Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Generálny riaditeľ Európskej komisie zodpovedný za regionálnu a mestskú politiku Marc Lemaître. [FOTO TASR - Jakub Kotian]

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Európskej komisie. 

Marc Lemaître je generálnym riaditeľom Európskej komisie zodpovedným za regionálnu a mestskú politiku. Na Slovensko prišiel predstaviť návrh kohéznej politiky po roku 2020 z dielne Európskej komisie. 

Slovensko sa od vstupu do EÚ podieľalo už na druhom viacročnom finančnom rámci. Dá sa z pohľadu Komisie zhodnotiť, ako sa Slovensku darí využívať peniaze Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)?

Keď sa pozriete na hlavné indikátory, celé Slovensko zaznamenalo veľký posun k priemeru Európskej únie. Pred mojou návštevou Slovenska som sa pozrel na vaše štatistické územné jednotky (úroveň NUTS II, Bratislavský kraj, Západné, Stredné a Východné Slovensko, – pozn. red.) a HDP všetkých troch regiónov mimo Bratislavy od roku 2013 narástlo minimálne o päť percentuálnych bodov. To považujem za veľmi solídny pokrok.

Pre nás je dôležité, aby žiadny zo slovenských regiónov výrazne nezaostával tak, ako je to napríklad v prípade južného Talianska, pričom zvyšku krajiny sa darí vynikajúco. Nedá sa však poprieť, že zmazávanie rozdielu medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska stále nie je dostatočné a ostáva naďalej veľkou výzvou.

My sa snažíme pomôcť rôznymi konkrétnymi iniciatívami, ktoré sme v predošlých rokoch spustili, Prostredníctvom jednej z nich, ktorá je zameraná na prešovský región (Európska komisia minulý rok zapojila Prešovský samosprávny kraj do iniciatívy Catching-up Regions, ktorá adresne pomáha menej rozvinutým európskym regiónom, – pozn. red), chceme vytvoriť komplexnú stratégiu pre jeho úspešný rozvoj. Sme presvedčení, že prvé sedemročné obdobie v rokoch 2007 až 2013 bolo vo všeobecnosti veľmi dobrou skúsenosťou. Slovensku sa podarilo vyčerpať takmer všetky prostriedky z eurofondov, čo sa prejavilo hlavne na infraštruktúrnej vybavenosti.

Ako je na tom Slovensko v súčasnom programovom období, ktoré skončí v roku 2020, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?

Nemôžeme povedať, že sme úplne spokojní s priebehom čerpania v súčasnom programovom období, pretože doposiaľ bola implementácia veľmi pomalá. Ale to je všeobecný trend v celej EÚ. Vzhľadom k tomu, že Slovensko má v súčasnosti jednu z najvyšších intenzít podpory (množstvo prostriedkov z fondov EÚ na občana,- pozn. red.) bude musieť dočerpať ešte veľa peňazí. Slovensko preto teraz bude pod dosť silným tlakom, aby kvôli pomalej implementácii neprišlo na konci roku o eurofondy. V spolupráci so slovenskými úradmi sa to však snažíme vyriešiť a ja dúfam, že na konci roku budeme úspešnejší oproti tomu, ako sa to javí dnes.

Regióny poznajú svoje silné a slabé stránky. Pozná ich aj Bratislava a Brusel?

Menej rozvinutým slovenským regiónom by pomohlo, keby sa komunikácia štátu s nimi zlepšila. Zmeniť by sa mal aj systém prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni tak, aby lepšie zohľadňoval potreby ľudí z periférie, tvrdia v Prešovskom samosprávnom kraji.

Slovensko má stále k dispozícií obrovské množstvo finančných prostriedkov a je tu teda obrovský potenciál vyťažiť čo najväčší úžitok ešte v tomto programovom období. My dúfame, že sa to prejaví predovšetkým v chudobnejších východných regiónoch. Zároveň očakávam, že sa nám podarí prispieť k transformácii vašich uholných regiónov (Horná Nitra, – pozn. red.), ktoré v horizonte piatich až desiatich rokov budú musieť vmyslieť, ako bude vyzerať ich vlastná ekonomická budúcnosť.

Keď o pretrvávajúcich rozdieloch medzi regiónmi hovoria lokálni politici a úradníci, tvrdia, že väčšina dôležitých rozhodnutí ohľadom politiky súdržnosti vznikajú na európskej alebo národnej úrovni. Tvrdia pritom, že regióny vedia najlepšie, aké sú ich vlastné potreby a očakávajú, že budú mať väčšie slovo v rozhodovacom proces. Aká by mala byť rola regiónov v politike súdržnosti po roku 2020?

