Z pohľadu klímy nestačí prechod z uhlia na plyn, radšej sa spoľahneme sa miestne obnoviteľné zdroje, ktoré nám zabezpečia stabilné ceny tepla. Aby sme však z Fondu na spravodlivú transformáciu vyťažili čo najviac pre Slovensko, tak je najvyšší čas spustiť výzvy, hovorí MATEJ FABŠÍK.
Matej Fabšík pôsobí v komunálnej politike a je projektovým manažérom dekarbonizácie vykurovania v meste Partizánske.
V rozhovore sa dozviete:
- či je možné nahradiť vo vykurovaní fosílne palivá geotermiou a odpadovým teplom,
- ako sa pre ambicióznu transformáciu vykurovania podarilo nadchnúť obyvateľov,
- ako sa zmenil postoj ľudí k centrálnemu vykurovaniu,
- ako mestu v rozhodovaní pomáha Európska investičná banka,
- odkiaľ má Partizánske peniaze na analýzy a štúdie uskutočniteľnosti
- a čo im spôsobuje meškanie výziev z Fondu na spravodlivú transformáciu.
Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast.
Mesto Partizánske patrí do regiónu hornej Nitry, ktorý prechádza takzvanou zelenou spravodlivou transformáciou. Ako sa tento proces prejavuje špecificky v Partizánskom?
Partizánske je trošku na okraji toho uhoľného regiónu, hoci doň patrí. Ešte v nedávnej minulosti trpelo všetkými negatívnymi dôsledkami ťažby uhlia, od znečistenia ovzdušia či životného prostredia až po kontaminované podzemné vody. Nie je však priamo závislé od ťažby uhlia v zmysle, že by bolo vykurovanie zabezpečované hnedým uhlím z hornonitrianskych baní. V Partizánskom však vnímame, že energetika je veľkou výzvou, čo sa naplno prejavilo po nedávnej energetickej kríze.
To, že sme súčasťou tohto transformovaného regiónu, vnímame ako obrovskú príležitosť na zmenu energetiky mesta – aj s pomocou mechanizmov Európskej únie – tak, aby bola pripravená na budúcnosť.
Zelené zdroje dokážu nahradiť fosílne palivá
Zelená transformácia regiónov je zameraná na to, aby sa regióny a mestá zbavili závislosti od uhlia. Ak Partizánske nebolo závislé od uhlia, od čoho k čomu sa chcete transformovať?
V minulosti aj Partizánske malo výhodu blízkosti uhoľných baní. Pre cenovú dostupnosť uhlia na ňom malo založené aj tepelné hospodárstvo. Po revolúcii sa to sčasti zmenilo, prišiel zemný plyn a biomasa. Dnes sú to však kotolne, ktoré majú 25 až 30 rokov a väčšina z nich je založených na fosílnych palivách.
My v Partizánskom sme ambiciózni. Myslíme si, že z pohľadu životného prostredia a klímy nestačí prechod z uhlia na plyn. Chceme ísť ďalej a ponúkať skutočné zelené riešenia a odstrihnúť sa aj od fosílnych palív, aby sme mali v meste energetiku s nulovými emisiami do roku 2045 alebo 2050.
Poďme sa konkrétnejšie porozprávať, kam siahajú vaše ambície, čo všetko plánujete a prečo si veríte, že sa to podarí?
Začnem od konca, energetika v meste je živý organizmus a ako celok sa skladá z obrovského množstva drobných riešení. Verím tomu projektu najmä preto, že ľudia, či už na mestskom úrade, alebo v jednotlivých mestských organizáciách aj samotní obyvatelia, sú pre zelené energoprojekty nadšení.
Zodpovední ľudia rozmýšľajú, ako transformovať svoje budovy, ako ich urobiť energeticky efektívnejšie, ako využiť zelené zdroje energie, ktoré ponúka samotné mesto alebo ktoré sú v dosahu mesta. Vidím, že je snaha ísť do zelených projektov v rámci mesta, takže verím, že tá skladačka sa jedného dňa poskladá do komplexného riešenia.
Aké sú dieliky tej skladačky?
Pri tepelnom hospodárstve vidím obrovskú príležitosť využiť obnoviteľné zdroje, ktoré v meste existujú a ktoré sa doposiaľ nevyužívali. Ide najmä o geotermálnu energiu, o odpadové teplo z čistiarne odpadových vôd aj o energetické zhodnotenie bývalej skládky odpadov tým, že tam postavíme fotovoltiku.
Máte v Partizánskom skôr individuálne alebo centrálne vykurovanie?
