Šéf Metropolitného inštitútu: Otázkou nie je, či vytlačiť autá z centra, ale ako sa na to pripraviť

Riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy Ján Mazúr [Súkromný archív J.M.]

Bratislava dopláca na svoj ekonomický úspech a trpí obrovskou redistribúciou peňazí do regiónov. Presun eurofondov do Bratislavy podporujem. Investície by priamo pomohli aj ľuďom z regiónov, hovorí riaditeľ Metropolitného Inštitútu Bratislavy JÁN MAZÚR.

Ján Mazúr sa v marci 2021 stal riaditeľom Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Dočasne funkciu zastával od októbra 2019.  

V rozhovore s ním dočítate:

  • aká je úloha MIB v rozvoji mesta a akým projektom sa inštitút momentálne venuje,
  • ako pokračuje príprava plánu Bratislava 2030,
  • čo sú najväčšie problémy mesta podľa jeho obyvateľov,
  • ako vníma úlohu developerov a ako zabrániť necitlivým zásahom,
  • či Bratislava potrebuje nový územný plán,
  • ako sa pripraviť na vytlačenie áut z centra mesta,
  • v čom má Bratislava investičný dlh,
  • a prečo úspech Bratislavy prinesie úspech celému Slovensku.

Aké sú podľa vás atribúty dobrého mesta?

Mesto musí byť funkčné a musí slúžiť svojim obyvateľom. Malo by poskytovať služby, ktoré ľuďom umožnia vysokú kvalitu života. To znamená kvalitné verejné priestory a dobre fungujúcu infraštruktúru, nielen technickú ale aj sociálnu či kultúrnu a vzdelanostnú. Druhým atribútom, ktorý vnímam, je kompaktnosť, aby ľudia nemuseli chodiť ďaleko. To, čo hľadám by som mal nájsť v blízkosti svojho bydliska. Prístup k mestu, kde mám v jadre všetky služby, za ktorými musím dochádzať z periférie považujem za prekonaný. Myslím si, že by sme mali budovať polycentrické mesto, kde som schopný v blízkosti nájsť všetko čo potrebujem. Napríklad služby verejného aj súkromného sektoru. To má, samozrejme, aj druhú stránku mince. Služby v uliciach a v mestských častiach musia mať nejaké množstvo ľudí, ktoré obsluhujú. Samozrejme mesto by malo byť aj zelené a environmentálne udržateľné, vzhľadom na to, v akom svete žijeme, a akú budúcnosť očakávame. Snažíme sa to všetko pripravovať.

Hovoríte v podstate o koncepte 15-minútového mesta.

Áno. My tomu hovoríme mesto krátkych vzdialeností.

Keď si zoberiete tieto atribúty, tak ich spĺňa dnes Bratislava?

Určite všetky atribúty spĺňa do nejakej miery, ale máme sa kam posúvať. Osobne som presvedčený, že Bratislava má obrovský investičný dlh v podstate vo všetkom. To, čo vnímam ako našu hlavnú úlohu, je spraviť návod, ako tento nielen investičný dlh minimalizovať.

„Rozvoj mesta je citlivá téma. Roky bol zanedbávaný. Zásahy vo verejnom priestory sa doteraz nekoordinovali v miere, ktorú si mesto zaslúžilo. Úpravy sa nerobili systematicky. Potreby ľudí sa nereflektovali pri zadaniach vo verejnom priestore. Ľudia nie sú zvyknutí, že mesto komunikuje”. Toto je váš citát z marcového rozhovoru. Došlo k zlepšeniu?

Ja dúfam, že áno. Bolo by ale dobré, ak by to vyhodnotil niekto iný zvonku, aby nám dal spätnú väzbu. Chcem veriť tomu, že mesto je asertívnejšie, že sme koordinovanejší a prinášame lepšiu službu obyvateľom

Ako v tejto snahe vnímate úlohu Metropolitného inštitútu Bratislavy?

Máme niekoľko dôležitých úloh. Dlhodobé úlohy v rozvoji mesta na MIB sú najmä kvalitné územné plánovanie, čiže pripravujeme obsah a politiku územní celého mesta. Riešime strategické plánovanie teraz s víziou do roku 2030, kde rozvoj a udržateľnosť sú základné princípy.

