Viceprezidentka Únie miest: Bratislavu nezachráni viac eurofondov, ale vyrovnanie regionálnych rozdielov

Výkonná prezidentka Únie miest Slovenska Jana Červenáková.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a jeho operačný program

Eurofondové výzvy sú cestou do pekla. Ministerstvá by mali čo najviac eurofondov vyčleniť na integrované investície samospráv, pretože tie vedia najlepšie, čo územie potrebuje, hovorí JANA ČERVENÁKOVÁ z Únie miest Slovenska. „Keby to spravili, zodpovedať za čerpanie bude samospráva. Tým im odpadne papierovanie, kontroly a čerpanie pôjde hladko. To by ale znamenalo, že by nemali „kľúče od miešačky“, čo je asi hlavný problém,“ vysvetľuje.

Jana Červenáková je výkonnou viceprezidentkou Únie miest Slovenska.   

Na konci roku 2020 Únia miest Slovenska (ÚMS) prerušila spoluprácu s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) pre nespokojnosť s procesom prípravy nového programového obdobia. Nedávno ste informovali, že sa komunikácia s MIRRI zintenzívnila. Ako teda vyzerá v súčasnosti vaša spolupráca, zlepšil sa prístup MIRRI?

My sme s ministerstvom veľmi intenzívne spolupracovali už od jesene 2019 (vtedy to bol ešte Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktoré v tom čase viedol Richard Raši (Smer -SD). Agenda úradu sa v júli 2020 presunula na novovzniknuté MIRRI, pozn. red.)

Únia miest bola nositeľom zásadnej zmeny v príprave nového Operačného programu Slovensko (OP Slovensko). Prispením prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka (primátor mesta Trenčín, pozn. red.) sme v ňom presadili zvýšenie počtu takzvaných Území mestského rozvoja (UMR), ktoré ostatné krajiny mali už zriadené v predošlom období. Slovensko bolo jediné, ktoré tento nástroj na podporu regionálneho rozvoja využívalo len v minimálnej miere.

Podpora udržateľného mestského rozvoja je však povinná na základe prijatých európskych nariadení. 

Áno, ÚPVII si v súčasnom programovom období urobilo túto domácu úlohu, no spravili najnevyhnutnejšie minimum, ktoré museli. Definovali, že UMR sú len krajské mestá. Keď si predstavíte mapu Slovenska, na Považí – teda na tretine územia – sú štyri krajské mestá, pričom zvyšné dve tretiny Slovenska majú len tri.

Bohužiaľ, toto dopadlo na tie regióny Slovenska, ktoré delí od Bratislavy najväčšia priepasť. Ukazuje sa, že podivné administratívne usporiadanie Slovenska,  kde boli politicky vymedzené vyššie územné celky, krajine jednoznačne škodí.

Obrazne povedané, štyri VÚC majú štyri krajské úrady, štyri úrady VÚC, každý s 200 ľuďmi, čo je dvakrát  osemsto kvalifikovaných pracovných miest. Vo zvyšku územia je takýchto pracovných miest dvakrát  600. Tá nerovnomernosť územného usporiadania sa ukázala napríklad  aj pri očkovaní. V Bratislavskom kraji nebola veľká vzdialenosť dojazdu do veľkokapacitného očkovacieho centra. V Banskobystrickom kraji ale očkovacie centrum nemohlo stačiť na to obrovské územie a veľké vzdialenosti. Nemôžeme sa tváriť, že je všetko v poriadku, pretože takýchto nerovnováh je veľmi veľa.

Prečo boli územia udržateľného mestského rozvoja pre vás také dôležité?

Tento implementačný nástroj v Česku aj v Maďarsku naozaj územiu veľmi pomohol. Dáva to priamo európske peniaze do centier v území, ktoré sú ťahúňom rozvoja, a zároveň to naučí spolupracovať obce v tejto oblasti. Jedno programové obdobie nespraví veľký rozdiel, no minimálne to vytvorí základ.

