Wojciechowski o COVID-19: Ani počas krízy nemôžeme zanedbať environmentálne ciele agropolitiky

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski, [EPA-EFE/Julien Warnand]

Aj v čase, kedy sa Európou šíri nový koronavírus Európska zelená dohoda zostáva hlavnou politikou Európskej komisie, hovorí agrokomisár EÚ Janusz Wojciechowski. „Hospodárska obnova po COVID-19 určite musí byť zelená a udržateľná,“ hovorí poľský komisár.

Ministri poľnohospodárstva v stredu (25. marca) prostredníctvom telekonferencie rokovali o tom, ako bojovať s negatívnymi dopadmi ochorenia COVID-19. Hlavnou témou ministrov v Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (AGRIFISH) bol pochopiteľne jeho vplyv na poľnohospodársky a potravinársky sektor.

Videohovoru sa zúčastnil aj eurokomisár zodpovedný za poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. Ministrom predstavil všetky opatrenia, ktoré v súvislosti s koronavírusom doteraz prijala Európska komisia.

Poľský komisár tiež objasňoval, ako sa dnešná kríza dotkne reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, prechodného obdobia v agropolitike a ďalších strategických plánov exekutívy EÚ.

S Wojciechowskim sa po rokovaní Rady EÚ o týchto témach rozprával novinár bruselského portálu EURACTIV.com Gerardo Fortuna.

Čoho sa agroministri EÚ počas krízy najviac obávajú?

Členské štáty v stredu na Rade EÚ (v zložení poľnohospodárstvo a rybárstvo, AGRIFISH) vyjadrili viacero obáv – od rizika, že pre nedostatok pracovnej sily nebudú schopné plniť všetku administratívu spojenú s SPP, až po logistické záležitosti, ktoré by mohli ohroziť fungovanie potravinového reťazca v EÚ.

A čo ste im odkázali?

Že na tieto obavy zareagujeme a ponúkneme im v krízových časoch potrebnú flexibilitu a zjednodušenie pravidiel agropolitiky. Ja a môj úrad budeme pozorne sledovať vývoj situácie a ak to bude potrebné, sme pripravení konať.

Môže koronavírus spomaliť vašu prácu a rokovania ohľadom Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 a predovšetkým dočasných opatrení, ktoré budú platiť počas prechodného obdobia?

Európska komisia si nemyslí, že COVID-19 zásadne ovplyvní prijatie nariadenia týkajúce sa prechodného obdobia. Členské štáty a Európsky parlament si najlepšie uvedomujú, aké dôležité je zabezpečiť plynulosť platieb pre poľnohospodárske podniky a obyvateľov vidieka v krízových časoch, ale aj po nich.

Pre všetky zúčastnené strany je prijatie legislatívy úplnou prioritou a sú odhodlané to urýchliť. Tak europarlament, ako aj eurokomisia majú kapacity na to, aby sa prispôsobili situácii a zabezpečili rokovania a prijatie návrhov, aj keď osobné stretnutia budú obmedzené.

Reforma únijnej agropolitiky tak skoro nebude, poľnohospodárov čakajú roky neistoty

Európska komisia navrhuje odložiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2021. Podľa odborníkov je však realistickým scenárom až rok 2023 alebo 2024. Slovenskí poľnohodpodári sa zrejme musia pripraviť na nižšie hektárové dotácie počas prechodného obdobia.  

Mohla by podľa vás epidémia ovplyvniť aj rozhovory o kľúčových témach reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky? Ministri a europoslanci môžu v tejto situácii otočiť a žiadať väčšiu finančnú podporu na obnovu agrosektora na úkor peňazí určených na environmentálne opatrenia.

Komisia si veľmi dobre uvedomuje v akej finančnej situácii sa ocitli poľnohospodári a aj preto podpora ich príjmov je hlavným prvkom reformy SPP, ktorú Komisia predstavila v júni 2018. V tejto chvíli bude kľúčové monitorovať dopady súčasnej krízy na poľnohospodárske trhy a dbať na to, aby podpora príjmu zaistila životaschopnosť a odolnosť európskych fariem.

Súčasne sme ale v Komisii presvedčení, že okrem ekonomiky pri tom musia brať ohľad aj na životné prostredie. Návrh novej agropolitiky sa snaží, aby súlad medzi týmito dvoma oblasťami bol efektívnejší ako doteraz. V žiadnom prípade teraz nemôžeme zanedbať environmentálne ciele poľnohospodárskej politiky.

Všetci zainteresovaní aktéri sú pripravení dosiahnuť pokrok tak rýchlo, ako to len pôjde. V záujme farmárov, ktorí obzvlášť v týchto časoch potrebujú istotu a predvídateľnosť, je rýchla dohoda nevyhnutná.

Nemyslíte si ale, že sa vo svete po koronavíruse tieto ambície oslabia? Ako to zmení avizovanú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl a ako sa to dotkne Európskej zelenej dohody, ktorú Komisia už predstavila?

Zelená dohoda naďalej zostáva kľúčovou politikou predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen. Klimatická zmena sa nezastaví a ak chceme dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť, tak sa aj naša spoločnosť musí správať udržateľne.

Momentálne sa nachádzame uprostred krízy a bolo by predčasné hovoriť o tom, ako sa to prejaví na návrhu politik v Zelenej dohode. Hospodárska obnova po COVID-19 však určite musí byť zelená a udržateľná.

