Rybníček o novom nastavení eurofondov: Nemá to hlavu ani pätu, všetko sa robí v tlaku a strese

Na snímke primátor Trenčína a šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček. [FOTO TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ako dostať eurofondy do regiónov

Šéf Únie miest Slovenska kritizuje ministerstvo regionálneho rozvoja za to, ako chce do budúceho programového obdobia nastaviť čerpanie eurofondov v regiónoch. Chýba mu jasná definícia regionálnej politiky a investičných stratégií zo strany štátu. Regionálne eurofondy by sa podľa neho mali čerpať podľa koncepcie, ktorú pripravil rezort dopravy. Nevylučuje, že Trenčín pre jeho kritiku nedostane eurofondy na projekty.

Richard Rybníček je primátorom mesta Trenčín a tiež prezidentom Únie miest Slovenska.

 V rozhovore s Richardom Rybníčkom sa dočítate:

  • Prečo kritizuje systém čerpania eurofondov v regiónoch, ktorý má platiť v budúcom programovom období,
  • aký systém územného čerpaní navrhuje,
  • či s ním súhlasia aj ostatní primátori,
  • či je ešte čas na zmenu nastavenia,
  • prečo by funkčné regióny pre čerpanie mal zadefinovať štát,
  • prečo sa mu nepáči návrh odobrať sprostredkovateľské orgány z krajských miest.

Ako vnímate nastavenie čerpania eurofondov v regiónoch, ktoré sa chystá pre budúce programové obdobie 2021 až 2027? Peniaze z fondov EÚ by do regiónov mali ísť cez integrované územné stratégie, ktoré budú mať na starosti Rady partnerstva, ktoré vznikajú na úrovni krajov. Viem, že máte k tomuto systému viacero výhrad. Prečo?

Pretože sa najskôr nenastavila jednoznačná definícia regionálnej politiky na Slovensku a ako sa jednoznačne nastavili investičné priority v jednotlivých územiach zo strany štátu. Bez toho, aby sa zadefinovali a pomenovali strategicko-plánovacie regióny vrátane mestských funkčných oblastí, do ktorých sa má investovať – čiže bez kľúčových rozhodnutí vlády a štátu – sme začali riešiť otázku Rád partnerstva.

Začali sme zbierať projekty z územia bez toho, aby sme vedeli, či na to budú peniaze, koľko ich budeme mať a ako ich bude vláda prerozdeľovať. A či nám ich bude vôbec aj Európska komisia chcieť financovať. Udialo sa to hlavne bez súčinnej diskusii vlády o strategických projektoch v kombinácii s projektami, ktoré sú naplánované regionálnymi alebo miestnymi samosprávami a ktoré by bolo vhodné skĺbiť do toho spolu.

V tejto chvíli viem zodpovedne povedať, že mám za sebou telefonáty s množstvom slovenských miest z jednotlivých regiónov. V každom regióne je situácia úplne iná, pretože vláda a MIRRI urobili fatálnu chybu v tom, že miesto toho, aby si splnili domácu úlohu na určenie strategických plánovacích regiónov vrátane mestských funkčných oblastí, ktoré nemôžu byť postavené na niekoho chcení, ale na kvalifikovanom odbornom podklade, nechali to na primátorov a starostov.

Samosprávy sa učia spolupracovať, aby čo najlepšie využili nové eurofondy

Ministerstvo regionálneho rozvoja samosprávam sľubuje, že o nové eurofondy nebudú musieť súťažiť, ale budú môcť slobodne rozhodovať, ako ich vo svojom území využijú. 

A ako by to teda malo byť podľa vás?

Presne v tomto prípade to má byť systém zhora-dole. To znamená, že štát to mal určiť, a samosprávy sa mali dohodnúť. Oni to urobili tak, že si majú samosprávy vytvoriť svoje strategicko-plánovacie regióny. Navyše nad tým celým sú nejaké vyššie územné celky a štát zbiera podklady zospodu a rozhoduje sa, čo bude robiť. Čiže úplne celé zle. Je to chaos a som hlboko presvedčený o tom, že pri tomto prístupe je čerpanie eurofondov ohrozené.

