Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP). [Európsky parlament.]

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec Michal Wiezik. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Michal Wiezik je europoslancom za stranu Spolu – občianska demokracia a členom frakcie Európska ľudová strana (EPP). V Európskom parlamente pôsobí vo výbore pre životné prostredie (ENVI) a je tiež náhradníkom vo výbore pre poľnohospodárstvo (AGRI). 

V rozhovore v europoslancom Michalom Wiezikom sa dozviete:

  • Prečo považuje za zlý kompromisný návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý prijal europarlament
  • akým spôsobom prebiehalo hlasovanie o reforme SPP v Európskom parlamente,
  • prečo europoslanci návrh podporili, hoci inokedy majú väčšie ambície ako Európska komisia,
  • či je sklamaný z postoja jeho frakcie Európskej ľudovej strany,
  • či v diskusii o reforme agropolitiky EÚ nezanikli potreby farmárov,
  • čo očakáva od ďalších rokovaní v trialógu,
  • či očakáva razantný postoj Európskej komisie v ďalších rokovaniach
  • aké ekoschémy by odporučil ministerstvu pôdohospodárstva.

Európsky parlament minulý týždeň po dlhých mesiacoch konečne prijal svoju rokovaciu pozíciu k podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky na ďalších sedem rokov. Ide o jednu z najdôležitejších politík EÚ, tvorí tretinu eurorozpočtu, zastrešuje široký okruh oblastí: okrem poľnohospodárstva aj potravinárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka a podobne. Je to zatiaľ najdôležitejšia legislatíva, o ktorej ste ako europoslanec hlasovali?

Z hľadiska finančného objemu určite. Na Spoločnú poľnohospodársku politiku ide 57 miliárd eur ročne, z tohto dôvodu je to veľmi dôležitý legislatívny dokument. Pre mňa je to tiež dôležité, pretože poľnohospodárstvo má veľký vplyv na životné prostredie. Práve preto som sa na túto reformu veľmi tešil. Očakával som, že prinesie reformný posun, aby poľnohospodárstvo nebolo len produktívne, ale aby bolo súčasťou riešenia problémov v životnom prostredí.

Aj z tohto dôvodu ste hlasovali proti kompromisnému návrhu Európskeho parlamentu a verejne ho aj kritizujete. Prečo je podľa vás zlý?

Reforma, ktorú som očakával – aj v súvislosti s Green Dealom (Európska zelená dohoda, – pozn. red.) – a ktorá mala byť proreformne orientovaná pre zlepšenie ochrany prírody, sa nedostavila. Naopak, zmeny, ktoré reforma priniesla, boli krokom späť. Ešte viac potvrdili staré schémy a zabetónovali reformu v minulosti. To bolo pre mňa neprípustné. Preto som hlasoval proti celej reforme.

Nie je v tom návrhu nič, čo by mohlo reálne zmierniť negatívne dopady SPP na prírodu a klímu? Nie je tam nič, čo by zlepšilo súčasný systém SPP?

Je toho veľmi málo. Treba si uvedomiť, že návrh Komisie, z ktorého vychádzal návrh europarlamentu, vznikal pred dvomi rokmi – za bývalého šéfa kabinetu Jeana-Claudea Junckera. Vtedy sa o Green Deale nikomu ani nesnívalo. Keď vyšiel návrh Komisie, tak zo strany environmentálnych organizácií bol kritizovaný ako málo ambiciózny. Výsledok je, že Parlament svojimi pozmeňovacími návrhmi reformu ešte zhoršil. Dostali sme sa do situácie, kedy je reforma SPP v rozpore s cieľmi Európskej zelenej dohody.

Svedčí o tom napríklad to, že sa za najväčší úspech vyjednávačov považovalo, že z článkov dokázali vypustiť akékoľvek zmienky o Stratégii biodiverzity do roku 2030 a stratégii Farm to Fork (potravinová stratégia Z farmy na stôl, – pozn. red.), ktoré vyplývajú z Green Dealu a smerujú k ochrane životného prostredia a zlepšeniu potravinovej produkcie. Z toho sa dá vytušiť, aké bolo nastavenie predkladateľov reformy.

