Viceprezident EIB: Zafinancujeme len obce so zdravými rozpočtami

Vazil Hudák. FOTO: European Committee of the Regions/Flickr

Vazil Hudák je viceprezidentom Európskej investičnej banky (EIB). 

Ste zatiaľ spokojný so spoluprácou s miestnymi úradmi a ich záujmom o finančné nástroje EIB?

Áno, spolupráca je veľmi dobrá. Odzrkadľuje fakt, že rozvoj miest sa stáva pre Európu čoraz dôležitejšou témou, keďže viac a viac ľudí žije v mestách. O 30 rokov bude 8 z 10 občanov EÚ žiť v mestách. Ide o veľký počet obyvateľov, ktorý už teraz otvára veľa komplexných otázok v infraštruktúre, rozvoji a rôznych službách. Dopyt po našich službách preto rastie. Jednou z odpovedí na tento dopyt je vytvorenie služby Urbis, ktorú lokálnym autoritám ponúkame.

Urbis bude fungovať ako webová stránka v rámci poradenského centra. Novinkou však je, že EIB  v spolupráci s ostatnými inštitúciami, najmä s Európskou komisiou, poskytne miestnym úradom rôzne finančné služby aj technickú pomoc. Zatiaľ boli tieto služby poskytované rôznymi oddeleniami EIB. Urbis sa ich teraz snaží agregovať a zhromaždiť všetko pod jednou strechou. Veľmi tým uľahčíme prístup k službám, ktoré EIB poskytuje.

Čiže ak ste starosta, jediné, čo musíte urobiť je kliknúť na Urbis, a máte informácie o rôznych typoch služieb od poradných k štruktúrovaniu projektov, o vývoji projektov a financovaní, ktoré EIB poskytuje.

Aby sme proces zjednodušili, vyvinuli sme formulár pre opis projektu, ktorý je potrebné na začiatku vyplniť. Je veľmi stručný, obsahuje len základné otázky. Tie sa týkajú typu projektu, potrebného financovania a akejkoľvek inej podpory. Naši ľudia potom tento formulár obdržia a na základe špecifických potrieb odpovedia, ako môžu projekt podporiť.

Musím povedať, že v tomto kontexte sa stále nachádzame v pilotnej fáze. Testujeme Urbis bez toho, aby sme navyšovali počet zamestnancov, prakticky využívame len súčasné zdroje EIB až dokým nezistíme, aký bude dopyt. V polovici budúceho roka budeme mať k dispozícii hodnotenie, pomocou ktorého zistíme, čo funguje, čo nefunguje a na základe toho vytvoríme konkrétnejší nástroj. Možno budeme musieť upraviť niektoré prvky platformy, napríklad ohľadom zamestnancov, ktorí ju majú na starosti, a služieb, ktoré poskytuje. To si bude, samozrejme, vyžadovať ďalšiu podporu od Európskej komisie, ale verím, že dopyt existuje a že tento nástroj sa ukáže ako užitočný, aby sme ho mohli ešte rozšíriť.

Keď mesto žiada financovanie EIB, potrebuje na to záruku od štátu? Spolupracujú na tom miestne banky?

Vo vnútri EÚ nie je záruka potrebná. Všetky obce majú investičný rating, takže explicitnú štátna záruku nepotrebujeme, môžeme pracovať priamo s obcami. Samozrejme, dôležité je finančné zdravie rozpočtu obce: Jednou z otázok je, či má rozpočet priestor pre investície. Pretože štátna aj nižšia úroveň – regióny a obce – majú svoje vlastné dlhové stropy.

Preto je veľmi dôležité analyzovať, či existuje fiškálny priestor, dlhová kapacita. Poskytujeme totiž podporu formou pôžičiek a zábezpek, ktoré musia byť splatené. Takže musíme vedieť, či je v rozpočte obce priestor na splatenie projektu. Tiež musíme zistiť, či je samotný projekt finančne udržateľný.