Čiže vám chýba dlhodobá koncepcia rozvoja krajiny, z ktorého sa budú môcť odraziť ostatné regióny?

Mne jednoznačne chýba to, čo si zadefinovali susedné krajiny: Česi, Poliaci a Maďari a Rakúšania. Chýba mi jasné určenie toho, čo sú najdôležitejšie rozvojové územia v tejto krajine. Inými slovami mi chýba to, čo sme navrhli my (Únia miest Slovenska). To znamená pomenovať, ktoré sú metropolitné regióny, mestské regióny, stabilné regionálne územia, postihnuté regióny na Slovensku, či vidiecke regióny. Na základe takto zadefinovaných jednotlivých území sa musia dať dokopy kľúčových aktérov v území a cez investičnú územnú stratégiu cielene zamerať projekty, ktoré spolupracujú a na seba nadväzujú – počnúc štátnymi zámermi do týchto identifikovaných oblastí. Toto štát nespravil.

Slovensko si od roku 2008, ako jediný štát EÚ, nezadefinovalo takzvané mestské regióny. Krajiny, ktoré som spomínal, to spravili už dávno. Neurobila to bohužiaľ ani táto vláda, takže výsledok momentálne je, že na rozdiel od stratégie, ktorú plánujú štáty v okolitých krajinách, je to na Slovensku holý boj o peniaze. Tieto peniaze majú dostať úplne všetci bez rozdielu, či to má alebo nemá zmysel z hľadiska integrovanej územnej stratégie. Tento „helikoptérový pohľad“, ktorý tvrdí, že peniaze má dostať každý, je úplne zdrvujúci. Robíme tú istú chybu ako v tomto programovom období, pričom sme najhoršie čerpajúcim štátom spomedzi krajín Európskej únie.

Máme tu ale dohodu, že integrované územné stratégie budú vznikať na úrovni ôsmich krajov. Tie sú podľa vás na to nevhodné?

Neviem o žiadnych dohodách. V januári sme my (ÚMS), ZMOS a SK8 podpísali s úradom podpredsedu vlády Memorandum o spolupráci. Odvtedy žiadne iné dohody neboli.

Veď už existujú dohody na zostavení Rady partnerstiev vo všetkých krajoch. Potvrdil to aj predseda Združenia samosprávnych krajov a Trnavského samosprávneho kraja (TSK) Jozef Viskupič.

Z mojich zistení, ktoré som vykonal minulý piatok, každý kraj je na tom inak. Dokonca včera sme dostali podklady na stretnutie na TSK a podľa toho je zjavné, že mnohé veci nie sú ešte úplne dohodnuté. Lebo vuckám horí termín, aby do konca roka MIRRI predložili nejaký dokument podobajúci sa Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Ktorý možno celý pôjde v novom roku do koša. Lebo Komisia povie nie. Preto nepovažujem slová pána Viskupiča za úplne pravdivé.

Povedal to v pondelok na našej diskusii.

Nie je žiadna dohoda na ničom. Všetko sa robí v neskutočnom tlaku a strese. Primátori majú testovať, potom dookola vypisovať tabuľky o projektových zámeroch a na mnohých vuckách to len sumarizujú. Podľa informácii, ktoré mám od slovenských miest, je to úplný nezmysel.

Zrejme ešte nie je dohoda na všetkom, ale čo sa týka zloženia komôr Rád partnerstiev, tak vo väčšine krajov sú už vraj hotové. Asi ešte nemajú za sebou prvé zasadnutia, ako v bratislavskom kraji, ale dohoda o Radách partnerstva už je.