Treba povedať, že Komisia zmenila pravidlo, ktoré určuje minimálnu výšku prostriedkov pre územia UMR. Keby v zozname UMR zostalo osem krajských miest, všetky by na tom zarobili. Tým, že ich je dnes 17 (aktuálne 18, MIRRI potvrdilo zriadenie UMR Nové Zámky – Komárno), stratia krajské mestá značnú časť peňazí. Pretože, keď jeden balík peňazí delíte ôsmimi a sedemnástimi, je to zásadný rozdiel. S väčším či menším pochopením ale primátori krajských miest – členských miest ÚMS – v záujme rozvoja územia obetovali túto výhodu.

Krajským mestám nebolo jedno, čo sa v území deje. Nemôžeme pripustiť, aby na Slovensku vznikli miesta nikoho. V tejto situácii je absurdné, že nositeľom tejto idey sa stala ÚMS, ktorá suplovala povinnosť štátu. Nakoniec sa nám podarilo tento koncept presadiť, aj keď nie úplne ideálne. Do veľkej miery ale územia UMR zodpovedajú našim návrhom.

Rybníček o novom nastavení eurofondov: Nemá to hlavu ani pätu, všetko sa robí v tlaku a strese

Šéf Únie miest Slovenska kritizuje ministerstvo regionálneho rozvoja za to, ako chce do budúceho programového obdobia nastaviť čerpanie eurofondov v regiónoch. Chýba mu jasná definícia regionálnej politiky a investičných stratégií zo strany štátu. Regionálne eurofondy by sa podľa neho mali čerpať podľa koncepcie, ktorú pripravil rezort dopravy. Nevylučuje, že Trenčín pre jeho kritiku nedostane eurofondy na projekty.

Čo sa týka objemu peňazí, náš prvotný návrh hovoril o tom, že do území UMR má ísť toľko, ako v okolitých krajinách. Česi do nich napríklad dávajú 25 percent, my plánujeme povinných osem percent. V aktuálnom programovom období tento koncept presadzovaný nebol, v tom čase  bola ÚMS okrajová organizácia a ostatné združenia zastupujúce samosprávy – ZMOS aj SK8 –  vtedy zlyhali v hájení záujmov územia. VÚC majú v kompetenciách podporu regionálneho rozvoja. Preto im podľa mňa nič nebránilo tento koncept v území otvoriť a presadzovať, no ani jedna župa to nerobila a na využitie tohto nástroja pri podpore regionálneho rozvoja rezignovali.

Rokovania s ministerstvom boli niekedy veľmi emotívne. No keby sme nič nespravili, nič by sa nepohlo z miesta. Až odstúpenie od memoranda pomohlo pritiahnuť pozornosť na to, čo sa to v území deje. Bol to akt zúfalstva. Povedali sme si, že ak tomu nemôžeme zabrániť, neznamená to, že sa na tom musíme podieľať. To viedlo k tomu, že ministerstvo naše návrhy prijalo.

Ako teda vyzerá komunikácia teraz?

Po zmene vedenia a zriadení sekcie OP Slovensko sa komunikácia s ministerstvom výrazne zlepšila. Vidíme obrovskú snahu nového vedenia zorganizovať územia a dať systému jednotné rámce. Lebo ten sa nedá prispôsobovať jednotlivcom v území, ale musí sa nastaviť tak, aby bol personálne odolný. Ak je niekde silný župan, ktorý koncentruje moc do svojich rúk, potom tomu prispôsobuje aj nastavenie v Rade partnerstva. Rada partnerstva by mala byť zostavená nezávisle od osoby župana.

Rady partnerstva ale predsa majú dané štatúty a aj rozdelenie síl v predpísaných komorách.

Tie štatúty konsoliduje ministerstvo až teraz, aby nebol každý štatút úplne iný, čo sa prakticky dialo. Komory mali, napríklad nejednotné pravidlá pre hlasovanie. Ministerstvo teraz povedalo: áno, je to na dohode v území, ale toto sú povinné rámce, ktoré musí splniť každá Rada partnerstva. Rezort zriadil pracovné skupiny na konsolidáciu pravidiel jednotnej implementácie. Predtým to tak nebolo, prišlo oznámenie a územie ho muselo prijať.

