú nízke príjmy v porovnaní s väčšími farmami. Získavajú celkove menej dotácií z verejných zdrojov, majú menej kapitálu a pôdy. Preto podporu príjmu chceme nastaviť adresnejšie. Malí a strední poľnohospodári na Slovensku chýbajú, čo sa prejavuje na nižšej úrovni rozvoja vidieka. Malých a stredných farmárov chceme podporiť a udržať na vidieku, aby neodchádzali do miest a vidiek nevymieral.

Malé a stredné farmy sú dôležité aj z hľadiska produkcie lokálnych produktov pre miestne obyvateľstvo. V porovnaní s inými krajinami EÚ je u nás ťažšie kupovať lokálne mliečne výrobky alebo ovocie a zeleninu. Redistributívna platba zvýši príjmy malých a stredných podnikov, umožní im viac investovať, kupovať alebo prenajímať ďalšiu pôdu a tým ich udrží hospodáriť ďalej na vidieku.

Pri redistributívnej platbe ste nestanovili spodnú hranicu, od ktorej ju budú môcť farmári čerpať. To niektorí vyčítali už exministrovi Mičovskému, keď sa ju rozhodol zaviesť. Ich argumentom je, že treba podporovať efektívne farmy, ktoré budú vedieť zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny, pričom malí farmári s niekoľkými hektármi budú vedieť vyrábať iba pre vlastnú spotrebu. Nie je to oprávnená výhrada?

Je potrebné zdôrazniť, že malé farmy od nula do päť hektárov obhospodarujú len 0,94 percenta celkovej výmery pôdy na Slovensku. Určite teda nečerpajú veľkú časť dotácií a ich podpora neohrozí celkový rozpočet SPP na Slovensku. Pritom ich prínos pre vidiek je značný.

Keď poľnohospodár produkuje pre vlastnú spotrebu a pre svoje okolie na dedine, tak tým tiež zvyšuje sebestačnosť Slovenska. Nemusíme na vidieku všetko kupovať v supermarketoch. Produkovať pre seba a svoje okolie na dedine a prebytky predávať na trhoch v meste je tiež normálny spôsob produkcie všade vo svete. Nechceme sa predsa sústrediť len na produkciu obilnín a olejnín. Malí a strední poľnohospodári majú nárok na prístup k priamym platbám aj z dôvodu dôležitosti rozvoja vidieka. Z hľadiska budúcnosti sú to dobre využité peniaze. Upadajúci život na vidieku je dôsledkom nedostatočnej existencie malých a stredných fariem.

90 percent dotácií získavajú na Slovensku na európske pomery veľmi veľké farmy a stav sebestačnosti je výsledkom hlavne ich hospodárenia. Slabá produkcia a konkurencieschopnosť odvetvia určite nie je spôsobená na Slovensku malými a strednými farmami.

Problém je, že my na Slovensku teraz nemáme toľko malých a stredných farmárov ako v Holandsku alebo Francúzsku, pretože do roku 1989 tu boli iba veľké farmy. Musíme im zrovnoprávniť podmienky a dať čas na rozvoj. Nie sú žiadne zásadné dôvody, prečo by sme ich nemali výraznejšie podporovať.

Tá otázka asi o tom, že či sú viac alebo menej produktívni ako veľkí poľnohospodári.

Každá veľkostná skupina fariem je vhodná na niečo iné. Malé farmy môžu lepšie obhospodarovať pôdu a prispievať viac ku krajinotvorne a biodiverzite ako tie väčšie. Pritom čerpajú podstatne menej dotácií ako veľké farmy. Veľké farmy sú zas lepšie prepojené na svetové trhy v produkcii obilnín alebo olejnín, ale mnohé z nich sú efektívne aj v mlieku alebo zelenine.