Pozrite sa, nejaká predbežná dohoda možno je, ale je to v každom kraji iné a dokonca mám informácie z TSK, že tam nemajú zadefinované strategicko-plánovacie regióny. Ja hovorím, že to, čo sa teraz deje a do čoho nás otvorene tlačí štát, tak akokoľvek sa môžeme baviť, že dohody sú alebo nie, rovno teraz hovorím, že nám rovnako v tomto programovacom období hrozí, že budeme opäť najhoršie čerpajúcim štátom EÚ tak, ako sme boli doteraz.

Nie je tam nič, čo vám dáva dôvod myslieť si, že to bude lepšie? Napríklad odklon od dopytovo orientovaných výziev k projektovému riadeniu?

Nie. Možno niekomu budem pripadať radikálny, ale staviam sa k tomu veľmi racionálne. Nie je tam nič, čo by znamenalo, že sa budú napríklad potierať regionálne rozdiely na Slovensku. Nie je tam nič, čo by naznačovalo, že to má hlavu aj pätu. A nie je tam nič, čo by v tejto chvíli – a to je najsmutnejšie – garantovalo všetkým to, čo žiadajú: peniaze. Je tam len nejaká teória o tlačení miest a obcí do rýchlych dohôd s Radami partnerstva na úrovni vucky.

Je tam uvedené, že sa posilňuje úloha vuciek v celom procese, čo je pre mestá úplne neprijateľné. Je tam uvedené, že drvivá väčšina týchto projektov nie sú projekty, ktoré kopírujú prirodzené správanie sa obyvateľov v regiónoch, ale kopírujú hranice vyšších územných celkov. Obrovská chyba.

Tým, že to hovorím, viem, že ohrozujem seba aj svoje mesto, lebo neviem, či nepríde voči mne alebo Trenčínu politická pomsta. V tejto situácii to vôbec nevylučujem. Toto celé šialenstvo by sa podľa mňa malo okamžite zastaviť.

A čo potom?

Mali by sme si spolu sadnúť na najvyššej úrovni: Únia miest Slovenska, ZMOS, SK8 a vláda. To znamená, že si za jeden stôl sadne minister financií, ministerka regionálneho rozvoja a investícii,  minister dopravy a minister životného prostredia. Mali by sme si zadefinovať, ako to nanovo nastaviť.

Európska komisia presadzuje Európsku ekologickú dohodu. Myslím, že aj my by sme mali uzatvoriť jasnú ekologickú dohodu,  čo bude robiť v území štát ako na to nadviaže územná samospráva. Aby sme naplnili záväzky Slovenska voči EÚ. Toto je rozhodujúce. Som presvedčený, že máme čas do apríla budúceho roka, aby sme prijali zákon o regionálnom rozvoji, zadefinovali si územie a povedali si, ako sceliť strategické celky štátu so strategickými regionálnymi projektami miest a obcí a ako ich rovnomerne rozvinúť do územných celkov. Využime prechodné obdobie do prijatia európskej legislatívy na prípravu legislatívy národnej, kde budeme mať všetci jasno.

Zároveň treba nastaviť jasné pravidlá čerpania eurofondov cez CLLD (Miestny rozvoj vedený komunitou, – pozn. red.) alebo Program rozvoja vidieka pre maličké obce, ktoré nie sú súčasťou žiadnych mestských regiónov a sú roztrúsené po území. Je potrebné, aby tiež čerpali eurofondy na základe štátom stanoveného rozvoja. Nechcem povedať, že zabúdame na malé obce, ale treba jednoznačne dať tomu hlavu a pätu. A zároveň zdôrazňujem, že nechceme meniť ani územnosprávne členenie ani nič podobné. Momentálne to nemá žiadnu hlavu a pätu.

Slovensko môže prísť o 200 miliónov určených pre Miestne akčné skupiny

Ani tesne pred koncom programového obdobia nedostali Miestne akčné skupiny na svoje projekty ani euro. Rozvoj územia financovaný z eurodotácií sa podľa nich neuskutočňuje. Hovoria o frustrácii a katastrofe, ktorá môže skončiť finančným kolapsom viacerých akčných skupín. 