Máme systém centrálneho zásobovania teplom v Partizánskom, ktorý však nie je skutočne centralizovaný. Skladá sa z viacerých okruhov: biomasa vykuruje jedno malé sídlisko Šípok, sídlisko v strede mesta, Luhy, je vykurované viacerými blokovými kotolňami, ktoré majú samostatné rozvody tepla. Potom sú tam domové kotolne, ktoré vykurujú rôzne objekty alebo nejaké skupiny objektov v rámci centrálnej zóny mesta.
Táto rozdrobenosť vykurovacieho systému nám znemožňuje využívať obnovené efektívne kotolne vo všetkých častiach mesta. Preto sme v niektorých častiach odkázaní na kotolne, ktoré majú často 30 a viac rokov, sú veľmi neefektívne a zvyšujú aj cenu tepla pre obyvateľov Partizánskeho.
Ako to chcete zmeniť?
Naším hlavným cieľom je spojiť všetky tieto zóny dokopy a vytvoriť jeden ucelený systém centrálneho zásobovania teplom, aby sme zabezpečili čo najudržateľnejšiu cenu tepla pre obyvateľov a pre odberateľov v rámci Partizánskeho.
V strede mesta máme obrovskú výhodu dvoch geotermálnych vrtov, ktoré by sme veľmi radi využili pre potreby centrálneho zásobovania teplom.
Podľa legislatívy však ich výdatnosť musíme overiť takzvanou hydrodynamickou skúškou, ale všetky indície ukazujú, že geotermálna energia bude pre nás veľkým plusom a mala by byť zaradená do systému centrálneho zásobovania teplom. Teplota vody je niekde v rozmedzí 25 až 33 stupňov a bude vhodným zdrojom pre napájanie sústavy tepelných čerpadiel. Vďaka geotermálnemu zdroju bude efektivita tepelných čerpadiel zabezpečená aj v zimných mesiacoch, keď s ňou majú napríklad čerpadlá typu vzduch – voda problémy.
Spomínali ste odpadové teplo. Ako ho chcete získať?
Čistiareň odpadových vôd je obrovský zdroj energie. Voda, ktorá odteká splaškovou kanalizáciou do rieky, má teplotu od 14 do 22 stupňov. To sú megawatty, ktoré strácame a bola by škoda ich nevyužiť. Výhodou v Partizánskom je, že čistiareň odpadových vôd je pomerne veľká a nachádza sa blízko mesta, čiže jeho spätné využitie bude jednoduchšie ako v prípade iných miest. V západnej Európe sa využívajú veľké tepelné čerpadlá na to, aby odobrali zvyškové teplo z odpadových vôd. O niečom podobnom uvažujeme aj v Partizánskom.
Aký je postoj obyvateľov k vašim plánom tepelné systémy ešte viac centralizovať a dekarbonizovať?
Snažíme sa to hneď od začiatku komunikovať. V meste je už skupina zložená z poslancov mestského zastupiteľstva, takže všetky čerstvé informácie sa dostanú k nim a hneď aj k obyvateľom.
Urobili sme tiež prieskum, ktorý ukázal, že ľudia sú hrdí, že mesto bude mať vykurovanie, ktoré môže byť vzorom pre ďalšie mestá. Preto sa neobávam, že by bola verejnosť proti. Obyvatelia si uvedomujú, že tento systém je zastaraný a bude potrebné ho nejakým spôsobom transformovať, obnoviť, revitalizovať, dekarbonizovať.
Hovorili ste, že chcete udržateľné ceny pre obyvateľov. Ako to dosiahnete?
Ľudia na Slovensku boli naučení na lacné energie, keďže sme boli závislí od lacných ruských palív. Nízke ceny však neodzrkadľovali situáciu na trhu. Vytriezvenie prišlo až s veľkou energetickou krízou pred dvoma rokmi. Až vtedy si ľudia začali uvedomovať, že s energiou treba aj hospodáriť.
Zmenilo to aj pohľad na centrálne vykurovanie. Ľudia ho viac nevnímajú ako príťaž, ale ako záruku stability. Keďže si veľkú časť zdrojov vieme sami manažovať, či už nákup, výrobu, alebo distribúciu, a spoľahneme sa primárne na miestne obnoviteľné zdroje, nebudeme závisieť od výkyvov cien fosílnych palív. Toto komunikujeme obyvateľom aj vedeniu mesta.
Nechceme postaviť iba systém, ktorý je moderný a zabezpečí teplo, ale aj ktorý prinesie stabilitu ceny a prevádzky do budúcnosti, aby nás takéto podobné krízy, ktoré zrejme ešte prídu, čo najmenej boleli, aby sme na ne boli pripravení.
Podpora geotermie aj rýchlejšie pripájanie OZE
Čo by vám pomohlo, z pohľadu verejných politík, realizovať vaše plány?
Veľmi by pomohol nástroj, napríklad fond, ktorý by znížil investičné riziko pre samosprávy alebo podniky, ktoré chcú ísť do využívania geotermálnej energie. Niektoré západné krajiny majú takzvaný geotermálny fond, ktorý samosprávam financuje finančne náročné prieskumné vrty. Ak pod zemou nájdete zdroj, ktorý je využiteľný pre potreby zásobovania teplom, tak investíciu vrátite naspäť do fondu. Oplatí sa vám to, lebo budete mať veľmi lacnú energiu spod zeme.
Keď vrt nebude úspešný, z pôžičky sa stane grant a tie peniaze nemusíte vrátiť. Znížilo by to riziko pre samosprávy a naštartovalo geotermálnu energiu, ktorá je zelená a má na Slovensku veľký potenciál.
To je geotermál. Čo môže urobiť štát v ďalších oblastiach?
Máme veľké problémy získať povolenie na pripojenie do distribučnej sústavy pre fotovoltické elektrárne. Práve zložité pripájanie je rozhodujúci faktor, či niekto postaví nový zdroj, alebo nie.
Pomohli by transparentnejšie podmienky ich pripájania do siete. Na Slovensku sú rôzne distribučné spoločnosti, ktoré majú rôzne podmienky. Na západnom Slovensku, kde najviac svieti slnko, sa najťažšie získavajú povolenia. Napriek týmto ťažkostiam máme v pláne využiť skládku odpadov a postaviť na nej fotovoltickú elektráreň alebo termosolárne panely na teplo.
Tepelné čerpadlá sú najefektívnejšie v zateplených budovách. Máte aj plán na zlepšovanie energetickej efektívnosti mestských budov alebo aj bytových domov?
Vieme, ktoré mestské budovy sú na tom z hľadiska energetickej efektívnosti najhoršie a treba ich prioritne obnoviť, ale aj ktoré „až tak nehoria“. Problémom je bytová sféra, pretože hospodárenie s energiami v bytoch je závislé od toho, ako sa správajú jednotliví obyvatelia.
V Partizánskom je zateplených viac ako 90 percent bytových domov a viac ako 90 percent bytov má vymenené okná. Pokles spotreby nastal v posledných desiatich, pätnástich rokoch, čiže základné série opatrení už prebehli.
Ľudia si uvedomili, že treba hospodáriť aj s teplou vodou, ktorú využívame v domácnostiach, tam vidíme tiež pokles spotreby. Dnes sme už pripravení na centrálne zásobovanie štvrtej generácie, čo znamená, že vieme fungovať s výstupnými teplotami okolo 70 stupňov Celzia.
Čiže už dávno nie sme vo fáze, že by voda na vykurovanie musela mať sto stupňov, ako to bolo pri systémoch prvej a druhej generácie. Z pozorovania vieme, že ak dnes majú radiátory v bytových domoch 50 stupňov, tak pokrývajú potrebu toho tepla aj v tej špičke, keď je vonku –15 °C.
Ľudia si uvedomujú, že najväčší zásah do peňaženky im spôsobuje teplo na vykurovanie a teplo na teplú vodu, takže sa s ním snažia hospodáriť, neprekurujú a neplytvajú teplou vodou.
Partizánske bude ťažiť z toho, že takzvaná spravodlivá transformácia uhoľného regiónu hornej Nitry bude financovaná Európskou úniou. Ako chcete zabezpečiť, aby bola táto obrovská zmena spravodlivá pre všetkých obyvateľov?
Spravodlivosť procesu transformácie chápem ako snahu urobiť opatrenia tak, aby ich pozitívne prínosy zasiahli čo najväčšiu masu ľudí.
Sčasti sa to aj darí. Vďaka špeciálnej podpore z Fondu na spravodlivú transformáciu bolo možné dosiahnuť veľké zmeny v školstve, zamestnanosti aj energetike. Ten prechod je veľmi drahý a za pomoci tohto fondu sa podarili aj veci, ktoré sú finančne aj technicky náročné.
Energetika je iba malá časť celej premeny regiónu. Je to taká skladačka, ktorá by mala región, ktorý bol znečistený a závislý od uhlia, premeniť na región, ktorý ponúka nové príležitosti, zamestnáva ľudí, dokáže reagovať na nové výzvy, má zreformované školstvo, energetiku, cestovný ruch, obnovuje biodiverzitu a znižuje emisie a dbá na klímu. Podstata je, že tomu regiónu, ktorý najviac znášal negatívne dôsledky ťažby a spracovania uhlia, pomôžeme, aby sa rýchlejšie dostal medzi regióny, ktoré prosperujú.
