Vazil Hudák: Útlm financovania plynu by mal byť postupný, nie šokový

Vazil Hudák. [TASR/Dano Veselský]

Slovensko potrebuje legislatívu, ktorá podporí využitie obnoviteľných zdrojov, hovorí VAZIL HUDÁK. Z postu viceprezidenta Európskej investičnej banky odchádza budovať český Národný rozvojový fond.

Vazil Hudák skončil na poste viceprezidenta Európskej investičnej banky na konci októbra 2019 po troch rokoch. Pred tým pôsobil ako hlavný vyjednávač pre európsky rozpočet v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Ako nominant Smeru-SD bol v rokoch 2015 a 2016 Ministrom hospodárstva SR, v rokoch 2012 až 2015 štátnym tajomníkom na Ministerstve financií SR.

V Európskej investičnej banke (EIB) sa diskutuje o postupnom ukončení financovania fosílnych palív. Pôvodne malo rozhodnutie padnúť už v októbri, napokon to má byť 14. novembra. Aký je váš názor?

Je to citlivá téma. Rôznym spôsobom dopadá na rôzne krajiny Európskej únie. Je tu dosť radikálny návrh po roku 2021 nefinancovať žiadne projekty s fosílnym charakterom. To znamená žiadne uhlie, zemný plyn, ani príslušná infraštruktúra.

Ide podľa vás o radikálny návrh?

Útlm uhlia akceptujú všetci. Najcitlivejšou oblasťou je zemný plyn. Viaceré krajiny ho vnímajú ako prechodné palivo, ktoré oproti uhliu znižuje v elektroenergetike alebo vykurovaní produkciu CO2. Návrh novej stratégie EIB tiež naďalej obmedzuje možnosti financovania v jadrovej energetike, ktorú nepodporuje Nemecko a ďalšie krajiny. Financovanie sa tým zužuje na existujúce jadrové zariadenia, a to len na investície ich do ich bezpečnostných a environmentálnych parametrov. Možnosti financovania nových zariadení nebudú.

Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie, píše JURAJ MELICHÁR.

Aká by stratégia mala byť podľa vás?

Smerovanie k nefosílnej energetike je správne. Za citlivé pre mnohé krajiny môže byť považované práve načasovanie. Je otázne, či je reálny rok 2021 pre krajiny ako Poľsko, ale aj pre Nemecko, ktoré vyrába 40 percent elektriny z uhlia. Druhou otáznou oblasťou je pre mňa nastavenie spravodlivej transformácie. Ako člen vedenia EIB som silne presadzoval, aby nové členské krajiny EÚ so silným podielom fosílnych palív – či už Poľsko alebo Česko – získali financovanie spravodlivého prechodu. Napríklad sa podarilo vybojovať, že kým normálne EIB financuje 50 percent projektov, v rámci útlmu fosílnych palív budú projekty financované do výšky 70 až 85 percent. Navyše tieto projekty budú dodatočne podporované cez poradenstvo.

Hovoríte len o priamych pôžičkách od EIB alebo aj o zdrojoch poskytnutých cez súkromné banky?

Týka sa to aj časti zdrojov, ktoré poskytujeme cez súkromné banky pre malé a stredné podniky. V uhoľných regiónoch vzniká otázka ako zamestnať a dať novú perspektívu baníkom alebo ľuďom v uhoľných elektrárňach. Je to vec rekvalifikácie aj vytvárania malých a stredných podnikov, v ktorých by sa mohli zamestnať.

Bude od týchto finančných mechanizmov úplne oddelený pripravovaný fond pre spravodlivú transformáciu, ktorý má byť súčasťou nového dlhodobého európskeho rozpočtu?

Tento ´fond´, alebo skôr kapitola rozpočtu EÚ, má poskytovať nenávratnú, grantovú formu financovania. EIB poskytuje návratné formy – garancie, pôžičky alebo kapitálové financovanie (equity). Je to otázka na novú Európsku komisiu, predpokladám však koordináciu a formy zmiešaného financovania (blending) z grantov a návratných foriem.

Kedy by mala podľa vás EIB utlmiť financovanie plynárenských projektov?