Čo sa týka krízového manažmentu, Európska komisia hneď na začiatku predĺžila lehoty na podávanie žiadostí o priame platby, čo farmári prijali veľmi pozitívne. Teraz ale žiadajú aj nejaké podporné opatrenia. Aké nástroje má teraz Komisia, aby v tejto situácii pomohla poľnohospodárom?

Ako sme oznámili v stredu, Komisia robí všetky potrebné legislatívne kroky k tomu, aby členským štátom umožnila predĺžiť lehotu na podávanie žiadostí o platby.

K tomu sme prijali nový dočasný rámec pre poskytovanie štátnej pomoci. Na základe neho môžu farmári dostať od štátu pomoc v hodnote 100 tisíc eur na farmu a potravinárske firmy dokonca až do 800 tisíc eur.

Tieto sumy môžu byť navýšené o pomoc de minis (nízke sumy štátnej pomoci, ktoré sú oslobodené od kontroly štátnej pomoci, – pozn. red.), čo je národná podpora špeciálne určená pre agrosektor, ktorú nemusí schvaľovať Komisia. Strop na takúto podporu sa teraz posunul na hranicu 20 tisíc eur. To znamená, že jedna farma môže od štátu dostať pomoc vo výške až 120 tisíc eur.

Aktivity EÚ v boji proti pandémii COVID-19 (INFOGRAFIKA)

Únia v reakcii na pandémiu upravuje svoje pravidlá vo viacerých oblastiach, mobilizuje pomoc z európskeho rozpočtu, robí opatrenia v menovej politike a koordinuje ochranné kroky. Pozrite si prehľad.

Okrem toho Komisia pracuje na tom, aby zaručila plynulú prepravu potravinových výrobkov naprieč celou EÚ. S členskými štátmi úzko spolupracujeme na zavedení takzvaných „zelených pruhov“. V týchto pruhoch, ktoré sa budú nachádzať na kľúčových hraničných priechodoch, nesmie dobra hraničnej kontroly presiahnuť 15 minút. Tento prechod bude určený aj pre agropotravinárske produkty.

Ak dôjde k vážnemu narušeniu trhu, môžeme použiť trhové opatrenia – napríklad vo forme verejnej intervencie a pomoci na súkromné skladovanie, alebo rôzne výnimočné opatrenia, ktoré umožňuje SPP.

No a nakoniec, vzhľadom na viaceré žiadosti členských štátov počas stredajšieho stretnutia Rady EÚ, rozmýšľame nad ďalším zjednodušením administratívnych procedúr v čase krízy – pre farmárov aj národné orgány. To by napríklad zahŕňalo možné výnimky z niektorých požiadaviek týkajúcich sa inšpekcií na mieste, či požiadaviek na audit. Už za chvíľu k tomu poskytneme viac informácií.

Sú tieto sektory viac postihnuté ako ostatné? A chystáte nejaké špeciálne opatrenia šité na mieru niektorých špecifických sektorov v poľnohospodárstve?

Súčasná kríza nejakým spôsobom ovplyvňuje každý sektor, ale farmári, potravinári, spracovatelia, výrobcovia, či maloobchodníci sú dôležití z hľadiska bezpečnosti potravín. Komisia spolu s členskými štátmi zaručuje, že potravinový reťazec bude ďalej fungovať efektívne – v prvom rade tým, že bude zabezpečená plynulá preprava tovaru na jednotnom trhu.

Vo všeobecnosti sa tovar, ktorý sa tradične spotrebúva mimo domova (reštaurácie, kaviarne a podobne) presúva k spotrebiteľom, ktorí si ho môžu pripraviť doma. To sa týka väčšiny komodít a niektorých výrobkov s vyššou pridanou hodnotou.

Čo sa týka trhu s ovocím a zeleninou, očakáva sa, že dopyt zostane rovnako silný aj počas obdobia obmedzení. Sektor ale môže naraziť na problémy s nedostatkom sezónnych pracovníkov, šoférov a prepravných vozidiel v čase zberu.

Reforma agropolitiky EÚ nemyslí dostatočne na prírodu, varujú tisíce vedcov

Vyše 3 600 vedcov vyzýva Úniu, aby zrušila dotovanie škodlivých poľnohospodárskych postupov. Tie podľa nich dnes vedú k veľkej strate biodiverzity a prispievajú ku klimatickým zmenám. 

Na trhu s mliečnymi a mäsovými výrobkami bude v závislosti od dopadov vírusu viac nesitoty, čo bude záležať aj od zvyšnej dostupnej pracovnej sily. Problémom môže byť aj logistika vzhľadom na nedostatok kontajnerov. Pri niektorých výrobkoch – napríklad mlieku – sa zvyšuje záujem zo strany maloobchodníkov, keďže domácnosti nakupujú viac ako zvyčajne. Dopyt zo strany stravovacích služieb a reštaurácií ale úplne padol, rovnako tak sa zrejme zníži vývoz do tretích krajín.

Vzhľadom na dodatočné clá zo strany USA sa koronavírusová kríza môže ešte viac podpísať pod pokles dopytu po víne.

Najviac zasiahnutým je však trh s kvetinami, ktorý čelí obrovskému prepadu záujmu.

V prípade všetkých opatrení, ktoré teraz prijímame, ale musíme byť zároveň zdržanliví, pretože kríza je len na začiatku.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia