Šefčovič: Reformy z plánu obnovy bude náročné robiť bez účasti regiónov a miest

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič počas prezentácie správy o strategickom výhľade. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Zapojenie regiónov do takýchto významných aktivít vždy prinieslo skvalitnenie procesu, hovorí eurokomisár MAROŠ ŠEFČOVIČ v rozhovore pre EURACTIV.sk. Regióny Európskej komisii  pomáhajú so snahou o debyrokratizáciu či s transformáciou uhoľných regiónov.

Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. Do jeho portfólia patria aj vzťahy s Európskym výborom regiónov, poradným orgánom EÚ združujúcim volených zástupcov európskych samospráv. Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti Európskeho týždňa regiónov a miest.

Keď sa rozprávate s regionálnymi politikmi na Slovensku, alebo v iných krajinách, na ktoré veci sa vás najčastejšie pýtajú? Čo im hovoríte – prečo sa im oplatí sledovať vývoj na európskej úrovni?

Oni majú veľmi dobré prirovnanie, ako si predstavujú Európu. Hovoria, že Európska únia je strecha, členské štáty sú múry a regióny sú to samotné vnútro, kde Európa žije. Do veľkej miery to zodpovedá realite. Regióny sú kľúčové, nakoľko sa často európske politiky realizujú na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom. Platí to pre cesty, železnice, nemocnice alebo školy.

Minulý týždeň sme spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen otvorili týždeň Európsky týždeň regiónov a miest. Regióny na ňom predstavili svoju správu o tom, ako vidia Európsku úniu zo svojho pohľadu.

Tie debaty sú vždy veľmi zaujímavé a hľadáme spôsob, ako ich spraviť čo najviac užitočnými pre obe strany. Skúmame ako prispôsobiť naše politiky a finančné nástroje tak, aby boli ľahšie pochopiteľné a aby sa ľahšie realizovali na regionálnej úrovni. Zároveň si potrebujeme vypočuť, čo skutočne riešia, čo ich trápi a kde by chceli, z našej strany, aby sme sa viac zapojili do problémov, s ktorými sa denno-denne stretávajú.

Šéf Európskeho výboru regiónov: Európa začína v Prešove

Nový prieskum, ktorý Výbor regiónov urobil, ukazuje, ako pandémia dopadá na rôzne regióny Európy. Zväčšuje rozdiely medzi mestami a vidiekom, medzi výkonnosťou vzdelávacích systémov a potápa európsky turizmus.

Aj mnohé globálne problémy, ktorým sa venujete vo svojej prvej správe o strategickom výhľade, sú do veľkej miery lokálne v zmysle, že vyžadujú kroky na lokálnej úrovni od lokálnych politikov. Napriek tomu sú tieto témy stále doménou národných lídrov. Klimatická zmena je jedným z príkladov. Zo sociálne oblasti je napríklad veľkou témou bývanie. Máte pocit, že Európska únia už našla optimálny spôsob, ako zapájať regióny a mestá do týchto tém?

Každý systém sa dá vždy vylepšiť, ale myslím si že momentálne fungujeme v celkom optimálnom režime, v ktorom máme inštitucionalizované kanály komunikácie. Toto sa týka Európskeho výboru regiónov, ako aj Ekonomického a sociálneho výboru. Zároveň máme viacero združení, či už je to Dohovor primátorov o klíme, alebo združenie miest – aliancia EUROCITIES, prípadne ďalšie, ktoré sa vytvárajú na základe spoločného záujmu.

Stanovovanie si priorít nám pomáha dosiahnuť lepšiu synergiu a výsledky. Mám na mysli jednu z častí mojej agendy, ktorá sa týka znižovania administratívnej záťaže, alebo po slovensky povedané „debyrokratizovanie“ systému, ktorý často komplikuje využívanie prostriedkov, alebo investícii do infraštruktúry. Uvítal som, že sa tejto agendy chopili aj regionálni predstavitelia, ktorí aktívne vytvorili takzvaný RegHub. Ide o prepojenie 36 regiónov, ktoré si stanovili dva veľmi konkrétne ciele. Jeden sa snaží vylepšiť regionálne verejné obstarávanie. Druhý skúma najoptimálnejšie riešenia pre skvalitnenie ovzdušia.