Programové obdobie by teoreticky malo začať za pár týždňov, aj keď už vieme, že to tak určite nebude. Ale v každom prípade nezostáva do štartu veľa času. Vy hovoríte, že sa má meniť zákon o regionálnom rozvoji. Je na niečo také a na vytváranie nových mechanizmov ešte čas?

Jasné, lebo toto všetko sa deje pod tlakom toho, že máme čas do 1. januára 2021. To je obrovská chyba, ktorá sa momentálne robí z oplašenia. Všetci sme pod stresom, aby sme to rýchlo stihli, lebo 1. januára je termín. A chcem zdôrazniť – Rady partnerstva tu už máme, Integrované územné stratégie tu už máme, udržateľný mestský mestský rozvoj tu už máme. Prečo ich neopravíme a nezlepšíme? Čo teraz ide vucka investovať inde ako doteraz – do ciest, do cyklotrás, do verejnej osobnej dopravy, školstva sociálnych služieb a podobne. Ale veď to tu máme, tak to opravujme, ak sme niečo pokazili. Ale my hneď vytvárame akože niečo nové, pričom je to rovnaké alebo ešte horšie, ako to, čo je teraz.

S tým termínom už nikto nepočíta.

Vieme, že ten termín bude najskôr v lete budúceho roka. Na Ministerstve dopravy existuje koncepcia územného rozvoja Slovenska, na ktorej dlhodobo pracujú profesionáli. Dokonca má byť aktualizovaná v januári 2021. Takisto, má byť aktualizovaná aj územná koncepcia Slovenska, ktorá presne hovorí o tom, ako sa rozvíjajú mestské regióny a ako sa správajú obyvatelia – kam dochádzajú a kde sú kľúčové jadrové územia, ktoré tvoria najväčšie HDP.

Dnes máme expertov na ministerstvách, či už financií alebo dopravy, ktorí vedia aké strategické územné projekty plánuje štát, ako sa pripravuje na Plán obnovy a kam všade sa má investovať. Som hlboko presvedčený, že my sme dnes na prirodzený komplexný model Čechov, Maďarov a Poliakov pripravení. Len si prosím k tomu sadnime, dohodnime sa a ja garantujem, že do apríla bude prijatý skvelý zákon o regionálnom rozvoji a všetky potrebné dokumenty.

Som presvedčený, že to môže prebehnúť slušne, rýchlo a bezkonfliktne. Problém je, že všetci si idú za svojimi politickými cieľmi a egá nám brania v tom, aby sme si v kľude sadli, dali si pauzu a dohodli sa. Nič viac, nič menej. Sme dokonca na to pripravení a máme na to aj dokumenty. Len treba počúvať.

Treba tiež koordinovať prácu ministerstiev. Jedna z kľúčových výčitiek eurokomisie v tomto programovacom období je rezortizmus. Každý rezort si tlačí svoju líniu bez koncepcie takzvaného integrovaného územného rozvoja Slovenska, ktorý od nás vyžaduje Komisia v tomto programovacom období. Preto hovorím, že má byť úplne normálne, ak si sadnú SK8, ZMOS, Únia miest a, opakujem, minister financií, predseda vlády, ministerka regionálneho rozvoja, minister dopravy, minister životného prostredia a možno minister školstva, či práce a nadefinujeme si, akú krajinu chceme mať a koľko do ktorej časti Slovenska potrebujeme investovať. Podobne ako to dnes prebieha pri projekte transformácie hornej Nitry. Tam fungujú všetci vrátane štátu, mesta a regiónu. Využime skúsenosti, ktoré nám napríklad ponúkla Svetová banka pri zaostávajúcom prešovskom regióne.

No dobre, ale budúce obdobie programujeme už skoro dva roky. Európska komisia dlhodobo apeluje, aby sa štát a samosprávy na niečom konečne dohodli. Prečo sa toto neuskutočnilo doteraz?

