Šéf Slovensko.Digital: Nemáme veľký potenciál na čerpanie eurofondov v sci-fi oblastiach, ktoré nastavil Brusel

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a problémové oblasti na Slovensku

Ultramoderné koncepty začneme tlačiť všade len preto, aby sme za ne schovali kľúčové, no stále chýbajúce a nedokončené riešenia v informatizácii, myslí si GABRIEL LACHMANN.

Gabriel Lachmann je spoluzakladateľom a súčasným výkonným riaditeľom združenia Slovensko.Digital, ktoré sa venuje skvalitňovaniu a stransparentňovaniu digitálnych služieb najmä vo verejnej správe na Slovensku.

V rozhovore s ním sa dozviete:

  • ako vníma diskusiu o možnosti transformácie Úradu podpredsedu vlády, ktorý pokrýval aj informatizáciu, na ministerstvo pre regionálny rozvoj a investície,
  • prečo je využívanie digitálnych služieb verejnej správy na Slovensku nízke a ako to zmeniť,
  • či a ako sa dá pomôcť s informatizáciou samosprávam,
  • a kam by mali eurofondy z digitalizácie u nás smerovať.

Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) by sa podľa prvotných informácií za novej vlády mal transformovať na ministerstvo pre regionálny rozvoj a investície. Naznačuje to, že by sa digitalizácia mohla opäť dostať na Slovensku do úzadia?

Obava je na mieste. Bude veľmi záležať na personálnom obsadení, na tom, ktorí zamestnanci ostanú a ktorí sa vymenia. Zároveň je otázkou – podľa nás stále neuzavretou – či informatizácia ostáva na ministerstve alebo nie. Zatiaľ to vyzerá, že áno, no uvidíme, v akom nastavení.

Podporovali by ste skôr možnosť, aby informatizácia na Úrade ostala?

Slovensko.Digital aj vo svojom vyhlásení zdôraznilo, že nadrezortné postavenie ÚPVII malo svoje výhody, keďže problém predchádzajúcich období bol hlavne rezortizmus, informatizácia sa rozpadla a chýbalo centrálne riadenie. Dnes sú už nastavené mechanizmy, ktoré ak sa výrazne nenarušia, ponechajú túto oblasť koordinovanú.

V ústrety 6G: Eurokomisia chystá plán budúceho priemyselného rozvoja

Európska komisia prichádza so sériou opatrení, ktoré by mali spôsobiť revolúciu v digitálnom priemysle. Podľa dokumentu, ktorý získala redakcia EURACTIV, má ísť najmä o rozvoj kľúčových technológií „strategického významu“, vrátane opatrení, ktoré povedú k sieťam 6G.

Postavenie Úradu vedľa iných rezortov malo svoj význam. Máme však vážnu obavu, že vznikom ministerstva sa oblasť nezaradí do kolonky IT divízie niektorého rezortu, čo by bolo nevhodné aj vzhľadom na nastupujúce cloudové technológie a centralizáciou prevádzky na jednom mieste, či rozdelenie na množstvo služieb mimo štátu v prípade hybridného cloudu. Sám by som ale zatiaľ nehádzal flintu do žita.

Post akéhosi digitálneho lídra, po ktorom dlho slovenská digitálna komunita volala a na chvíľu ho aj dostala, bude teda stále dôležitý?

Ešte za predchádzajúceho vedenia (pred ÚPVII, pozn. red.) sa vedelo o akýchsi lobistických lídroch celého procesu, no za tento trend nebol zodpovedný žiadny politik. Z toho vznikol aj obrovský dopyt po tom, kto sa zodpovedne postaví za tému a bude ju pretláčať.

Pôsobenie Petra Pellegriniho, ktorý pôsobil na poste digitálneho lídra, výrazne posunulo transformáciu, keďže mal dostatočný politický výtlak. Z dnešného pohľadu je silná a fungujúca inštitúcia, ktorá navyše zabezpečí aj spoluprácu s odbornou komunitou, či dodávateľmi a ďalšími zložkami informatizácie omnoho zaujímavejšia ako jednotlivec. Samozrejme by pomohlo mať na jej čele silnú osobnosť s politickým výtlakom.

Chýba kontinuálne zlepšovanie a reflexia potrieb

Európska komisia vo svojej poslednej správe o Slovensku hovorí, že digitalizácia verejných služieb napreduje, no miera ich využívania je stále nízka. Je dôvodom neochota pracovníkov, či nízky záujem u používateľov?

Jedna vec je dostupnosť služieb vzhľadom na striktné legislatívne nastavenie a postupy inštitúcií. Väčšina zaujímavých elektronických služieb je dnes pre majoritu obyvateľov neprístupná. Je to spôsobené najmä komplikáciou elektronickej identifikácie (eID) a vlastníctva tohto nástroja. Služby sú dostupné marginálnej skupine obyvateľstva, ako podnikatelia, konatelia a tí, ktorí boli zákonom donútení tieto služby využívať.