Ministerstvo je teraz v enormnom pracovnom zaťažení. Dobré nastavenie systému je kľúčové, pretože kým ľudia sa v nasledujúcich rokoch možno zmenia, systém tu zostane. Stretnutia sú teraz na týždennej báze, čo hodnotím pozitívne.

Máte všetky informácie, ktoré pre prípravu nového programového obdobia potrebujete?

Samospráva dodnes nevie nič o rezortných zámeroch. Nevieme napríklad, čo majú byť priority financované z Kohézneho fondu v území.

Keď neviete, či sa vo  vašom území bude, napríklad riešiť  nejaká cesta, neviete tomu prispôsobiť stratégie a investície. Štát si nesplnil svoju domácu úlohu, pretože neposkytol územiu informácie o svojich zámeroch.

Tým, že ich samosprávy nepoznajú, varia z vody. Sústredia sa na aktivity, ktoré vedia, že budú môcť robiť bez ohľadu na to, ako sa štát rozhodne. No problém je, že to nie sú najdôležitejšie aktivity, ktoré v území potrebujú. Dobrým príkladom sú nízkouhlíkové stratégie, ktoré teraz pripravujú mestá. Keby niektoré mestá spravili všetko, čo môžu pre zníženie tvorby uhlíka, ale neodstránia tranzit nákladnej dopravy, tak nevyriešia kľúčový problém, lebo aj tu platí Paretovo pravidlo. Takýchto miest je na Slovensku veľa, lebo sa u nás budovali pri cestách. Úprimne mi je ľúto ministra dopravy, lebo pri investíciách sa mu ťažko rozhoduje, ktoré mesto je na tom najhoršie.

Vy tieto priority neviete, lebo ich ministerstva ešte nemajú hotové, alebo nefunguje komunikácia?

S ministerstvami je to veľmi zložité. Priority sú už v dokumentoch rozpísané. Je tam, že sa budú rekonštruovať mosty, ale neviete, kde, čo je však najdôležitejšie. Je ale pozitívne, že sa MIRRI snaží presadiť, aby sa mohli z eurofondov financovať aj opravy ciest druhej a tretej triedy.

Problémom je, že eurofondy budú určite aj naďalej jediným investičným zdrojom na výstavbu infraštruktúry. Zaviedli sme v minulosti mýtny systém, aby sa z jeho príjmov stavali a rekonštruovali cesty, no zatiaľ z neho bohatne len vybraná skupina ľudí. Jeho prínos je tak minimálny. Namiesto toho, aby si štát upratal vzťahy so Skytollom (firma prevádzkujúca mýtny systém, pozn. red.), tak rozdeľuje malú kôpku európskych peňazí.

Takto regionálne rozdiely nezmažeme: Župy kritizujú presun eurofondov do Bratislavského kraja

Návrh ministerstva regionálneho rozvoja na presunutie miliardy eur z budúcich eurofondov od menej rozvinutých regiónov do Bratislavského samosprávneho kraja podľa ostatných žúp ešte viac prehĺbi regionálne rozdiely. Argumenty ministerstva pre tento krok sú poľa nich slabé. Košický župan chce problém riešiť s Európskou komisiou. 

V novom programovom období má ísť približne 10 percent alokácie (1,48miliardy eur) na projekty z Integrovaných územných stratégií (IÚS) samospráv. Na ich projekty má ísť približne 10 percent eurofondov, čo je podľa MIRRI o 18 percent viac ako doteraz. ÚMS ale s týmto návrhom nie je spokojná. Prečo?  

