Venuje sa pohraničným regiónom: Cezhraničná spolupráca je veľkým úspechom Európy

Pavel Branda počas jednej z diskusií na marcovom európskom summite miest a regiónov v Bukurešti. [Patrick Mascart/Európsky výbor regiónov.]

Hranice brzdia hospodársky rozvoj regiónov, ktoré na nich ležia. Európska územná spolupráca (Interreg) pomáha aj periférne regióny meniť na lepšie miesto pre život. Ide o najeurópskejší zo všetkých fondov Európskej únie, hovorí PAVEL BRANDA.

Pavel Branda je vicestarostom obce Rádlo, predsedom komisie pre cezhraničnú spoluprácu Svazu měst a obcí ČR a tiež podpredsedom Asociácie európskych hraničných regiónov. Súčasne je členom českej delegácie v Európskom výbore regiónov (CoR), kde sa venuje hlavne téme cezhraničnej spolupráce. Za CoR bol tiež spravodajcom pre správu o podpore takzvaných People-to-people projektov.

Na európskom summite regiónov v Bukurešti ste v jednej z diskusií povedali, že cezhraničná spolupráca je v posledných desaťročiach najväčším úspechom Európy. Prečo si to myslíte?

Myslím si to vďaka osobnej skúsenosti. Vyrastal som v Hrádku nad Nisou, meste, ktoré leží priamo na pomedzí troch štátov – na hraniciach Českej republiky s Nemeckom a Poľskom. Ako dieťa si pamätám nepriedušne zatvorené hranice, ostnaté drôty na hraničných mostoch, znečistené prostredie, mesto na periférii. A potom sa hranice začali pomaly otvárať a od začiatku deväťdesiatych rokov sa začala rozvíjať cezhraničná spolupráca. A naše mesto aj celý región sa začal meniť.

Z regiónu, ktorý trpel veľkým znečistením ovzdušia a riek sa postupne stal región, ktorý je atraktívny pre obyvateľov a turistov. V rieke Nisa, ktorá predtým menila farbu každý deň a kde neexistoval život, sú dnes pstruhy a po tejto hraničnej rieke sa dá ísť na kanoe z Čiech a cestou zastaviť napravo na poľskom brehu nebo vľavo na nemeckom, zájsť si na jedlo či na prehliadku kláštora a plávať ďalej. Predtým bolo možné dostať sa do susednej Žitavy len vlakom, dnes môžeme prekračovať hranicu kdekoľvek. Existuje spolčený lístok, s ktorým môžete cestovať verejnou dopravou po všetkých troch krajinách, môžete študovať na trojstrannej univerzite – jeden rok v Česku, druhý v Nemecku a tretí v Poľsku.

A táto premena z periférneho regiónu so všetkými s tým súvisiacimi problémami v miesto, ktoré dokáže z polohy na hraniciach ťažiť, to je podľa mňa veľký úspech cezhraničnej spolupráce, ktorú EÚ podporuje od začiatku deväťdesiatych rokov.

Základnou myšlienkou európskej integrácie je odbúravanie a prekonávanie štátnych hraníc. Pomáhajú programy cezhraničnej spolupráce podľa vás budovať aj európsku identitu?

Programy INTERREG sú podľa môjho názoru najeurópskejší zo všetkých európskych fondov. Podporujú niečo, čo by členské štáty sami od seba nerobili tak intenzívne. Únia podporuje mnoho vecí a u niektorých je možné diskutovať o ich zmysluplnosti, ale konkrétne podpora cezhraničnej spolupráce má jasnú európsku pridanú hodnotu. Programy Interreg sú schopné zapojiť do spolupráce veľké množstvo ľudí a môžu aj prispievať k tomu, že obyvatelia prihraničia vnímajú svoj životný priestor širšie, teda aj cez hranice.

Čelia prihraničné oblasti oproti iným regiónom nejakým špecifickým znevýhodneniam, ktoré bránia ich hospodárskemu rozvoju?

Vo všeobecnosti určite áno. Je to prítomnosť štátnej hranice. So študentami na univerzite sa učíme už na prvej prednáške, že hranica rozdeľuje a oddeľuje. A že existuje hraničný efekt – to znamená, že hranice pôsobia na regióny, ktoré pri nich ležia. Tento efekt súvisí s uzavretosťou hraníc – čím sú hranice uzatvorenejšie, tým väčší je tento negatívny efekt. Dlhé roky tu bola nedostatočne rozvinutá infraštruktúra, obmedzené možnosti vzdelávania, a aj pracovného uplatnenia. Dochádzalo k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do centier. A aj pri postupnom otváraní hraníc stále existujú prekážky –  tak administratívneho či právneho charakteru, ako aj mentálneho, alebo napríklad jazykové. To všetko má vplyv na hospodársky rozvoj regiónov.