Nie, začali sme v januári 2020 – keď sme boli zavolaní na úrad podpredsedu vlády podpísať memorandum. Len pre zdvihnutý prst Komisie, ktorá sa potom s nami stretla vo februári 2020 a Centrálny koordinačný orgán mával memorandom – však sú zapojení. Dovtedy 10 rokov vlád Roberta Fica a Smeru na toto absolútne kašľali. Prevládal v nich čistý rezortizmus a štátny centralizmus bez akejkoľvek úzkej spolupráce s vuckami, mestami a obcami. Súčasne neexistuje súčinná profesionálna, každodenná, úzka spolupráca na príprave projektov, ktoré má čerpať štát a rezorty, ako aj vucky, mestá a obce.

Poviem jeden skvelý príklad. Podľa informácii, ktoré mám, sa štát už rozhodol, že chce z Plánu obnovy postaviť veľkú zdravotnícku nemocnicu v meste Martin za 250 miliónov eur. Keď štát niečo také rozhodne, tak sa to má urobiť v súčinnosti s regiónom, mestom a jeho okolím. Má sa povedať „my budeme stavať nemocnicu a vy nám ukážte, aké máte projekty, ktoré s ňou súvisia a čo prinesú“. Cez toto to vieme zafinancovať a postaviť novú cestu, či železničné spojenie. Alebo novú škôlku a nové školy. Urobme projekt integrovanej územnej stratégie spolupráce so štátom. Na toto bude čerpať peniaze štát, na toto VUCka a na toto mesto.

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Ale toto dnes neexistuje. Dnes je množstvo požiadaviek primátorov a starostov z jednotlivých území, ktorí vedia, že potrebujú čerpať peniaze z eurofondov. Sú to veľké strategické projekty a mestá netušia, či to dostanú, alebo nie, lebo nevedia, čo spraví štát.

Je to buď o tom, že máte šťastie, lebo poslanec NR SR, alebo jeho poradca je z Prešova, či Spišskej Novej Vsi. A on si to tam presadí. Alebo nemáte šťastie, lebo žiadny poslanec NR SR, ani poradca, nepochádza z tohto regiónu a strategické investície, ktoré potrebujú, tam neprídu. Nie je to koncepčné, nemá to systém, nemá to koordináciu ako v Čechách, Poľsku a Maďarsku, nemá to nič.

Ako prezident Únie miest Slovenska opakujem, nikto momentálne nepracuje s pojmom mestský rozvoj a oblasťami, ako sú metropolitné regióny, mestské aglomerácie, stabilné regionálne územia, ohrozené regionálne územia a vidiek. Nikto nepracuje s týmito piatimi kľúčovými elementami. Žiadnymi celonárodnými online diskusiami s kľúčovými aktérmi toto nikdy v živote nevyriešime.

Na jednej strane sa tvárime, ako so všetkými diskutujeme, ale na druhej strane tu chýba líder na úrovni štátu, ktorý dá jasné zadanie v tom, ako si to predstavuje. Bez toho môžete diskutovať koľko chcete, ale výsledok bude žalostný.

K  strategicko-plánovacím regiónom hovoríte, že by ich mal zadefinovať štát. Nie je to tak, že takéto regióny majú vznikať na základe prirodzenej vôle a ochoty miest a obcí spolupracovať? Nie je to lepšie, ako, keď im to nariadi štát?

Nie, nie je to lepšie.

Prečo?

V Trenčianskom samosprávnom kraji vzniklo deväť strategicko-plánovacích regiónov na báze okresov. V Prešovskom samosprávnom kraji vznikli strategicko-plánovacie regióny na základe prirodzených regiónov. V Trnavskom samosprávnom kraji plánovacie regióny ešte nevytvorili, lebo sa buď nevedia dohodnúť, alebo nevedia, čo majú robiť.

Do toho existuje ďalšia diskusia o tom, čo je to udržateľný mestský rozvoj (UMR) a dochádza tam k obrovským napätiam. Napríklad v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Tam na základe odporúčania MIRRI takýmto územím chce byť aj Brezno, Banská Bystrica a Zvolen. Európska komisia toto, samozrejme, nikdy nedovolí, lebo jej to nedáva zmysel, keďže sú všetky mestá v jednom regióne Banskobystrického samosprávneho kraja.