Aj v strednodobých horizontoch pracujeme tiež na koncepčných úlohách, to je najmä príprava štandardov vo verejných priestoroch. Snažíme sa vytvoriť relatívne detailné pravidlá, princípy a štandardy, ako by verejný priestor mal vyzerať, a pokúšame sa ich presadiť. Pre mesto sa tieto princípy stávajú záväznými. My veríme a aj vidíme v praxi, že sú zaujímavé aj pre súkromný sektor. Veríme, že by mohol pozitívne vnímať, že mesto vie, čo chce.

Komisárka pre kohéziu: Bratislava je dosť bohatá, aby svoje problémy riešila sama

Podpora pre Bratislavu musí byť úmerná jej schopnosti vyriešiť si svoje problémy sama, odkazuje eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira. Župan Droba naopak tvrdí, že kraj potrebuje investície, ktoré zo štátneho a krajského rozpočtu nezaplatí.

V krátkodobejších úlohách má MIB u seba obnovu a tvorbu fyzického, verejného priestoru. Verejný priestor je samozrejme viac, než len súbor fyzických prvkov. Na MIB verejný priestor tvoríme a obnovujeme formou súťaží, kde riešime väčšie zóny a celky až po menšie realizácie, zásahy v zanedbaných verejných priestoroch robíme v spolupráci s vysúťaženými externými architektmi.

To sú takzvané manuály, ktoré pripravujete k rôznym oblastiam?

Presne tak. Základom, z ktorého vychádzame, je manuál verejných priestorov. Ten priniesol princípy, na ktorých staviame. Jednotlivé komponenty voláme princípy a štandardy doteraz sme ich vydali už niekoľko a pribúdajú ďalšie podľa tém, ktorým je potrebné sa venovať, a ktorým treba dávať im jednotné a zmysluplné pravidlá. Najnovšie sme vydali princípy a štandardy zelene v meste a princípy a štandardy starostlivosti o zeleň. Pribudli princípy zastávok mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktoré hovoria o tom, ako majú zástavky MHD vyzerať v rôznych variantoch. Funguje to približne takto. Hlavné mesto a dopravný podnik plánujú obnovu zastávok a prístreškov v meste a MIB k tomu pristúpi so svojou odbornosťou v oblasti architektúry, znalosťou potrieb užívateľov, keď koncepčne navrhne, ako by sa tieto zmeny mali diať. Princípy a štandardy sú záväzné pre mesto.

Tým, že komunikujeme aj s mestskými časťami a súkromnými developermi, ktorí tiež tvoria a obnovujú verejné priestory, aby tieto štandardy využívali, zjednocujeme verejné priestory aj pocit z mesta.

Spomínali ste tri veľké oblasti, ktorým sa venujete. Pracovali ste aj na Stratégii Bratislava 2030. Ako sa na jednej strane manuály a na druhej strane Bratislava 2030 prelínajú?

Bratislava 2030 je mierkovo na vyššej úrovni, môžeme to nazvať masterplánom Bratislavy na desaťročie. Snažíme sa v nej zakotviť jasné strategické ciele. Chceme vedieť, ako môžeme merať to, kam sa chceme o desať rokov dostať. A sú tam návrhy opatrení, ktoré chceme robiť. Je to v podstate vízia mesta postavená na atribútoch, o ktorých som hovoril na začiatku.

Začiatkom jesene prebehli prezentácie jednotlivých častí. Kedy budeme môcť vidieť konečný dokument?