Nie je logické, že ciele týchto dvoch stratégií nie sú súčasťou reformy, keďže zatiaľ ide iba o návrhy? Členské štáty aj poľnohospodári poukazujú na to, že ešte neexistuje dopadová štúdia k týmto dvom stratégiám a tak nie je ani jasné, aký finančný dopad to bude mať na farmárov. 

Áno, to, že ešte nemáme žiadny legislatívny rámec pre tieto stratégie, sa spomínalo, ako jeden z dôvodov. Napriek tomu nebol žiaden problém povedať, že v duchu Green Dealu budeme rešpektovať ich ciele a rámce. Ale opak bol pravdou, naozaj bola snaha odstrániť akékoľvek referencie na ne a zostali tam iba v recitáloch. Tie sú sami osebe bezzubé.

Európsky týždeň | Zelená reforma agropolitiky EÚ sa nekoná

Európske poľnohospodárstvo má za sebou zaujímavý týždeň, od ktorého očakávalo veľa. Riešila sa totiž najdôležitejšia a najstaršia politika Európskej únie, konkrétne spoločná poľnohospodárska politika. Ako to dopadlo a prečo je to dôležité? Počúvajte nový diel podcastu Európsky týždeň.

V minulosti aj Európsky dvor audítorov potvrdil, že tie nástroje, ktoré mali motivovať farmárov, ako napríklad greening (ekologizačné platby), alebo ďalšie environmentálne podmienky nefungujú. Európska komisia predstavila nové ekoschémy, ktoré majú byť základom zelenej reformy. Tie teraz prešli aj v Európskom parlament, ktorý požaduje, aby členské štáty na ekoschémy vyčlenili 30 percent z prvého piliera (priame platby). Ani tento nástroj nemôže zvrátiť negatívny trend?

Ja som sa na ekoschémy veľmi tešil. Tak ako ich predstavila Európska komisia to mal byť ambiciózny nástroj na zlepšenie situácie. Boli priamo zaradené do prvého piliera. Parlament odsúhlasil, že budú zaberať 30 percent prostriedkov. Potiaľ by to bolo v poriadku.

Keď sa ale pozrieme, čo sa z ekoschém stalo obsahovo, vidíme veľký odklon od pôvodnej ambície. Obsahujú opatrenia každého typu, ktoré s ňou nemajú nič spoločné. Jedným z takých opatrení je, že kondicionality, čiže podmienky, ktoré musí automaticky splniť každý uchádzač o priame platby, je možné nahradiť ekoschémami podobného charakteru. Kondicionalita už teda nebude a to isté opatrenie, ktoré bolo jej predmetom, sa teraz bude počítať ako schéma. Ekoschéma je ale len prídavok, čiže bude dodatočne zaplatená.

Tam, kde by mali byť ambiciózne opatrenia napríklad na zlepšenie situácie poľného vtáctva – budovanie remízok, alebo podobne – bude pôvodná kondicionalita ako aktivita a bude sa hovoriť, že to napĺňa tých 30 percentnej environmentálnej ambície. Je to klamanie telom: tých 30 percent je nafúknutých opatreniami, ktoré nemajú charakter ekoschémy.

Rôzne vedecké práce poukazujú na úbytok niektorých živočíchov v poľnohospodárskej krajine. Iba čo sa týka vtáctva, populácie za posledných 40 rokov na poliach klesli o 57 percent. Je návrh europarlamentu, v tej podobe, ako ho europoslanci teraz prijali, taký, že keď sa stretneme o sedem rokov, tak európske ale aj slovenské polia budú ešte prázdnejšie a tichšie?

Áno, reforma v tomto smere podľa mňa neprináša žiadnu zmenu. Umožňuje väčšinu prostriedkov čerpať na obhospodarovanú plochu bez pridanej hodnoty. Členským štátom dáva možnosť namiešať si mix ekoschém tak, aby za menšiu robotu dostávali peniaze navyše. Bojím sa, že ekoschémy budú využívané na 100 percent, ale na neefektívne opatrenia. Je to škoda, lebo rovnako na 100 percent by sa využívali, aj keby boli naviazané na efektívne opatrenia.

Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť. Vidno to aj na článkoch, ktoré prešli. V pôvodnom návrhu bolo jasne napísané, k čomu má reforma SPP prispieť: zníži sa o 50 percent používanie nutrientov, neproduktívne krajinné prvky budú tvoriť 10 percent plochy, alebo koľkými percentami prispeje k zmierňovaniu klimatickej zmeny a podpore biodiverzity.

V prijatom texte parlamentného návrhu ale nie sú tieto ciele záväzné. Keď sa k nim SPP nedopracuje, tak je možné zvaliť vinu na externé faktory. Nebude to nikdy vina SPP. To mi pripadá ako legislatívna výhovorka.

Čo sa týka rozhodovacieho procesu v EÚ tak v praxi to býva často tak, že Európska komisia príde s nejakým návrhom, ku ktorému sú členské štáty často opatrné opäť a majú tendenciu ho oslabiť, pričom v prípade Európskeho parlamentu to býva naopak –  europoslanci zastávajú odvážnejšie postoje ako Európska komisia, býva to tak aj v politikách týkajúcich sa životného prostredia a klímy – ako prvé mi napadne klimatický zákon. V prípade reformy SPP je to ale naopak, prijatá pozícia Parlamentu oslabuje zelené ambície Európskej komisie. Ako si to vysvetľujete? 

Faktorov je veľmi veľa. Kompromisnú dohodu reformy vypracovali tri frakcie europarlamentu: ľudovci (EPP), socialisti (S&D) a liberáli (RE).

Moja materská frakcia (Európska ľudová strana, EPP, – pozn. red.) je poľnohospodárska frakcia. Hlavným spravodajcom bol náš člen Peter Jahr, ktorý je popri poslaneckom mandáte sám chovateľom dobytka. Má pomerne bohatú poľnohospodársku históriu. Po páde železnej opony bol riaditeľom veľkého poľnohospodárskeho koncernu. Už toto by sa dalo chápať ako stret záujmov, ale v Parlamente sa to bohužiaľ berie ako ideálna kvalifikácia na takúto úlohu.

Socialisti sú prakticky ten istý prípad. V rámci Renew Europe (liberáli) mali rozhodujúce slovo „Babišovci“. Keďže sa kompromis tvoril v týchto troch frakciách, nečakali sme veľké zázraky a ani sme sa ich nedočkali.

Veľkú úlohu zohralo aj to, že tento návrh je obrovský moloch, v rámci ktorého sme museli prejsť 1400 pozmeňovacími návrhmi. Jediným šťastím bolo, že sme hlasovali na diaľku. Keby sme hlasovali klasicky, tak tam sedíme doteraz. Ja sa obávam, že mnohí z poslancov nemali kapacitu, aby robili to čo môj tím, že sme si prešli každý jeden návrh a potom sme sa rozhodovali. Väčšina poslancov sa spoľahla na odporúčania vedenia svojej frakcie.

Nehovoriac o tom, že v mojej frakcii sa na tento dokument prikladal veľký dôraz. Na jednotlivé hlasovania bol three-line whip (striktné inštrukcie pre poslancov, ako hlasovať v danej veci, pozn. red.), čiže silné zdôraznenie, že treba sledovať frakciu. Aj keby sa poslanci chceli odkloniť od frakčného návrhu, toto ich odradilo.

Dá sa polemizovať o tom, nakoľko sú frakcie a ich vedenie napojené na záujmové skupiny v poľnohospodárstve. Myslím si, že to tiež zohralo veľkú rolu. Je to naozaj obrovský balík peňazí a konzervativizmus je stále silnejší ako snaha o reformu.

Nezisková organizácia Corporate Europe Observatory, ktorá skúma vplyv lobingu na tvorbu politík EÚ, poukazuje na to, že veľké poľnohospodárske zväzy majú stále privilegovaný prístup k rozhodovateľom – či už v eurokomisii, v Rade EÚ, ale aj vo vedení poľnohospodárskeho výboru europarlamentu a k spravodajcom k legislatíve. Máte takú skúsenosť?