Na európskej úrovni sme v tomto ohľade nastavili veľmi veľkorysý smer. Na jednej strane navrhujeme, aby v budúcnosti veľká pozornosť smerovala predovšetkým na inovácie a udržateľný rast, to znamená na životné prostredie a ochranu klímy. Ale mimo toho budú mať členské štáty veľkú voľnosť v tom, ako si nastavia konkrétny obsah vlastných operačných programov. V konečnom dôsledku bude hlavne na nich, akú mieru decentralizácie zvolia. Naša skúsenosť je, že na úspešnú decentralizáciu potrebujete administratívne kapacity a štruktúru, ktorá bude na to vhodná. Je veľmi náročne vytvárať regióny, keď na úrovni samospráv chýba prirodzená administratíva.

Pre nás je veľmi dobrým príkladom Poľsko, ktoré má dnes veľmi dobre fungujúce regióny, ktoré implementujú polovicu kohéznej politiky na regionálnej úrovni bez akýchkoľvek zásahov z národnej úrovne. My v Komisii sme vnútorne nastavení tak, že máme oveľa väčšiu chuť podporovať regionálne prístupy, keďže regionálne rozdiely ostávajú stále veľké. Slovensko je toho ukážkovým príkladom.

Je ale na členských štátoch, ako si nastavia vlastné rozhodovacie procesy a vzájomnú spoluprácu s jednotlivými úrovňami samospráv. Štáty by mali sami rozhodnúť, ako sa v rámci kohéznej politiky postavia k decentralizácií programov a rozhodovacieho procesu. Nakoniec, vypočul som si niekoľkokrát tieto výzvy od zástupcov samospráv a municipalít, s ktorými som mal dnes viacero stretnutí. Pred mojimi očami prakticky začala diskusia o budúcom programovom období. Som preto zvedavý, aký výsledok prinesú rozhovory medzi vládou a zástupcami nižších úrovní správy.

Ste teda presvedčení, že úloha regiónov v kohéznej politike po roku 2020 by mala byť väčšia.

Áno, vo všeobecnosti sme presvedčení, že je to dobrá vec. Ale takéto rozhodnutie musia nakoniec spraviť volení zástupcovia, čiže musí byť podopreté legitimitou. My sme presvedčení, že lokálna úroveň takúto legitimitu má. Preto tlačíme na viac lokálnych iniciatív v malých mestách a dobre zadefinovaných regiónoch. Silno veríme v prístup, ktorý smeruje zdola nahor, kde konečnú stratégiu určujú lokálne komunity. Kohézna politika má však aj jeden veľmi špecifický rozmer – s lokálnymi komunitami totiž nevybudujete diaľnice a dôležitú infraštruktúru. To sa tvorí v národných strategických plánoch. Musíme preto rozlišovať o akých projektoch sa bavíme. Ak hovoríme o dopravnej infraštruktúre, to prirodzene náleží národnej úrovni. Ak je ale témou podpora malého a stredne veľkého podnikania, môžeme sa baviť o väčšej decentralizácií.

V súvislosti s eurofondami na Slovensku sa často hovorí o korupcii. Niektorí slovenskí politici tvrdia, že korupciu na Slovensko priniesli peniaze z EŠIF. Čo si o tom myslíte?

Jediná vec, ktorú v tejto súvislosti môžem povedať je, že my v Komisii prísne sledujeme všetky podozrenia z podvodov. Pre takéto prípady máme špeciálny útvar OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom). OLAF je nezávislý orgán a podrobne sa zaoberá všetkými oznámeniami o možných protiprávnych konaniach, s ktorými sa na neho môže obrátiť každý občan. V súvislosti s kohéznymi fondmi je to každoročne veľmi veľké množstvo hlásení. Keď OLAF na základe detailného vyšetrovania dospeje k záveru, že je podozrenie oprávnené, Európska komisia sa obráti na daný členský štát.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Osobne si nemyslím, že by takýchto prípadov bolo na Slovensko viac ako v ostatných krajinách. V tomto ohľade nie je Slovensko vôbec ničím výnimočné, čo nás pochopiteľne teší. Myslíme si, že slovenské orgány pristupujú vážne k riadnemu čerpaniu peňazí zo štrukturálnych fondov.

Je však podľa vás tento naratív o korupcii a eurofondoch v takej miere prítomný aj v ostatných členských štátoch?

Mám pocit, že na Slovensku je to o niečo výraznejšie. Neviem posúdiť, či to má súvislosť ešte s predošlým programovým obdobím. Toho som sa ja nezúčastnil a tak nemusím mať tú istú skúsenosť, ako ľudia, ktorí áno. Vzhľadom na skúsenosti so súčasným programovým obdobím však moje jediné vysvetlenie pre tieto podozrenia je, že pramenia vo veľkosti finančnej podpory. Tá je na Slovensku skutočne obrovská a je preto pochopiteľné, že sa podozrenia objavujú a budú sa objavovať aj naďalej. Viem veľmi dobre pochopiť, prečo sa ľudia pýtajú, či je všetko skutočne podľa pravidiel.

