Stojí za Nocou výskumníkov: „Pocitológia“ je najaplikovanejšia veda na Slovensku

Petra Lipnická a Daniel Straka zo SOVVA

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noc výskumníkov 2019

Na začiatku si veľa ľudí myslelo, že vedci na akadémii vied vyzerajú ako Majster N, vedu sme vtedy ťahali do „chrámu konzumu“, spomína PETRA LIPNICKÁ. Spolu s DANIELOM STRAKOM zo SOVVA vysvetľujú, v čom chcú slovenskej vede pomáhať do budúcnosti.

EURACTIV.sk sa rozprával s dvoma ľuďmi, ktorí od začiatku stoja na Slovensku za Nocou výskumníkov. Festival vedy zažil 27. septembra svoj 13. ročník v piatich mestách na Slovensku.

Petra Lipnická je predsedníčka správnej rady Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), mimovládnej organizácie, ktorá podporuje vedecký ekosystém na Slovensku.

Daniel Straka je výkonným riaditeľom SOVVA. V minulosti viedol Styčnú kanceláriu SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).

V rozhovore sa dočítate:

  • o ceste z intelektuálnej slonovinovej veže do chrámu konzumu;
  • aké sú ďalšie plány s Nocou výskumníkov a či už splnila svoju misiu;
  • prečo, ak vedec prejde do firemného prostredia, väčšinou trpí;
  • prečo sa celodenný festival volá Noc výskumníkov;
  • prečo ani pomerne vzdelaní ľudia, nevedia ako funguje veda;
  • prečo sa vedci neradi zapájajú do konfliktov;
  • prečo vo vede na Slovensku nemáme ani úplnú slobodu ani poriadne priority;
  • aký majú vplyv fyzické priestory na interdisciplinaritu vo vede.

 

Noc výskumníkov pripravujete viac než 13 rokov. Čo sa odvtedy zmenilo v premýšľaní vedcov o popularizácii vedy a v tom, ako vníma vedu verejnosť?

Petra Lipnická: Na začiatku bola myšlienka, že treba priniesť vedu k masám, aby politici pochopili, že veda je pre spoločnosť a jej rozvoj dôležitá. V tom sme prešli kus cesty a dnes už nemusíme vysvetľovať základné veci. Na začiatku sme sa ale stretávali aj s nepochopením. Mali sme okolo stovky vedcov na celom Slovensku, ktorých sa nám podarilo „ukecať“, aby do toho išli s nami. Keďže sme mali obmedzené zdroje, boli sme iba v nákupných centrách. Prenášali sme vedu do chrámu konzumu. (smiech)

Prečo to bolo na začiatku s vedcami zložité?

Petra Lipnická: Veľmi málo osvietených vedcov chápalo, že sú to oni, kto musí prísť k ľuďom a nie naopak. Pred Nocou výskumníkov sa slovenská veda popularizovala tak, že sa zorganizoval deň otvorených dverí na SAVke alebo na univerzite, čo nemalo taký dopad na širokú verejnosť. Dlho nemali ľudí, ktorí by sa profesionálne venovali marketingu a vedeli by, že to treba zorganizovať, pripraviť a premyslieť. Vedci nevedeli komunikovať ani s médiami a ani s verejnosťou. Mali pocit, že je veľká priepasť medzi všeobecnou verejnosťou a tomu, čomu ona rozumie a „slonovinovou vežou“, v ktorej sa nachádza intelektuálna elita. V tomto nastal výrazný posun, lebo dnes každé médium denne o vede informuje. Dnes už rozumieme tomu, že každý pokrok v spoločnosti je postavený na vede.

Takže ste s posunom spokojní. Čo sú ďalšie méty?

Petra Lipnická: Teraz prichádza pre Noci výskumníkov ďalšie zlomové obdobie. Všeobecné povedomie o tom, že veda je dôležitá, tu je. S politikmi my z našej pozície viac neurobíme. Otázka je, ako vieme inak pomôcť vedeckým inštitúciám a univerzitám, aby sa vedeli lepšie prepájať v inovačnom trojuholníku.

Jedna možnosť je pomáhať s komunikáciou s firmami a ísť do aplikačnej roviny. Sú to stále dva svety, ktoré si nie úplne rozumejú. Čas a peniaze pre nich znamenajú úplne odlišné veci. Pre vedca je zlý výsledok dobrý výsledok, pre firmu je zlý výsledok zlý výsledok. Aj na časové obmedzenie alebo slobodu v skúmaní nazerajú inak. Pre vedca je dôležité mať slobodu. Preto sa vyberá na vedeckú kariéru. Je to jeden z hlavných benefitov, iných veľmi veľa nemá. Ak vedec prejde do firemného prostredia, väčšinou trpí.

Aké sú plány s Nocou výskumníkov na celoeurópskej úrovni?