V lete 2022. S tým, že ku koncu roka sa budú na zastupiteľstve prezentovať ešte výstupy z cyklu verejných konzultácii. Následne sa to rozpracuje do finálnej publikácie. Ten masterplán nie je pre nás knižkou, žiaden obrovský dokument do šuflíka, ako to často pri plánoch Plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) bolo. Viac ako knižka je to za nás opakujúci sa proces. Bratislavu 2030 vnímame ako nastavenie cieľov, vízie a ukazovateľov. Predstavte si to ako palubnú dosku, kde sa vieme každý rok pozrieť, či ideme alebo nejdeme dobrým smerom. Dúfame, že sa nám to podarí nadviazať na programové rozpočtovanie mesta, čo je aj jeden z problémov mnohých Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), ktoré vznikajú. Oni sa síce schvália, ale ich reálny vplyv na rozpočtovanie nie je. Zmena by mala byť teraz v tom, že konkrétne ciele a indikátory sa nám budú automaticky preklápať do rozpočtu mesta. Tým pádom, ak sa bude nejaký nový projekt mesta schvaľovať, tak by malo byť jasné, či je v súlade s PHSR. Malo by byť teda povedané, či má alebo nemá prioritu.

V rámci verejných konzultácii mohli ľudia vyplniť dotazník o najväčších problémoch mesta. Máte už výsledky?

Mám čísla spred niekoľkých dní (rozhovor vznikol 25. októbra, pozn. red.). Máme tam takmer tritisíc odpovedí. Prvým výsledkom je, že väčšina ľudí chce žiť v Bratislave. Sú tu spokojní a vedia si predstaviť, že by tu chceli žiť aj v roku 2030. Máme aj ľudí, ktorí vnímajú problémy v Bratislave, či už to ovplyvňuje ich ambícii tu žiť alebo nie. V dotazníku vyšli ako najzávažnejšie problémy stav verejných priestranstiev, doprava, klimatická zmena a náklady na bývanie.

Zisťovali sme z čoho majú obyvatelia najväčšie obavy do roku 2030. Takmer polovica ľudí povedala dopravný kolaps. Ďalej 39 percent odpovedalo nedostupnosť bývania. A následne efekt klimatickej krízy. Toto sú veci, na ktoré sa zameriavame v dokumente.

Korešpondujú problémy občanov s vašimi očakávaniami?

Áno. Všetky tie problémy a obavy korešpondujú s tým, čo vypracovali naše pracovné skupiny. Teraz musíme hľadať riešenia. Dokument Bratislava 2030 bude dokument, ktorý tie riešenia poskytne. Niektoré veci sa už aj hýbu. Napríklad k bývaniu už mesto začiatkom roku schválilo osobitnú koncepciu mestskej bytovej politiky. Je tam návod, akým spôsobom by malo mesto postupovať, aby zabránilo problémom s dostupnosťou bývania.

Počíta aj s nájomnými bytmi?

Áno. Počíta sa s tým, že mesto bude stavať aj kupovať nájomné byty. Takisto sa počíta so spoluprácou s developermi. Mesto by napríklad mohlo poskytnúť pozemok alebo úpravu územného plánu a developer sa už postará o všetko ostatné. Nejde o nové nástroje. Bežne sa používajú v západoeurópskych mestách. Viedeň je v tomto absolútnym svetovým lídrom.

Problém ale nie je len chýbajúcich bytoch, ale aj s prestarnutým bytovým fondom.

Byty sú naozaj v zlom stave. Časť problému súvisí s tým, že nemajú jednotného správcu. Väčšiu časť bytového fondu majú na starosti mestské časti. Menšiu mesto. To znamená, že nemáme detailný prehľad o väčšine nájomných bytov v Bratislave. Jednotná mestská bytová politika dnes neexistuje. Namiesto nej máme 18 bytových politík, 18 poradovníkov, z čoho vyplýva, že v jednej mestskej časti sa môžete k bytu dostať skôr ako v inej. Je to problém, pretože sme jedno mesto.

Aký je vzťah dokumentu Bratislava 2030 s Plánom Bratislava?

Bratislava 2030 je oficiálny dokument mesta, ktorý sa usiluje o získanie legitimity od mestského zastupiteľstva. Plán Bratislava je predvolebným dokumentom tímu Matúša Valla. Nebudem klamať, sám som na ňom pracoval.

Akým projektom sa v súčasnosti venujete na Metropolitnom inštitúte Bratislavy?

Bratislavu 2030 ako dokument strategického plánovania sme spomenuli. V oblasti verejných priestorov máme viacero súťaží a viacero sme ukončili. Spomeniem len tie najväčšie: Živé námestie. Teda spojenie Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestie, kde sa robia už prípravné práce na samotnú realizáciu. Ďalej postupujeme v projekte na obnovu kúpeľov Grössling, kde pracujeme na kompletnom riešení financovania. Máme za sebou súťaže na nájomné bytovky, čoskoro pribudnú ďalšie.

Vlajkovou loďou sa pre nás a dúfame, že aj pre mesto, kraj a ministerstvo životného prostredia stane čoskoro aj Bratislavský dunajský park. Je to veľký projekt a vychádza z pôvodnej iniciatívy, ktorú spracovala skupina vodákov. Je to zmysluplný projekt a plní aj funkciu adaptačného opatrenia pre klimatickú zmenu. Pred časom bola ohlásená postupná príprava súťaže na obnovu Hlavnej stanice a jej okolia.

Vizualizácia podoby Kamenného námestia po dokončení projektu Živé námestie [Metropolitný inštitút Bratislavy]

Máme tu program Živé miesta na obnovu zanedbaných verejných priestorov. To je pre nás zásadná vec. Je to program, ktorý prispieva ku kompletnej revitalizácii verejných priestorov v meste. Nielen v centre, ale aj na okrajovejších častiach. Chceme priniesť kvalitné verejné priestor všade, kde sa dá. Momentálne máme odkomunikovaných okolo 35  projektov a ďalšie budeme prezentovať v najbližších týždňoch. Je to nový spôsob, akým sa robia verejné priestory – robia sa komplexné projekty, nevymieňame „len“ povrchy, alebo „len“ zeleň. Robíme komplexné obnovy s novými architektonickými riešeniami. Máme pritom veľké šťastie, že spolupracujeme s kvalitnými architektonickými štúdiami, ktoré vzišli z verejného obstarávania.

Ďalej spomeniem implementáciu manuálov vo verejnom priestore. Sú ulice či chodníky, ktoré sa nedajú všetky zadať kresliť architektom. Preto sa robia tak, že sa spraví nejaký štandard, ktorý sa pretvorí do jednoduchej projektovej dokumentácie a následne sa to realizuje. Príkladom je Vajnorská ulica, ktorá tiež vychádza z našich štandardov a koncepčnej práce. Už čoskoro predstavíme nový typ dlažby, ktorý chceme, aby sa v Bratislave presadil. Teda, aby sa uplatnila, na čo najväčšom počte ulíc.

Mnohé z týchto projektov mi prídu ako dlhodobé veci. Ako dôležité sú pre ich pokračovanie nasledujúce komunálne voľby?

Všetky veci, ktoré robíme, sú pre mesto esenciálne. Ako náš príklad slúžia západoeurópske mestá. Je bežné, že mestá si robia manuály verejných priestorov, alebo že spolupracujú s najlepšími architektmi. Je bežné, že sa strategicky plánuje. Často počúvame otázku, ako že tu inštitút ako MIB nebol už dávno. Som teda presvedčený, že tento štandard sa zachová a bude fungovať s akýmkoľvek politikom, ktorý príde. Myslím, že je to verejný štandard, ktorý by verejná správa mala poskytovať.

Na Slovensku to ale doteraz takto veľmi nefungovalo. Po komunálnych alebo akýchkoľvek iných voľbách sa často začínalo od nuly s novými ľuďmi.

Nemám vešteckú guľu, ale som presvedčený o potrebe a hodnote našej práce a verím tomu, že túto hodnotu našej práce vidí a postupne uvidí stále viac aj verejnosť aj politici.

Aký je vzťah mesta a developerov? V minulosti ste povedali, že zásahy developerov mestu ublížili.

Mesto sa nestavia samo. Developeri v ňom majú prirodzené miesto. Práve vďaka nim tu máme novú výstavbu, v ktorej ľudia bývajú, aj administratívne budovy. Nemyslím si, že je namieste ich démonizovať. Treba sa naopak racionálne zamyslieť, aká je ich úloha. Mesto potom musí priniesť ochranu verejného záujmu vo vzťahu k novej výstavbe developerov. Najdôležitejšou vecou je, že by sa nemal ohýbať územný plán. Zásahy sa musia robiť citlivo a mesto si musí presadiť maximum svojich hodnôt. Na prvom mieste musí byť verejný záujem.