Z návrhov Európskej komisie cítiť veľkú snahu a dôraz na prepojenie Európskeho semestra a kohéznej politiky. Dnes však už existujú ex-ante kondicionality a makroekonomická podmienenosť čerpania. Čo nové prináša v tomto ohľade návrh Komisie a ako sa to prejaví v praxi?

Pravidlá makroekonomickej podmienenosti zostanú v zásade rovnaké. Čo sa však týka Európskeho semestra, chceme lepšie využiť dialóg s členskými štátmi, aby sme vedeli lepšie zanalyzovať oblasti, kde štáty najviac tlačí topánka a kam by mali smerovať investície. Na základe toho vypracujeme správu, v ktorom predstavíme náš pohľad na prioritné investičné oblasti v danom členskom štáte. Z toho vyplynie aj naša pozícia pre rokovania s členskými štátmi o tom, aké by v budúcnosti mali byť ich priority v rámci politiky súdržnosti. To ale samozrejme neznamená, že postavíme členské štáty pred hotovú vec, výsledná podoba vzíde zo vzájomných rokovaní.

Čiže nejde o ďalšie pravidlá, ktoré členským štátom skomplikujú cestu k eurofondom.

Bude to spôsob, akým zlepšíme našu vlastnú analýzu. Poslúži nám to na lepšiu prípravu prioritných oblastí do rokovaní s vládami členských krajín o programovaní budúceho rozpočtového obdobia. Čiže nejde – ako v prípade makroekonomickej podmienenosti – o pozastavenie vyplácania prostriedkov z štrukturálnych fondov. Ide o nájdenie zhody na obsahu budúceho programového obdobia.

Z regiónov už však zazneli obavy, že výsledkom väčšieho prepojenia Európskeho semestra s kohéznou politikou bude tlak na prijímanie reforiem, ktoré nie sú relevantné pre regionálnu politiku. Sú to legitímne obavy?

Neexistuje jediný dôvod myslieť si to. Jedným z dôkazov je aj náš návrh na vytvorenie nového nástroja na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý leží mimo kohéznej politiky. Európska komisia zvolila úplne nový prístup, ktorý je založený na pozitívnej podpore, na pozitívnej motivácii členských štátov, aby sa pustili do kľúčových štrukturálnych reforiem.

Slovensko zatiaľ nemá jasné stanovisko k 22-miliardovému fondu na podporu reforiem

Európska komisia chce z európskeho rozpočtu vyčleniť peniaze na motiváciu členských štátov, aby v reformných politikách zohľadňovali jej odporúčania. Navrhuje tiež 30-miliardový fond pre krajiny zasiahnuté krízou. 

V žiadnom prípade kohéznu politiku nechceme využívať ako hrozbu straty eurofondov pre prípad, že ako štát nevykonáte hento alebo tamto. Čiže opakujem, toto posilnené prepojenie na špecifické odporúčania má Komisii iba pomôcť nájsť budúce výdavkové priority jednotlivých členských štátov. A tie sa celkom určite budú týkať regionálnej politiky a ničoho iného.

Podobne je to aj v prípade Európskeho sociálneho fondu (ESF). Európska komisia ho však navrhla vyčleniť z kohéznej politiky. Regióny sa zákonite obávajú jeho centralizácie a straty ich vplyvu na to, ako sa prostriedky z ESF využijú. Peniaze z ESF sú na Slovensku napríklad hlavným zdrojom pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Aký bol hlavný dôvod pri rozhodovaní Komisie?

Myslím si, že táto vaša otázka mohla zaznieť ešte predtým, ako sme predstavili tento návrh. V našom návrhu ale celkom jasne dávame najavo, že sa ESF úplne neoddelí od kohéznej politiky. Obidva sa totiž budú riadiť jednotným súborom pravidiel a členské štáty budú mať rovnakú možnosť využiť to, čo my nazývame „multifund“ programy (operačné programy financované z viacerých fondov), to znamená využívať Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja v jednom programe.

Novinkou je, že chceme mierne posilniť prepojenie ESF so špecifickými odporúčaniami pre členské krajiny v rámci Európskeho semestra. Ale to je predovšetkým z toho dôvodu, že tieto odporúčania v oblasti pracovného trhu veľmi úzko súvisia s financovaním projektov z ESF. Okrem toho však nevidím v porovnaní s dneškom žiadne veľké zmeny.

Spomenuli ste integráciu Rómov. Európsky sociálny fond bude naďalej klásť veľký dôraz na sociálnu inklúziu. My navrhujeme, aby aspoň štvrtina prostriedkov z ESF smerovala do sociálnej inklúzie.