Daniel Straka: Je super, že po mnohých rokoch navýšili rozpočty na výzvy. Európska komisia si uvedomila, že sa to veľmi opláca. Na návštevníka platí pár eur a dopad je obrovský. Rozmýšľa sa aj o tom, dať viacej slobody organizátorom. Už dnes je pomerne veľká, lebo Noci výskumníkov sú úplne iné v každej krajine. Niekde je to deň otvorených dverí alebo vernisáž fotografií.  V Rakúsku majú návštevnosť okolo 3 tisíc ľudí, na Slovensku sú to desiatky tisíc. Chcú tiež umožniť, aby sa to nevolalo Noc výskumníkov, aby to bolo trochu viac uvoľnené. Nie je tam jeden model, každá krajina má iné potreby.

Slovensko teda vychádza výrazne lepšie v návštevnosti?

Daniel Straka: Áno. U nás je pomer eur vynaložených na jedného návštevníka asi najlepší v Európe. Na Slovensku je to jeden z mála projektov na celom území krajiny.

Petra Lipnická: Projekt pokrýva asi 40 % nákladov, 60 % fundraisujeme zo súkromných zdrojov. Nie sme až tak viazaní projektom a pre nás je to menšia časť festivalovej aktivity. Dáva nám to väčšiu slobodu.

Slobodu v čom?

Petra Lipnická: Vždy sme sa viac cítili ako systémový prepájač v ekosystéme. Bez ohľadu na to, kam sa Komisia poberie, vždy budeme chcieť robiť nadstavbu k festivalu, ktorá je pre náš ekosystém a v danom štádiu užitočná. Uvažujeme, či sa viacej budeme sústreďovať na jeden problém, ktorý tu momentálne máme a to je nedostatok talentov, alebo veľmi kvalitných študentov, keďže nám utekajú do zahraničia alebo či sa budeme sústreďovať na biznis-akademickú spoluprácu. Už aj firmy, ktoré prichádzajú na Noc výskumníkov chcú vystavovať výsledky svojho výskumu a vývoja a potrebujú sa vedieť dorozumieť s akademickými inštitúciami. Možno obe tieto veci pôjdu v budúcnosti ruka v ruke.

Keďže festival beží od rána a celý deň, už dnes sa dosť sa rozchádzate so svojím názvom.

Petra Lipnická: (Smiech) Áno, od začiatku sme mali tento problém. Pôvodný cieľ bol ukázať, že vedci sú normálni ľudia, všade medzi nami. Ukázať výhody povolania. Aj my sme preto organizovali súťaže fotografií. Jediná popularizačná relácia bola „Majster N“, ktorý pil žabí sliz a pobehoval so strapatými vlasmi. Veľa ľudí si naozaj myslelo, že takto vyzerajú vedci na akadémii vied. Denné aktivity sme preto financovali so súkromných zdrojov a nočné financovali z projektu. S Komisiou sme sa dohadovali, kedy začína noc.

Daniel Straka: Komisia možno pôjde skôr takým smerom, ako to robíme na Slovensku. V mnohých krajinách sa to deje len v noci. Má to svoju atmosféru, ale príde tam napríklad menej detí. My sa snažíme mať čo najväčší dopad na komunitu. Robíme to od rána a v centre, aby tam mohli prísť deti zo škôl.

Žijeme v rozporuplnej dobe. Veda je viac prítomná, verejnosť ju viac vníma, no na druhej strane v istej časti populácie rastie nedôvera k vedcom a faktom. Ako sa s tým vyrovnať?

Daniel Straka: Venujem sa tomu na Noci výskumníkov. Máme diskusiu o hoaxoch a dezinformáciách aj prezentáciu o spoločenskej situácii na Slovensku, ako zmierovať konflikty. Je to problém. Médiá sa tomu venujú, ale je otázne, či čitatelia nie sú stále tí istí ľudia. Je to aj otázka, ako médiá pracujú s expertami mimo týchto relácií. Koho oslovujú novinári.

Petra Lipnická: Fenoménom šírenia dezinformácií narastá dôležitosť komunikácie s vedcami. Kto iný by nám mal vysvetľovať, ako sa veci majú. Úloha vedcov narastá, otázka je aké nástroje vybrať, lebo nemôžu len vysvetľovať.

Daniel Straka: Aj pomerne vzdelaní ľudia nevedia, ako veda funguje. Predstava je, že ak vedec povie, že je to takto, tak to tak musí byť navždy. Veda ale hovorí o aktuálnych poznatkoch. Hypotézy sa môžu zmeniť pod vplyvom nového poznatku. Potom si človek povie – aha, oni vtedy klamali. Ľudia potrebujú jasné odpovede na svoje otázky na škále áno-nie. Preto sa aj veci majú obavu púšťať do takýchto debát, lebo vedia, čo všetko nevedia a uvedomujú si to oveľa viacej ako my. Inteligentní ľudia nechcú prezentovať svoje názory lebo nechcú byť stredobodom konfliktov. Majú väčšiu pokoru pred informáciami, lebo vedia ako ťažké sa je dostať ku každému faktu vo vede, na rozdiel od anonymných diskutérov na sociálnych sietiach.