Musím povedať, že nám ich iniciatíva v Európskej komisii veľmi pomohla, lebo oni vedia, ako klásť otázky, ktoré ich najviac zaujímajú. Takisto, jasne formulujú svoje odporúčania. Vďaka tomu sa nám ľahšie prichádza s politikami, ktoré budú mať pozitívnu odozvu na regionálnej úrovni. Toto je spôsob, v ktorom by sme chceli pokračovať ďalej.

Okrem toho som vytvoril platformu, ktorá sa volá Fit for Future. Jej cieľom je prichádzať s novými politikami a legislatívnymi návrhmi, ktoré vydržia test budúcnosťou – zmenu technológie, či politickej a ekonomickej situácie. Uvítali sme záujem Výrobu regiónov na tejto platforme pracovať. Výbor bude mať troch zástupcov, ktorí budú s nami v stálom kontakte a budú nám pomáhať, aby sme robili tieto veci lepšie a aby mali presah do budúcnosti. Túto platformu spúšťame už 17. novembra. Sú s ňou spojené veľké očakávania a veľa si od nej sľubujeme. Bez zástupcov z regiónov by táto platforma nemohla plniť svoju úlohu.

Znamená to, že by sa mali princípy, vlastné strategickému výhľadu – napríklad schopnosť predpovedať vývoj – stať aj súčasťou regionálnej politiky Európskej únie?

Boli by sme veľmi radi ale je to samozrejme náročná úloha. Využívame na to všetky dostupné mechanizmy a vytvárame nové, veľmi dôsledné dopadové štúdie, kde tiež kladieme veľký dôraz na to, aby sme zohľadňovali prvok anticipovania a dynamickosti, ktoré dnes vidíme v každej sfére nášho života. Zároveň sa usilujeme, aby bol zohľadnený aj princíp regionálneho realizovania týchto politík.

Ľudia v Európe pocítia zmenu, keď sa tieto projekty a nariadenia dostanú z Európskej únie na konkrétne miesta do regiónov. Určite budeme mať šancu o tom viac hovoriť, lebo v decembri by som mal vystúpiť na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov práve na tému strategického výhľadu. Chceme vytvoriť aj sieť regiónov a ich predstaviteľov, ak budú mať o to záujem.

Je súčasťou týchto úvah aj to, aby okrem pomenovania strategických dlhodobých výziev boli lokálni politici schopnejší zorientovať sa v metódach, ako na tieto výzvy reagovať? Inými slovami, poskytnúť im väčšiu pomoc s praktickými vecami?

Uvedomujeme si, že Európska únia má mimoriadne komplexný rozhodovací proces. Preto si myslím, že komunikácia s regionálnymi predstaviteľmi na európskej úrovni, ako aj na úrovni národných vlád, čo sa týka týchto domácich otázok alebo otázok európskej politiky, by sa mala stať pevným pravidlom.

Dnes sa rozhoduje o finálnych aspektoch toho, ako bude vyzerať budúca finančná perspektíva pre novú generáciu EÚ. Hovoríme o mimoriadne masívnych finančných prostriedkoch. Toto bolo aj jedno z posolstiev, ktoré vyslala predsedníčka Európskej komisie počas spoločného stretnutia s Výborom regiónov. Ide jej o to, aby boli regionálny predstavitelia samospráv, čo najviac zapojení do príprav plánov obnovy a ich realizácie.

Regióny a mestá o pláne obnovy Únie: Musíme sa vyhnúť centralizácii

Zástupcovia európskej miestnej a regionálnej samosprávy oceňujú, že pokrízové extra zdroje z fondu obnovy EÚ posilnia aj kohéznu politiku, celkovo ale žiadajú menej centrálneho míňania. Viaceré výhrady majú k Fondu spravodlivej transformácie.