Odborníkov na energetiku „zhltol“ súkromný sektor
Keď ste hovorili o všetkých plánoch, tak si to skutočne vyžaduje veľmi dlhodobé a komplexné plánovanie. Aký máte časový odhad, kedy bude teplárenstvo v Partizánskom využívať obnoviteľné zdroje?
Dnes nepotrebujeme veľké centralizované riešenia, ale chceme vybudovať multipalivovú základňu, aby sme vedeli využívať rôzne zdroje, ktoré nám ponúka región alebo trh.
Do toho však nemôžeme ísť bez toho, aby sme mali vyčíslené vplyvy na cenu a udržateľnosť výroby. V dohľadnom čase vieme rozbehnúť projekty na prepojenie potrubných systémov a overiť stabilitu geotermálnych zdrojov. Aj keď je to realizovateľné, v mnohých veciach sa nevieme ani sami rozhodnúť, a preto vítame pomoc napríklad Európskej investičnej banky. Tá nám poskytne odborníkov, ktorí pre nás vedia pripraviť analýzu a pomôcť v rozhodovaní, čo je dobré riešenie a čo je financovateľné a podobne.
Takže riešenia už sú na stole, hlavná výzva je plánovanie. Zmienili ste Európsku investičnú banku. Ako vám s týmito vecami pomáha?
Veľký problém na Slovensku je vo všeobecnosti plánovanie. Nemáme ucelené plány, ako sa teplárenstvo bude dekarbonizovať.
Každé mesto má či už súkromných, alebo vlastných výrobcov tepla a každý sa hrá na svojom piesku a každý má špecifické podmienky. Samosprávam chýbajú odborné kapacity v energetike, ktoré by energetiku systémovo plánovali – „zhltol“ ich súkromný sektor, čomu mestá nevedia platovo konkurovať.
Podali sme si úspešnú žiadosť do Európskej investičnej banky, ktorá nám v rámci programu Target urobí analýzy, rôzne posudky a pripraví jednoduchšiu formu štúdií uskutočniteľnosti. Teraz čakáme na zadefinovanie konkrétnych technických podmienok a v priebehu druhej polovice jesene vieme s pomocou jej expertov robiť analýzy už priamo v Partizánskom.
Toto bola otázka kapacít, ale určite to bude stáť veľa peňazí. Zmienili ste Fond na spravodlivú transformáciu, ale dosiahnete aj na ďalšie granty, fondy?
Dnes samosprávy trpia podfinancovaním a veľmi si dávajú pozor na to, do akých projektov dávajú peniaze. Projektová príprava je sama o sebe veľmi drahá a bežné eurofondy nepodporujú financovanie projektovej dokumentácie alebo predprojektovej prípravy.
Snažíme sa preto získať financie a chceme sa zapojiť do jesennej výzvy EU City Facility, čo je tiež nástroj, ktorý podporuje predprojektovú prípravu, prípravu dokumentácie, inžiniering a podobne.
V budúcnosti by sme radi využili ďalší nástroj Európskej investičnej banky, tzv. ELENA, ktorý vám vie poskytnúť finančné prostriedky, pričom sa musíte zaviazať, že následne investujete do projektov, ktoré si v rámci tohto programu dohodnete.
Funguje to tak, že dostanete napríklad jeden a pol milióna na prípravu a musíte investovať 10- až 20-násobok napríklad do zelenej dopravy, teplárenstva, do energeticky efektívnych opatrení a podobne. Je to forma motivácie.
Slovensko má povesť krajiny, ktorá nedokáže dobre čerpať európske peniaze. Ako to vnímate vzhľadom na vaše plány?
Meškajú aj výzvy z Fondu na spravodlivú transformáciu. To, čo platilo pred mesiacom, dnes neplatí, na niektoré výzvy stále čakáme. Regióny aj inštitúcie sú pripravené, kapacity sú pripravené a nevidím dôvod, prečo by takéto dôležité veci mali meškať. Obávam sa, že zase budeme na chvoste v čerpaní a potom budeme opäť chytať mačku za chvost a budeme robiť projekty, ktoré nebudú mať až také prínosy, ako sme plánovali, keď sa tvorili tieto partnerské dohody alebo schémy financovania.
Aby sme z toho vyťažili čo najviac pre Slovensko, tak je čo najvyšší čas spustiť všetko, čo sa má spustiť, nebrzdiť to a čo najefektívnejšie spravovať eurofondové výzvy.