Osobnú skúsenosť nemám. Nikto z týchto veľkých hráčov ma nekontaktoval, pretože to ani nepotreboval. Čísla hovoria za seba. V SPP hovoríme o obrovských miliardách a pre celú Úniu platí, že 20 percent subjektov poberá 80 percent dotácií. Tam sú veľkí hráči, ktorí si nič nenechajú ujsť.

Proces (rokovaní) sa ťahal dva roky a komunikovala o ňom úzka skupina ľudí. Nemal som preto pocit, že by to bol extrémne otvorený proces, do ktorého by sa dalo vstupovať. Aj keď som sa o to snažil, tak moje námietky neboli zohľadnené.

Európske poľnohospodárstvo čaká kľúčový týždeň, ochranári hovoria o bozku smrti pre prírodu

Europoslanci budú hlasovať o prijatí návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2021. Ich pozmeňovacie návrhy sú ale podľa ochranárov ranou pre ekologické a klimatické ambície Eurokomisie a zakonzervujú súčasný stav v poľnohospodárstve, ktorý vedie k strate biodiverzity. 

Miera otvorenosti bola slabá. Tento obrovský materiál nám zverejnili v piatok, týždeň pred hlasovaním. Pôvodne sa o ňom malo hlasovať v stredu a v pondelok večer predseda europarlamentu presunul hlasovanie na utorok. My sme stratili deň na prípravu materiálu, ktorý sme dovtedy nevideli.

Ak by ho chcel niekto objektívne preskúmať, tak by to musel robiť, ako moja kancelária. A my sme boli z toho veľmi vyčerpaní.

Ten kompromisný návrh, ktorý bol prijatý a ktorý kritizujete, vznikol z dohody troch najväčších frakcií v parlamente – socialistov, ľudovcov a liberálov. Súčasťou teda bola aj vaša frakcia Európska ľudová strana – je to pre vás o to väčšie sklamanie?

Nie, mňa to neprekvapilo. Naša strana sa vždy hlásila k tomu, že je farmárska. Podobný prístup som videl už pri príprave stratégie pre lesy. Bol to konzervatívny až spiatočnícky prístup. Kým pre nastavenie SPP kritériom bolo dať peniaze farmárom, pri lesnej stratégii to bolo nechať lesníkov robiť svoju robotu. To je súčasťou DNA mojej frakcie.

Zaujalo ma skôr, že sa táto línia vinie naprieč parlamentom. Vidieť, že väčšina poslancov nepovažuje za potrebné zásadne reformovať poľnohospodárstvo.

Neexistuje dostatočná spoločenská debata a tlak na tieto témy. Pri klimatickom zákone Parlament hlasoval za ambicióznejšie ciele ako predostrela Komisia. Je to preto, že signál zo strany verejnosti, aby sme riešili klímu, je extrémne silný a formuje celú politiku Green Dealu. Nemáme Gretu Thunberg, ktorá by sa  postavila za reformované poľnohospodárstvo a lesníctvo, preto to tak zatiaľ nerezonuje. Preto bolo aj 400 poslancov pripravených hlasovať za veľmi konzervatívne a z hľadiska environmentálnych ambícií neefektívne politiky. A nemajú s tým žiadny problém, dokonca si myslia, že tým robia dobre.

Vy ste svoje zaradenie v EPP pre náš portál zdôvodňovali aj tým, že je to stále najväčšia frakcia v europarlamente a že zmeny postojov medzi konzervatívcami, na ktorých podľa vlastných slov pracujete, budú mať v konečnom dôsledku väčší dopad, ako keby ste svoju agendu presadzovali v zelenších frakciách. Podarilo sa Vám v tomto prípade zmeniť názor niektorých kolegov?