Európska komisia zverejnila výsledky niekoľkoročnej analýzy a zistila, že veľa týchto prekážok v prihraničných regiónoch stále pretrváva. A že ak by sa podarilo odstrániť len 20 percent týchto prekážok, zvýšilo by to HDP prihraničných regiónov o dve percentá. To je obrovský rastový potenciál: zhruba 91 miliárd eur.

Ako Európska územná spolupráca pomáha prekonávať tieto problémy?

EÚ systematicky a dlhodobo poskytuje prostriedky práve na prekonávanie týchto prekážok a na rozvoj spolupráce v najrôznejších oblastiach života – od vzdelávania až po rozvoj hospodárstva, či cestovného ruchu. Aj keď, čo sa týka objemu, ide o malé prostriedky, je to veľmi dôležitý impulz pre rozvoj týchto regiónov.

Aké formy spolupráce sa v rámci cezhraničnej spolupráce rozvinuli medzi orgánmi miestnych samospráv od vstupu do EÚ?

Samozrejme je možné spolupracovať ad hoc na konkrétnych projektoch. Niekedy tato spolupráca vedie k vzniku dlhodobého partnerstva miest a obcí. Ale existuje ešte jedna dôležitá forma spolupráce: vďaka skúsenostiam zo zahraničia začali od začiatku deväťdesiatych rokov vznikať aj v strednej a východnej Európe stále štruktúry, ktoré majú ako svoj hlavný cieľ systematickú podporu cezhraničnej spolupráce – hovorím o takzvaných euroregiónoch.

Ja už veľa rokov pracujem na Euroregióne Neisse-Nisa-Nysa, ktorý bol založený už v roku 1991 ako vôbec prvý v strednej a východnej Európe. Vznikli cezhraničné pracovné skupiny, ktoré sú platformou pre rozvoj spolupráce v najrôznejších oblastiach – napríklad v krízovom riadení, cestovnom ruchu, či dokonca v oblasti histórie alebo knižníc.

Cezhraničná spolupráca zahŕňa projekty od budovania infraštruktúry cez obnovu pamiatok až po spoluprácu na univerzitách. Čo z toho považujete za najdôležitejšie?

Cezhraničná spolupráca zahŕňa takmer všetky oblasti života a každá oblasť je dôležitá, takže sa z môjho pohľadu nedá povedať, že nejaká oblasť je dôležitejšia ako druhá. Sú ale oblasti, ktoré vytvárajú akýsi základ, či predpoklad pre rozvoj spolupráce v ďalších oblastiach. Takými oblasťami sú doprava a všetko čo súvisí s jednoduchým prekračovaním hraníc. Ale tiež mäkké projekty zamerané na rozvoj vzájomnej dôvery a porozumenia.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Európska komisia v máji minulého roku predstavila návrh kohéznej politiky po roku 2020. Zmeny sa týkajú aj programu Interreg. Ako ich hodnotíte?

Balíček ku kohéznej politike obsahuje samostatné nariadenie k Európskej územnej spolupráci (Interregu). Aj keď je obsiahlejší, je pozitívne, že je menej závislý na ostatných nariadeniach (CPR, ERDF). Hoci je po novom navrhnutých päť zložiek Interregu, je dôležité, že cezhraničná spolupráca, ako ju poznáme z minulých rokov, je zachovaná a stále predstavuje základ tohoto programu.

Komisia navrhuje znížiť spolufinancovanie zo strany EÚ na 70 percent. Tu si myslím, že by vzhľadom k charakteru týchto programov bolo vhodnejšie ponechať dnešnú 85-percentnú úroveň. Vítam aj návrh špecifického cieľa „Lepšia správa Interreg“ a vôbec dôraz na strategický prístup a na odstraňovanie pretrvávajúcich prekážok spolupráce. Čo sa týka tematickej koncentrácie, je to daň, ktorú platíme za to, že je Interreg súčasťou kohéznej politiky. Je dôležité, aby bolo možné financovať spoluprácu vo všetkých oblastiach ktoré sú pre každý cezhraničný región dôležité a ktoré môžu byť – ako som už hovoril – veľmi rozmanité. Vzhľadom k tomu, že naozaj ide len o zlomok rozpočtu kohéznej politiky, tak by som si dokázal predstaviť ešte väčšiu flexibilitu. Ako veľmi pozitívne vnímám zakotvenie Fondu malých projektov v nariadení a nastavení pravidiel, ktore malé projekty významne zjednodušia.

Je niečo, čo by mohlo žiadateľom uľahčiť život a v návrhoch to chýba?

