Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Karima Delli. [EP/Marc Dossmann]

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Karima Delli je od roku 2009 europoslankyňou za francúzskych zelených (Europe Ecologie les Verts). V roku 2017 sa stala predsedníčkou výboru Európskeho parlamentu pre dopravu a turizmus, na jeho čelo bola opäť zvolená po májových eurovoľbách.

Novú francúzsku nomináciu do Európskej komisie ste kritizovali z dôvodu, že nejde o ženu. Ak opomenieme túto veľkú nevýhodu vidíte v Thierrym Bretonovi dobrého kandidáta na eurokomisára pre jednotný trh?

Nesúhlasím s tým, že na miesto rezervované pre ženu bol vyslaný muž. Vysiela to signál, že nemáme dosť kompetentných žien. Vo Francúzsku je veľa žien schopných byť veľmi dobrými komisárkami.

Nepoznám Thierryho Bretona. Európsky parlament mu bude klásť otázky, má na to postupy. Pán Breton je na čele firmy Atos, ktorá má na európskom trhu dominantnú pozíciu (pôsobí v oblasti informačných technológií a poradenstva – pozn. red.). Treba si klásť otázku, či možno nominovať pre reguláciu trhu niekoho, kto má na ňom dominantnú pozíciu. Mám dôveru v prezieravosť a kompetentnosť Parlamentu, aby o tom rozhodol. Nespochybňujem schopnosti pána Bretona. Ide o etickú otázku.

Paríž vybral do Európskej komisie muža, tiež mu hrozí konflikt záujmov

Eurokomisárom pre jednotný trh sa má stať bývalý francúzsky minister hospodárstva Thierry Breton. Momentálne šéfuje IT firme Atos, ktorá poberá európske dotácie.

V Európskej komisii chýba ešte rumunský nominant na eurokomisára pre dopravu. Aké si kladiete kritériá ako predsedníčka parlamentného výboru pre dopravu?

Prvé kritérium je vyznať sa v obsahových otázkach agendy, ktoré sú vo výbore pre dopravu veľmi technického charakteru. Druhé kritérium je etické. Nemožno byť eurokomisárom a byť v očividnom konflikte záujmov. Teraz však čakáme, či sa rumunská vláda rozhodne zorganizovať nové voľby. V takom prípade by sme museli ďalej čakať.

Je pre vás ďalšie čakanie prijateľné?

Radšej počkať na dobrého kandidáta ako mať rýchlo niekoho, kto nebude pre funkciu kvalifikovaný.

Už ste oznámili, že sa budete snažiť o uvalenie dane na letecké palivo (kerozín). Aká je presne vaša predstava?

Doprava ako taká predstavuje 30 percent emisií skleníkových plynov. Je jediným sektorom, ktorý zaznamenal od roku 1990 nárast emisií. Doprava musí tiež priložiť ruku k boju za klímu.

Letectvo je jedným z veľkých problémov. Daň z leteckého paliva zmieňuje jedna štúdia Európskej komisie s tým, že by mala dosahovať výšku 33 centov na liter paliva. To by v Európe vygenerovalo príjmy v hodnote 27 miliárd eur ročne. Kerozín je posledným fosílnym palivom, ktoré nie je zdanené. Je to otázka fiškálnej spravodlivosti. Podľa môjho názoru je kerozín tak trochu naším daňovým rajom. Daňový raj znamená, že nemáme peniaze tam, kde ich potrebujeme.

Alternatívy k leteckej doprave existujú a sú požadované všade v Európe: obnova železničnej dopravy, zvlášť nočných vlakov, a investície do udržateľnej mestskej dopravy. V Európskom parlamente máme pre to vôľu aj možnosti. Pre zvrátenie teplotnej krivky spolu s klimatickou zmenou máme už len desať rokov. Treba využiť všetky nástroje.

Aktivisti považujú leteckú dopravu za novodobé uhlie. K zdaneniu má ďaleko

Príjmy z dane z leteckého paliva chcú niektoré členské štáty nasmerovať do rozpočtu EÚ. Kým slovenské ministerstvo financií hovorí, že daň bude mať zmysel len na celoúnijnej úrovni, envirorezort vystríha pred dvojitým zdanením.

