Rakúsky autor: Kríza je príležitosť priblížiť sa k ekonomike verejného blaha

Christian Felber [José Luis Roca]

Uznávaný autor CHRISTIAN FELBER je presvedčený, že epidémia koronavírusu je príležitosť spochybniť celý systém. Svoje názory vysvetlil v rozhovore pre nemecký EURACTIV.

Christian Felber je oceňovaný autor, univerzitný pedagóg a tanečník z Viedne. Je zakladateľom Družstva pre verejné blaho a Ekonomiky verejného blaha. Napísal niekoľko bestsellerov, naposledy “Etický svetový obchod“ a „Ekonomika verejného blaha“.

Uverejňujeme krátenú verziu rozhovoru. Originál interview v nemčine nájdete tu.

Čo odlišuje ekonomiku verejného záujmu od klasickej ekonomiky?

To, čo sa v súčasnosti praktizuje a učí v podnikaní, nie je vôbec ekonomika. Podľa pôvodnej gréckej definície je cieľom „ekonomiky“ dobrý život všetkých, alebo skôr verejné blaho. Peniaze a kapitál boli iba prostriedkom k tomuto cieľu.

Aristoteles vo svojom čase hovoril, že ak by sa namiesto verejného blaha ľudia sústredili iba na nárast peňazí, už by to nebola ekonomika, ale jej opak, chrematizmus – snaha o bohatstvo v záujme dosiahnutia bohatstva. Dalo by sa to nazvať aj kapitalizmus.

Ako by vyzeral váš alternatívny model?

Bolo by múdrejší v tom, že od samého začiatku by ekonomiku dizajnoval ako niečo, čoho cieľom je dosiahnutie verejných statkov, napríklad ochrana klímy a biodiverzity, posilnenie demokracie alebo spravodlivé rozdelenie zdrojov. Na makroekonomickej úrovni sa dosiahnutie týchto cieľov meria demokraticky poskladaným produktom verejného blaha, ktorý nahrádza HDP. Firmy by mohli vypracovávať „bilanciu verejného blaha“, ktorá by kvantifikovala príspevok k produktu verejného blaha. Vyšší príspevok by pre firmy znamenal konkurenčné výhody, nižší naopak nevýhodu. V ekonomike verejného záujmu musia firmy tiež dosahovať zisk ale jeho maximalizácia na úkor skutočných cieľov a hodnôt by sa otočila proti firme a viedla k bankrotu.

Počas pandémie koronavírusu sa ochrane zdravia dáva prednosť pred ekonomickými stratami. Nie je to v súlade so základnou myšlienkou ekonomiky verejných statkov?

To je nepresná dichotómia. Je potrebné sa spýtať, čo znamená ekonomika. Ak dôjde k strate pracovných miest, krachu firiem a recesii, vedie to k zničenému živobytiu a tým pádom aj k fyzickým a duševným chorobám.

Aj tu je v stávke zdravie ľudí. Vláda by mala v skutočnosti každý deň predkladať údaje, aby ukázala, či počet úmrtí, ktorým sa predišlo je väčší ako počet chorôb spôsobených opatreniami. Musí to byť proporčné.

Žiadate teda o vyčíslenie škôd spôsobených ochrannými opatreniami. Je to vôbec možné?

Musíme sa o to aspoň pokúsiť. Ak dôjde k zásahu do základných práv, je nevyhnutné možnosti starostlivo zvážiť. Nedávno to zdôraznila aj Nemecká etická rada.

Je kríza s jej ekonomickými otrasmi dobrou alebo zlou správou pre víziu ekonomiky verejného blaha?

Je to príležitosť. Rakúska vláda poskytla spoločnostiam podporu prostredníctvom balíka pomoci vo výške 38 miliárd eur. Ide o služby poskytované demokratickou spoločnosťou konkrétnej podskupine, podnikateľskej komunite. Štát by mal k tomu pripojiť podmienky v podobe vyhodnocovania príspevku k verejným statkom, ako som povedal na začiatku.

Ako by to presne vyzeralo?

Dalo by sa to vymyslieť. Spoločnosti s dobrým vplyvom na verejný záujem, ako aj systémovo dôležité spoločnosti, by boli sto percent zachránené. Spoločnosti s najmenej jedným  preukázateľným príspevkom k verejným statkom vrátane neziskových organizácií by boli zachránené na 90, také čo by sľúbili vypracovať svoju bilanciu k verejným statkom budúci rok na 80 percent. Z malých a stredných podnikov bez pozitívneho vplyvu na verejné statky by sa zachránilo len 70 percent.

V súčasnosti je obrovský nedostatok finančných prostriedkov. Mohlo by to prinútiť firmy robiť niečo, čo by za normálnych okolností neakceptovali?

Musí to ostať na dobrovoľnom základe. Európska smernica o zverejňovaní nefinančných informácií (NFI) už bola implementovaná vo všetkých členských štátoch a uplatňuje sa na najväčšie spoločnosti od roku 2017. Predstavuje protiváhu k „finančným informáciám“ a finančnej súvahe, ktorej zverejnenie je už istý čas povinné. Do nefinančných informácií sa radia ľudské práva, práva pracovníkov alebo ochrana klímy. Koronavírusová kríza by mohla tento právny vývoj urýchliť, aby sa štátna pomoc spájala so zverejňovaním takýchto informácií. Ďalším krokom by boli obdobné nástroje vo verejnom obstarávaní, v daniach a v medzinárodnom obchode.

Ako inak by sa ešte dal využiť vplyv pandémie, aby sa ekonomika nasmerovala k ekonomike verejného blaha?

Zdá sa, že ľudia akceptujú, že by mali obmedziť svoju spotrebu, aby sa predišlo riziku pre celú spoločnosť. Som si istý, že väčšina ľudí by bola ochotná obmedziť svoju spotrebu aj s cieľom, aby naše deti mali na tejto planéte rovnaké životné šance ako my.

Mojím návrhom sú v tejto súvislosti ekologické ľudské práva. Zákon o spotrebe na obyvateľa by mohol regulovať, že každý človek spotrebuje za rok len jeden rovný podiel z osem miliárd dielov tohto, čo planéta poskytuje trvalo udržateľným spôsobom. Na jedného obyvateľa spadá približne 1,7 hektára pôdy. V rámci týchto limitov by sa potom uplatnila sloboda spotreby a hospodárska sloboda.

Na sociálnej úrovni navrhujem trojitý prístup. Počas krízy sme videli, ktoré povolania sú skutočne systémovo dôležité. Pre tieto odvetvia by sa mala zaviesť minimálna mzda dvetisíc eur a pre všetky ostatné odvetvia 1500 eur. Okrem toho by všetci dospelí mali mať nepodmienený základný príjem tisíc eur. To by znamenalo, že nezamestnanosť, bezdomovectvo ale aj zle platené nezdravé pracovné miesta by boli minulosťou.