V prípade agropolitiky veľmi nie. Ale treba povedať, že to veľmi dobre zabralo pri príprave klimatického zákona. Keď sa pozriete na čísla, tak tých 60 percent (zníženie emisií do roku 2030 oproti roku 1990) prešlo oproti návrhu 55 percent (návrh Komisie, – pozn. red) o 20 hlasov. V našej frakcii 16 ľudí hlasovalo v rozpore s odporúčaním frakcie. Bez ich nadpráce by ten zákon zostal na 55 percentách. Niektorých z nich som presvedčil aj ja. Sú to ťažké boje a aj odozva frakcie na našu adresu bola veľmi nepriaznivá. Považovali to za prehru kvôli neverným členom.

Podobne sa mi podarilo presadiť nedávnu správu k svetovému odlesňovaniu. Tam tiež 27 poslancov zahlasovalo v rozpore s frakciou v prospech správy. A tiež celá slovenská delegácia, ktorú som do veľkej miery ovplyvnil.

Napríklad do EU Forest Strategy (Stratégia lesného hospodárstva) som sa zapojil naplno, je to moja hlavná téma. Doslova som si tým znepriatelil mnohých členov frakcie. Podľa nich som prekročil červenú čiaru, pretože som nebol ochotný podieľať sa na zvláštnych kompromisoch, ale chcel som ísť podľa vedeckých faktov.

Moja pozícia je dôležitá, ale príjemná nie je a určite neprispieva k môjmu zviditeľňovaniu po politickej linke. Ale myslím si, že som na dobrom mieste.

Keď sme s vami robili rozhovor krátko po eurovoľbách, povedali ste, že pripúšťate aj vystúpenie z EPP, ak vám bude klásť prekážky „nezlučiteľné s primárne ekologickým mandátom od mojich voličov“. Nie je toto najlepší príklad toho, že to tak je? Nie je to dôvod na zmenu vášho postoja?

Stále nemám problém prezentovať svoju pozíciu. Vždy keď na výbore prednesiem môj postoj, ako budem hlasovať, pretože taká je slovenská linka, tak je to vždy prijaté. Napríklad v prípade geneticky modifikovaných potravín. Myslím si, že v tomto smere mi niekto nekladie prekážky, necítim sa priamo obmedzovaný.

Ak som hovoril, že sa nebudem rozhodovať politicky, je to kvôli tomu, že táto frakcia, ktorej línii často oponujem, mi nedôveruje natoľko, aby mi dala robiť spravodajstvo k nejakej legislatíve. Zatiaľ toto nepovažujem za kľúčovú vec. Mám stovky pozmeňovacích návrhov, mnohé z nich prešli v rozpore s líniou frakcie.

Nemám teraz žiadne zajačie úmysly. Aj keby som nad tým uvažoval, nenachádzam optimálnu frakciu, v ktorej by som chcel pôsobiť. Muselo by k tomu smerovať nejaké zásadné a vážne ohrozenie mojej nezávislosti. K čomu ešte nedošlo.

Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

SPP vznikala a aj stále je politika, ktorá má plniť sociálne a hospodárske funkcie a teda hlavne podporovať nestabilný príjem farmárov, ktorí zabezpečujú potraviny v EÚ. Nemáte dojem, že v reforme agropolitiky na pozadí diskusie o jej udržateľnosti zanikajú potreby farmárov?

To je dobra otázka, pretože slovo farmár je veľmi široký pojem. Mohli by sme ich členiť podľa veľkosti obhospodarovaného územia, či politického alebo geografického zaradenia. Myslím si , že všeobecná situácia sa oproti tomu, čo tu bolo doteraz, veľmi neposunula. Veľmi sa nevyriešila disproporcionalita výšky priamych platieb medzi členskými štátmi. Východný blok EÚ má v priemere nižšie priame platby ako západný, čo výrazne kriví ekonomickú súťaž. Reforma ani v tomto smere nepriniesla veľkú zmenu, napriek snahy o vyrovnanie týchto rozdielov.