Existuje pre cestujúcich, ktorí sa rozhodnú zanechať leteckú dopravu, dosť dostupných alternatív?

Občania dnes žiadajú viac alternatív. Celé jedno európske hnutie hlása, že sa hanbí lietať. Žiada viac nočných vlakov. Všetky cesty od 700 do 1 200 kilometrov by sa mali dať absolvovať nočnými vlakmi namiesto lietadiel. Treba investovať, ľudia sú pripravení.

Ako majú byť investície financované?

Európska komisia sa zaviazala vytvoriť klimatickú banku (transformovaním časti Európskej investičnej banky – pozn. red.). Mala by sa zaviazať k obnove železníc a potom k opätovnému naštartovaniu nočných vlakov. Dúfam, že ako prvá sa znovu otvorí trať Paríž-Berlín.

Je zemným plyn riešením v cestnej doprave?

Čo sa týka budúceho energetického mixu, treba pracovať na vodíku, ktorý je dnes na európskej úrovni úplne opomínaný, ďalej sa treba zaoberať elektrickým pohonom a napokon aj plynom.

Mali by sme si však všímať odkiaľ pochádza energia. Vo Francúzsku je to jadrová energia. Hovorí sa, že je udržateľná, tu však treba spozornieť, pretože potrebuje cenné suroviny z opačného konca sveta, ktorý je úplne zanechaný svojmu osudu. Treba vybudovať distribučné siete. Čistý energetický mix nebude možný, ak nezrýchlime rozvoj obnoviteľných zdrojov všade v Európe.

Je zemný plyn súčasťou budúceho energetického mixu v doprave?

Dnes existujú rôzne štúdie, ktoré by mohli dokazovať opak. Otázku zemného plynu musíme ešte analyzovať.

Slovensko plánuje pokračovať v podpore áut na plynový pohon

Autá na plynový pohon majú výhody vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Štúdia think-tanku však ukazuje zanedbateľné rozdiely v environmentálnych vplyvoch nákladných áut na plyn a naftu.

Dnes sú v oblasti čistej mobility najviac rozvinuté nabíjateľné elektromobily, nie vozidlá na vodík. Prečo má zmysel venovať sa riešeniu, ktoré je len v začiatkoch?

Na vodík nebudú hneď jazdiť osobné vozidlá. Presadí sa vo veľkých objemoch: v autobusoch, kamiónoch a tiež vo vlakoch; Alstom jeden taký už predstavil v Nemecku. Vodík je vhodný pre veľmi veľké vzdialenosti.

Bude tiež treba prispôsobiť našu infraštruktúru novým zdrojom energie. Nebudeme pridávať na cesty nové elektrické vozidlá, prebudujeme staré so spaľovacím motorom. Dnes je možné pretvoriť na elektromobily vozidlá poháňané naftou a benzínom.

Mala by Európska únia investovať do áut na elektrinu a vodík alebo to nechať na trh?

Európa príliš veľa mešká v priemyselnom výhľade. To je dôvod, prečo o niekoľko týždňov otvorím  európsky summit o transformácii automobilového priemyslu. Celá práca je ešte stále pred nami. V Európe pracuje v tomto odvetví 12 miliónov ľudí a keď zavriete jednu fabriku, odpíšete celý región. Takto to nejde. Preto musíme okamžite prejsť na nový energetický mix. Autá sa v budúcnosti nebudú využívať individuálne, ale kolektívne. Prebieha digitálna revolúcia. Budeme sa tiež musieť pozrieť na autá z hľadiska celého ich životného cyklu od A po Z, aby sme vedeli robiť skutočnú priemyselnú politiku. Keď vyriešime tieto výzvy, budeme mať skutočne novú politiku pre automobilový priemysel.

Jeden cieľ je istý: skoncovať s naftou. Tá spôsobuje jemné prachové častice, znečistenie ovzdušia a predčasné úmrtia v Európe. My, politici, nemôžeme zatvárať oči pred touto otázkou, a to je dôvod, prečo treba skoncovať s naftou do roku 2030.

V strednej Európe je veľa fabrík, ktoré stále vyrábajú veľa áut so spaľovacím motorom. Treba pomôcť regiónom, kde sa nachádzajú?