Príjemcovia dotácií predovšetkým z radov obcí sa niekedy sťažujú na veľké množstvo kontrol, ktorými sú pri čerpaní európskych dotácií zaťažení. Európska únia stanovuje minimálni počet kontrol, ale ďalšie sa potom nabalia na národnej úrovni. Aby sa toto prostredie zlepšilo, navrhovali sme napríklad stanoviť už v európskej legislatíve maximálny počet kontrol a potom ich vzájomné uznávanie.

Eurofondy a náročné pravidlá: Ako samosprávam uľahčiť čerpanie?

Ak chcú mestá a obce úspešne čerpať eurofondy, nemôžu čakať na vyhlásenie výziev, ale pripravovať vlastné projekty do zásoby. Štát by mal zase zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a do nového programového obdobia znížiť počet operačných programov.

Na Slovensku sa pre obmedzenia a komplikované pravidlá často nadáva na Brusel. Je ale jasné, že č ich situáciu často a oveľa viac komplikuje národné legislatíva. Je to podobné aj v Česku?

Áno, toto sa deje bohužiaľ aj v Českej republike. Nie za všetko ale môže „zlý Brusel“. Myslím, že to vychádza zo snahy byť na tej bezpečnejšej strane pri čerpaní európskych dotácií, takže pravidla radšej sprísnime. A keď to dôjde až dole k obyčajnému žiadateľovi príjemcovi, tak tých pár pravidiel „z Bruselu“ narastie do veľkého objemu.

Komisia pri zverejňovaní návrhu nového Viacročného finančného rámca zdôrazňovala, že bude presadzovať, aby sa financovali hlavne opatrenia s jasnou európskou pridanou hodnotou. Nesvedčí podľa Vás znižovanie rozpočtu kohéznej politiky, a predovšetkým rozpočtu Interreg, o opaku?

Zúčastnil som sa debát o budúcej kohéznej politike, ktoré prebiehali posledných niekoľko rokov a cezhraničná spolupráca sa vždy spomínala – podľa mňa správne – na prvom mieste, ako jasný príklad európskej pridanej hodnoty. Očakával som preto navýšenie alokácie na túto spoluprácu. Už teraz hovoríme o skromných zhruba 2,5 percentách z celkovej balíčku kohéznej politiky a myslím, že by alokácia mohla byť kľudne aj zdvojnásobená. Pre hraničné regióny, kde žije viac ako tretina všetkých obyvateľov EÚ, by to bola významná pomoc. Rokovanie medzi Radou a Parlamentom sú ale ešte len pred nami.

Majú samosprávy záujem o eurofondy? Podľa SaS nie, úrad vicepremiéra sa bráni číslami

Slovenské samosprávy podľa SaS kvôli korupcii a klientelizmu strácajú záujem o eurofondy. Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet úspešných projektov ukazuje na zvýšený záujem miest a obcí o peniaze z fondov EÚ.

Vy osobne vyzdvihujete význam takzvaných People-to-people projektov v rámci Európskej územnej spolupráce. Môžete tieto projekty priblížiť?

Ide o malé cezhraničné projekty, rádovo v tisícoch eur, ktorých hlavným cieľom je podporovať kontakty medzi ľuďmi. V praxi ide o rôzne stretávky detí zo škôl a škôlok, spoločné cvičenie požiarnikov, či policajtov, rôzne cezhraničné športové, či kultúrne akcie. Tieto projekty sú vďaka decentralizovanej implementácii prostredníctvom euroregiónov v porovnaní s veľkými projektami omnoho dostupnejšie aj menším žiadateľom: športovým klubom, menším obciam, knižniciam, rôznym spolkom a tak ďalej.

Ako vidíte ich budúcnosť po roku 2020?

Vďaka iniciatíve Výboru regiónov, kde som bol v tejto záležitosti spravodajcom, Asociácie európskych hraničných regiónov (AEBR) aj niektorých štátov a musím povedať, že aj vďaka dobrej spolupráci s Komisiou, sa nám podarilo prvýkrát zakotviť takzvané Fondy malých projektov priamo v nariadení k Interreg, takže tieto projekty budú mať oporu v legislatíve. V ďalšom období po roku 2020 tak môžu byť tieto Fondy oveľa viac využívané a vďaka tomu sa môže realizovať aj oveľa viac people-to-people projektov.

Európska komisia avizuje zjednodušenie pravidiel cezhraničnej spolupráce. Reflektujú podľa vás návrhy Komisie práve na tie najväčšie problémy, ktoré komplikujú využívanie európskych peňazí v cezhraničných projektoch?

Podľa mňa áno a to práve pri týchto malých projektoch, kde Komisia navrhuje povinné využitie jednotkových nákladov, jednorazových čiastok alebo paušálnych sadzieb. Pre tieto projekty to bude predstavovať veľké zjednodušenie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press