Nesúhlasil by som s paušálnym tvrdením, že malé farmy nie sú produktívne a že sú to vyhodené peniaze. Naopak, myslíme si, že farmy s výmerou do päť hektárov, ktoré produkujú napríklad ovocie a zeleninu, ich dokážu aj dobre zhodnocovať. Po komunizme sa pritom vyvíjali v zlých podmienkach, nemali prístup k pôde a investíciám. To, že v našej štruktúre výroby chýbajú malé a stredné farmy, sa prejavuje aj tým, že tu nie sú niektoré typy produktov. V Taliansku a Francúzsku, kde je priemerná veľkosť fariem až sedemkrát nižšia, je poľnohospodársky sektor oveľa efektívnejší a viac prispieva k rozvoju vidieka. Tieto krajiny by pre nás mali byť vzorom.

Europarlament rozhoduje o reforme agropolitiky, ako zahlasujú slovenskí europoslanci? (ANKETA)

Iba menšina slovenských europoslancov bude hlasovať za reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, na ktorej sa v lete dohodli európske inštitúcie. Prekáža im, že záväzne neprepája agrodotácie s cieľmi Európskej zelenej dohody a tiež to, že neobsahuje povinné zastropovanie priamych platieb.

Redistributívna platba teda zostane bez spodnej hranice?

Áno, keby ju nedostali malé farmy, ktoré pestujú napríklad zeleninu na troch alebo štyroch hektároch, bolo by to nespravodlivé a viedlo by to ešte k rýchlejšiemu vyľudňovaniu vidieka. Tieto farmy majú vysokú pridanú hodnotu, robia to, čo chceme – ovocie a zeleninu – a nie je dôvod, aby túto podporu nedostali. Nie je ideálne pre rozvoj vidieka, keď veľké farmy s pár zamestnancami špecializujúce sa na obilniny sú manažérsky riadené z miest. Skutoční farmári žijú na vidieku a priamo riadia svoju farmu.

K rovnomernejšiemu prerozdeleniu peňazí by malo prispieť aj stropovanie priamych platieb. To je síce podľa nariadení EÚ dobrovoľné, no podľa intervenčnej stratégii ho Slovensko zavedie. Aké budú jeho základné parametre?

Budú presne také, ako ich nastavila Európska komisia. Strop bude 100 tisíc eur a od 60 tisíc sa platba zníži na 85 percent.

Bude sa stropovanie vypočítavať na konečného užívateľa alebo farmu?

Zatiaľ Strategický plán uvažuje o stropovaní na IČO (farmu). Stropovanie na konečného užívateľa výhod nebolo možné kvalifikovane pripraviť v krátkom čase. Na MPRV SR teraz neexistujú analýzy, čo by stropovanie na konečného užívateľa výhod spôsobilo a či by ho rezort pôdohospodárstva a ostatné rezorty boli schopné implementovať. Je potrebné zhromaždiť údaje, vytvoriť databázy a uskutočniť procesné a dopadové analýzy. Až potom bude možné pri stropovaní uvažovať o zmene na konečného užívateľa výhod.

V starších analýzach ste voči takémuto nastaveniu mali výhrady. Nemôže sa tým výrazne oslabiť efekt, ktorý má stropovanie priniesť – to znamená znížiť koncentráciu platieb vo veľkých poľnohospodárskych podnikoch?

Jedna vec je, čo by bolo ideálne dosiahnuť. Druhá vec je, čo súčasný systém dokáže zvládnuť. Politiky musíme byť schopní aj efektívne implementovať. V súčasnosti je ešte veľa nevyjasnených vecí okolo administrácie platieb v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, prepojenie databáz konečného užívateľa výhod a to aj na EÚ úrovni s databázami MPRV a PPA . Keby sme pripravili stropovanie na konečného užívateľa narýchlo zle, spravilo by to viac škôd ako úžitku. Každopádne bude v blízkej dobe potrebné riešiť vysokú koncentráciu príjmových podpôr na Slovensku a aj prostredníctvom dobre pripraveného stropovania na konečného užívateľa zabezpečiť väčšiu adresnosť dotácií, aby sme mali štruktúru podnikov podporujúcu rozvoj vidieka.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Aké platby sa budú stropovať?