Treba skoncovať s uhlím a pomôcť uhoľným regiónom. Treba tiež pomôcť priemyselným odvetviam, aby skoncovali s fosílnymi palivami vo všeobecnosti. Musíme investovať do riešení budúcnosti, rozvinúť verejnú dopravu, železnice a cyklistiku.

V automobilovom priemysle sa netreba viazať na SUV, veľké autá, ktoré znečisťujú centrá miest, zaberajú veľa miesta, ohrozujú bezpečnosť ľudí a ovplyvňujú klímu. Zasadzujem sa za to, aby bola budúca priemyselná politika inteligentná a aby sa produkovali autá, ktoré spotrebúvajú menej a sú zdieľané. Spolu s príchodom digitálnej ekonomiky bude zdieľanie v tomto odvetví veľkou novinkou. Digitálne riešenia treba zarámcovať tak, aby neviedli k vzniku sociálnej džungle v regiónoch a životoch ľudí.

Europoslanykňa, ktorá vyjednala nižšie emisie: Sme ďaleko od konca spaľovacieho motora

Emisie z cestnej dopravy pomôže znížiť technologický mix účinných spaľovacích motorov, elektromobilov, hybridov či vodíkových vozidiel, hovorí spravodajkyňa novej legislatívy MIRIAM DALLIOVÁ.

Fond pre spravodlivú transformáciu má ako súčasť nového dlhodobého európskeho rozpočtu pomáhať regiónom utlmovať uhlie. Mal by sa uplatňovať aj na regióny s automobilovým priemyslom?

Fond pre spravodlivú transformáciu by mal pomáhať regiónom a odvetviam, ktoré musia túto transformáciu uskutočniť. Nejde len o energetickú, ale celkovú ekologickú transformáciu.

Ako je možné veľké nadnárodné firmy motivovať k investíciám do zelených riešení v Európe?

Veľmi jednoducho. Potrebujeme protekcionistickú politiku. Po prvé, všetky autá dovážané do Európy by mali platiť environmentálnu daň. Po druhé, treba pomôcť tým firmám, ktoré zostávajú v Európe, nie tým, ktoré presúvajú výrobu inde. Priemysel by mal tiež pochopiť, že správanie ľudí sa mení. Chcú udržateľnejšie riešenia. Ak sa nevydajú na túto cestu, iní to urobia. To sa už deje v Číne a Spojených štátoch. Európa má všetky predpoklady pre to, aby uspela: výrobcov automobilov, regióny s fabrikami, zručných zamestnancov a všetky nevyhnutné inovácie. Dajme sa do práce.

Pre zavedenie uhlíkovej dane na hraniciach EÚ je na stole niekoľko konkrétnych riešení. Aká je vaša predstava?

Najskôr treba diskutovať. Tvrdím však, že už nemôžeme dotovať podniky, ktoré využívajú fosílne palivá. Nemôžeme dovážať z opačného konca Zeme zdroje, ktoré sú pre planétu škodlivejšie, ako je nutné. Keď napríklad vidím palmový olej, chytá má hystéria. Palmový olej znamená odlesňovanie.

Uhlíková daň by tiež mala mať dostatočne vysokú pevnú zložku pre to, aby sa transformácia uskutočnila rýchlo. Zostáva nám desať rokov, aby sme oteplenie planéty udržali na 1,5°C. Európska komisia tvrdí, že emisie chce do roku 2030 znížiť o 50 percent (v porovnaní s rokom 1990 – pozn. red.) a potom pracovať na uhlíkovej neutralite. Rok 2030 je zajtra. Dnes však členské štáty nie sú schopné ani len dodržiavať Parížsku dohodu o klíme. Potrebujeme sa obrniť odvahou a odhodlaním. Vtedy neurobíme chybu. Pretože potom bude už neskoro, aby sme sa vrátili späť.

Webová daň či uhlíkové clo: Taliansky eurokomisár dostal ambiciózne úlohy

Šéfka Komisie Ursula von der Leyen od dezignovaného komisára pre ekonomiku Paola Gentiloniho tiež chce, aby pripravil reformu zdaňovania energií, či hľadal spôsoby, ako využiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v daňových otázkach.  

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press