Záleží aj na nastavení v danej krajine. V EÚ sú krajiny, kde existuje explicitná záruka alebo podpora od centrálnej vlády, napríklad v Maďarsku, ktoré pred pár rokmi v podstate úplne centralizovalo riadenie dlhu a financovanie obcí.

Na jednej strane mestá môžu z tejto podpory profitovať a získať od vlády záruku, na druhej strane si vždy, keď chystajú investičný projekt, musia pýtať povolenie od vlády. V iných krajinách, povedal by som, že vo väčšine, sú za projekty zodpovedné samotné obce. Ak však zlyhajú, musia sa postarať sami o seba a nemôžu sa spoliehať na podporu vlády.

V prípade, že by sa využívanie tohto rámca a priamych investícií stalo pravidlom a nie výnimkou, neobávate sa, že to v dlhodobom horizonte povedie k nárastu národných dlhov a neudržateľnosti?

Je príliš skoro odpovedať na túto otázku. Ale aj vo viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ktorý pravdepodobne pôjde smerom k finančným nástrojom na úkor grantov, najmä v kohéznych krajinách a regiónoch, to celkovú situáciu určite ovplyvní. Bude k dispozícií menej štrukturálnych fondov vo forme grantov, ale stále pôjde o kombináciu grantov a finančných nástrojov.

Je jasné, že obce budú musieť starostlivo zvážiť, koľko dlhu si môžu dovoliť. Myslím si že obce sú, aspoň podľa toho, čo vidíme, pod oveľa väčším drobnohľadom občanov. A povedal by som, že dnes sú možno až príliš konzervatívne a preto sa nebojím, že by zrazu došlo ku kríze verejného dlhu, ktorý by vytvorili obce. Zatiaľ boli celkom zodpovedné a prevažne konzervatívne.

EIB sa čoraz viac venuje podpore verejných investícií v Európe. Máte pocit, že sa nachádzame v procese zmeny modelu verejných investícií a že sa EIB stáva kľúčovým hráčom, ktorý v tomto procese rozhoduje?

Sme inštitúcia založená prevažne na dopyte. Sme v procese odpovedania na dopyt, ktorý buď prichádza zdola (od regiónov, obcí, vidieckych oblastí, súkromného sektora) alebo môžeme dostať špeciálny mandát od Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu, ako v prípade Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), Junckerovho plánu. Sme niekde v strede, nepresadzujeme svoje vlastné stratégie a nápady, skôr sa snažíme odpovedať na potrebu, ktorú identifikujú ľudia a inštitúcie, ktoré si od nás požičiavajú peniaze. Takže si nemyslím, že EIB bude v pozícii alebo že má ambíciu presadzovať svoje vlastné nápady.

Myslíte si, že je potrebné geografické rozdeľovanie fondov, ktoré by zabezpečilo, že všetky členské štáty z EFSI profitujú rovnako?

Dá sa na to pozerať z dvoch pohľadov. Jeden je štatistický. Ak porovnáte množstvo financovania z EFSI pre každú krajinu a prepočítate to na jej HDP, najviac dostáva Estónsko. Potom, myslím, nasleduje Bulharsko, pretože má nízky HDP.

Celková distribúcia peňazí vyzerá menej pozitívne. Z nej vidíte, že okolo 90 percent peňazí putuje do starých členských štátov a len 10 percent do nových. S touto situáciou, samozrejme, nie sme spokojní – potrebujeme, aby bolo geografické rozloženie rovnomernejšie, vyrovnanejšie.

Práve o to sa snažíme vybudovaním poradného centra, ktoré zahŕňa minicentrá v kľúčových krajinách vrátane Grécka, Bulharska, Slovenska a Poľska. Hlavným dôvodom, prečo nové členské štáty nevyužívajú EFSI, je totiž to, že nie sú zvyknuté vytvárať projekty na komerčnom základe, v ktorých musia byť financie vrátené. Kohézne krajiny a regióny sú zvyknuté pracovať s grantmi, peniazmi zadarmo. Finančné nástroje sú pre nich niečo nové. Musia sa naučiť, ako ich využívať a ako granty a nástroje kombinovať.