Bude to len základná BISS platba (z anglického názvu Basic Income Support for Sustainability, pozn. red).

Máte napočítané, koľko peňazí sa týmto spôsobom uvoľní?

Mohli by sme takto dohromady za celé obdobie získať okolo 20 miliónov eur, ktoré sa presunú do druhého piliera. Stropovanie pri súčasnom nastavení by sa týkalo zhruba 200 fariem. Veríme, že ak táto regulácia príde, tak sa veľké farmy prispôsobia, čiže zvýšia zamestnanosť a zlepšia štruktúru výroby. Regulácie majú vplyv na zmenu správania ľudí. Cieľom nie je stropovanie. Cieľom je, aby farmy boli aktívne, zamestnávali a stropu sa tak vyhli. Ak budú pracovať tým istým spôsobom ako doteraz, tak o časť dotácií prídu. To bude snáď dostatočná motivácia, aby sa prispôsobili alebo svoje farmy, resp. pôdu predali alebo prenajali tým aktívnym skutočným poľnohospodárom.

Aké profesie sa budú započítavať do mzdových nákladov, ktoré sa od podpôr odpočítajú?

Tie, ktoré sú v európskom nariadení. Sú to pracovníci, ktorí sa priamo podieľajú na poľnohospodárskej produkcii. Je to logické, pretože nemôžeme očakávať, že keď má podnik aj železničnú, alebo automobilovú dopravu, alebo investoval do iného podniku, tak sa mu do stropovania započítajú všetci zamestnanci. Takto si to Európska únia v poľnohospodárskej politike určite nepredstavuje.

Budú sa započítavať aj mzdy manažmentu, alebo len pracovníci na pôde?

Nariadenie hovorí jednoznačne, že to majú byť bežní farmári. V prípade zamestnancov pôjde o všetky mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním. Takto to bude kontrolovať Európska komisia, a preto to tak musíme aj nastaviť.

Cez ekoschémy chceme pomôcť hlavne biodiverzite

Slovensko musí v novom dotačnom období vyčleniť 25 percent priamych platieb na nové ekoschémy, čo by malo byť v prípade Slovenska približne 517 miliónov eur. V intervenčnej stratégii sa ale hovorí o 560 miliónoch. Znamená to, že na ekoschémy dáme viac peňazí ako je minimálna požiadavka EÚ?

Alokáciu na eko-schémy máme mierne nad povinných 25 percent už teraz. Dôvod je, že chceme zvýšiť sadzby, ale zároveň aj minimalizovať implementačné riziko. Nie je rozumné ísť úplne na minimálnych 25 percent. Alokáciu na eko-schémy sme rozdelili na celofarmovú eko-schému a eko-schému na pastevný chov dojníc, mladého dobytka, oviec a kôz, na čo pôjde 46 miliónov eur. V prípravnej fáze sa uvažovalo, že sa cez eko-schémy podporí ustajnenie dojníc čiastkou až 96 miliónov eur. To by ale znamenalo, že by rozpočet na celofarmovú eko-schému bol nižší. Na zvýšenie záujmu o celofarmovú eko-schému a prihlásenie sa čo najviac farmárov sme eko-schémy optimalizovali tak, aby podpora vzrástla zo 45 na 55 EUR/ha.

To znamená, že pôvodne vypočítaná 45 eurová sadzba na hektár za ekoschému sa zvýši asi o 10 eur. Hrozilo, že farmári nebudú mať o ekoschémy záujem, keď tá sadzba zostane na nižšej úrovni?

Aj pri 45 eurovej sadzbe by sa zapojila veľká väčšina poľnohospodárov, no niektorí by nemuseli mať o to záujem, hlavne tí produktívnejší. To je ale problém vo všetkých členských štátoch EÚ, napríklad aj v Holandsku. Produktívnejší farmári sa nechcú zapojiť do environmentálnych schém, lebo ich limitujú v produkcii. Radšej sa vzdajú peňazí z eko-schémy a budú sa venovať trhovej aktivite bez obmedzení.