Potrebuje Bratislava nový územný plán? Ten súčasný pochádza ešte z roku 2007 a dlhodobo sa o ňom hovorí ako o zastaranom.

Mesto potrebu jeho aktualizácie priebežne vyhodnocuje. Je pravda, že územný plán je v určitých momentoch tesný a neaktuálny. Práve preto pracujeme a tvoríme takzvané Zmeny a doplnky územného plánu vždy k najaktuálnejšie potrebným témam. Nedávno zastupiteľstvo schválilo ďalší balík zmien a doplnkov. V októbri mesto získalo mimoriadne dôležitú zmenu územného plánu v súvislosti s reguláciou reklamných stavieb, vďaka ktorej sa zásadne obmedzuje ich umiestňovanie v Bratislave.   Momentálne pracuje na ďalších zmenách a doplnkoch práve na tému nájomného bývania, ktoré by sa mali predložiť ako informačný materiál na rokovanie zastupiteľstva v najbližších mesiacoch. Po novom roku by následne malo prebehnúť verejné prerokovanie návrhu zmien a doplnkov.  Starý územný plán sa určite nedá meniť večne. Preto sme začali aj práce na podkladových materiáloch a vybudoval sa tím sekcie územného plánovania, ktorý bude pripravovať nový územný plán.

K príprave nového územného plánu môžeme ešte spomenúť, že pracujeme na aktualizáciách územnoplánovacích dokumentov či už v oblasti zelenej infraštruktúry, bývania, športu alebo školstva. Púšťame sa do témy výškovej zonácie a energiu smerujeme do stratégie využitia Brownfieldov (opustených priemyselných areálov a parkov, pozn. red.). Tá je nesmierne dôležitá, pretože prinesie prehodnotenie využitia zanedbaných a dnes nevyužitých území napríklad po priemysle. Tieto transformačné územia by sa mali byť do budúcnosti hlavným rozvojovým potenciálom pre budovanie kompaktného mesta.

Na koľko odhadujete práce na zmene plánu?

Záleží, ako veľmi radikálna má zmena byť. V Brne to robili štyri alebo päť rokov, v Prahe o novom územnom pláne začali hovoriť v druhej polovici decénia, v roku 2012 ho začali obstarávať a teraz ide do finále.  Závisí od detailov alebo zvolenej metodiky zadania.

Ako je na tom projekt obnovy námestia SNP?

Práce by sa mali začať budúci rok archeologickým prieskumom. Ide o 35 000 metrov štvorcových, teda práce budeme etapizovať. Presnejší harmonogram bude jasný po dokončení projektovej dokumentácii.

Pri projektoch zodpovedáte aj za infraštruktúru v ich okolí alebo v ich rámci. Ako bude vyzerať doprava v centre mesta po dokončení projektu Živé námestie?

Treba povedať, že víťazný návrh vytvoril renomovaný nemecký architektonický tím s medzinárodnými skúsenosťami v tvorbe a obnove verejných priestorov – Atelier Loidl Landscape Architects Berlin, v spolupráci so štúdiom BPR Dr. Schäpertons Consult, ktoré je expertom na dopravné stavby. Projekt rieši čiastočné odklonenie dopravy zo samotného Námestia SNP, ktoré by sa pri pošte malo uzatvoriť. Tým pádom vznikne nová, pekná a široká plocha, ktorú si námestie zaslúži. Budú tam chodiť už len električky. Druhá časť je utlmenie dopravy na Špitálskej pri Priore. Údaje, ktoré máme dnes, hovoria, že jedna tretina áut, ktorá prechádza Špitálskou ulicou sú tranzitné. Teda iba prechádzajú do inej časti mesta či centra. S tým potom súvisí aj utlmenie dopravy na Štúrovej. Eliminovaním tranzitnej dopravy prerušením priameho prejazdu individuálnych vozidiel medzi Špitálskou a Štúrovou ulicou sa Špitálska ulica odbremení o veľkú časť áut a utlmí sa doprava, ktorá len prechádza cez centrum mesta. Nová organizácia dopravy naďalej zabezpečí individuálnu dostupnosť dopravou pre rezidentov a návštevníkov.