Dlhodobo chýbajúca aplikácia mobilného eID je jedným z nezásadnejších blokátorov. Zvýšila by pri tomdostupnosť pre drvivú väčšinu obyvateľov. Na bežnú komunikáciu s úradmi, či podanie jednoduchého formulára pomocou mobilného zariadenia by výrazným spôsobom otvorilo tieto možnosti.

Je ale kvalita ponúkaných služieb dostatočná?

Vzhľadom na zmenu vlády pravdepodobne dôjde aj k radikálnejšej zmene kvality. Veľkým problémom predchádzajúceho obdobia bolo, že sa po zavedení systémov nepočítalo s ich bežným životným cyklom. Keď sa totiž dodá softvér, ten je len na začiatku svojej cesty. Prvý rok až dva slúži na doladenie a niekedy aj zásadnejšie zmeny vo funkcionalitách. Po piatich rokoch ale softvér putuje do koša a je nahradzovaný iným, čo je aj nemecký model.

Na Slovensku sa softvéry dodali a teraz sa udržiavajú pri živote. Kontinuálne zlepšovanie a reflexia na potreby užívateľov chýba. No trendy, ktoré sa už aj dnes objavujú na ÚPVII, kde vznikla napríklad behaviorálna kancelária a kde sa začali venovať najhorúcejším témam, naznačujú, že niektoré inštitúcie boli schopné zmeny reflektovať a využívajú bežné postupy z komerčnej sféry.

Aj v súvislosti s týmito faktormi sme odštartovali projekt LepšieSlužby.sk, ktorý je metodickou ukážkou spôsobov, ako by sa mali udržiavať softvéry v kontinuálnom vývoji. Tu zbierame podnety a posúvame ich konkrétnym inštitúciám. No práve to by mala byť práca štátu.

Únia má novú stratégiu pre dáta a umelú inteligenciu

Eurokomisia chce, aby každý občan, zamestnanec a firma v EÚ mali spravodlivé šance na využívanie výhod digitalizácie.

Európska komisia v stredu (19. februára) predstavila stratégiu v oblasti digitálnej transformácie a umelej inteligencie. Ide o stratégiu, ktorá funguje …

Spomínate legislatívu, o nedostatkoch v nej hovorila aj Európska komisia. Ak sa totiž zabezpečí vhodný regulačný rámec a zlepší sa situácia v oblasti výskumu a vývoja, digitálna transformácia by mohla podľa Komisie krajine ponúknuť značné príležitosti. Aký by bol teda vhodnejší regulačný rámec?

Celý rámec je veľmi komplikovaný. Mnohé agendy sa prelínajú. Mnohé sú rozhodené v špeciálnej legislatíve. My vidíme najväčšie problémy v tom, že množstvo potenciálne jednoduchých úkonov je stále schovaných za veľmi komplikovanou autorizáciou a podpisovaním. Potrebujeme nástroje, ktoré túto časť pred používateľom ukryjú tak, aby ho neobťažovali, alebo sa zmení legislatíva.

V Nemecku je napríklad vidno mnohé postupy, kde ak sa občan dobrovoľne nahlasuje, tak jednoducho stačí poslať mail, daná inštitúcia ho spracuje a netreba vypĺňať formulár alebo ho ešte aj elektronicky podpisovať. Legislatíva však nie je najvážnejší blokátor, dá sa s ňou hýbať.

Slovensko.Digital vidí dlhodobo problém aj vo zvýhodňovaní centrálneho prístupu. Napríklad podľa  NKÚ majú pri zavádzaní niektorých protibyrokratických opatrení ťažkosti najmä obce. Dajú sa v tomto smere uvoľňovať ruky aj samosprávam?

Existujú mnohé legislatívne úpravy, ktoré samosprávam priniesli povinnosti v kontexte eGovernmen-u, a to robí mimoriadne problémy obciam, ktoré sú dnes mimo centrálnych riešení. Existuje však niekoľko potenciálnych opatrení. Prvým sú elektronické formuláre. Tie malo ministerstvo vnútra dodať do 31. januára 2018, no sále nie sú.  Niektoré boli síce v centrálnom systéme vytvorené, ale nie sú použiteľné pre všetky obce. Samosprávy minimálne nevedia, ako by ich mali používať. Potrebovali by metodickú podporu. Hoci pre riešenia týchto problémov vznikla aj pracovná skupina, zatiaľ sa nestretla.

Remišová: Eurofondy chceme využiť aj na pokrytie strát firiem postihnutých koronavírusom

Slovensko má podľa Veroniky Remišovej k dispozícii štyri miliardy eur nevyčerpaných eurofondov. Ministerstvá vykonajú audit, aby zistili, ako peniaze využiť na zmiernenie krízy spojenej s ochorením COVID-19. 