Pre mnohé krajiny prevažne nášho regiónu je to veľmi senzitívna téma, nakoľko sa týka ich kritickej infraštruktúry, energetického mixu a rovnako energetickej bezpečnosti. Aj z tohto hľadiska je preto veľmi oprávnený ich záujem žiadať viac času na prechodné obdobie. Mohlo by to byť odfázované pre jednotlivé krajiny alebo regióny. Pre krajiny, ktoré sú viac naviazané na plyn vrátane Slovenska, by bolo samozrejme dobré vytvoriť dlhší časový rámec, aby transformácia nebola šoková, ale postupná. Každopádne, EIB je v tomto trendsetterom (určuje trendy) v snahe dosiahnuť čo najskôr klimatické ciele za celú Európu.

Bol by postupný útlm dobrý aj pre Slovensko?

Slovensko tiež musí prejsť procesom postupného utlmovania ťažby uhlia a výroby energie z tohto paliva. A plyn je kľúčový pre hospodárstvo a príjmy štátnej pokladnice z prepravy plynu. Preto Slovensko potrebuje individuálny prístup a podporu. Malo by to byť súčasťou opatrení v rámci spravodlivej transformácie. Zároveň treba povedať, že EIB nie je jediný zdroj financií pre energetiku, sú finančné inštitúcie, ktoré môžu byť ochotné financovať projekty s využitím plynu i naďalej…

Považujete za normálne, že ministerstvo financií nechce verejne komunikovať názor Slovenska ako jedného z akcionárov?

Všimol som si nedávne vyjadrenie ministerstva financií, ktoré novú stratégiu EIB bude komentovať po jej schválení. Na druhej strane je známe stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré poukazuje na význam využitia predovšetkým zemného plynu ako prechodného paliva v energetickej transformácii Slovenska a na príliš rýchle nastavenie súčasného návrhu stratégie. Osobne si myslím, že pre krajinu ako Slovensko je v tomto momente dôležité sa sústrediť čo najlepšie nastavenie transformácie. Banka pripravuje investičný a poradenský program transformácie a je v záujme krajín regiónu ho využívať naplno.

Slovensko ešte nevie, či podporuje európske financovanie zemného plynu

Ministerstvo financií vyjadruje podporu klimatickým ambíciám Európskej investičnej banky, ministerstvo hospodárstva zas zdôrazňuje úlohu zemného plynu v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Názor o pomalšom útlme zastáva aj Nemecko. Ako to nakoniec dopadne?

K Nemecku sa pridalo aj Taliansko a ďalšie krajiny. Bude snaha nájsť kompromis. Je otázkou, či sa dosiahne dohoda teraz alebo sa rozhodnutie posunie až na decembrové rokovanie Rady riaditeľov. Toto riziko tu je. Existuje tiež snaha, aby rozhodla nielen kvalifikovaná väčšina, ale aj dostatočne silná kvalifikovaná väčšina. V súvislosti s možným brexitom by bolo nepríjemné, keby táto kvalifikovaná väčšina bola dosiahnutá len s podporou Spojeného kráľovstva. (Nemecko sa podľa najnovších informácií zdrží hlasovania v EIB 14. novembra – pozn. red.)

V diskusii o EIB sa hlasno ozývali ochranári. Upozornili napríklad, že od roku 1993 na Slovensku banka financovala v energetike fosílne projekty až z 85 percent. Ako to hodnotíte?

Zameranie EIB na fosílne palivá vyplýva aj zo štruktúry slovenského priemyslu a energetiky. Obnoviteľné zdroje predstavujú v energetickom mixe 11 až 13 percent. V nových členských krajinách EÚ ide väčšina financovaných projektov cez štát. A na Slovensku sa štát venuje buď plynu, uhliu, alebo jadru. Na druhej strane, práve posledná podporená investícia súkromného sektora v oblasti energetiky na Slovensku zo strany EIB bolo práve pre inovatívne riešenie Greenway (spoločnosti v oblasti elektromobility – pozn. red.), a som rád že banka má takýchto projektov na stole viac.

Zemný plyn predstavoval na Slovensku 77 percent financovania, uhlie 8 percent a jadrová energia 7 percent.