Jediné, s čím prišla reforma, je že členské štáty, ktoré nedosahujú priemernú úroveň platieb, budú môcť z druhého piliera (Program rozvoja vidieka, – pozn. red.) presunúť do prvého piliera 12 percent prostriedkov. Nie je to dobrý mechanizmus, ide na úkor rozvoja vidieka. Je to diskriminačné, pretože staré krajiny svoj vidiek rozvíjať môžu a my si tieto peniaze musíme presunúť na vyrovnanie rozdielov.

Otázne je, aká bude implementácia postupov na národnej úrovni, pretože je tam zabezpečená veľká voľnosť. Aj reforma smerovala k tomu, aby ten pomyselný diktát EÚ bol čo najmenší a poľnohospodári mohli bez problémov čerpať peniaze na priame platby.

Ja som si prečítal, ako na hlasovanie reagovalo najväčší európsky poľnohospodársky zväzu COPA-COGECA. Reakcia bola, že aktivisti, ktorí najhlasnejšie kritizujú SPP a mali aj najambicióznejšie požiadavky smerom k budúcim pravidlám, nemajú reálne skúsenosti s prácou na pôde. Nie je to možno oprávnená výčitka? Nie sú niektoré požiadavky ekológov odrhnuté od poľnohospodárskej reality?     

Poľnohospodárstvo už dávno nie je len o produkcii potravín a obrábania pôdy. Čelíme vážnej environmentálnej kríze, ktorú spôsobuje intenzívneho poľnohospodárstvo a dotačná politika, ktorá ho udržuje v krajine. Grafy o ústupe vtákov a hmyzu neklamú. Rovnako neklamú analýzy o stave pôdy a podzemných vôd.

COPA-COGECA je veľký hráč, ktorý po tejto reforme môže oslavovať. To je dôkaz, že reforma je v duchu environmentálnych ambícii úplne zlá. To, že neziskové organizácie sú nespokojné s reformou je vážny signál. Hovoríme o verejných peniazoch, ktoré sa takýmto spôsobom míňajú účinku a vytvárajú zisk pre veľkých nadnárodných hráčov. To nekorešponduje s objednávkou spoločnosti. Tá chce zdravé a kvalitné potraviny, ale nie za cenu likvidácie životného prostredia.

Na jednej strane EÚ očakáva, že farmári budú spĺňať prísnejšie ekologické podmienky, na druhej strane obchodná politika vytvára priestor na čoraz väčší dovoz lacnejšej produkcie farmárov z tretích krajín, ktorí navyše nemusia plniť také prísne požiadavky ako európski farmári. Prípadne, keď sa pozrieme napríklad do Brazilíe, niekedy svojou produkciou spôsobujú obrovské environmentálne škody. Toto nepovažujete za problém?

Áno, ale celá SPP má slúžiť na vytvorenie konkurencieschopnosti. Konkurovať iba cenou nie je dostačujúce. Dnešnú spoločnosť zaujíma kvalita, zdravie a lokálnosť a podľa toho hľadá produkty. Zástancovia tradičnej línie strašia tým, že keď poľnohospodárstvo nebudeme podporovať starým spôsobom, tak ľudia budú mať predražené potraviny. To ale nie je postavené na reálnych základoch.

Do podpory toho najzákladnejšieho poľnohospodárstva ide ročne 57 miliárd eur. Nešlo o to, že by sme tento princíp chceli ohroziť. Malo ísť len o to, aby sa z tohto obrovského balíka šesť až sedem miliárd eur, ktoré budú plniť iné ako základné ciele, pretože sú dôležité na zabezpečenie produkcie.

Greenpeace: Živočíšna výroba v EÚ tvorí viac emisií ako všetky autá a dodávky dokopy

Ak EÚ nezníži a nezmení produkciu mäsa a mlieka, nesplní svoje klimatické záväzky, tvrdí na základe novej štúdie mimovládna organizácia Greenpeace. Únii odporúča zastaviť dotácie pre priemyselnú živočíšnu produkciu, či znížiť počty hospodárskych zvierat a konzumáciu mäsa. 

Keď nám skolabuje systém opeľovačov, alebo viazania živú na humusovú zložku pôdy, tak poľnohospodárstvo skončilo. A presne tam smerujeme.