Ide tu o témy, ako sú skvalitnenie infraštruktúry, či reforma zdravotníctva. Je veľmi náročné reformy v týchto problematikách realizovať bez spoluúčasti, aktívnej spolupráce a zapojenie predstaviteľov krajov, miest a obcí. Oni vedia, kde ich tlačí topánka a kde je potrebné prijímať dôležité strategické rozhodnutia, aby sa kvalita v zdravotníckych systémoch v našich krajinách zlepšovala.

Verím, že nový systém financovania týchto projektov nám umožní skvalitniť komunikáciu v rámci jednotlivých krajín. Toto sa týka na federálnych štátov, ako je Nemecku, až po krajinami so silným regiónmi, ako je Slovenská republika. Tejto možnosti by sme sa mali chopiť na národnej a regionálnej úrovni a využiť ju pre prospech našej spolupráce.

Požiadavka zapojiť regióny do tvorby národných plánov obnovy zaznieva z Výboru regiónov, ako aj zo strany slovenských regiónov a miest. Dá sa teda povedať, že Európska komisia bude na zapojení regiónov trvať? Prípadne, že môže odmietnuť alebo vrátiť na prepracovanie národné plány reforiem v prípade, že zapojenie regiónov nebude dostatočné?

Zapojenie regiónov do takýchto významných aktivít vždy prinieslo skvalitnenie procesu. Napríklad v Poľsku bolo zapojenie regiónov do takýchto projektov mimoriadne silné. Vďaka tomu, že spolupracovali s regiónmi, tak využívanie eurofondov nie je dramaticky kritizované napriek tomu, že Poľsko má problémy v komunikácii s Komisiou v oblasti právneho štátu. Každý, kto navštívi Poľsko vidí, že sa krajina mení pred očami. Musím povedať, že s poľskými regiónmi sa nám veľmi dobre spolupracuje.

Iný príklad je uhoľná platforma. Trúfam si povedať, že bez zapojenia regiónov by sa úsilie realizovať projekty s naším Trenčianskym krajom nikam nepohlo. Keď som bol na kongrese v poľských Katoviciach doslova ma regionálni predstavitelia požiadali, aby sme im pomohli vymaniť z tohto dlhodobého zajatia. Ich ekonomiky boli vďaka ťažbe uhlia monokultúrne. Aj keď ide o veľmi hrdé povolanie, regionálni lídri si uvedomovali, že bude treba menej uhlia, lebo mladí ľudia nechcú ostať v danom regióne a investície ich obchádzajú. Preto požiadali Európsku komisiu, aby sme prišli s myšlienkou, ako im pomôcť. Na základe tejto spolupráce vznikol Fond spravodlivej transformácie. Toto je jeden príklad, ako regióny vnukli Európskej komisii myšlienku. Tento fond je v súčasnosti jeden z najvýznamnejších finančných nástrojov a určite pomôže aj ďalším regiónom.

Europarlament dal zelenú financovaniu plynu pri transformácii uhoľných regiónov

Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.

Ako druhý príklad by som spomenul Dohovor primátorov a starostov, kde z myšlienky nastaviť klimatické ciele v jednotlivých mestách vyššie, ako má krajina, vzniklo pozitívne súťaženie s cieľom predstaviť čo najlepší plán na boj proti klimatickým zmenám. Vzniklo z toho nielen európske, ale aj globálne hnutie. Mal som česť jej päť rokov spolu predsedať spolu s Michaelom Bloombergom. Je to mimoriadne živá organizácia, ktorá sa posunula od zbierania projektov k financovaniu, k investíciám a sprostredkovávaniu rôznych finančných nástrojov z bánk.

Spomínali ste Dohovor starostov a primátorov o klíme a energetike, ktorá sa považuje za úspešnú iniciatívu. Je záujem takto decentralizovaný model preniesť aj do iných tém a politík?