Zvýšením sadzby zo 45 na 55 eur za hektár toto riziko podstatne znížime. Platí, že príprava strategického plánu je živý proces. To, čo platí na začiatku procesu, nemusí platiť aj na konci. Strategický plán upravujeme a zlepšujeme, aby výsledok bol lepší ako na začiatku a aby bol prínosom pre poľnohospodárov, vidiek a daňových poplatníkov. Ministerstvo pôdohospodárstva v rámci tohto procesu aktívne komunikuje s poľnohospodármi, ochranármi aj ministerstvom životného prostredia, aby sa dosiahli žiadané ekologické benefity s minimálnym vplyvom na produkciu a konkurencieschopnosť.

Čo sú hlavné problémy, ktoré má vyriešiť celofarmová ekoschéma? 

Biodiverzita. Keď sa rozhliadnete po okolí, naše polia sú oveľa väčšie ako polia v Rakúsku alebo Belgicku. Keď máme na 100 hektároch monokultúru, o nejakej biodiverzite nemôže byť ani reč. Čísla napríklad index vtáctva – ukazujú, že biodiverzita klesá. Preto tento trend musíme zvrátiť. Eko-schémy majú dosiahnuť, aby sme mali diverzifikovanejšiu krajinu. Potrebujeme preto znížiť veľkosť parciel – v chránených územiach na 20 hektárov a mimo chránených území na 50 hektárov. Tiež chceme navýšiť počty neproduktívnych prvkov nad rámec, ktoré nám stanovujú európske nariadenia, lebo máme na Slovensku málo neproduktívnych krajinotvorných prvkov.

Podmienkou celofarmovej eko-schémy, ktorá pomôže biodiverzite, bude aj odložené kosenie na trvalých trávnych porastoch, alebo sa ich časť bude spásať.

Eko-schéma prispeje aj ku klimatickej akcii, ktorá sa od Slovenska očakáva. Chceme zlepšiť štruktúru pôdy. Dobrá štruktúra pôdy zvyšuje hektárové úrody, ale zároveň znižuje aj emisie skleníkových plynov. Na minimálne 25 percentách ornej pôdy sa preto bude musieť hnojiť, hnojiť na zeleno, alebo zaorávať slama na ročnej báze. Boj proti klimatickej zmene sa prejaví aj v sadoch, kde sa bude zatrávňovať minimálne každé druhé medziradie.

Podcast | Farmári majú obavy z nových dotačných pravidiel, no zmeniť sa musia

Poľnohospodári postupne zisťujú, čo všetko sa pre nich zmení s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Ich príjmy z dotácií sa po roku 2023 citeľne znížia, kým rozsah povinností narastie. Čaká ich rozdeľovanie lánov, či ponechávanie väčších plôch bez produkcie.

O koľko by sa mali týmto spôsobom zvýšiť výmera neproduktívnych plôch?

Máme na to matematický model založený na reálnych dátach o pôde a farmách na Slovensku. Podľa neho sme vypočítali, že za účelom zvýšenia biodiverzity sa na ornej pôde vytvorí okolo 18 tisíc hektárov neproduktívnych plôch. Ide o približne jedno percento poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Podotýkam, že ide o 18 tisíc hektárov neproduktívnych plôch nad rámec požiadaviek EÚ.

Zohľadňujete pri príprave aj ostatné ciele stratégie Z farmy na stôl, hoci ešte nemajú legislatívnu a ani žiadnu záväznú podobu?

Okrem eko-schém, ktoré by mali viesť k lepšej ochrane pôdy a zlepšovaniu biodiverzity, sa sústredíme aj na dobré životné podmienky zvierat. Chceme znížiť používanie antimikrobiálnych látok, motivovať chovateľov k zväčšovaniu priestorov pre chované zvieratá, čo by malo viesť k tomu, že zvieratá budú v lepšej pohode a zdravšie.