Financovanie projektov cez štát reflektuje usporiadanie energetiky na Slovensku. Väčšina súkromných projektov s obnoviteľnými zdrojmi bola malých a financovanie nehľadala u EIB. Financovali ich skôr súkromné banky.

Nebolo chybou štátu na Slovensku, že sa investície nesnažil nasmerovať do inovatívnejších projektov?

Podpora štátu pre solárnu energiu, veternú energiu a bioenergiu tu bola a je vo forme výkupnej ceny elektriny. Výška podpory sa dnes prehodnocuje tak, aby to zodpovedalo možnostiam ekonomiky. Väčšina projektov pre obnoviteľné zdroje si vďaka technologickému vývoju a výraznému zníženiu nákladov nevyžaduje žiadne dotácie od štátu. Z hľadiska Slovenska je potrebné vytvoriť legislatívne rámce, ktoré by podporili využitie obnoviteľných zdrojov. Aj keď na Slovensku donedávna neplatil zákaz investícií alebo vytvárania nových zdrojov, v praxi platil stop-stav na pripojenie do siete. Normálny podnikateľ väčšinou nejde do rizika, že investuje do zdroja, ktorý nebude možné pripojiť do siete. Boli by potrebné jasnejšie pravidlá, a to aj z hľadiska cien elektriny. Umožnili by, aby bol priestor uvoľňovaný uhlím, zaplnený obnoviteľnými zdrojmi.

Vidíte na Slovensku priestor pre obnoviteľné zdroje v elektroenergetike?

Určite áno, vrátane vodných elektrární. Vyžaduje si to však regulačno-legislatívne prostredie, ktoré bude motivovať podnikateľov a investorov.

Podiel obnoviteľných zdrojov je Slovensko ochotné zvýšiť na maximálne 20 percent

Kapacity na výrobu energie z vetra by sa mali zvýšiť z 30 MW v roku 2021 na 500 MW v roku 2030. Výrobný potenciál energie zo slnka by sa mal takmer zdvojnásobiť.

Slovensko je závislé od výroby automobilov, ktoré majú väčšinou spaľovacie motory. Prinesie nové zameranie EIB niečo aj v tomto zmysle?

Nielen v Európe, ale na celom svete dochádza k veľkej transformácii automobilového priemyslu. Jeho nastavenie radikálne zmení odchod od benzínu a nafty k elektromobilite či vodíkovým palivám. Slovensko by sa malo pohnúť týmto smerom, aby si udržalo svoj automobilový priemysel.

Čo sa týka batérií, väčšina technológií je v Ázii. Európa zaspala dobu, keďže sa orientovala na benzín a naftu. EIB je v tejto téme veľmi aktívna. Je hlavným finančným partnerom pre prvého veľkého výrobcu batérií do elektromobilov v Európe, Northvolt, ktorý je na severe Švédska. Pre Slovensko je tiež výzvou vytvoriť niečo ako Northvolt pre strednú a východnú Európu. Slovensko má na to, aby sa tu batérie nielen vyrábali, ale aby sa tu robil aj výskum a aby tu vznikol jeden z hubov pre elektromobilitu v EÚ.

Slovenské poľnohospodárstvo trpí podfinancovaním, či už ide o infraštruktúru alebo strojový park. Vidíte priestor, aby EIB pomohla slovenským poľnohospodárom a zvlášť mladým?

EIB je veľmi aktívna v oblasti poľnohospodárstva. V spolupráci s Európskou komisiou vytvorila program v objeme dvoch miliárd eur pre podporu podnikania mladých farmárov. Zdroje sú, na Slovensku je to skôr otázka kvality, množstva a veľkosti projektov.

Máte s nejakými projektami už skúsenosti?

Mali sme možno jeden alebo dva projekty. Na Slovensku poľnohospodárska výroba prešla veľkými zmenami a nie práve najlepšími. Aj zneužitím eurofondov došlo k extenzívnemu využívaniu pôdy len preto, aby určití poľnohospodárski oligarchovia dostávali peniaze. Efektívna poľnohospodárska výroba je tu stále v plienkach, hlavne vo väčšom rozsahu.