To, že pôjdu eurofondy cez IÚS je skvelé, ale objem zdrojov je nedostatočný v porovnaní s inými krajinami, kde je to rádovo viac. Na riešenie kľúčových problémov v území potrebujeme viac peňazí. Bratislavský kraj je hodnotený ako relatívne bohatý región, no nie je bohatý natoľko, aby sám, napríklad vyriešil obchvat Pezinku. Aj v bohatších krajoch sú pritom oblasti, ktoré sú zanedbané. Plán obnovy pôjde iným mechanizmom a napríklad ministerstvo školstva sa snaží nastaviť kvalifikačné kritériá pre príjemcov, aby sa peniaze dostali tam, kde ich treba. Doteraz bol hlavný problém, že prostriedky nešli, kde boli najpotrebnejšie, ale tam, kde boli  šikovnejší  ľudia. Sú obce, kde majú vyriešené a vybudované skoro všetko a potom obce, kde nemajú ani kanalizáciu. To je smutné hodnotenie dvadsiatich rokov eurofondov na Slovensku.

Vy požadujete, aby na projekty v stratégiách krajov a UMR išlo aspoň 30 percent národnej eurofondovej alokácie. Ako ste k tejto sume dospeli? 

Stačí sa pozrieť na modernizačné dlhy každého mesta, chýbajúcu infraštruktúru a zistíte, že aj tých 30 percent je iba zlomok potreby a väčšina ostane na pleciach miest. Nejde len o peniaze, ale aj o aktivity, ktoré môže územie za eurofondy realizovať. Teraz prebieha náročná diskusia medzi MIRRI a ostatnými rezortami, ktoré chcú väčšinu peňazí dať do dopytových výziev. MIRRI chce, aby časť aktivít, kde je oprávneným príjemcom len samospráva, napríklad zelené strechy, bola v kompetencii samospráv.

My sa pýtame, prečo by sme to mali riešiť tak, že školu opravíme cez IÚS nedopytovo, ale zelenú strechu už cez dopytové výzvy. Správne by to malo byť všetko v integrovaných stratégiách. Aktivity sa musia ešte raz prehodnotiť. Tie, pri ktorých je samospráva oprávneným prijímateľom, by mali všetky ísť cez IÚS a integrované investície a tomu potom treba prispôsobiť aj objem prostriedkov.

Čiže opäť je hlavný problém rezortizmus. Ak MIRRI chce dať do stratégií viac aktivít a zdrojov, lebo je presvedčené, že integrovaný prístup je lepší ako dopytový, nemalo by ako garant programovania túto zmenu presadiť aj na ostatných ministerstvách?

Áno, ale narážame na to, že to nie je odborný, ale politický problém.

Cítite v tomto podporu aj zo strany Európskej komisie?

Európska komisia je tá, ktorá tlačí na zmenu systému. Z doterajších rokovaní a stanovísk Komisie je jasné, že so súčasným nastavením nie je spokojná. Na podporu regionálneho rozvoja a riešenia kľúčových problémov v území nie je podľa nej vyčlenených dostatok zdrojov. Požaduje, napríklad vyčleniť viac peňazí na marginalizované rómske komunity.

Častým argumentom voči vyčleneniu väčšieho objemu eurofondov pre regióny, je, že nemajú dostatok odborných a administratívnych kapacít. Majú dostatočné ľudské zdroje na riadenie a implementáciu väčšieho balíka? 

To je falošný argument zo strany tých, čo neveria občanom Slovenska alebo si obhajujú svoje záujmy. Práve politika centrálnej vlády za ostatných 30 rokov spôsobila odchod šikovných ľudí a dokonca vyľudňovanie veľkej časti územia. Napriek tomu nepochybujeme, že mnohí ostali a mnohí sa aj radi vrátia. Ak im nedáme príležitosť a nepodporíme ich v tom aj budovaním administratívnych kapacít, s tým územím nikdy nepohneme.

Treba zaplatiť konkrétnych ľudí, ktorí prídu so skúsenosťami a s rozvojom územia pohnú. Na to sa skutočne oplatí vynaložiť dosť peňazí. Keď podporíme ľudí z územia v ich odbornom raste, dáme im slušné platy, tak to budú najefektívnejšie využité peniaze. Štát musí nájsť spôsob ako to spraviť.