Ide o rovnaký systém ako v Green Deale. Tiež môžeme páliť uhlie, alebo zemný plyn, ale prídeme do stavu, kedy sa nám rozsype spoločnosť. Preto potrebujeme inovatívny prístup ako Green Deal, aby sme prešli na obnoviteľné zdroje energie.

A toto presne mala byť esencia SPP. Nestalo sa, zabetónoval sa starý spôsob a ešte väčšie peniaze pôjdu na neefektívne poľnohospodárske aktivity. Celá táto reforma je obrovský greenwash (zavádzanie ohľadom environmentálnych cieľov, – pozn. red.).

Teraz konečne môžu začať konečne trialógy, teda rokovania Európskeho parlamentu, Európskej Komisie a Rady EÚ. Veríte, že by sa to v tomto procese ešte niečo mohlo zmeniť?

Dúfam. Málokedy sa ale stáva, že by bol signál z Európskeho parlamentu taký slabý, alebo horší ako ten od Komisie. Vyzerá to tak, že aj mediálny priestor ukazuje na to, že je to zlá reforma. Uvidíme, aká bude reakcia na hlas ulice.

V prípade Slovenska by som sa nedovážil hádať, či bude zastávať ambicióznu politiku. Signály z ministerstva pôdohospodárstva ma skôr presviedčajú o opaku. To, čo na Rade EÚ prezentoval (minister Ján Mičovský) bolo v línii škodlivej reformy – nikam sa neposunúť a dať farmárom peniaze ako doteraz a ešte trochu viac za žiadnu pridanú hodnotu.

Keďže nevidím tlak Parlamentu – a uvidíme, ako to bude zo strany Komisie – tak nevidím dôvod, prečo by členské štáty mali tlačiť na zmenu situácie a nenájsť pohodlný kompromis, ktorý žiaľ neprinesie požadovanú zmenu.

Po hlasovaní v Rade EÚ a v Európskom parlamente vznikla iniciatíva WithdrawTheCap, ktorú podporuje aj švédska aktivistka Greta Thunberg. Aktivisti v nej apelujú na Komisiu, aby úplne stiahla svoj návrh. Považujete to za reálne?

Veľmi nie. Vzhľadom na veľkosť tej legislatívy, ale aj na to, že predsedníčka Komisie (Ursula von der Leyen, – pozn. red.) dostala pokarhanie z jej materskej strany CDU (EPP) za nesledovanie politickej línie, si nemyslím, že spraví taký zásadný krok.

Bol by veľmi potrebný, ale nie je na to dostatočný tlak. Jedinú nádej vkladám do trialógu, kde by Komisia aspoň čiastočne mohla trvať na zlepšení postojov. Hlavne preto, že táto reforma nie je v súlade s oficiálnym smerom Green Dealu. Ak chce Komsia k tomu pristúpiť koncepčne, mala by byť počuť a žiadať nápravu reformy, ktorú predložil Parlament.

A čo eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. Mohol byť on ten, o koho sa bude dať oprieť v snahe o túto nápravu?

Ja som dlho z neho nebol nadšený. Ešte na úvodných hearingoch (vypočutie kandidátov na eurokomisárov v Európskom parlamente, – pozn. red.) som nepodporil jeho kandidatúru ani v jednom kole. Zdal sa mi veľmi nepresvedčivý, slabo zorientovaný a jazykovo vybavený. Počas plenárnych diskusií v europarlamente, kde sa mu odprezentovali pozície frakcií, bola jeho línia konštruktívna a sám prízvukoval, že reforma SPP musí ísť cestou posilnenia biodiverzity.

Myslím si, že DG AGRI (generálne riaditeľstvo Komisie pre poľnohospodárstvo, – pozn. red.) je rovnako ako výbor AGRI (poľnohospodársky výbor v europarlamente, – pozn. red.) veľmi konzervatívny. Tam by som výraznejšie ambície neočakával. Ale bude do toho hovoriť aj eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius, od ktorého čakám silnú pozíciu.