Urbanistka Ladzianska: Autá by som v centre Bratislavy zakázala

Na Slovensku sme stále nepochopili, že individuálna doprava musí byť v mestách podradená verejnej. Ak chce niekto v meste používať auto, mal by si to odtrpieť, hovorí architektka a urbanistka ZUZANA LADZIANSKA. 

Dlhodobo plánované sprevádzkovanie podzemných garáží na Kamennom námestí vytvorí parkovacie miesta nahrádzajúce súčasné parkoviská na námestiach a kapacita týchto podzemných miest pomôže odbremeniť aj okolité historické ulice. Podzemné garážové miesta budú dimenzované na viac ako trojnásobok parkovacích miest, ktoré sú dnes na celom námestí. Presunú sa sem aj parkovacie miesta z ulíc v okolí Živého námestia, čo umožní postupne zlepšiť aj profil týchto historických ulíc. Dnes ich nie je pre parkovacie miesta možné dopĺňať o zeleň. V zadaní pre architektov stojí cieľ vytvoriť ucelený priestor, pretože dnes je to fragmentované miesto, preťaté dopravnými tepnami.

Viete si predstaviť úplné vytlačenie áut z centra Bratislavy?

Najskôr na to musíme pripraviť predpoklady. Otázka už dnes nie je, či vytlačiť alebo nevytlačiť autá z historického jadra, ale ako na to pripraviť infraštruktúru. Prechod ľudí na iné typy dopravy musí byť prirodzený. Tou základnou podmienkou je dobrá a funkčná MHD, ktorú sa nám darí skvalitňovať. Ďalšou sú cyklotrasy. Potrebujeme urobiť množstvo práce, aby boli bicykle pre ľudí prirodzený a bezpečný spôsob dopravy.

Pri nových projektoch už musia byť naprojektované aj cyklotrasy je to tak?

Máme predstavu, kadiaľ by hlavné cyklotrasy mali ísť. Keď máte dve paralelné ulice, tak na jednej sa spraví hlavná cyklotrasa a druhej nejaká podradená. Všetky naše projekty konzultujeme s mestským cykloreferátom a s ostatnými oddeleniami v rámci sekcie dopravy. Tam, kde je to vhodné pracujeme s cyklotrasami a zapracovávame ich do verejných priestorov, na ktorých pracujeme. V rámci Živého námestia, ktoré prejde komplexnou obnovou máme naprojektované nové prioritizovanie dopravy. Nemecký ateliér má osobitný záujem zaviesť dopravu šetrnú k prostrediu. Navrhujú niekoľko pohodlných cyklotrás v oboch smeroch, ktoré prepájajú tri námestia aj jednotlivé štvrte mesta. Je tu aj priestor na parkovanie bicyklov a nabíjacie stanice. Všetky nové cyklistické pruhy budú vybudované v konštantnej šírke 2,50 m. Výborné spojenie s Dunajom a susednými štvrťami zvýši vnútromestskú cyklistickú dopravu. Počíta sa aj s takými detailami ako je vyznačenie cyklotrás a rozdielnych foriem dopravy v špecifickej dlažbe, respektíve v rozdielnom kladení jedného typu dlažby. Celú plochu to krásne vizuálne zjednotí a eliminujeme bariéry.  Vajnorská ulica už má cyklotrasu fyzicky oddelenú od áut. Na Krížnej takisto dôjde k zlepšeniam.

Ako je to pri financovaní projektov?

Projekty financujeme primárne z mestského rozpočtu. Sme vďační, že mesto má aj donorov zo súkromnej sféry. Nedá sa mi ale nedotknúť veľkého podfinancovania mesta. S tým súvisí aj investičný dlh, o ktorom som hovoril. Vidíme, koľko peňazí má Viedeň, hoci to je asi ten najextrémnejší príklad. Pozrime sa však na Prahu. Majú asi o 60 percent viac financií. Hovorím, samozrejme, o všetkých troch úrovniach – Kraja, Bratislavy, mestských častí a obcí v rámci kraja. Praha je zároveň aj samostatným krajom.

