Wojciechowski: Reforma agropolitiky je novou šancou pre malé farmy

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Trend v EÚ sa dlhodobo uberá smerom, že je stále menej a väčších fariem, potrebujeme lepšie kontrolovať tento trend a dať šancu aj malým farmám, hovorí eurokomisár pre poľnohospodárstvo JANUSZ WOJCIECHOWSKI počas kľúčových rokovaní o budúcnosti agropolitiky EÚ.

Európsky parlament, Komisia a Rada tento týždeň absolvujú jedno zo záverečných kôl rokovaní o novej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP). Členské štáty zastupuje v rokovaniach Portugalsko, ktoré predsedá Rade EÚ. Pri tejto príležitosti sa portál EURACTIV rozprával s JANUSZOM WOJCIECHOWSKIM o jeho očakávaniach o výsledkoch rokovania.

Janusz Wojchiechowski je eurokomisár pre poľnohospodárstvo.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo, eurokomisár priznáva, že v predošlej agropolitike EÚ došlo k viacerým chybám,
  • či je presvedčený, že je reforma SPP „novou príležitosťou“ pre malé a stredné farmy,
  • čo sú eko-schémy  kompatibilné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),
  • či, je podľa eurokomisára pravdepodobné, že sa upustí od systému priamych platieb v blízkej budúcnosti,
  • prečo eurokomisár tvrdí, že sú veľkí farmári dnes zvýhodňovaní.

Rozhovor si môžete vypočuť tu:

Takzvaný „super trialóg“, ktorý sa koná 25 až 27. mája, bude zrejme posledným rokovaním o reforme SPP. Portugalsko, ktoré predsedá Rade EÚ, bolo viackrát kritizované pre jeho snahu obhajovať riešenie tejto reformy na poslednú chvíľu. Súhlasíte s touto kritikou?  

Som optimistický ohľadom výsledku trialógu. Očakávam, že bude úspešný a že už teraz nemáme ďaleko od kompromisu. Portugalsko je veľmi aktíve a snaží sa dosiahnuť novú dohodu o SPP na záver svojho predsedníctva. Samozrejme, nie je to pre nich jednoduché, keďže musia reprezentovať všetkých 27 členských štátov pri vyjednávaniach s ostatnými inštitúciami. Ich mandát je obmedzený, a preto rozumiem ich postoju. Ale ideme správnym smerom a nesprevádzajú nás žiadne závažné nezrovnalosti.

Jedna z najproblematickejších častí reformy SPP sú rokovania o princípe sociálnej kondocionality, ktorý pôvodne predložila Európska komisia. Čo si o tom myslíte?

Ako predstaviteľ Komisie som deklaroval podporu tomuto nápadu. Je podstatné, aby sme zohľadnili aj environmentálne a klimatické faktory, či dobré životné podmienky zvierat. Rovnako musíme myslieť na to, ako budú užívatelia SPP rešpektovať práva zamestnancov.

Musíme nájsť spôsob, ako tento princíp implementovať pri pohľade na rôzne kontrolné systémy a fungovanie úradov, čo vykonávajú kontrolu pracovných prostredí. O týchto technických záležitostiach rokujeme a som si istý, že ich nakoniec dokážeme zahrnúť do novej SPP.

Pri eko-schémach sa nakoniec zdá, že sa Parlament a Rada dohodnú na kompromise tak, že stanovia stredovú hodnotu ich dvoch návrhov. Je najnovší portugalsky návrh dostatočný z pohľadu Komisie?

Pokiaľ ide o konečnú dohodu o eko-schémach, tak Komisia zastáva postoj, že treba ísť čo najvyššie. Nemôžem teraz hovoriť o presných percentách (ešte prebiehajú rokovania), ale bude nutné dohodnúť kompromis medzi cieľom 20 percent, čo navrhuje Rada, a 30 percent, čo navrhuje Parlament. Z týchto dvoch Komisia podporuje návrh Parlamentu, lebo eko-schémy tvoria veľmi dôležitú časť zelenej architektúry novej SPP.

Čo by ste povedali tým, ktorí namietajú, že eko-schémy nie sú kompatibilné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO)?