Súčasťou reformy SPP je aj väčšia voľnosť pre členské štáty, ako si nastavia agrodotačné pravidlá. Keď už vieme, akým smerom sa uberá reforma, nedávalo by väčší zmysel, aby aktivisti, ale aj ostatní aktéri presunuli svoju pozornosť na národné inštitúcie a vyvíjali tlak tam?

Nastavenie systému umožňuje spraviť aj dobré kroky. Dajú sa tam zahrnúť aj dobré opatrenia. Ak sa ale niektorý členský štát rozhodne do ekoschém zaradiť kondicionality a preplácať ich cez tieto ekoschémy, dá svojim farmárom konkurenčnú výhodu. Potom sa tento systém budú snažiť kopírovať aj ostatné krajiny.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský hovorí, že aj keď budú ekoschémy dobrovoľné, tak sa im Slovensko nebude snažiť vyhnúť. Skúsenosti z minulých volebných období ale ukazujú, že ak nie čo nie je v rámci SPP povinné, Slovensko sa tomu skôr vyhne. Máte pocit, že by sa to teraz mohlo zmeniť?

Precedens už máme a vidíme ho v druhom pilieri, kde boli zelené opatrenia. Boli tam kategórie opatrení od svetlozelených po tmavozelené. Medzi tmavozelenými bolo napríklad budovanie neproduktívnych biopásov pre opeľovače, remízok a podobne. Vo svetlozelenej bolo vysádzanie plodín viažucich dusík – to malo akože podporiť biodiverzitu.

Hádajte, čo z toho farmári robili najviac. Pochopiteľne sa nebudovali remízky, nezachraňovali sa mokrade, ale sa vysádzala lucerna, pretože to je pre nich najjednoduchšie. Samozrejme sa to minulo účinku. Tieto opatrenia nielenže neprinášali náležitý efekt, ale spôsobovali krízu.

V tej dobrovoľnosti je zakopaný diabol, pretože umožňuje obchádzať ciele.

Systém by mal byť nastavený tak, aby ekoschémy išli cielene do zlepšenia životného prostredia.

Mičovský predstavil harmonogram príprav strategického plánu pre agrodotácie

Návrh kľúčového dokumentu pre prípravu strategického plánu pre poľnohospodárstvo chce mať ministerstvo hotový v decembri. Materiál zatiaľ vzniká interne na rezorte, verejnosť sa k pripomienkam dostane až v októbri, čo sa nepáči niektorým poslancom. 

Ministerstvo pôdohospodárstva podľa svojho harmonogramu príprav strategického plánu pripravuje práve teraz zoznam ekoschém. Keby ste mali možnosť vybrať prioritné aktivity pre ekoschémy, ktoré by to boli?

Je to pomerne evidentné, musíme sa len pozrieť na trendy v ekológii poľnohospodárskej krajiny. Vidíme, že nám ustupujú vtáky, hmyz, kolabujú opeľovače. Na to presne sú adresne nastavené opatrenia, ktoré tomu môžu zabrániť: zmenšovanie polí, zväčšovanie neproduktívnych prvkov, zvyšovanie prepojenosti ekosystémov.

Vedecký konsenzus je, že ak chcem zabezpečiť zachovanie biodiverzity v poľnohospodárskej krajine, tak potrebujeme 10 percent celkovej plochy vyčleniť na neproduktívne prvky. Reforma (kompromis parlamentu) hovorí o piatich percentách a aj to je odvodené len z ornej pôdy. Čiže sme sa dostali na tri percentá. Toto je podľa niekoho environmentálna reforma.

Preto najlepšie bude, keď ekoschémy nenastavíme podľa toho, čo hovorí reforma, ale zapojíme vedcov, ktoré vedia a povedia, čo robiť. Hlavným kľúčom je zvýšiť heterogenitu poľnohospodárskej krajiny. Heterogenita podporuje život. Zaistiť sa dá zväčšovaním okrajov, neproduktívnymi prvkami a znižovaním chemického zaťaženia krajiny. Toto by ekoschémy mali zabezpečiť a zaplatiť.