Ako by to teda malo vyzerať?

Strategický dokument na Ministerstve dopravy, ktorý sa volá Koncepcia územného rozvoja Slovensko hovorí, že z hľadiska počtu obyvateľov, tvorby HDP, dochádzky za prácou, do škôl, do nemocníc a na súdy, sú tu tri metropolitné regióny.

Metropolitný región Bratislava – Trnava – Nitra, Zvolen – Banská Bystrica – Brezno a Prešov – Košice. To sú tri regióny, ktoré spĺňajú charakteristiku metropolitných regiónov, na ktorej sa vieme dohodnúť.

Potom je tu približne 13 takzvaných mestských aglomerácii, ktoré sú buď prirodzenými centrami regiónov, alebo sú mestá veľmi blízko seba a vedia fungovať ako mestská aglomerácia. Napríklad Poprad-Kežmarok-Levoča, alebo Komárno-Nové Zámky, Trenčín-Nové Mesto nad Váhom-Ilava-Dubnica či Humenné-Michalovce. Ide o mestské aglomerácie s priľahlými obcami, ktoré využívajú servis aglomerácii a automaticky do toho spadajú.

Potom sú tu takzvané klasické stabilné regionálne centrá typu Myjava, Bardejov a Levice, ktoré sú samostatné a fungujú ako územné regionálne centrá.

Ďalej sú to vidiecke oblasti, ktoré by dokázali vytvoriť spoločnú stratégiu v rámci svojej oblasti. Nie sú v priamom kontakte s aglomeráciami, ale v ich prípade napríklad vieme podporiť turizmus. Toto všetko je dnes dané týmto dokumentom. Všetko je to spočítané, preskúmané a štát to má na papieri.

Keďže sa ale tohto nedržíme, tak sa to dole v území definuje úplne nezmyselne. Mnoho strategicko-plánovacích regiónov nedáva žiadny zmysel. Je to len o tom, že sa stretnete, nasekáte obrovské množstvo projektov a budete sa modliť, aby ste na nejaký projekt získali peniaze. Neexistuje žiadna koncepcia integrovaného územného rozvoja. Je to o tom, že treba mať čím viac projektov. Je to boj o peniaze, to je úplne všetko.

Potom sú tu UMR, ktoré sú najistejšie z hľadiska dopytových výziev a peňazí. Preto sa začali po nich všetky mestá vrhať, lebo tam majú aspoň istotu, že tie peniaze dostanú. Európska komisia stanovuje územný mestský rozvoj ako niečo, čo je dané definitívne a od čoho štát nemôže len tak ustúpiť. Začalo sa o to hlásiť viacero miest, no Európska komisia im povedala, že s tým nesúhlasí, lebo nedáva zmysel mať územný mestský rozvoj v Dubnici, Ilave, Trenčíne, Brezne, Banskej Bystrici, Zvolene, Humennom a Michalovciach.

Aký je teda ideálny počet území udržateľného mestského rozvoja? Ako by mali vznikať?

UMR by mali byť mestá, ktoré sú jadrom prirodzených regiónov. Týchto je v tejto chvíli 17.

Európska komisia chce, aby sa eurofondy na regionálny rozvoj využívali cez integrované územné stratégie. Kto by bol zodpovedný za územnú dohodu a za prípravu takýchto stratégií? Na akej úrovni by mali vznikať?

Je to veľmi jednoduché. Keby existoval metropolitný región Bratislava – Trnava – Nitra, tak by mohla vzniknúť Rada partnerstva, kde budú zastúpené všetky mestá v tomto regióne. Budú tam zastúpení aj šéfovia jednotlivých regionálnych združení Miest a obcí Slovenska, ktorí by reprezentovali obce. Jeden  hlas by mali aj zástupcovia jednotlivých VUC, pretože tento metropolitný región ide naprieč tromi územnými celkami. Plus tam majú byť zastúpení aj socio-ekonomickí partneri a štát.

Všetci títo aktéri by sa na úrovni štátu a partnerstiev mali dohodnúť na strategických investíciách do celého metropolitného regiónu. Mali by si dohodnúť, kto čo bude čerpať. A mali by nájsť aj dohodu aj aký typ projektov obcí a miest v rámci strategických investícii budú podporené. To znamená, že doprava, cyklodoprava, zeleň, inovácie a všetko ostatné. To všetko sa dá krásne nadefinovať a urobiť.

Som presvedčený, že keby to bolo takto, tak sme za tri mesiace hotoví. Boli by sme štátom, ktorý rýchlo, efektívne, zmysluplne a hlavne rovnomerne rozvíja regionálnu politiku a dochádzalo by k znižovaniu regionálnych rozdielov, nie naopak.

A v otázke ste použili jeden pojem: územná dohoda. Presne toto potrebujeme, keď už to raz dáme na papier, musí to platiť. No bohužiaľ bez riadne uzatvorenej a vymožiteľnej územnej dohody medzi štátom a územím bude pretrvávať tento žalostný stav v neudržateľnom regionálnom rozvoji.

Je v Únii miest Slovenska jednotný pohľad na to, čo hovoríte? Lebo v Bratislave som napríklad takúto výhradu nepočul. Tam mali už prvé zasadnutie Rady partnerstva, už pracujú na svojich integrovaných stratégiách, sú v tom ďalej ako ostatné kraje. Vidia to teda ostatní primátori podobne ako vy? 

Bratislava bude mať vždy výhodu v tom, že je na území, ktoré je najbližšie ku všetkým vládnym predstaviteľom a ministerským úradníkom. Nemusia cestovať, lobovať a strácať čas. Majú to rovno pod nosom, nehovoriac o tom, že množstvo kľúčových hráčov sú ministri, poslanci NR SR, ktorí žijú v Bratislave: sú z Bratislavy alebo sa sem presťahovali. Takže bavia sa o niečom, čo sa ich osobne týka. A ich mestská funkčná oblasť je definovaná zákonom. Čo je obrovská výhoda.

Som presvedčený o tom, že všetky mestá z Únie miest Slovenska považujú náš návrh za absolútne rozumný a dobrý. Zároveň, úprimne poviem, že sa mnohí primátori obávajú, že keby sa tomuto vzopreli, tak nedostanú nič a ohrozia rozvoj svojho územia. Kolegovia sa prispôsobujú hre, aby z nej ich mestá so svojimi projektami nevypadli. Majú strach vzoprieť sa.

Ja osobne mám veľkú obavu z toho, že mne a môjmu mestu sa nakoniec nič nevráti. Ale ten boj za to stojí, pretože vždy bojujem za niečo, čo ma pre túto krajinu zmysel. Nechcem byť len primátor Trenčína, ale chcem vnímať krajinu, v ktorej žijem a v ktorej sa rozvíjam. Je mi hrozne ľúto, že v tomto programovacom období robíme tie isté chyby.

Keď hovoríte o Bratislave a Bratislavskom samosprávnom kraji, tak aj Bratislava je za to, aby sa urobilo to čo, hovorí Únia miest Slovenska. Nakoniec, kľúčový človek z Bratislavy sa spolupodieľal na našej koncepcii.

Bohužiaľ sa ukazuje, že nás nikto nepočúva a všetci sa z nás smejú. Aj Bratislava sa tomu prispôsobuje a mám trochu zlý pocit z toho, že sa spolieha na to, že sa jej podarí väčšinu projektov zrealizovať práve preto, že sú v Bratislave. Kdežto my mimo Bratislavy nie sme si až takí istí v tomto.

MIRRI nedávno do pripomienkového konania predložilo materiál, kde sa určujú sprostredkovateľské orgány (SO) na budúce programové obdobie, z ktorého majú vypadnúť krajské mestá a vyššie územné celky? Považujte to za problém?