Minulú stredu (19. mája) som sa stretol s generálnou riaditeľkou WTO Ngozi Okonjo-Iwaelou. Rozprávali sme sa aj o Zelenej dohode a o jej podobe v poľnohospodárstve a eko-schémach. Vysvetlil som jej, že eko-schémy by sa nemali brať ako forma podpory pre výrobu farmárov, ale skôr ako podporu pre ich pre ich aktivitu, ktorá vedie k zlepšeniu klímy, životného prostredia a životných podmienok zvierat. Takto by eko-schémy nemali predstavovať problém pre farmárov, ktorí platia viac na účely ochrany životného prostredia a klímy.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

Počas posledného rokovania vás často sprevádzal eurokomisár pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans. Ukázalo sa, že ste mali nakoniec odlišný pohlaď na vec a eurokomisár pohrozil, že stiahne návrh na reformu SPP. Ako ste nakoniec vyriešili napätie a nezhody medzi vami?

S Fransom Timmermansom, do ktorého agendy spadá aj poľnohospodárstvo, máme dobrú spoluprácu. Naše predstavy sa uberajú rovnakým smerom. Ja sa snažím o to, aby bolo európske poľnohospodárstvo viac naklonené environmentálnym a klimatickým potrebám. Zároveň chcem, aby bola nová SPP priateľská voči farmárom.

Nevidím žiaden rozpor medzi týmito ambíciami. Hospodárenie, ktoré je viac environmentálne, je v konečnom dôsledku prínosné aj pre samotných farmárov, a to hlavne pre malé a stredné rodinné farmy.

No predsa len dochádza tu k stretu agendy DG AGRI a DG ENVI (Generálne riaditeľstvá v Európskej komisii). Niekedy majú tieto dve riaditeľstvá iné záujmy a ciele. Ako sa bude dať vysporiadať s týmto rozpormi v budúcnosti?

Podľa mňa to nie je veľký problém. Napríklad, niektorí sa obávali, že eko-schémy vyjdú farmárov veľmi draho. No keď sme im predstavili našu víziu o eko-schémach, pár mesiacom dozadu, tak len veľmi málo z nich vyjadrilo nejaké obavy.

Myslíte si, že nová SPP ponúkne dostatočnú podporu pre malých farmárov?

Navýšenie podpory pre malých a stredných farmárov je jednou z hlavných priorít Komisie. Tieto farmy sú čím ďalej, tým viac pod tlakom intenzívneho hospodárenia, s ktorým čoskoro nebudú schopné plnohodnotne súťažiť.

Reforma SPP predstavuje novú šancu pre malé a stredné farmy. Vďaka podpory od nástrojov Zelenej dohody budú mať malí a strední farmári príležitosť stať sa konkurencieschopní ako ekologickí farmári.

Možno veľkí priemyselní poľnohospodári nebudú spokojní, keďže európsky model poľnohospodárskej politiky sa zameriava hlavne na rodinné farmy.

Riešili sa počas rokovaní aj nedostatky starej SPP, ktorú ste kritizovali?

Vo všeobecnosti má SPP za sebou úspešný príbeh. Vďaka tomu, že existuje už 60 rokov, sme v EÚ mali vždy zabezpečené dostatočné množstvá potravín, a to aj počas pandémie. Je tu ale problém s koncentráciou pôdy. Totižto 52 percent pôdy vlastnia tri percentá ľudí. Do toho sme stratili štyri milióny malých fariem v priebehu desaťročia.

Počas predošlej SPP došlo k viacerých chybám. Napríklad systém investícii do rozvoja veľkých živočíšnych fariem, ako sú farmy s ošípanými, bol zle nastavený. V mojej krajine, Poľsko, bolo pred 15 rokmi vyše 800 tisíc prasacích fariem. Teraz ich je desaťkrát menej.

Wiezik: Že veľké farmárske zväzy oslavujú reformu agropolitiky EÚ? Dôkaz, že pre prírodu je úplne zlá

Na ekoschémy som sa veľmi tešil, hovorí o jednom z pilierov zelenej reformy agropolitiky EÚ europoslanec MICHAL WIEZIK. Návrh europarlamentu ale podľa neho štátom EÚ umožňuje vybrať také schémy, ktoré nezlepšia situáciu v prírode. „Zastavenie poklesu vtáctva a celkovo biodiverzity sa touto reformou nedá dosiahnuť,“ hovorí Wiezik.

Trend sa dlhodobo uberá smerom, že je stále menej a väčších fariem. Potrebujeme lepšie kontrolovať tento trend a dať šancu aj malým farmám. To isté platí aj o odvetví potravinovej výroby. Keď je chov zvierat príliš koncentrovaný na malej ploche, tak nastáva problém potravinovej bezpečnosti.