Samosprávy žiadajú na projekty oveľa viac eurofondov, ako navrhuje Remišová

Regióny pre budúce eurofondy vytvorili zoznam projektov v hodnote 33 miliárd eur. Z Operačného programu Slovensko im chce ministerstvo regionálneho rozvoja vyčleniť necelých 1,5 miliardy eur. Samosprávam odkazuje, že eurofondy môže čerpať aj v projektoch a výzvach ministerstiev. 

MIRRI tvrdí, že sa tých vyčlenených 1,5 miliardy eur snažilo medzi jednotlivé kraje a mestské územia rozdeliť spravodlivým spôsobom. Podarilo sa to?

V prípade UMR ten problém nie je taký veľký, lebo rozdelenie je naviazané na počet obyvateľov. Väčšina miest bola s týmto nastavením spokojná. Medzi krajmi je ale väčší tlak a nepokojnosť. Je to ale tým, že objem peňazí, ktoré dostali, je malý. Keď je boj o peniaze, každý je nepriateľ.

Ako by podľa vás z pohľadu potrieb celého Slovenska mali vyzerať dobré kritériá pre rozdelenie peňazí?

To je veľmi komplikované. Samosprávy vo všeobecnosti majú veľký problém pozrieť sa na situáciu s odstupom, pretože sú do toho priamo zaangažované. Je od nich ťažké očakávať, že nebudú svoje problémy považovať za tie najpálčivejšie. Keď sa pozrieme na Slovensko objektívne, na prírastky a úbytky obyvateľstva, časť Slovenska je naozaj zaostalá. Ľudia, ktorí tam žijú, nie sú horší ako ľudia v Bratislave. Vyžaduje si to preto veľkú mieru spolupatričnosti a nadhľadu. Ja sa skôr prikláňam k tomu, aby sme pomohli tým, ktorí si sami pomôcť nevedia.

Čiže kritériá by mali zvýhodniť zaostávajúce regióny.

Únia miest už dlhodobo presadzuje zmenu financovania územnej samosprávy. Sme presvedčení, že záťaže má vyrovnávať aj centrálna vláda cez štátny rozpočet, pretože obce nemôžu za svoju geografickú polohu a už vôbec nie za zaostávanie regiónov, ktoré spôsobila centrálna vláda svojou zlou regionálnou politikou. Ak sa niekto na tom dnes podieľa, tak sú to len samosprávy. Vzorec prerozdelenia daní napríklad zohľadňuje aj nadmorskú výšku. Prečo by ale Bratislava mala túto záťaž vyrovnávať  pre  Vysoké Tatry?

Lukáčová z bratislavskej župy: Úpadok hlavného mesta pocíti celé Slovensko

Argumenty eurokomisie proti presunu eurofondov do nášho kraja sú politické. Eurokomisárka Ferreira zastáva politický postoj socialistickej frakcie, že zdroje EÚ patria štatisticky najchudobnejším regiónom. Komisia sa po našich argumentoch začala s nami rozprávať inak, tvrdí BARBORA LUKÁČOVÁ.

Ako v tejto súvislosti teda hodnotíte, že MIRRI teraz rokuje s Európskou komisiou o desaťpercentnom presune eurofondov do Bratislavského kraja?

Bratislava si sama naozaj s niektorými problémami neporadí. Bez ohľadu na to, že je na Slovensku najbohatším regiónom. Keď sa na to pozrieme objektívne, Bratislava z hľadiska prerozdeľovania podielových daní podporuje zvyšok krajiny, no na druhej strane tú odvádzajú dane firmy, ktoré majú zisky z celého Slovenska. Tie problémy sa vyriešia, iba ak sa uprace sám štát. Musí sa konečne objektívne pozrieť na územie, na nástroje, ktoré sú v území, na administratívno-správne usporiadanie, na možnosti financovania činnosti samosprávy. Vyžaduje si to širšiu diskusiu a zhodu. Rozumiem snahe Bratislavského kraja, no zároveň si myslím, že to Bratislavu z dlhodobého hľadiska nezachráni. Záchranou pre Bratislavu bude vyrovnanie regionálnych rozdielov.