Ďalšou je téma dlhodobého uchovávania elektronických dokumentov, teda celá registratúra, ktorá má prichádzať do elektronickej schránky. Nikto si nie je úplne istý, či sú dokumenty dlhodobo uchovateľné v rámci archívu Slovensko.sk, obce z toho trochu majú paniku a chýba im aj jednoznačné usmernenie, čo majú robiť.

Rovnako im chýba integrácia „systémikov“, ktoré používajú. Predstave si tu malinké softvéry, z ktorých si dokázali vytlačiť napríklad rozhodnutia o platbe daní alebo iných poplatkoch, ktoré si vedeli sami aj rozniesť. Dnes je ich povinnosťou zaslať ich elektronicky, no keď si predstavíte, že obci na to chýba softvér, dostávajú sa do patovej situácie.

Spomenul by som aj nástroje na rozšírenie registratúry alebo overovanie. Jedna z veľkých námietok obcí je, že systém OverSi.sk nie je automaticky dostupný pre samosprávy, ktoré musia náročným spôsobom žiadať o prístup. Preto nevedia využívať systémy, ktoré boli vyvinuté za spoločné peniaze.

Čo sa spoločných peňazí týka, aj v oblasti digitalizácie sú dôležité prostriedky z Európskej únie a práve tie sa pri integrácii systémov verejnej správy masívne využívali. Vidíte práve pri samosprávach priestor pre výraznejšie zapojenie eurofondov do budúcnosti?

Bolo by vhodné, aby vznikla podpora pre samosprávy, najmä v oblasti dopracovania centrálnych metodík a interných procesov. Obce by si mohli zodpovedne plniť svoje zákonné povinnosti a zároveň by vychádzali v ústrety občanom.

Myslím si, že priestor tam je, no zatiaľ úplne nevieme, ako bude vyzerať štruktúra investícií a či bude priestor pre isté dopytové projekty tohto typu. Kľúčové sú ale informácie. Výborné by bolo, ak by podporu dostalo ministerstvo vnútra, ktoré sa o obce začne zodpovedne starať, respektíve ÚPVII, aby mohol Úrad poskytovať maximálnu podporu napríklad zavedeným pracovným skupinám alebo zástupcom samospráv.

Centrálna podpora a dopytové projekty pre malých softvéry bude veľmi dôležitá. Dali sme totiž veľké peniaze na centrálne riešenia, no tí, ktorí nie sú ich súčasťou, sú hendikepovaní.

Brusel neodhadol smerovanie vývoja

Za ktoré riešenia pre digitálne témy by malo Slovensko ešte v Bruseli pri nastavovaní rozpočtu lobovať?

Vzhľadom na štruktúru príspevkov v novom období budú nové zdroje smerovať do inovatívnych technológií a podporovať priemysel, ktorý vie zainvestovať do výskumu. Pre Slovensko ale ide o žalostne malý potenciál. Zdroje sa potom umiestňujú do rôznych vedeckofantastických aktivít.

Jedna, ktorá je ako tak reálna, je vznik centra pre umelú inteligenciu, kde sa možno dá využiť potenciál slovenských univerzít a priemyslu, prípadne koncepty inteligentných miest, či automatizovanie niektorých prvkov. Ale všetky ostatné oblasti sú postavené na vode a zároveň ide o témy, ktoré nie sú pre Slovensko zásadné.

Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu

Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.

Ktoré by teda vyhovovali nám?

Ide o oblasti, ktoré už sú v určitej fáze realizácie, ale nie sú dotiahnuté. Mali by sme sa zastaviť a dotiahnuť to, čo je rozrobené. Zďaleka totiž nie sme v takom stave, v akom by malo byť. Ide o základné elektronické vládne služby, je treba zjednodušiť ich chod, ich dostupnosť a zároveň nemôžu  zaťažovať ich používateľov.

Dnes už máme národnú koncepciu rozvoja informatiky na Slovensku, ktorá ale ešte zďaleka nebola naplnená. Bohužiaľ, ďalšie rozpočtové obdobie už asi nebude naklonené k financovaniu tohto typu aktivít. Budeme preto musieť dobiehať veci, ktoré sme ešte nedotiahli a nemáme veľký potenciál na čerpanie vo vedeckofantastických oblastiach, ktoré Brusel posúva do popredia pre budúce rozpočtové obdobie.

Vznikne teda pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré riešia obdobné výzvy ako Slovensko, hendikep?

Myslím si, že to bude problém pre celú Európu, nepovažujem ciele za dobre nastavené. Podľa mňa bude dochádzať k tomu, že sa tieto ultramoderné výrazy a témy začnú vtláčať úplne všade, a to tak, aby sa schovali kľúčové veci. Osobne si nemyslím si, že Brusel dobre odhadol smerovanie rozvoja.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8