Ak máme systém, ktorý funguje, tak ho treba využívať. Skôr by som povedal, že sa bude k týmto spoluprácam pridávať viac obsahu. Zo stretnutí, ktorá mávam so skupinou v rámci EUROCITIES je evidentné, že cieľom je budovať inteligentné mestá Smart Cities. V praxi to znamená prísť na spôsoby, ako skvalitniť verejnú dopravu, ako sa vysporiadať s  zápachmi na cestách, ako zlepšiť sociálne bývanie a čo urobiť so školstvom.

V Európe je silne urbanizačný trend, aj keď je teraz trošku pribrzdený COVID-19. V mestách sa tvorí drvivá väčšina hrubého domáceho produktu, takže práve mestá budú v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu. Ak primátori pociťujú, že toto sú tie oblasti, kde treba viac spolupráce a kde by uvítali viac európskej pomoci, tak je to pre nás veľmi silné usmernenie o tom, aké témy ďalej rozvíjať.

Momentálne pracujem v dvoch alianciách. Jedna je Európska batériová aliancia a druhá je Európska aliancia pre kritické a nerastné suroviny. Opäť, bez regiónov by to nešlo. V rámci Európskej batériovej aliancie sme mali veľmi úspešnú spoluprácu v takzvanej inteligentnej špecializácii. Okrem toho, že boli do nej zapojené viaceré regióny, tak sme mali vyčlenené aj finančné prostriedky vo výške miliárd eur. Vďaka tomu sme mali možnosť sa dohodnúť na tom, či sa budeme špecializovať na prípravu odborníkov na chémiu v batériách, alebo na fabriku, ktorá bude tieto batérie vyrábať.

Ako hodnotíte slovenskú delegáciu v Európskom výbore regiónov a témy, ktoré prináša? Ako sa Vám s ňou komunikuje a pracuje?

Súčasná slovenská delegácia má smolu z dôvodu, že nastúpili do svojich pozícii vo februári, tesne predtým, ako sme sa dostali do pandémie. Je ťažké udržiavať priamy kontakt a využívať prítomnosť členov regiónov na kontakty z pracovníkmi Komisie, alebo svojimi partnermi. Veľmi dobrú spoluprácu sme mali s tými kolegami, ktorí už v minulosti pôsobili v minulosti vo Výbore regiónov.

Pani Turčanová z Prešova (Andrea Turčanová, primátorka mesta Prešov, pozn. red.) často vystupovala v otázke inteligentných miest. Ich projekt verejného osvetlenia bol často spomínaný ako veľmi dobrý príklad. Pán Belica (Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, pozn. red.) je tiež dlhoročný člen, ktorý sa dokázal presadiť aj v jednotlivých frakciách. Takisto, pán Droba (Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja) začína nový mandát, takže tiež ho tu bolo vidieť. Pamätám si, akým spôsobom pán Ferenčák prezentoval veľmi milú a dobrú, myšlienku Európskeho festivalu ľudových remesiel v Kežmarku. Bol som naň pozvaný a všetci sme sa tešili, lenže všetko sa muselo zrušiť.

Slovensko mení zloženie delegácie v Európskom výbore regiónov

Slovensko vo Výbore regiónov budú zastupovať piati reprezentanti samosprávnych krajov, traja primátori a jeden starosta. Novou tvárou v deväťčlennej delegácii bude bratislavský primátor Matúš Vallo. 

Napriek súčasným okolnostiam slovenská delegácia využíva, že môže pôsobiť v taktom európskom kolektíve. Verím, že keď sa vrátime späť do normálu, tak to aj tí členovia, ktorí sú zvolení prvýkrát, využijú na prospech dobrej prezentácie Slovenska a na presadzovanie záujmov svojho regiónu. Veľmi ma teší, že sa Žilina a Košice zúčastňujú projektu RegHub na boj proti komplikovanými pri európskym a národným zákonom. Je veľmi dobré, že tieto dve mestá sú v ňom zastúpené, lebo takto môžeme prezentovať aj slovenský pohľad na to, ako treba niektoré veci zjednodušiť či vylepšiť.

 

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8