Aká je v otázke transferu a jeho veľkostí pozícia Únie miest Slovenska?

V minulosti viaceré členské mestá ÚMS v tomto Bratislavu podporili.

Čiže malo by podľa vás ministerstvo k tomuto presunu pristúpiť?

My v ÚMS sa na Slovensko snažíme pozerať ako na celok. Naše mestá sú z celého Slovenska a snažíme sa nemyslieť krátkozrako, kde sme teraz, ale skôr kde by sme mali byť, aby sa Slovensko posunulo dopredu.

Vláda už schválila novú implementačnú štruktúru eurofondov, ktoré má podľa MIRRI zjednodušiť čerpanie eurofondov. Hlavnou zmenou je zníženie počtu inštitúcií, ktoré sú do čerpania zapojené. Počet sprostredkovateľských orgánov sa zníži o tretinu, pričom medzi nimi už nebudú kraje a krajské mestá. Uľahčí nové nastavenie čerpanie nových peňazí z fondov EÚ?

Áno. Verím tomu, že to je jediná cesta. Keď pri eurofondovej žiadosti musí papier chytiť 30 úradníkov, tak je jasné, že by to bolo pomalé, aj keby sedeli v jednej kancelárii. Čím menej bude administratívnych bariér, tým to bude lepšie. Preto túto snahu hodnotím ako odvážnu a prelomovú. Je ale zatiaľ otázne, či to bude úspešné, pretože ministerstvá na Slovensku sú veľmi nepružné.

Nie je problém pre čerpanie eurofondov v území, že zo zoznamu sprostredkovateľských orgánov vypadávajú krajské mestá a samosprávne kraje, kde ich teraz ale majú nahradiť nové technické sekretariáty?

Tým, že sa mení systém čerpania tak, že nebudú výzvy, ale vyzvania na projekty, tak v tom problém nevidím. Nová filozofia celý proces veľmi zjednoduší.

Väčšina eurofondov, až 90 percent, ale stále pôjde cez výzvy. Nebudú v prípade týchto peňazí žiadateľom chýbať sprostredkovateľské orgány?

Myslím si, že nie. Z tých 90 percent je približne 60 percent doprava. Tam je známy príjemca, vieme, kam a ako tie peniaze pôjdu. Drobní príjemcovia sú v životnom prostredí, sociálnej oblasti a školstve. A tam bude kľúčové, aby maximum aktivít nemuselo ísť cez výzvy, pretože výzvy sú cesta do pekla. Medzi zverejnením výzvy a podpisom zmluvy je vesmírna vzdialenosť. Akékoľvek zjednodušenie je prospešné. Ak sa MIRRI nepodarí s ostatnými rezortmi vybojovať ten boj, tak to bude problém. V tomto úplne stojím na strane MIRRI. Ak rezorty majú záujem, aby tie peniaze územiu pomohli – napríklad pri budovaní kompostární, ktoré môže spraviť len samospráva – prečo by to malo ísť výzvou? Územie má najlepšie zmapované, čo potrebuje.

Čo by v tejto fáze prípravy ďalšieho programového obdobia malo ešte spraviť MIRRI pre čo najlepšie čerpanie nových eurofondov v území?

Samosprávy čerpať eurofondy vedia, majú projekty, problém nie je na ich strane. Ten je na strane vyhlasovateľov výziev. Ministerstvá by mali upustiť od rezortizmu. Všetko, čo sa dá, by mali pustiť do integrovaných územných investícií. Nerozumiem, prečo to nechcú spraviť. Veď keby to spravili, zodpovedať za čerpanie bude samospráva. Tým im odpadne papierovanie, kontroly a čerpanie pôjde hladko. To by ale znamenalo, že by nemali „kľúče od miešačky“, čo je asi hlavný problém.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8