Je potrebné, aby sa poľnohospodársky sektor rozvíjal udržateľne. Fondy z druhého piliera by mali byť lepšie nastavené tak, aby sa dostali do rúk malých a stredných fariem. Tieto farmy boli v minulosti viackrát vynechané, keď sa rozdeľovala finančná podpora. Naopak, veľkí farmári sa uprednostňovali.

Ste veľmi aktívny na Twitteri. Prečo používate túto platformu tak často? Nedávno to spôsobilo rozruch a kritiku. Prehodnocovali ste už niekedy svoju aktivitu na Twitteri v dôsledku tejto kritiky?

Twitter je veľmi užitočná platforma na komunikáciu s farmármi hlavne teraz, keď máme obmedzené možnosti stretávať sa na fórach. Pre mňa je prioritou udržať si s nimi, napriek tejto situácii, stály kontakt.

Tento kontakt je pre obe strany nenahraditeľný. Vďaka nemu viem porozumieť očakávaniam poľnohospodárov a ich potrebám. Takto mám predstavu o tom, čo si myslia o našich návrhoch. Zároveň mi to umožňuje im lepšie vysvetliť naše zámery.

Za normálnych okolností, keď sa stretávame fyzicky, sú tieto diskusie s farmármi veľmi náročné. Rovnako ťažké sú ale aj na Twitteri. Som však odhodlaný naďalej pokračovať v dialógu s nimi na tejto platforme.

Po jednej napätej hádke na Twitteri vyhlásil predseda európskeho združenia farmárov COPA-COGECA, že európski farmári sa už necítia byť vami viac reprezentovaní. Z vášho pohľadu, ako vnímate rolu eurokomisára pre poľnohospodárstvo. Beriete to tak, že zastupujete všetkých farmárov?

Po hádke som sa stretol so zástupcami COPA-COGECA a myslím, že všetky problémy sme si vysvetlili. Samozrejme, moja hlavná priorita je postarať sa o farmárov, no musím pri tom myslieť aj na dlhodobé problémy, ktorým sektor čelí.

Pre mňa ako eurokomisára je možno problém to, že som povinný reprezentovať všetkých farmárov. Niekedy vnímam, že to toho vstupuje tlak na uprednostňovanie veľkých farmárov a ich záujmov. Ja však musím zastupovať všetkých farmárov v Únii, aj tých malých a stredných.

Musíme tiež prihliadať na záujmy všetkých európskych občanov v tom, že je pre nich dôležité fungujúce poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín. Občania požadujú hospodárenie na pôde, ktoré je environmentálne udržateľné.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Myslíte si, že bude nová SPP v súlade so Zelenou dohodou?

Áno, počas týchto rokovaní ju nastavujeme tak, aby bola v súlade. Hlavné časti zelenej architektúry budú prítomné aj v reforme SPP. Iste, netýka sa to sto percent všetkých častí a ich aspektov. Zelená dohoda je veľmi ambiciózny plán, ale som si istý, že ideme správnym smerom.

Je dôležité si uvedomiť, že nie o všetkom sa rozhodne na legislatívnej úrovni. Dôležité časti tejto reformy budú tvoriť národné strategické plány. Viem, že diskusia a rokovania s členskými štátmi budú náročné.  Každý členský štát napríklad začína na inej štartovacej čiare, čo sa týka množstva skleníkových plynov, ktoré  tvorí ich agrosektor. Je to veľký problém.

Bude ťažké nájsť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami nás (Európskej komisie) a požiadavkami členských štátov. Očakávam, že členské krajiny, ktoré majú vysokú mieru emisií, pesticídov, hnojív, budú v tomto smere ambicióznejšie a aktívnejšie.

Ako vnímate fakt, že časti Spojeného kráľovstva sa rozhodli ukončiť systém priamych platieb s tým, že sa namiesto toho zamerajú na rozvoj vidieckych oblastí a na platby za ekosystémové služby? Je to podľa vás do budúcsnoti správne smerovanie pre poľnohospodárstvo? Bude sa SPP uberať podobným smerom?

Musíme podporovať našich farmárov a zachovať súčasný systém priamych platieb. Je to veľmi dôležitý systém na podporu poľnohospodárov. Jedným z veľkých problémov ale je generačná obmena v sektore – je veľmi náročné motivovať mladšie generácie, aby pracovali v poľnohospodárstve, pretože je to veľmi ťažká práca, ktorá je navyše dosť riziková. Bez tejto podpory sa môže stáť, že v EÚ nebudeme mať v budúcnosti žiadnych farmárov. Nemáme na výber, musíme ich poskytnúť čo najlepšiu podporu.