Samozrejme.

Prečo je to problém?

Bez ohľadu na to, čo budú vymýšľať na MIRRI, v zmysle návrhu nariadenia EÚ, ak robíte integrovanú územnú investíciu na území udržateľného mestského rozvoja, o výbere operácie má rozhodovať príslušný mestský orgán. A toto platilo aj doteraz. A práve na toto doplatilo Slovensko, lebo centrálna vláda chcela mať rozhodovanie cez rôzne finty dvojkolovosti, hodnotenia vylučujúcich kritérií na Riadiacom orgáne a bodovacích kritérií a takýmto spôsobom zmiatli Komisiu v roku 2015. A v rozbehnutom vlaku to už nebolo možné meniť. Preto žiadame: poučme sa, čo sme zle urobili a vylepšime to a necentralizujme – toto zabilo Integrovaný regionálny operačný program (IROP).

Ministerstvá a kraje ostro kritizujú Remišovej návrh novej architektúry eurofondov

Samosprávne kraje a rezorty zdravotníctva a kultúry sú nespokojné s návrhom ministerstva regionálneho rozvoja, podľa ktorého by v budúcom programovom období mali byť vylúčené z riadenia eurofondov. Argumenty Remišovej rezortu pre tento krok považujú za účelové a povrchné. 

Ide o centralizáciu riadenia a centralistické rozhodovanie, ktoré je považované za jednoduchší proces celkového fungovania. Je to jednoznačný dôsledok toho, že MIRRI nemá tento proces pod kontrolou. Je evidentné, že sa zbavujú zodpovednosti a stanovujú si pravidlá tak, ako som už hovoril. Týmto krokom si chcú zabezpečiť, že budú mať pod kontrolou riadenia všetkých procesov. Je to vo svojej podstate dôkaz, že neveria regiónom.

Na jednej strane hovoria, že chcú, aby sme to robili zdola hore – nech si dávame projekty a robíme systém strategicko-plánovacích regiónov. A vzápätí nám odkážu, „viete čo, tak vám neveríme a budeme to riadiť centrálne z jedného ministerstva. Berieme vám sprostredkovateľské orgány, lebo nie ste schopní to robiť sami“. Na úrovni mesta Trenčín máme dvoch ľudí, ktorí od roku 2016 sú plne v systéme riadenia eurofondov. Sú to vysoko kvalifikovaní ľudia na území mesta, kde budú ešte minimálne 3 roky pôsobiť. Lebo plnia funkciu SO pre IROP do roku 2023. Prečo ich nevyužijeme? Veď nemali jedno auditné zistenie, že pochybili vo svojich kompetenciách, tak prečo?

Ako sa to môže prejaviť v praxi?

V praxi sa to bude prejavovať tak, že budeme zas posielať listy a prosiť úradníčku alebo úradníka v Bratislave, aby nám povedali, čo sa bude na ministerstve diať a kto to bude kontrolovať. Vlastne sa bude diať to isté čo teraz.

Dnes existujú sprostredkovateľské orgány, ale v tomto programovacom období sme museli svoje kompetencie z krajských miest odovzdať „dohodou o spolupráci“ a tak si napríklad kultúra a zdravotníctvo v IROP zobrali pod svoje rezorty kompletne celé riadenie, ktoré sme im „dobrovoľne“ pod tlakom z omeškania čerpania z IROP odovzdali. Tým pádom sú všetci primátori a starostovia závislí na rozhodnutiach štátneho úradníka na nejakom ministerstve.

Mimochodom, to čerpanie nie je také zlé pre zlú prácu SO v krajských mestách, ale vďaka tomu, že štát si časť kompetencií zobral na svoju rezortnú úroveň. Vďaka štátu, nie vďaka regiónom a mestám, sme dnes najhoršie čerpajúcou krajinou Európskej únie. Preto hovorím, že keď to takto zostane, tak budeme najhoršie čerpajúcou krajinou EÚ aj naďalej.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8