Predpokladám, že vám veľmi chýbajú eurofondy.

To je zásadný problém spôsobený sieťou vecí. Pozrite sa, ako sa v Bratislave počíta hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa. Ak ho počítame s oficiálnym počtom obyvateľov, teda približne 432 000, vyjde nám, že Bratislava má 162 percent európskeho priemeru (2019). To nás z eurofondov okamžite diskvalifikuje. My ale vieme, že v Bratislave žije oveľa viac ako 432 000 ľudí. To nie je reálny obraz toho, koľko ľudí tu žije alebo koľko ich sem pravidelne dochádza a využíva infraštruktúru. Máme údaje, ktoré hovoria o 600 000 obyvateľoch.

Bratislava dopláca na svoj ekonomický úspech a trpí masívnou redistribúciou peňazí do ostatných častí Slovenska. Zároveň tu máme obrovský investičný dlh. Celé je to podľa mňa na hlbšiu odbornú diskusiu. Myslím si, že je dobré hovoriť o dokončení fiškálnej decentralizácie. Samosprávy by sa mali podieľať aj na výbere iných daní ako v súčasnosti, napríklad dane z príjmu fyzických osôb. Praha má napríklad podiel aj na príjme z DPH a z príjmu právnických osôb.

Privítali by ste presun peňazí z ostatných regiónov do Bratislavy ako to navrhuje ministerka Veronika Remišová?

Určite áno. Podporujeme uplatnenie princípu flexibility. Sú na to dobré argumenty. Pevne veríme, že ich kompetentní pochopia a vezmú za svoje. Je to zásadné pre celé Slovensko. Aby bolo Slovensko úspešné, musí byť úspešná Bratislava. Tvorí sa tu takmer 30 percent celého HDP. Polovica populácie používa služby, ktoré sú v Bratislave. Peniaze by určite išli aj na investície, ktoré priamo ovplyvňujú ľudí z regiónov – stanice, internáty a podobne. Bez uplatnenia flexibility to je všetko vylúčené.

Viackrát ste spomenuli investičný dlh. V čom sú najväčšie problémy?

Doprava je zásadná vec. Dlhodobo sa neinvestovalo do nových koľajových tratí. Keď sa plánovalo metro, tak sa prestali plánovať nové koľajové trate. Samospráva mesta dlho spala. Jediná nová trať je dnes Petržalská os. Pracujeme na tom, aby bola ďalšia smerom na Podunajské Biskupice a Vrakuňu, potom ďalšie smerom na západ. Ďalší dlh majú verejné priestory. Všetci vidíme zlý stav ulíc. Bolo aj množstvo iných tém s investičným dlhom. Sociálne služby napríklad. Tie mali len pred tromi rokmi pár zamestnancov. Dnes tam pracuje tím ľudí. Pomaly sa to zlepšuje. Ďalej nájomné bývanie. Keď si zoberieme, že mesto má dnes 1800 nájomných bytov, tak Brno má napríklad až 30 000 bytov. Teda na porovnanie, aká je sila a kapacita Brna ovplyvňovať aj cenu nájmov na trhu a takisto vytvárať nejakú záchytnú, sociálnu sieť pre svojich obyvateľov.

Budete sa pri niektorých projektoch uchádzať o peniaze z plánu obnovy?

Určite áno. Máme pripravených viacero projektov a budeme sa maximálne uchádzať o všetko, o čo sa dá.

Zaujímajú ma napríklad cyklotrasy. Tie síce v pláne obnovy sú, ale do akej miery je ich naozaj možné realizovať v dôsledku prísnych míľnikov, ktoré obsahuje?

Detailne Vám to neviem povedať. Všeobecne bol aj pri eurofondoch problém, že mnohé výzvy predpokladali, že máte vysúťaženého dodávateľa a hotovú projektovú dokumentáciu. A zrazu ste mali málo času na zapasovanie sa do výzvy. Je to veľmi ťažko realizovateľné. Súčasne výzvy predpokladajú, že máte peniaze v rozpočte. Má to rôzne právne problémy.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8