Zvyšujeme alokácie a sadzby na integrovanú produkciu v zelenine, ovocí a víne. Tým sa bude vo výrobe požívať menej chémie. Vzrastie podpora ekologickej produkcie. Budeme chrániť pôdu a vodu na Žitnom ostrove, ktorá bude bez požívania pesticídov. Viac peňazí pôjde aj na ochranu dropa a iné ohrozené druhy, ktoré chceme zachovať.

Celkovo dávame na ekologické ciele viac ako 25 percent zdrojov z prvého a viac ako 35 percent z druhého piliera.

Aký cieľ máte v strategickom pláne pre výmeru ekologického poľnohospodárstva?

Chceme sa priblížiť k celoeurópskemu cieľu (25 percent poľnohospodárskej pôdy, pozn. red). Treba ale povedať, že poľnohospodárska politika sa buduje na princípe subsidiarity. To znamená, že prispieť by mal každý štát, ale v závislosti od svojich podmienok a potrieb. Niektoré štáty teda prispejú viac a niektoré menej. Neznamená to, že každý členský štát musí splniť všetky ciele EÚ.

V ekologickej produkcii sa posúvame. Zvyšujeme alokácie aj množstvo hektárov, na ktorých sa bude ekologické hospodárenie realizovať. Naše ekologické poľnohospodárstvo je nad priemerom EÚ, čo sa týka podielu obhospodarovanej pôdy v ekologickom systéme. Na Slovensku chceme zvyšovať  aj poľnohospodárku produkciu aj zlepšiť ochranu životného prostredia, čiže musíme nájsť vhodný kompromis medzi rastom produkcie a efektívnosťou využitia zdrojov na životné prostredie.

Podpora potravinárom sa zvýši

Jednou z najčastejších výhrad v pripomienkach k intervenčnej stratégii je nízka alokácia pre sektor spracovateľský a potravinársky sektor z druhého piliera SPP. Na investície dostanú potravinári a spracovatelia 75 miliónov eur. Je ešte možnosť, že sa budú prostriedky pre nich navyšovať?

V programovacom období 2021 až 2027, čiže vrátane prechodného obdobia 2021 až 2022, podporujeme potravinárske podniky viac ako v predchádzajúcom programovacom období (2014 až 2020).

Oproti predošlému obdobiu vyčleníme 25 miliónov EUR navyše na vertikálnu a horizontálnu spoluprácu fariem, kde je spracovanie dôležitou súčasťou. A dávame navyše peniaze aj do biohospodárstva, kde sa dajú získať investičné zdroje potravinárskym podnikom napríklad na šetrenie energie, inovácie alebo na ekologické baliace materiály.

Treba si tiež uvedomiť, že Európska komisia explicitne nepoužíva zdroje z SPP na podporu potravinárstva. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ sa orientuje hlavne na primárnu poľnohospodársku produkciu. Jej cieľom je predovšetkým zlepšiť postavenie prvovýrobcov vo vertikále podporou horizontálnej spolupráce farmárov navzájom a vertikálnej spolupráce, kedy poľnohospodári spolupracujú so spracovateľmi.

Dôvod je jednoduchý. Prvovýrobcovia (farmy) sú väčšinou menšie firmy ako potravinári. Niektoré potravinárske firmy sú obrovské nadnárodné spoločnosti, ktoré majú ďaleko vyššiu vyjednávaciu silu ako poľnohospodári.

EÚ chce preto dosiahnuť, aby poľnohospodári navzájom spolupracovali, aby mali silnejšiu pozíciu v rokovaniach s potravinármi a aby pridávali do výroby ďalšiu hodnotu cez spracovanie.

Zohľadňujete ale problémy slovenského potravinárstva?

Áno, vnímame, že je v porovnaní s inými členskými krajinami menej rozvinuté. Vnímame, že je to jedna z prekážok rozvoja potravinových vertikál na Slovensku. Snažíme sa nastaviť podporu tak, aby rástol dopyt potravinárskych firiem po miestnych výrobkoch, aby sa celá vertikálna pozdvihla. Snažíme sa nájsť kompromis, aby to bolo priechodné na úrovni EÚ a zároveň sme podporili rozvoj dopytu po poľnohospodárskych komoditách vyrobených na Slovensku.