Na poste viceprezidenta EIB končíte. Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Reprezentoval som nové členské krajiny EÚ od Poľska cez Bulharsko až po Maltu a Cyprus. Úspechom bolo, že v deviatich krajinách, ktorých konštituenciu reprezentujem, sa podarilo navýšiť financovanie z EIB o asi 20 percent. Mal som na starosti aj financovanie kohéznych regiónov, ktoré sa okrem nových členských krajín nachádzajú aj v Grécku, Taliansku, či v Španielsku. Napriek tlaku na zníženie financovania EIB sa mi podarilo udržať ho na rovnakej úrovni – 30 percent z celkového financovania EIB. Tiež som tlačil, aby čoraz viac financovania EIB v týchto krajinách išlo na inovatívne projekty. Pod mojim vedením sa spustila nová iniciatíva pre inteligentné mestá a regióny s cieľom rozvíjať nové technológie aj na miestnej úrovni.

Premenu slovenských miest na Smart Cities chce vláda financovať hlavne z eurofondov

Slovenské samosprávy nemajú dostatok informácií o možnostiach financovania ich modernizácie. Vláda preto chce do konca roku spustiť novú webovú platformu, ktorá má starostom pomôcť vybudovať inteligentné mestá a obce. 

Aký bol váš najväčší neúspech?

EIB je dôležitým nástrojom ako ukázať, čo EÚ robí pre svojich občanov. Preto je dôležité, aby v banke pracovalo čo najviac ľudí z nových členských krajín. Snažil som sa o nárast zamestnancov EIB z týchto regiónov. Pravdupovediac som často narážal na dosť konzervatívnu personálnu politiku EIB, ktorá sťažuje podmienky pre nové krajiny, hoci sú z hľadiska počtu zamestnancov poddimenzované.

Cítili ste odpor vedúcich pracovníkov zo starých členských krajín?

Ťažko povedať. Banka musí každopádne prejsť radikálnou zmenou personálnej politiky, aby poskytla hlavne mladým ambicióznym ľuďom možnosť rastu. Táto skostnatenosť potom bráni príchodu ľudí z nových členských krajín.

V minulosti ste pôsobili ako štátny tajomník na slovenskom ministerstve financií, neskôr ste boli ministrom hospodárstva. V EIB končíte, kam máte nasmerované ďalej?

Bývalí viceprezidenti musia prejsť ´ochladzovacím´ obdobím z dôvodu možného konfliktu záujmov. Nemôžem napríklad pôsobiť v exekutívnej funkcii vo finančných inštitúciách. Do slovenskej štátnej správy som prišiel v roku 2012 z investičnej banky J. P. Morgan. Veľkú časť profesionálneho života som pôsobil v súkromnom sektore, hlavne bankovom. Tam nejaký rýchly návrat nie je možný – hoci ponuky sú stále.  Zároveň – aj vzhľadom na predvolebnú situáciu na Slovensku – sa neplánujem angažovať v politike. Chcem si oddýchnuť a viac sa venovať rodine. Trochu sa pozerám na Ukrajinu, kde sa po príchode novej vlády veľa vecí mení. Na Slovensku sa chcem venovať spolupráci s Globsecom, keďže do niektorých jeho aktivít som zapojený dlhodobo. Okrem toho rokujem s českou vládou o možnostiach môjho zapojenia do vzniku Národného rozvojového fondu, a to z pozície predsedu Národnej investičnej rady.

Čo sa týka českej vlády, nie je pre vás problémom politika Andreja Babiša, jeho konflikty záujmov a spôsob, akým sa vyjadruje o EÚ? Pôsobili ste predsa v hlavnej banke EÚ.

Národný rozvojový fond je novovznikajúca inštitúcia, ktorá bude investovať do projektov dôležitých pre Česko a do ktorej budú vkladať peniaze najmä banky, respektíve medzinárodní investori. Podobný projekt – založenie Slovenského investičného holdingu – už mám za sebou, a som veľmi rád, že Praha sa necháva inšpirovať. V tomto prípade síce pôjde o iný model. Pre mňa je kľúčové, že táto iniciatíva je v prospech krajiny, kde žije moja rodina. A naopak, som rád, že premiér Babiš si uvedomuje príležitosť vytvorenia ´národného´ Junckerovho plánu, a so svojou víziou ide ďalej.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press