Excelentná veda na Slovensku? Najprv potrebujeme podporiť aspoň nadpriemernú

Excelentnej vede na Slovensku by pomohlo okamžité rozhodnutie naviazať aspoň tretinu zdrojov pre univerzity a ústavy SAV na výsledky, hovorí prorektor Univerzity Komenského Peter Moczo.

Klimatická aktivistka Gréta vlastne hovorí: Počúvajte vedcov. Pozornosť je ale skôr na nej aj sa útočí skôr na ňu. Zapájajú sa slovenskí vedci dosť do klimatickej debaty?

Petra Lipnická: V posledných týždňoch sa začali aktivizovať. Všetky najvýznamnejšie akademické inštitúcie – STU, UK a SAV – sa pridali ku klimatickému štrajku a dali spoločné vyhlásenie. Je to dobrý prvý krok. Rozhodnutia treba robiť na základe vedeckých faktov. Dnes sa stále veľa nich robí „pocitologicky“. Pocitológia je najaplikovanejšia veda na Slovensku. Aj vo svete.

Nakoľko by mali lídri rozhodovať o prioritách výskumu? Nakoľko by mali povedať, že spoločnosť má také a také problémy na ne potrebujeme primárne hľadať odpoveď?

Daniel Straka: Na to sú dva rôzne prístupy. Švajčiari nemajú žiadne priority, žiadne znižovanie výdavkov a zo štátnych nefinancujú súkromný výskum. Tam to funguje. Isté priority by sa mali zohľadňovať, aj tie ale podložené serióznym výskumom, ktorý by hovoril, čo je dôležité pre krajinu a pre budúcnosť a na čo máme zdroje a kapacitu. Na Slovensku je to problém.

Petra Lipnická: My nemáme ani slobodu ani priority, lebo nástroje nie sú dobre nastavené. Priority u nás bývajú z technických obmedzení. Verejné politiky sa u nás natoľko menili, že sa nestihol stabilizovať žiadny systém a máme také štrukturálne problémy, že bez priorít to nejde. Treba mať strategické priority, ktoré upracú systém a potom je možná aj absolútna akademická sloboda. Chce to odvahu ich v diskusii s vedeckou komunitou zadefinovať.

Žijeme tiež v dobe veľkých technických, politických a spoločenských zmien. Skúmajú sa na Slovensku lokálne prejavy globálnych trendov?

Daniel Straka: Sú menšie projekty. Podľa mňa je toto veľmi dobrá vec na to, aby štát vyhlásil podobné výzvy na podávanie projektov. Povedať si, toto sú európske a svetové výzvy do roku 2030 a objednať alebo dať výzvu na analýzu toho, ako to bude vyzerať na Slovensku. Takto to robí Európska komisia v rámci Horizontu 2020.

Petra Lipnická: Vo Fínsku majú Committee for Future, kde si od vedcov nechávajú vo fínskom parlamente vypracovať podklady. To neznamená, že sa vláda nakoniec podľa toho aj rozhodne, ale má určite dobrú platformu a solídnejší základ na rozhodovanie. Sú tu rôzne interdisciplinárne otázky, ktoré sa týkajú rozvoja spoločnosti a mali by ich riešiť multidisciplinárne tímy.

Nakoľko na Slovensku funguje interdisciplinarita vo vede?

Petra Lipnická: Je to problém aj v Európe. Nie je to pre vedcov také prirodzené, niekedy je to problém aj medzi katedrami alebo fakultami. Hierarchia vo vede a systém, akým sú vedci vychovávaní k vedeckej kariére ich k tomu nemotivuje. Väčšinou spolupráca funguje, ak si sadnú ľudsky a keď zistia, že tam sú synergie. Ak systém nepodporuje multidsiciplinaritu, tak to nebude nikdy prirodzene fungovať. Rovnako ako medzi firmami a akademikmi. Na prvom mieste musí vzniknúť dôvera a potom rešpekt.

Záleží aj od takých zdanlivých maličkostí ako sú fyzické priestory. Na Slovensku stále nepodporujeme spoluprácu alebo networking. Chýba nám štruktúrovaná spolupráca. Vedci sú skôr uzatvorení v rámci svojich ústavou a katedier. V rámci univerzít neexistujú priestory, kde by sa mohli stretnúť výskumníci z rôznych odborov.

Čo sú highlighty tohto ročníka Noci výskumníkov?

Petra Lipnická: Máme americkú kozmonautku, ktorá bola na dvoch misiách. Predpokladám, že nebude len dievčatá motivovať na štúdium technických smerov, ale ako niekto, kto sa na Zem pozeral z vesmíru ako na komplexný ekosystém, prispeje aj do globálnej debaty o environmentálnych témach.

Environmentálne témy máte dosť zastúpené.

Daniel Straka: Tento rok je to vtipné. Veľa sa riešia plasty, ako nie sú dobré. Väčšina ľudí si povie, že plasty to je PVC fľaša, ale plasty sú všade. Máme aj stánok Ústavu polymérov, ktorý bude hovoriť o tom načo sú nám plasty dobré. Volá sa „Plasty nie sú nepriateľ“. O tom to má byť, o debate.