Zastupuje reťazce na Slovensku: Ponuku mäsa regulovať netreba, trh sa zreguluje sám

Kým pred piatimi rokmi rastlinné alternatívy v regáloch obchodov neboli, teraz sa predávajú na najlepších miestach, tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu MARTIN KRAJČOVIČ. „No žiadny obchodník si nemôže dovoliť skrachovať len preto, že niektoré potraviny prestane ponúkať, kým konkurencia nie,“ hovorí.

Slovenskí potravinári, ale poukazujú na dlhodobý investičný dlh v sektore, pričom okolité krajiny vraj do sektora smerujú viac verejných zdrojov.

Každý by chcel viac zdrojov, ale máme obmedzený rozpočet. Keby sme sa pozreli na údaje za celú Európu, Slovensko určite nepodporuje potravinárstvo zo zdrojov SPP podpriemerne, ale výrazne nadpriemerne.

Strategický plán treba brať komplexne. Nie je možné vyberať iba niektoré čerešničky z každého strategického plánu z okolitých krajín. Potravinárstvu sa zvyšujú zdroje a veľký stimul tam pôjde aj cez finančné nástroje z národných zdrojov. Potravinárstvo by sa vďaka tomu malo posunúť ďalej.

V tejto súvislosti zaznieva výhrada, že zdroje aj napríklad na potravinárstvo a spracovanie by sa mohli uvoľniť z alokácie (100 miliónov eur), ktorú plánujete investovať do pozemkových úprav. Agropotravinárske združenia argumentujú tým, že riešenie pozemkového vlastníctva je celospoločenský a nadrezortný problém, ktorý sa netýka iba poľnohospodárstva a preto by sa na pozemkové úpravy mali hľadať iné zdroje ako tie, ktoré majú slúžiť podpore poľnohospodárov a spracovateľov. Nie je to relevantná výhrada?

Z tých 100 miliónov EUR pôjde na klasické pozemkové úpravy polovica. Druhých 50 miliónov pôjde na budovanie infraštruktúry, čo je veľmi prospešné pre rozvoj poľnohospodárskych podnikov. Zafinancuje sa z toho aj zelená a modrá infraštruktúra, čo je zase veľmi dôležité pre životné prostredie.

Trh s pôdou je hlavnou brzdou slovenského poľnohospodárstva a aj efektívnej implementácie poľnohospodárskych politík. Pre nefunkčný trh s pôdou sa nemôžu rozvíjať efektívne farmy a malé a stredné farmy, lebo nemajú prístup k pôde. Je veľa manažérov fariem, ktoré by chceli expandovať ale nemôžu. Ďalší problém je, že so získaním dodatočnej pôdy sú spojené obrovské transakčné náklady. Zaberá to veľmi veľa času, ktorý nemôžete venovať rozvoju a riadeniu farmy. Pretože nemáme vysporiadané pozemky, nemôžeme budovať cestnú alebo environmentálnu infraštruktúru na vidieku.

Zlý trh s pôdou neumožňuje navyše presunúť pôdu od malo efektívnych fariem, ktoré žijú z dotácií a neprodukujú, k efektívnejším farmám. Od roku 1993 sa doteraz spravili komplexné pozemkové úpravy len na 11 percentách územia, čo je jeden z hlavných dôvodov nízkej potravinovej sebestačnosti. Bez investícií do funkčného trhu s pôdou ju nezvýšime.

Veľké agropotravinárske združenia zhodne žiadajú navýšiť investičnú podporu v druhom pilieri pre tento sektor na 300 miliónov eur. Môže sa nakoniec alokácia tejto sume aspoň trochu priblížiť?

V rámci SPP máme štyri miliardy eur na 5 rokov, čo vytvára rozpočtové obmedzenie pre všetky intervencie. Potravinárstvo sa bude podporovať aj cez finančné nástroje z národných zdrojov.